Malá stále plače. Kedy sa z nej už budeme tešiť?

muffinka
27. mar 2009

Možno vám pripadá názov témy bizardný, ale už som vážne v koncoch.
Moja dcérka má 9 mesiacov a za celý tento čas sa usmievala asi len pár hodín. Od narodenia nám furt plače. Prešla kolikami, silným refluxom, bolesťami bruška, má už pár zúbkov za sebou ... Plače keď si má grgnúť, plače keď si má prdnúť, plače, keď je hladná, keď papá, keď sa kúpe, keď sa prebaľuje, keď cestujeme autom, nikto z rodiny sa na ňu nesmie ani pozrieť, nieto ešte prihovoriť, lebo sa hneď rozplače. Vláčim ju na rukách od narodenia, lebo keď ju položím ide sa roztrhnúť od plaču. Nevieme sa ísť prechádzať v kočíku, lebo zase len plače. No a ak som zabudla na nejaku činnosť zo dňa či noci tak len dodávam, že aj pri tých plače. S manželom sme už zúfalí, v noci vstávame obaja aby sme jej dali papať, aby sa moc nerozplakala a nezobudila celý dom. Treba vedieť, že mám ešte syna /2,5 ročného/, ktorému sa ledva viem venovať, kedže malá furt plače a musím sa venovať len jej. Nevarím - varí manžel - nestihnem ani riady riadne poumývať, kým sa nerozplače do nepríčetnosti. Blízki mi tiež nevedia pomôcť, lebo malá je z nich na nervy. Už viac ako rok som nikde nebola. Je mi jej strašne ľúto a hlavne preto, že už som len kôpka nervov. KEDY SA BUDE TEŠIŤ ZO ŽIVOTA? A kedy sa z nej budeme môcť tešiť my? Spinká so mnou v posteli, nosím ju na rukách, má vždy čistú plienočku, režim spánku, papanie podľa potreby a veľa, veľa lásky a starostlivosti. Tak čo jej ešte chýba? Už som v koncoch. ☹

monikaparson
5. jún 2016

Ahoj, no nemala som akosi silu v tejto hodine to čítať všetko, takže ja len tak skôr svoj názor, či už ti nejak pomôže, to uvidíš sama. Malá bude mať 2 roky, muž ju uspal asi 5-10x, neviem presne. Zo začiatku bola také tiché bábetko (cháp asi 1, 2 týždeň), potom prišli koliky. Na radu kamošky som ju skúsila nosiť v šatke, keďže som to aj tak chcela, áno to zabralo, ale už som ju musela nosiť stále. Ono zo začiatku to bolo pre mňa peklo, nevedela som sa s tým akosi zmieriť. Dovtedy som bola slobodná bytosť, čo si budeme hovoriť, sebecká a teraz som mala všetko podriaďovať malej. Čím viac som s tým bojovala, tým viac to bolo horšie. A tie reči, oooch bože, tie reči, tie ma ničili a to doslovne. Až som si jedného dňa povedala dosť. Začala som to akceptovať a div sa svete, malá začala byť mega spokojná, zaplakala ozaj minimálne, aj teraz je to skôr výnimočné, ak sa jej niečo prihodí. Noc nám doteraz nikdy neprespala celú, niekedy ani cez deň nespí, ak aj spí, tak je dlho hore, takže býva to často des, ale robí nám radosť stále a robila aj keď plakala. Ono možno stačí sa trochu ináč nastaviť alebo sa skúsiť poradiť s odborníkom, kto vie. Pamätám si doteraz ako som si vravela, to nikdy neskončí a bla-bla, a hej, skončilo to, teraz už nám vie povedať, čo je jej, je to to o jednoduchšie. Hlavu hore. 😉

sue
5. jún 2016

@ajkava @kamilka2012 zakladateľkino dievčatko má 7.rokov. Už isto nonstop neplače 😉
@rainee skúste alergiológiu...

