Kričíte na svoje deti?

Vôbec nie si zla matka. Aj ja zakričím na deti. Syn je od malička klbko nervov, skúšali sme všetky možné prístupy k nemu. Vysvetľovať, objať, dohovatat, meniť tón hlasu, keď mal nerv silno ho objať aby sa ukludnil, alebo nechať ho samého nech sa ukludni a neviem co ešte. Nič, nič, nič absolútne nič nepomáhalo. Keď som už fakt zhukla, zrazu mu bolo všetko jasné a vedel co treba. Skúšajú deti, skúšajú ich aj naše hranice. Poznám kamarátov, ktorý vysvetľujú, hovoria a dieťa chápe. Poznám rodičov, ktorý vysvetľujú, deti robia zle, nezakricia, 3x povedia, dieťa neposluchne a nevadí ide sa ďalej. Žiadne rešpekt pred rodičmi. Rozbehne sa po ulici, ide auto, rodič zakričí, neposluchne, nezastaví, nepocka. Keď ja zakricim na deti ide auto, krásne sa dajú na bok a čakajú. Na každé dieťa platí niečo iné. A ano, dám im aj po zadku, viem ze ich to neboli, plaču lebo si uvedomujú ze spravili zle a už sa hneváš. Pre boha ved nie každe po riti znamená, že zrezes svoje dieťa ze si týždeň na rit nesadne a bude mat z toho doživotnú traumu. To je už len touto sprostou dobou, že ty verejne priznas ze dáš dieťati po zadku a už si doživotne odsúdená na čiernej listine modrého koníka najhorších matiek na svete. 🙈 Hlavu hore, pohár vína, všetko bude dobre 😊😊 ty sama vieš ze svoje deti nadovšetko miluješ ❤️

Čím bude staršia bude to lepšie, pamätám keď mak môj maly"obdobicko"okolo 1,5 roka to bol horor, revala som, vlasy sklbala a zavierala sa do izby ukludnit, lebo by som ho roztrhala na kusy, chápem ťa, neodsudzujem vôbec, skús opak, potichu na ňu hovoriť, uvidíš skôr sa aj ona ukludni aj posluchne, ja viem, že je to ťažké v nervoch, ale bude to lepšie pre obidve strany... Malý má teraz 3,5 roka a málokedy ozaj skriknem, ale to on už chápe, že vtedy je ozaj už zle, 20 mesačne ešte nechápe a nie, zlá matka nie si, je toho na teba veľa ale bude to dobre neboj

Tiež asi niesom matka roka a nebaví ma nebeskym hlasom 10x prosiť niečo. Pár x poviem nie a aj tak si spraví svoje tak áno zakricim a áno keď bol riadny dôvod tak aj na zadok dostala. Nie vždy sa dá donekonečna vysvetľovať každý má lepšie a horšie dni.

@kozova87 keď píšeš ze potichu na ňu hovoriť, ja som raz tak čítala že "nekričte na svoje deti, šepkať je strašidelnejsie" 😁

Keď boli deti maličké nekricala som na nich, ja celkovo neznášam hysterické matky alá Viktorka od splavu. Dcéra má už 12, občas zvýšim hlas ale na rit od nás nikdy nedostala ani 7 ročný syn. Nikdy sa neboja prísť domov so zlou známkou lebo vedia, že ich nečaká doma výprask ani krik. Ja som mala veľmi autoritavnu výchovu, výchovné na zadok, neskôr zaucha, často na mňa kričali a ja som sa vtedy zapovedala, že budem vychovávať úplne opačne. Našťastie sa mi darí.

