Máte tiež občas na materskej ponorkovú chorobu?

susik77
24. júl 2008

Ahojte, co robite, ked mate pocit, ze na vas uz padaju 4 steny? Ja prave uvazujem, ci zacat nejaky kurz, al. cez vikend sem-tam vypadnut s kamaratkami, al. zacat sem-tam brat nejake brigady cez vikendy...Uvazujem, ze si najdem nej. pani najradsej na materskej-kt. ma tiez male dieta, co by sa mi sem-tam postarala na par hodin o malu...Tiez mate ponorkove stavy? Co vam pomaha? 😎

bambusko
24. júl 2008

susik, jednozancne vypadnut, zmenit stereotyp, ako ja dnes - bola som u zubara 😀 a hned je svet krajsi. som doma s detmi s malou prestavkou 7 rokov. a este mi pomaha robit nieco tvorive, nieco co ma viditelny vysledok, aj za cenu, ze nie je utrety prach a ozehlene... a potom sa ta este pytaju, ze ako to stihas 😨

susik77
autor
24. júl 2008

bambusko: no prave...teraz v 11 mes. to uz zacinam citit...mozno aj preto, ze sme tu sami, bez rodiny v zahranici, takze mam malu skoro 24hodin 7 dni v tyzdni.tak premyslam s manzelom nad nej. riesenim 😉

bambusko
24. júl 2008

susik, kde zijes? ziadne kamosky?

martinka16
24. júl 2008

SUSIK urcite s tym nieco urob ja som zacala pracovat ked mal maly 1O mesiacov len na par hodin v tyzdni ale naozaj mi to pomohlo ...dostavala som sa do hrozneho stereotypu putky domacej a to ma skrtilo - tak povediac...v praci si oddychnem od mamickovskych povinnosti a dostanem sa aj do ineho obrazu vo svete co je dolezite aby clovek "nezkriepnel".... zo zaciatku som tie odchody z domu veru vobec nebrala hrdinsky ale teraz je to uz lepsie...maly bol uzasny vobec za mnou neplakal a boli sme si vzacnejsi ...zato teraz ked uz ma viac rozumceku a je starsi tak sem tam si poplace ale len chvilku...nikdy nejdem bez rozlucky aby vedel ze sa vratim...

susik77
autor
24. júl 2008

bambusko: v CR. vies, moje dlhorocne kamosky, spoluziacky z VS, co su tiez tu, este nemaju deti a nie su vydate, robia karieru vidime sa tak raz za polroka, max. si napiseme mail. A uz mam trochu abstaky za takym "normalnym zivotom" zacat pracovat, cvicit, vzdelavat sa, aby som mala od malej trochu pauzu 😉
kamosky tu mam dost, kt. su tiez na matetrskej, mozem si pokecat, prip. zajdeme na kafco a tak, ale sem-tam by som rada vypadla z toho"rodicovskeho stereotypu" 😎

maruschka
24. júl 2008

ja som tak prežila prvú materskú..najskôr roky v práci-/aktívne,práca,ktorá ma bavila,síce v kancelárií,ale v konečnom dôsledku som pracovala s ľuďmi/ a zrazu bác a som doma,varím,periem,žehlím...pre mňa bola prvá materská nepredstaviteľné trápenie-nemohla som si zvyknúť.Samozrejme aktivit,rodinného života,dcérky,manžela sa to nesmelo dotknúť.Jednoducho som si svoje krízy musela prežiť v sebe samej..A druhá materská je už iná.Už som sa "aklimatizovala" a našla som si iný "smer jazdy". 😀 😀 😀

zuzula28
24. júl 2008

susik, výborná téma, donedávna som už bola niekedy taká nervózna zo seba a mala som výčitky, že som divná...maruschka, presne takto som to začínala pociťovať, lebo ja tiež zbožňujem moju robotku...a tá ma vyrovnala späť. Už chodím na pár hodín 2-3x v týždni, vďaka môjmu skvelému mužíčkovi a som šťastná ako blcha 😵 😵 😵

susik77
autor
24. júl 2008

baby, nemate niekedy stavy-asi len tie, co mate zatial len 1 dieta-ze uz fakt neviete, co s nim? mala je strasne ziva, ale teraz ma uz asi 2 mesiace stavy, ze ziadne hracky ju nebavia a bavi ju, len ked sa s nou v kuse intenzivne blaznime 😎 a to moc fyzicky nezvladam 😝 ked sa jej intenzivne nevebnujem, zacne plakat, lebo sa nudi. tak to ju zoberem na prechadzku a som s nou aspon 1.5 hodky vonku...

martinka16
24. júl 2008

maruschka a ky smer sisi nasla,,,v com iny?? lebo ja raz chcem teda este aspon raz zazit matersku a neviem ako inak by to malo byt: a k tomu uz s dvomi detmi...

susik77
autor
24. júl 2008

zuzi: ja som prave tiez uvazovala v sobotu brat sluzby, ale manzel z toho nie je nadseny 😒 ze sa potom moc neuvidime a tak...a opatrovanie deti je tu strasne drahe 😒
skor mi navrhuje, aby som chodila nepravidelne na nejake kurzy v sobotu...

martinka16
24. júl 2008

zuzulka to tti verim ...aj ja som si zacala uz pracu uzivat a je to fajn a kto sa ti stara o Miska?

