Mám strach, že nešťastnou náhodou ublížim dieťaťu

A to pockaj ked zacne chodit a vsade sa liepat. Ja mam reflexi ako ninja. Nerobim nic ine len ocakavam co sa kde moze stat a predvidam a predchadzam. Ale uz sa stalo ze mi syn doniesol noz. 😨
Musis ten strach vedome potlacat a prijat ho. lebo ako vravi @beata_k, uz sa ho nikdy nezbavis.

Ja toto nemam,ale moj muz. On ked je s detmi ide 4 kroky pred situáciou,ze čo sa moze stať, predvída,planuje..do lesa isli a on kúpil 3 druhy repelenty,klieste nemali šancu...ja si davam bacha najmä na horúce a ostré predmety v dosahu, kavu nikdy nepijem sa dieťaťom na rukách,a elektrické zásuvky, lebo toto všetko som zazila v mojom okruhu,...no a este pes,k cudzemu psovi moje dieťa neexistuje aby slo.
Inak normálne ze sa rodic strachuje,obava,ale nesmie ta to paralyzovat,a a by si tym strachom brdzila dieta vo vývine, napredovaní...
Si dobra mamka🍀

Ako keby si o mne písala 😊

Ja neviem ci ja som není nejak normálna ale mam 2deti ktoré nadovšetko milujem ale takéto myšlienky som nemala zatiaľ ani pri jednom.. Deti treba nechať skúmať svet samozrejmá v rámci ich schopnosti, byt nablízku ale nechcieť ich za každú cenu držať v ochrannej bubline zasiahnuť keď ide o ich vlastnú bezbecnost. Jedna vec je mať prirodzený strach a ďalšia vec je prežívať paniku pri každom ich kroku v tom prípade by som ti poradila dobrého psychológa pretože ak je to naozaj tak ako píšeš časom z toho cvakne nielen tebe ale aj tvojim deťom ak vyrastajú v neustálom strachu z toho co všetko sa môže stať. Nepíšem ti to v zlom. Držím palce ✊✊✊

Aj ja som sa takto bála, hlavne kým boli maličké. Čím boli staršie, tým to bolo lepšie. A ak si nevieš rady, skus vyhľadať psychológa, mne pomohla moja psychologička veľmi, nakoľko som trpela až úzkostnými stavmi. Nehovorím o psychiatrovi a liekoch, len o malej pomoci pri zmene myslenia. Nevravím, že je to Tvoj prípad, ale mňa naučila premýšľať trochu inak. Ale toho strachu sa už nezbavíme 🤷‍♀️

Neviem mne to normalne nepride 🧐

Podla mna ten strach prameni z toho, ze ti na nom velmi velmi zalezi a je pre teba hrozna predstava, ze by si onho prisla. Tak to ma samozrejme vacsina matiek a fakt je, ze ich zivoty nemame a nikdy nebudeme mat plne pod kontrolou, aj keby sme sa rozkrajali. Mne pomaha napriklad aj uvedomit si, ze okrem mna ma moj syn aj vela vlastnych prostriedkov, ako sa chranit - imunitu, zrak, sluch a dalsie zmysly, kopec reflexov....Proste ze nie je uplne bezmocny a odkazany na moju kontrolu vsetkeho a postarala sa o to priroda. No a tiez si hovorim, ze vacsina urazov nema fatalne nasledky, keby sa aj mieco stalo.

Ja som tiez nemala nikdy taketo pocity, nechavam syna robit blbiny a lozit kade tade, neviem asi nemam ten spravny materinsky pud :D Ja by som povedala ze snazit sa predvidat tie velke katastrofy. Napriklad nikdy nenecham syna sa hrat pri mne v kuchyni ked varim, maximlane tak sedi vo vysokej stolicke, vsetko ostre je odlozene tak ze na to nedotiahne, preventivne mame zaslepky v ele zasuvkach ale aj tak dostal par krat upozornenie ze nesmie a od vtedy ku nim nechodi. Nemam zablokovane dvierka ani sufliky ale vysvetlujem ze nesmie sa tym hrat lebo si ublizi - par krat si stikol prsty a uz viac ich neotvara ;) V zahrade mame odlozene naradie tak aby nebolo na dosah. Nikdy ho nenechavm sa motkat pri nasich psoch (ktore by ho od samej lasky "zjedli" ) sameho.
No a zmierit sa s tym ze nehody sa stavaju, deti padaju, maju odreniny, urazy a pod. Musis potlacit ten strach lebo ak si budes neustale v hlave hovorit ze "co ak mi spadne z ruk" tak raz ta ten strach tak paralyzuje ze ho z tych ruk naozaj pustis a nie len ze ho pustis alebo nebudes schopna mu poskytnut prvu pomoc ak by nahodou sa stalo nieco vaznejsie.

@zuvelyn tvoj materinsky pud je na 100%v poriadku 👌🏻😂😂
To autorka neni celkom v poriadku tou prehnanou ustrachanostou robi zle sebe aj decku

Strach nie je dobrá emocia. Oslabuje nás a priťahuje to, čoho sa bojíme.
Oslobod sa od tej negatívnej energie a viac sa sústred na to pekne čo spolu zažívate.
Treba predvídať, vytvoriť bezpečné prostredie, ale nenechať sa paralyzovat strachom....
Ja napríklad som mavala nočné mory z toho, že sa mi.dieta topí. Prihlásila som ho na kurz plávania s trénerom a odvtedy spim pokojne. Chápeš. Nezachránim ho pred všetkou vodou sveta, ale dám mu prostriedok ako si môže pomôcť sám. Viac urobiť neviem.