Mam 3rocneho syna. Je to kludne rozumne dieta. No od malinka ma nastavene hranice. Nemlatim a nehukam po nom ako zmyslov zbavena. ALE moj nazor je ze...vychovavat dieta: Lukáško miláčik to nesmieš robenkať...nie je ta spravna cesta😉 takze aj zvysim hlas, aj dostane po ruke ci po zadku. Pre jednu vec vacsinou staci raz a uz vie, ze to proste robit nema. Po zadku dostane tak, ze ho skor pohladkam po plienke, aby ste zas socialku na mna nevolali. Ale dostal uz aj po holej, napr. ked ma pri prebalovani kopal nohami do brucha. No ma 3 roky a vie ako sa spravat. A nema ani zo mna ani z muza strach alebo co. Bolo obdobie kedy som si myslela ze boze aka som zla matka, ze mu hodim po riti, ale viete co? Vidim ovocie vybudovania hranic uz teraz. Takze nie sme zle matky. Len sme obcas unavene a tie deti akoby to vzdy vycitili a este o to viac skusaju nase nervy😁

@fiafia presne 👏

@nikiki29 uplny suhlas.. ale nepochopi maminka, ktora ma dieta, ze kam posadis, tam ho o 3 hodiny najdes... ked dieta 20x skladas z kuch linky, kam si vylezie a ono si potom ide hlavu niekam buchat; ked sa ides rychlo vycikat, kym sa pekne hraju, no len co sadnes, uz sa hryzu a vrieskaju, ked robia veci, ktore su pre nich nebezpecne a je im pri tom este aj smiesne.. ano, vysvetlim, raz, dvakrat, trikrat.. potom pride situácia, ked naozaj potrebujem, aby aplikovali naucene a oni spravia opak. Vybuchnem a kricim. Potom mi je luto. Vacsinou je to v case mojej ms, pri velkej unave, no nie je to ich vina. Su len spustac. No nikto ma to lepsie nenaucil. Snazim sa naucit sa to sama, ale ide to pomaly...

Ehm. Mám podobne staré dieťatko a nie, nekricim. Občas len poviem dôraznejšie keď ide o niečo, čo nemá robiť a mohla by si tak ublížiť.
Ale mne už bolo povedané, že mám božskú trpezlivosť. Ale to si nemyslím ani náhodou (chcela by som mat), len si uvedomujem, aké sú možnosti a schopnosti takéhoto malého dieťaťa.

@taga Ja nemám ani omylom dieťa, ktoré kde posadia tam je. Je to taká vrtuľa, tornádo, čo neobsedi a ani sa sama nevydrží hrať a napriek tomu nekricim 🤷‍♀️ Takze tvoje tvrdenie nie je správne že to nepochopí len maminka s dieťaťom ktoré kde posadis, tam je

Mám tri deti 9,7,4r.. a nie som dokonalá matka, vedia ma občas vytočiť a tak samozrejme kričím.. obcas sa mi stane že príliš vybuchnem a preženiem svoj krik.. vtedy keď sa ukludnim a predýcham (o predychanie sa snažím vždy ale nie vždy to pomôže) tak sa svojim deťom ospravedlním a porozpravame sa o tom čo sa udialo v kľude si to vysvetlime..

Nerobím všetko tak ako odporúčajú psychológovia a keď moje deti vyrastú určite budú mať x dôvodov mi vyčítať čo som im kedy povedala alebo sa cítili nespravodlivo.. určite robím veľmi veľa chýb a o ktorých viem snažím sa s nimi bojovať, hoci nie vždy úspešne.. ale svoje deti milujem a snažím sa ich vychovávať a viesť podľa svojho najlepšieho svedomia a myslím že napriek tomu, že občas mam pocit ako Shrek keď mu dokola všetci opakovali aby zareval pre zábavu a on výbuchol, máme dobrý vzťah, neboja sa ma a dokážu mi povedať svoj názor a vypočuť si ma.. nič nie je dokonalé ani výchova...

@makakova A to ste kde Vy "matka roka" nabrali ze je normalne kricat a dat na zadok 20 mes.dietatku ? Ja mam 23 mes.chlapceka a ani si neviem predstavit na neho nejako kricat alebo mu dat na zadok. A myslim si ze to je normalne. Nie, nie som matka roka ( mam aj starsie deti a na tie pokricim veru a nie som na to vobec hrda ako to s nimi v niektorych situaciach vobec nezvladam) Ale na 20 mesacneho drobca urcite nie.