pehavcek
5. jún 2016

@janinah ahoj.asi ti nepodarím, ale uplakané bábo bol môj brat a to cca do dvoch rokov.plakal vkuse.mama plakala tiež že v práci sa postará naraz o 20 bábätiek a doma sa nevie o svoje vlastné. Spätné vieme, že to bol asi prejav hyperaktivity. Bol živé, zvedavé a veľmi USMIEVAVÉ dieťa.a aj teraz je to zlatý, šikovný a usmievavý chlap.drzim palce 🙂

flavia1
5. jún 2016

@muffinka Ahoj, chápem, že je to po psychickej stránke veľmi veľmi náročné, no deti sú našim zrkadlom, skús zapracovať na sebe, nie je to ľahké ale dá sa to, lebo od Teba sa to odráža🙂 Ak Ti môžem poradiť, išla by som za doktorkou, príp. nejaké vyšetrenia, ale nemyslím si, že niečo ukážu, iba kvôli istote. Neviem odkiaľ si, ale výborné sú masáže bábatiek, no našla by som si len certifikovanú lektorku. Čo môžeš urobiť Ty - rozprávať sa s malou ako keby Ti rozumela, ona síce nerozumie slovám ale cíti energiu. Odskúšané na mojich deťoch napr. pri odstavovaní od kojenia. Skús sa vžiť do malej a jej situácie a povedz jej ako ju chápeš, že je z niečoho nepokojná a plače, my tiež keď nám nie je dobre sa nesmejeme. Ďalej jej hovor o svojich pocitoch, že robíš všetko čo dokážeš a že si už veľmi unavená atď. Bude cítiť energiu s Tvojich slov. Pomôže Ti aj keď si budeš hovoriť, že to prijímaš a ver mi, že bude lepšie. Vždy dostaneme to, čo dokážeme uniesť a pre niečo sa Ti to deje, pre niečo čo Ta v živote posúva. A ešte niečo, plač vždy keď to budeš potrebovať. Veľmi Ti držím palce, bude to určite dobré a všetka Tvoja snaha sa Ti niekoľkonásobne vráti. 🙂 🙂 🙂

vivi
5. jún 2016

úplne ťa chápem, ja som si toto zažila pri prvom synčekovi, akoby som čítala o sebe, trvalo to len dva mesiace ale mala som pocit, že to nikdy neskonči...bola som zrelá na psychiatriu, potom akoby uťalo a odvtedy super. Verím, že aj u vás to prejde ako ti tu píšu potom roku. Začne chodiť, bude viac samostatnejšia, možno aj to ju ukludni. 🙂

nervacik83
5. jún 2016

@jaja0110 nasa mladsia bola taka ista... Nekonecne nosenie na rukach aby si aspon chvilu oddychla ci uz cez den alebo v noci, lebo velmi malo spinkala kvoli placu, z toho bola este unavenejsia, vraj az tak ze nevedela zaspat, presne viem ako sa zakladatelka citi... Presli sme si tym istym. Aj mekonecnymi vysetreniami a pobytmi v nemocnici... Existuje dokonca diagnoza syndrom nekludneho dietata s tym sme boli v nemocnici v siestich tyzdnoch neutichajuceho placu... Kopa vysetreni a nic, mala je uplne zdrava dokonca ani koliky ci reflux nemala... Preslo to po vyse roku nejak samo ale veru bola som s nervami v koncoch, takisto som nestihala absolutne nic ani venovat sa starsej dcerke ☹ dnes uz veru neviem ako sme to vsetko zvladli , ale teraz nam mala robi velku radost, ma tri rocky a je znej vesele usmievave dievcatko...

stefania100
5. jún 2016

Dobry den, precitala som vsetky prispevky, mozem sa opytat ako sa Vam dari......zistila sa pricina plakania Vasej Lucky? Dakujem a prajem krasnu nedelu 😉

hamptonka
5. jún 2016

urcite ti tu radili nosenie...satka ,nosic...dietko na chrbte,alebo v predu nosit ..potrebuje ta..tak jej dopraj blizkost..deti nosene lahsie pustaju prdy grgy hore dole ..skus masaze babatiek ,aj to napomaha..ja sa tomu venujem a aj to je jedna cesta...super ze spolu spite ,citas jej potreby papania,plienocky, mas druhe dietko tak vies ze skusas maximum...mamicky ja aj odporucam na biorezonanciu ked lelari nevedia pomoct..mam dochtorku co presla si cestu ako ty, a zacala sa venovat detickam potom, co jej kolegovia nevedeli pomoct ak si z ba mozem odporucit sice je v cr ale chodieva na sk raz za mesiac,ona ta vie pochopit presla dlhu cestu cez liecitelov az odisla zo zravotnictva a sla vlastnou cestou pomahat inak ako ju v skole ucili