• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Malá sa bojí cudzích ľudí. Čo s tým?

6. augusta 2017 
vlastne nemusi sa s nimi ani stretnuť stači že sú v blizkosti ale že vidi že idu k nej
ahojte neviete niekto poradiť ako naučiť alebo niečo ani neviem ako to mam povedať aby sa mala nebála cudzích ľudí:
mala ma 19 mesiacov no stači že do bytu pridu vymeniť vodomery a plače v druhej izbe jak najata, a to nehovorim o navštevach typu naši znamy a kamarati.
aj minule sme boli vonku a prišlo k nam rovnako stare dievčatko a malej reakcia "ber si čo chceš (mali sme so sebou detsky kočik s babikou) len mňa sa nedotýkaj"
a pritom je medzi ľudmi od narodenia lebo ja som začala chodiť hned do školy takže ju strašili babky a chodila s nimi ed bola väčšia aj do roboty a tak.....
24. apr 2009 o 15:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, my máme doma tiež citlivé a bojazlivé batoľa. Teraz má malý 22 mesiacov, ale keď bol maličký a bol v kočíku a niekto sa na neho pozrel, tak plač... ísť k niekomu cudziemu na ruky, to ani náhodou...teraz, keď sa mu niekto prihovorí, straaašne sa hanbí, otočí hlavou doboku, aby ho nevidel, alebo sa niekde strčí a stojí nepohnuto :unamused: :unamused: to už keď vidím, že stojí meravo, tak viem, že asi sa na neho niekto pozrel alebo ho pozdravil... :slight_smile:
už aspoň neplače, keď sa s niekým stretne
proste je to taký typ, vidím, že je suverénny a v pohode, keď si môže sám chodiť po trávniku, proste kde on chce, v prítomnosti cudzích ľudí sa moc neprejavuje.
podľa mňa to chce len čas, určite sa to zlepší, ale neotočí sa to o 180 stupňov, myslím, že nebude ten typ, že nutne potrebuje spoločnosť, ako vidím u niektorých detí, že sú v spoločnosti iných detí úplne v pohode.
náš malý napr.som si všimla viac toleruje cudzie tety ako cudzích ujov, a akoby len určité typy ľudí sú pre neho prijateľné /viem, že silné hlasy nemá rád/
24. apr 2009 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj,
my sme taký problém nemali, len kamarátka. Časom sa to upravilo. Dnes je z neho veľký školkar a nehanbí sa.
24. apr 2009 o 20:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
dakujem vam za odpovede dufam, ja viem že to prejde len som chcela poradiť možno niečo čo by som preto urobila ja, naša skor sa bude hrať a viac berie chlapcov než dievčata a vidno to aj že najviac sa ma k svojmu 6 ročnemu bratrancovi než k tomu staršiemu a k 3 sesternici,
25. apr 2009 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jastr- ja mam ten isty problem s mladsou dcerkou. Ma 16mesiacov a je velmi bojazliva. Place vsade, kde prideme. Nepusti sa ma, len mi polozi hlavu na rameno a na nikoho nepozera. A to nehovorim o navsteve u lekarky... hroza. Aj chodit sa pustila neskoro, strasne sa boji. Place aj ked pride niekto k nam, alebo ked huci pracka. Chodi sa na nu pozerat a pri tom place. Verim ale, ze sa to casom zlepsi. so starsou dcerkou som taky problem nemala. Takze nam ostava len cakat.
2. máj 2009 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte..chcem obnoviť túto tému...
Prosím poraďte, už som z mojej malej zúfalá.....má 13 mesiacov a stal sa z nej hrozný bojko...keď je medzi svojimi (t.j. my, svokrovci a moji rodičia), tak je to to najšťastnejšie dieťa. Keď prídu krstní, tak sa chvíľu hanbí, no potom už v pohode ide aj na ruky. No najhoršie je, keď sa jej prihovoria úplne cudzí ľudia (o deťoch malých či starších nehovoriac), tak sa začne po mne driapať, občas chytí nervy a spustí rev ak si k nej len čupnem a snažím sa jej prihovoriť. No nedá sa s ňou ani pohnúť. Od malička s ňou beháme kade tade a nikdy takýto problém nemala. Neviem čo sa s ňou porobilo. Myslíte, že je to len také obdobie a vyrastie z toho? Alebo ste sa to pokúšali aj nejako riešiť?