@silvike ja som tiež neni matka roka, ani náhodou,ale aspoň si priznám farbu. Zrejme mate úžasné poslušne dieťa ktoré absolútne nepotrebuje určovať hranice, zrejme mu to vsetko krásne vysvetlite a ono to vie hned pochopiť. No su deti ktoré vedia vymýšľať , su situácie kedy matka ozaj stratí nervy.. ja dom tiež tehotná a mam 2,4 ročnú dcéru a áno niekdy zvysim hlas a niekedy dostane na zadok , napríklad ked sa mi druhý raz rozbehla na cestu kde chodia autá, absolútne ignorovala ze ju volam aby zastavila a ja tehotná som ju musela utekať chytiť.. prvýkrát ked to urovila,som jej vysvetlila v klude ze toto nesmie robiť, druhý krát to urobila tak
zato hned dostalaa na zadok jednu a odvtedy to uz neurobila. Takže nehnevajte sa na nas zle matky..ale naozaj niekedy proste na zadok ujde, nepodporujem to a nerada som zato,ale zase ani to nehrotim..akozee teraz bude mat z toho ona traumu lebo dostala na zadok na ktorom ma este aj plienku,to teda nie...

@makakova prepáč, ale že ti dieťa uteká na cestu, je tvoja vina. Keď viem, že ideme k ceste, dieťa má musí držať za ruku, pokiaľ nie je v kočíku.
Tak isto aj ideme do obchodu. Ak viem, že môže niečo vyviesť, či niečo zhodiť, alebo sa zatúlať, musí má držať za ruku. Ináč s ňou nepôjdem nikde.

@tosomja ano pani dokonalá z modrého koníka mne nemusíte vysvetľovať akos a vychováva dieťa a načo dávať pozor. malu držím za ruku pravidelne, tato situácia bola na odlahnejsom mieste medzi domami a ona si myslela ze sa ideme naháňať a zamierila k ceste a uz nechcela zastaviť... Auto nešlo žiadne no ja mna skoro piclo... Ale samozrejme si pomastite svoje ego týmito recami ako vy dokonale viete ovládať situácie a predvídať ,tu neradno povedať nejaký svoj kiks lebo matky roka sa hneď chytajú

@makakova tak ste mali uviesť iný príklad, nie, že dieťa si myslelo že sa naháňate.
Ja sa s deťmi naháňam na detskom ihrisku, v marku, na lúke, nie medzi parkoviskom 😉
Také situácie sa dajú predvídať a keď sa už stane, tak nedať na zadok decku, za to, že vy ste ho neustrážili.
Áno, možno by som zvrieskla aj ja, keby sa mi vytrhlo pred cestou...ale nie úmyselne na neho, ale zo strachu, že sa mohlo niečo stať.
Určite si nezaslúži na zadok. Také dieťa nevie, že sa mu môže niečo stať.

@tosomja nebolo to na parkovisku ale ako som napísala ,na odlahnejsom mieste medzi domami.. a dalej od nich bola cesta..nie frekventovana ale auta tade chodia. Islo o to ze nereagovala ked som kričala aby nesla na tu cestu, rozbehla sa este viac lebo to brala ako hru. My sme sa nenahanali,ale prechádzali no mala bola rozblaznena. A samozrejme ze som kričala zi strachu a nie úmyselne na ňu...proste to bol adrenalín pre mna a dostala po ritke lebo ma nepočuvla, ona veľmi dobre vie ze slovo cesta a autá znamená chytiť ma za ruku a ísť vedľa mňa. Proste sa stala takáto situácia , odvtedy si to pamätá ešte lepšie.

Moj ked sa zlosti pre hluposti tak ho poslem.do.postele nech sa ide ukludnit tiez po nom.musim zakricakt ked sa zlosti a nechce poslichnut 2.5 roka

Dakujem za reakcie chcela som vedieť ako ste natom, aj trochu povzbudit...vsetky mamy robia co je v ich silach a podla svojho svedomia. Nikto nechce svojmu dietatu ublizit. kazde dieta je ine a aj rodicia. No myslim ze nikto nemoze povedat ze by na dieťa nezvysil raz hlas, alebo nikdy neurobil chybu...a ak si to niekto myslite a vychovavate doeta v duchu ze ste dokonale matky, tak ma to mrzi. Deti budú vyrastat v dojme ze ich matka je skvela pripadne nerobi chyby, za ktore sa ospravedlnuje a budu mat pocit ze pre vas niesu dost dobre. Moze to tak byt nemusi...mozno opakujeme schemy po nasich rodicoch. Dufam ze sa vsetci mate dobre a vase deti su zdrave ze vam nieco debata dala...a ze nemate zo seba zly pocit. Dakujem aj za tipy 🙂 paa vsetky ste 💯👍🍷

Ale tu predsa nebola debata že sa ti to občas stane, ale že ťa to mrzí lebo sa to deje pravidelne. To je dosť veľký rozdiel.

Neviem prečo mas potrebu byť ironická.Nejdem Ta súdiť máš svoje svedomie ja som začala kričať až v puberte na dieťa dovtedy sa dalo vždy rozumne dohodnúť.Kazda ma iný temperament, nároky na dieťa.Na 20 m by sa nemalo kričať ani dať na zadok a to určite nie som dokonalá.

Ja som naozaj nebola ironicka. Naozaj dufam ze sa mate dobre a ste dobre mamy, dakujem za rady ...proste nechcem proste sirit zlu energiu a hadat sa 🙂 🙏

@makakova Ja chapem, su vselijake situacie s detmi, len teda ja si skratka neviem este predsravit ze by som mojmu 23mes. dala po zadku. Ako povedat razne nejake veci neberiem ako krik. Samozrejme ze aj mojmu ako kazdemu normalnemu dietatu treba urcovat hranice. Ale teda snazim sa hlavne predvidat a mysliet dopredu aby sme predisli nejakym zbytocnym situaciam kedy by som musela na neho vyslivene krucat alebo capat po zadk. Proste ja jed na toho mojho pozriem tak by mi to skratka nedalo. Ved ked si vezmete, v tomto veku su to naozaj najzlatsie deti. Cim budu starsie tym budu viac piskovat, viac mudrovat viac robit napriek, viac drzovat. Takze nue, toto nie je podla mna vek na krik a "pozadku". Urcite viac pomaha kludne riesenie, krik je o nicom. A teda aj u starsich ale u tych to uz fakt inak niekedy neviem :/