danu
24. júl 2008

Myslim si ze to pochyti obcas kazdu maminku. Dobre padne vypadnut co i len ku kadernicke. Ja som bola zvyknuta robit a nie sediet doma, ale zase si vzdy poviem ze este je malicka a do prace sa nehrniem chcem si ju naplno uzit aj ked niekedy je to tazke ale zase ma potesi ked vidim ze sa usmeje a vidim ake pokroky robi to male stvorenie 😵 U nas je to tak ze akonahle pride partner z roboty venuje sa malej uz len on co mi velmi pomaha ze sa mozem venovat potom sebe 😉

zuzula28
24. júl 2008

susik, aj my sme veľa vonku, včera sme nemohli ísť a to bol môj najotrasnejší deň...a to sa nemôžem sťažovať, lebo náš Mišiak je neuveriteľne úžasné a bezproblémové dieťa takmer vo všetkom...ale na pozornosť, učenie sa nových vecí a venovanie sa jeho osobe je veľmi náročný...neboj sa, niekedy by som tak zutekala, že až...ale to musíme rozchodiť, nič iné nám neostáva 😒

zuzula28
24. júl 2008

martinka, ocino má podľa nového zákona právo ísť po službe domov, tak keď to nie je v noci úplný zabiják, tak je z malým a má z toho veľkú radosť...lebo si neľahne spať a nemá potom rozhádzaný celý spánkový režim...normálne si to pochvaľuje...alebo idem o 16-17 poobede do služby, čo je do 21.00 a to ma ešte syn mojej kolegyne (náš kamarát) vozí vždy domov...proste štígro...a táto lekáreň je v "centre" (ha, ha), tak je otvorené v sobotu a to idú chlapci ku svokrovcom obchendovať a aj obedíkovať, takže ani nevaríme, lebo ich napakujú alebo povedia nech prídeme aj v nedeľu...ale varí dosť veľa náš tatino, tka ja by som mala čušať akurát tak 🤐 😀

expertka8
24. júl 2008

...j mna to kedysi "trapilo" 😅 😀

https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea...

z.g.
25. júl 2008

/čítala som diskusiu len tak jedným okom, tak možno idem písať mimo kontext, tak sorry/
susik, ja tiež žijem v zahraničí /severné írsko/, teda len krátko, ale už mám toho niekedy plné zuby, mám 2 deti, strašia je dosť živá, malá je ešte malá, všade vylieza, atď...
no, skrátka, niekedy v pohode, ale niekedy mám čo robiť, vtedy mi nepomôže, ani keď si vravím, že je to najkrajšie obdobie, a tak blablabla, v tomto je to tu náročnejšie než na Slovensku, tam sme išli k našim, mamka mi prevzala malú, proste mi mal občas kto pomôcť...
ale rodina má byť po kope, tak sme tu,
od septembra začne kurz angličtiny, malá pôjde do školy, tak to bude pre mňa trochu lepšie, /ale mám obavy ako to malá bude zvládať v škole/

z.g.
25. júl 2008

no a mooooc sa teším, že o 2 týždne ideme na slovensko, to bude pre mňa relax 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵

maruschka
25. júl 2008

martinka,v tom "iný smer jazdy",že som sa naučila neprikladať mnohým málo podstatným veciam a problémom dôležitosť.Svoju pozornosť som sústredila len a len na deti..Manžel pracuje od rána 7-21,00 každý deň,takže s ním sa v našom programe ráta až v sobotu,nedeľu a ak si náááhodou zoberie dovolenku,tak cez tú..
Jednoducho to vyzerá takto-hory,hory,hory,turistika,bicykle,plávanie v jazere,zbieranie byliniek,pieskoviská,stretká s mamičkami-/náhodné zrazy v parku,ale aj tie potešia/...jednoducho sa nesústreďujem len a len na to,aby bolo navarených 10 chodov/ i ked moje krásavice-hlavne staršia musí mať polievku každý deň už o 9 ráno na stole-to je taký zvyk/,ale varím každý deň a koláč 3x do týždňa..Upratovanie:pre nás je dôležité,aby bolo ako-tak upratané v rámci možností pri 2 malých deťoch.Na veľké upratovanie si nechávam čas na piatok,ale cielene sa k nemu dopracovávam celý týždeň 😀 😀

Keď príde víkend,nevarím vôbec,aby sme si užili jeden druhého a deti a to chodíme na výlety,korčule,historické pamiatky,atď..
Jednoducho to,čo nás môže potešiť,čo nám aktívne zaplní denný program,tak to je pre mňa dôležité a vtedy viem,že tie dni na materskej mi neubiehajú-a hlavne mojim deťom len tak šedo jeden po druhom..Záleží mi na tom,aby keď sa spätne obzriem po niekoľkých rokoch dozadu,aby som mala ja a moje deti na materskú veľa pekných spomienok. 😉 😉

lulu2407
8. aug 2008

ahojte

lulu2407
8. aug 2008

Ahojte babulky,plne rozumiem tym mamickam, ktore su doma same resp.nemaju nikoho na blizku. Ja som na materskej vyse roka a niekedy mam naozej ponorkovu chorobu, aj napriek tomu, ze mam doma krasne, zdrave a zive dietatko. Byvam vo velkom rodinnom dome so svokrom, od ktoreho sa pomoci nedockam. Rodicia byvaju na vychode, takze neviem k nim kedykolvek odbehnut a pokecat si. Manzel je v praci od rana do vecera. Drzkajte sa