A ešte 1 otázka...keď som bola tehotná, dosť často som sa ľakala (napr. keď sa mi niečo šmyklo z rúk, niekto ma znenazdajky oslovil a pod.) No teraz sa tak isto začala ľakať aj ona. Teda najmä keď sa hraje s niečim s čím nemá a ja jej niečo poviem (pritom vôbec nezvýšim hlas), tak sa nenormálne zľakne. Myslíte, že to môže mať spoločné niečo s mojím ľakaním v tehu? Bojím sa, aby z toho nemala nejaký problém (aj keď neviem aký). :pensive:

No hlavne ma teda zaujíma, či sa dá nejak riešiť tá bojazlivosť. Ďakujem
22. sep 2010 o 13:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som mala to iste so synčekom. Od jeho narodenia sme nemohly isť nikam na návštevu ani svokrovcom ani mužovej sestre ktora ma muža a 3deti. Ak ho chcel niekto z nich zobrať na ruky chytal ho taky amok plaču na neutíšenie a to trvalo asi do2rokov (v novembri bude mať 4). Nevadili mu len moji rodičia, kedže u nich bývame a moja sestra s deťmi, ktore boly tiež male. Tiež som to pripisovala svojej tehotnosti kedže som bola vtedy hrozne nervozna a každý mi vadil. Decka doktorka mi povedala že deti sa tak spravaju, že ztoho vyrastie. A teraz je pravý opak, uvypravany, s hocikym cudzim sa da do reči. Neboj to prejde :wink:
22. sep 2010 o 14:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@alca85 ahoj :slight_smile: náhodou som natrafila na teba v tejto téme :grinning: a zaujala si ma tým ľakaním malej u nás je to to isté, presne ako opisuješ...ja si napr. kýchnem a malá sa strašne zľakne - dnes začala aj plakať...alebo zavolám na staršiu dcérku a tiež až ňou mykne :unamused: a tiež v tehotenstve som sa dosť ľakala a už vtedy mi vŕtalo v hlave, či z toho malá nebude mať nejakú traumu v brušku :unamused:
22. sep 2010 o 14:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@eliska22 no to ľakanie je hrozné :unamused: ...mne počas tehotenstva aj hovorili, že aby som sa toľko neľakala, že sa to prenesie na malú..tak fakt neviem. :frowning2:

@klara78 u nás to nie je od narodenia, vtedy nemala problém ísť hocikomu na ruky....ale sranda je, že včera keď sme išli busom, tak sa jej prihovárala jedna babka a dcérka jej ešte aj svoju fľašku podávala a jašila sa.
Dnes som bola na návšteve u kamošky, kde bola aj jej svokra a Natálka len na nich zazerala. Ešte mi hovoria, že ako na nich zazerá a ja na to, že buďte rady, že neplače. No ani som to nestihla dopovedať a už ústa nakrivo a plač. :unamused: . Keď prestala, zaštekal pes, teta na neho skríkla a Natálka zas hrozitánsky rev. Potom sa to ešte niekoľkokrát zopakovalo. Potom prišiel ujo a neskôr kamarátkin muž a po každé sa to zopakovalo. Už som sa normálne hanbila :confounded:
22. sep 2010 o 21:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Neboj to prejde. Určite sa ti pýta domov. Náš maly len čo sme niekde prišly už hovoril kedy ideme domov, a občas aj teraz sa tak správa. Ale mam snim problem že sa nechce odomna pohnuť. Ked ho sestra zavola k sebe spať tak nechce že on bude s maminku. A s mojimi rodičmi mame spalne vedla seba, aj si tam večer lahne a ked pride nanho spanok vrati sa knam do spalne ani tam nechce spať. Ak sa ti dá, tak si ju čo najsjkôr na to začni učíť. Raz som potrebovala ho niekam dať a spal sdeckami u sestri, ale dalo to robotu nechcel tam ostať. Teraz pojdem do pôrodnice tak neviem čo snim, muž pracuje vzahraniči, malo je doma.
22. sep 2010 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moja malá nemá problém spať u mojich rodičov..už tam raz zaspala aj bezo mňa, lebo sme boli na nákupoch a nestihli sme prísť v čase jej spánku domov :pensive: .
Teda neviem či to ešte platí, lebo zas sa vrátila k obdobiu, keď si k nej musím pri zaspávaní ľahnúť :unamused:
No dúfam, že ju to prejde, lebo je to o ničom keď všade len plače.