Neviem, co kto mysli pod pojmom kricat- ked si predstavim svoju sestru ako hystericky vrieska doma aj 25 minut vkuse, tak to je asi pri 20 mesacnom decku dost odveci. Okriknut dieta raznym "Prestan!!" alebo "Nie!!!" ked ani po 3tom normalnom napomenuti neprestane robit to, co robi, to je normalne stanovenie hranic -priklad: moj 16,5 mesacny syn dobre vie, ze nesmie hadzat jedlo z taniera na zem (sedi na vysokej stolicke). Rovnako vie, ze nesmie hadzat flasu s pitim o zem. Napriek tomu pokusa. Skusa, kolko dovolim. Pozrie sa na mna, zaskeri sa, hodi paradajku o zem. Poviem "nono, nehadzeme jedlo na zem". Pozrie na mna, pozrie na paradajku, pozrie na zem, povie " nono", zaskeri sa a hodi dalsiu. Tak mu opat poviem, uz trochu prisnejsie :" nie nesmies hadzat jedlo o zem". Opat sa na mna pozrie, povie si "nono" a zasa hodi paradajku na zem. To uz hovorim dost dorazne na to, aby si dalsi krok rozmyslel : "Este raz hodis paradajku o zem a beriem ti tanier, s jedlom sa nesmies hrat" niekedy si da povedat. Inokedy nie. A hodi dalsiu na zem. Vtedy uz naozaj skriknem (neda sa povedat, ze zvysim hlas, u nas sa nesepka, vsetci rozpravame velmi nahlas) "Nie!!!!" a tanier mu beriem, ako som mu slubila.
Niekedy zacne iba hukat, lebo som mu zobrala zabavu, inokedy chyti nerv a hocico ma pri ruke, slahne o zem. Vtedy uz nekricim. Uz len dostane po ruke a poslem ho ukludnit sa.
Niektore veci su u nas jednoducho zakazane. A jednou z veci,ktore su zakazane je aj hadzanie veci o zem. Druha zakazana vec je kusanie, stipanie a tahanie za vlasy. Tretia zakazana vec je ublizovanie mackam. On velmi dobre vie, co moze a co nie. Deti nie su blbe. Skusaju, kolko im kto dovoli, to je cele. Ked hodi o zem seba, jeho problem. On si ublizi, pochopi, potom to uz robit nebude. Raz spadol z gauca, pochopil (odvtedy nepadol ani raz) Raz sa od zlosti hodil tvarou o zem, kusol si do pery, vsade bola krv, rucal ako tur, pochopil (odvtedy sa hadze o zem len akoze-v sede si tvar si polozi na kolena)
No a pri ostatnych veciach- kricat po dietati nema zmysel, dieta sa snazi svojim nevhodnym spravanim zaujat pozornost rodica. Ci uz pozitivnu alebo negativnu, v tomto veku je to jedno. Idealne je ignorovat, nevsimat si. Pobehuje po byte a ruci? Neries, bez publika ho to prejde. Huci, lebo nieco nedostal tak ako chcel? No tak to ma chlapec smolu, polozim to pred neho a idem prec. Bud chce alebo nie. Tiez, toto poznam- krici ze chce flasu, ked mu dam flasu, tak ju odstrci a reve zas. Neriesim. Ma ju pri sebe, ked chce,nech sa napije. Je velky rozdiel a kazdy rodic ten rozdiel pozna, ked dieta vresti o pomoc, ked vresti, lebo mu nieco chyba a ked vresti lebo si mysli, ze vresk mu zaruci pozornost rodicov. U nas to funguje tak, ze ked vresti o pomoc, utekam za nim. Ked vresti lebo je smadny alebo chce nejaku hracku alebo si chce kreslit a chyba mu papier a ceruzka, tak mu poviem "vydrz, o chvilocku dostanes, nie vsetko je hned" a ked vresti len preto, ze mu nic ine nenapadne a len skusa, pripadne vresti preto, lebo som mu povedala na nieco "nie", tak nech vresti. Bez publika ho to bavi tak 10 sekund. Ked sa ukludni, mozeme sa bavit dalej. Ty mozno po dietati kricis viac a aj v inych situaciach, ked ta to dodatocne mrzi. Lebo mna teda nemrzi, ze zruknem po synovi " prestan!" ked macku taha za nohu a ona knuci od bolesti alebo mne trha vlasy. A nie som ziadna nervacka. Niektore veci su vsak no go a tak, ako ich dodrziavame my, musi aj nase dieta

@elementissa toto si do poslednej bodky popísala úplne perfektne. Takto isto fungujeme aj my. Nie som panáčik na špagáte, že keď mi dieťa odmietne jest co si samo vybralo, alebo nepapa pekne a hrasa alebo robí bordel s jedlom, nikdy nerobím iné. Jedlo nie je hračka.

Este je rozdiel:1. Zakricat,ze stratim sebakontrolu,potom ma to mrzi- v lepsom pripade(alebo si ventilujem svoj hnev na detoch a ani mi to nevadi-to v horsom pripade) alebo 2.Zvysit hlas,lebo tym vlastne vychovavam aj a som s tym aj dodatocne o.k.

@elizabeth88 presne, je krik a krik.. sú to diametrálne rozdiely.. ja si zas neviem predstaviť ako dieťa rozlíši či robí niečo zle alebo dobre keď dospely neustále rozpráva kludnym, vyrovnanym hlasom aj v kritickej situacii.. a každý má aj iný ton a výšku hlasu..