Máme doma asi takých malých maminkiných maznáčikov. Je to síce milé, ale na porazenie :unamused:

Držím palce, aby to vydržal keď budeš v pôrodnici. Tohoto sa veľmi bojím, že ak budem tehotná a náhodou budem musieť ísť do nemocnice, že čo s ňou bude :frowning2:
22. sep 2010 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mám podobný problém, dcéra má 2 roky a 2 mesiace, je to anjelik aj čert :slight_smile:, ale bojí sa ľudí...nielen cudzích, ale aj tých, ktorých vída často na ulici. A pravdepodobne preto nechce ani vkročiť do školského areálu, do kultúrneho domu, do kostola, na obecný úrad... asi si uvedomuje, že tam stretne tých cudzích ľudí... neviem, čo sa to s ňou deje...len dúfam, že z toho vyrastie, nechcem veľmi chodiť za psychológmi tak skoro.
5. mar 2014 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moja malá bola taká tiež ale len do nejakých 13.mesiacov. Teraz je z nej malý ignorant a vlastne "má svoj svet"
1. júl 2014 o 22:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzkac1981 Ahoj. Aj moja mala ma 2 roky a tiez sa boji ludi... Ked sme pri doktorke to je hroza, ked sa jej niekto prihovori zacne strasne plakat... Boji sa aj zvuku bagra alebo traktora ( to by tak nevadilo) a ked stretne svojich rovesnikov tak by sa aj do mysacej dierky vopchala... Ja som uz zufala :frowning2:
10. mar 2015 o 20:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj synator je taky isty... Mame 22mesiacov a neznasa cudzich ludi.... cest vynimkam.... Doslova neznasa ked do neho dobiedzaju a liskaju sa mu.... Ked je v cudzom prostredi a nevsimaju si ho, adaptuje sa ... Onedlho nas caka dcerkino prve sv.prijimanie, do kostola on urcite nepojde, bojim sa hostiny...ako bude...jaaaj... Inak je to zlate mudre dieta
16. máj 2015 o 14:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Moja dcera ma 2r a 4 mesiace a tiez nema rada cudzich ludi. Ani ludi ktorych stretava bezne. Svagrinu, svokrovcov,...najvacsi problem je ak sa jej chcu nejakym sposobom dotknut. Chyti hysak a krici, ze chce ist ku mne. Svokrovci s nami chodia raz za tyzden na ihrisko a ostava im len sediet na lavicke, lebo mala od nich nechce ani len aby ju hojdali. Jediny s kym okrem mna nema problem byt, je moja mama. S nou je aj sama, ked ju varuje. Tam nema ziaden problem, vypyta sa aj na ruky aj vsetko. Boli sme aj u psychologicky, lebo ako z rizikoveho tehotenstva tam bola poslana. Aj ju si hned oblubila, sama jej sadla na koleno, musela s nami dokonca na zachod, ked mala potrebovala :slight_smile: no inak nikoho nemusi. Minule ju nejake dievcatko chcelo na preliezkach chytit ze ju odvedie k smyklavke - hysak zas. Na dalsi ine dievcatko sama zobrala za ruku ze pod...tak ja neviem. Nikdy nemala rada nejake dotykanie sa od druhych, no snad sa to casom aspon zmierni, lebo takto ma desi nastup do skolky, moze to byt dost velky problem :-/
12. júl 2016 o 09:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, ja mam asi tiez problem ze maly sa boji ludi ale aj otca. Ale ma len 3 mesiace. Totiz to predtym v klude zaspal ockovi aj na rukach teraz vydrzi u neho par minut a zacme plakat. Niekedy spusti taky zalostny plac tak ho musim vziat na ruky. Alebo ked sa zobudi a vidi ocka alebo niekoho ineho zase ten zalostny plac a musim ho utisit.je to normalne v takom malom veku? Co mu vadi, pretoze kedvsa s nim priatel hra ale nema ho na rukach tak sa aj smeje..a za mesiac musi ist do jasliciek. Trpnem co s nim bude. :(
25. júl 2016 o 13:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@zuzkac1981 ahoj,my máme presne to isté aj v tom veku, hanbí,alebo sa boji cudzích ludi,keď prídeme k babke a máme tam návštevu,tak hruza des... plače,len čím skôr preč!! Tak sa chcem opýtať,zmenilo sa to u vás časom?
6. aug o 22:49  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok