Moje dieťa je jedináčik

ukana
9. máj 2007

Chcela by som sa podelit o rady s mamickami, ktore sa dobrovolne alebo aj nie, rozhodli mat jedinacika. Vo svojom okoli sa stretavam prevazne s negativnymi reakciami, ze to bude rozmaznane dieta, nespolocenske, ze bude sam v dospelosti a pod. Ziadne pozitiva. Nas maly chodi do skolky, ma kamaratov, sestra ma rovnako stareho syna, s ktorym travi vela casu. Proste sme sa tak s manzelom predbezne dohodli. Ste na tom niektora podobne? Alebo ste boli jedinacik? Je to take hrozne? Privitam kazdu radu a argument 😉

gtver
24. nov 2008

Já teda musím říct, že bych druhé dítě chtěla co nejdřív, abych si rychle"odbyla" tu chodící zombie 😀 Jo, jasně, že mít maličkého prcka je krásný, nestěžuju si na to období, ale třeba se bojím toho, že po delší pauze zpohodlním a už se mi do toho nebude chtít. Takže bych to chtěla nahustit za sebe, dokud jsem zvyklá. Ale dneska to ještě nebude, manžel je v práci 😀 😀

sylvar
24. nov 2008

gtver, tak to dnes asi fakt nebude 😀

já, když další, tak až bude Sofi 10 let a to si jsem jistá už teď, že se mi z té pohody a odrostlého dítka do nespaní avstávání nebude chtít ani omylem 😒

gtver
24. nov 2008

sylvar, právě toho se obávám taky už teď.
Ale fakt je, že jsem si dokázala představit i plnohodnotný život bez dítěte (kdybych si to představit nedovedla, tak jsem se nevdávala) a nebylo to o nějakém smíření se s tím, ale prostě o tom, že jsem cítila, že to pro mne není nepřekonatelný problém a ústupek (nevím samozřejmě, jak bych na to koukala za 15 let). Můj vztah k tomu byl naprosto neutrální. Ohledně Ríšova případného sourozence na to koukám víc ode zdi ke zdi: být to brzy láká mě to (silně řečeno 😀 ), být to později děsí mě to.

janula2008
24. nov 2008

Gtver, no ja kdyz si predstavim nasi zimni vypravu na prochajdu, ktera zabere hodinu a obnasi to: chytit Simcu po pokoji, pokusit se ji do neceho navlict, aspon nekolik vrstev aby mi nezmrzla (za sileneho revu vypadajiciho na muceni jehnatek), rychle ji nejak znehybnit a sbalit tasku s cajem, krupkami,dudlem, ubrousky, rychle se oblict, do toho se s prominutim mala pos....,takze nastava prebalovani, znovu oblikani, ja zpocena az za usima, pak snesu dolu 11 kg Simcu, nahastrosim ji do kocarku,vybehnu pro tasku, sebehnu, konecne vyjedem...a do toho si predstavim ty deti dve, tak si myslim, ze mi opravdu chybi ten nadhled a ze i kdyz se tomu clovek za roky zasmeje, tak ja bych to v ten moment nedala 😅 .Idealni odstup vidim min.osm let, tak jak to mam se segrou a strasne smekam pred maminkama, co maji dvojcata nebo deti o rok a davaji to s nadhledem. 😉 Jen se obavam, ze za 8-10let taky zpohodlnim a chtit se mi nebude, ze mi to tak bude vyhovovat, no uvidime.

gtver
24. nov 2008

janula, jako bych viděla Ríšu 🙄 😀 😀

lindda
31. dec 2008

cafte mam presne takyto pocit,ze jedno dieta ma plne naplnilo vobec ziadna ,,,, zatial tuzba po druhom baby :-/ myslela, som ze som asi sama

jahodas01
1. jan 2009

linda - u mna je to rovnaké, uplne mi stačí tamarka, ale zasa niekedy rozmýšlam aké je super mať súrodenca a potom ked sa raz pominieme my rodičia nebude mať žiadnu rodinu... 😒 dúfam, že čas to spraví a tá túžba po druhom bábatku príde 😉

lindda
1. jan 2009

jahodas no presne ,ale vies ja mam sice 2 nevlastnych bratov a moj muz ma 5 súrodencov a mam pocit ako by sme ich ani nemali ma skor dobrych kamaratou a super sesterku ta ma o 1 rok presne starsieho syna a su si s mojim ako bratia. Isto sam neostane,ale zase na druhu stranu co ak ja budem stara jediny syn sa mi ozeni alebo pojde za pracou niekam daleko a ja tu budem sama :-/ No ja tiez dufam, ze casom to nejako pride aj na mna 🙂 i ked uz ho vzhladom na vek moc nemam 🙂

jahodas01
1. jan 2009

mam kamošku čo vyrástla ako jedináčik a ked som sa jej pýtala, či jej nechýbal súrodenec tak povedala, že nie, lebo to nevie ake je to mať surodenca. ja ked si predstavím ako sme sa s bratom bili, ale ked islo do tuhého tak sme držali spolu a teraz máme super vzťah, možem mu zavolať aj o polnoci a vždy je tu pre mna keby sa niečo stalo, alebo keby niečo potrbujem... chcela by som aby aj moja dcera mala takeho mladšieho brata. inak jej je krstny a malú zbožnuje. 🙂 ja tiež už nemám moc času do 5 rokov to nejako poriešim, ale zdá sa mi to už trochu neskoro...

lindda
1. jan 2009

No ja si myslim, ze dobry kamarat je niekedy viac ako rodina. Kamarata si vyberies ale rodinu nie 😒 Ak to pride tak to pride ak ak nie som vdacna aj za Nina ze ho mame 😉

horallka
1. jan 2009

Ja som jedináčik a teda rozhodne som nemala v úmysle zopakovať tento model aj v mojej rodine. No osud to chcel tak, že som vlastne vychovala jedináčika- moju dcéru uz prvého manželstva, kým som natrafila na muža, s ktorým sa oplatilo mať druhé. Takže ak to berieme takto- aj moje prvé aj druhé dieťa budú vyrastať/vyrastali ako jednáčikovia. Iba ak sa pousilujeme a spravíme ešte tretie- keď nám to už radia odborníci- že do každej rodiny tretie dieťa 🙂

lena13
4. jan 2009

ahoj holky,muzu se pridat?
my mame taky jedinacka a u nas to tak i zustane...ne,ze bych nemela rada deti..ja je miluji a nejvice samozrejme moji dceru,ale mela jsem pro me tezky porod....a proste ten me dohnal k reseni,ze bude jen jedno dite....jen doufam,ze jednou claudia mi nevycte,ze nema brasku nebo segru.. 😕

etuska
4. jan 2009

My mame zatial jednu dcerku,kt. bude mat v lete 5 rokov,ale urcite nechcem aby bola jedinacik-i ked to tak v nasej rodinke vyzera-proste vynucuje si nasu pozornost.

Lena- a neuvazovala si trebarz o adopcii?

lena13
4. jan 2009

etuska neuvazovala...

lienocka235
4. jan 2009

aj ja mam doma zatial jedinacku.. chcela by som to zmenit.. este si davam tak rok.. a ak nie tak nie..

etuska
4. jan 2009

lienocka a vy?-adopciu nezvazujete,ak by sa nezadarilo?
My sme pri 1. dcerke nemali problem,tak predpokladam,ze ani pri druhom nebude-dufam,ale to 3-tie by sme chceli adoptovane.Uvidime este... 😉 😉

lienocka235
4. jan 2009

etuska uz urcite nie..

lienocka235
4. jan 2009

ak nebudeme mat moct deti spolu s manzelom skusime darcovske spermie.. alebo to nechame tak

mallorry
5. jan 2009

ahoj, taky nechci druhy dite a prijde mi to normalni....nebudu si porizovat druhy jen proto, aby melo prvni sourozence....proste kdyz to tak necitim, tak to tak necitim...nedovedu si predstavit byt treba 6 let vkuse doma s detma ☹

mallorry
5. jan 2009

jahoda bude mit svoji rodinu, tzn. manzelku, deti a manzelcinu rodinu 😉

roasha
5. jan 2009

tiez mam jedinacika,a nemienim to menit. 😉
niekedy je v zivote dolezitejsi dobry kamarat-ka 😉 ,ako vlastny surodenec/aj ked so surodencami sme vzdy mali pekne vztahy/ 🙂
nemyslim,ze jedinacik=handicap 😝 ,kazdy mame o rodine ine predstavy. 🙂

jahodas01
5. jan 2009

mallorry - je mi to jasné, a tým pádom sa rozšíri aj moja rodina a budem teta a švagrinka 🙂 . ja ho zasa nevyužívam ani nezneužívam aj ked je slobodný.... 😉

kocurik16
16. jan 2009

vyrastala som ako jedináčik,preto by som nechcela mať jedináčika.Mám bratranca o 4 roky mladšieho v podstate sme rástli spolu aj do dnešného dňa najlepšie spolu vychádzame,ale nie je to také ako manžel s bratom.

ksando
26. sep 2009

ahojte nepozna Andreja Kapusnaka z čadce hha
😉

adamkofijo
27. sep 2009

Ja mám dve detičky a chlapcov skoro rok a pol po sebe a poviem ti to takto, ked som druhý krát otehotnela každý na mna len kukal jáj chuderka dve detičky tak po sebe( prvý rok kým mladší začal behať po dosť náročný ) nemala som pri nich tolko času na seba napr. ist k takej kaderníčke alebo kozmetičke, ale poviem ti teraz som veľmi štastná že ich mám dvoch a že sú tak vekovo blízko seba, myslím že sa mi to sto násobne vrátilo, ked sa spolu hrajú , vystrájajú niaku neplechu alebo ked si spolu niečo šuškajú do uší , aby sme to s tatinom nepočuli, alebo ked sa jeden druhého zastávajú, je to krásny pociť myslím že to bude tvojmu dieťaťku chýbať ale je to tvoje rozhodnutie. Moja švagriná má 8 ročného syna a je jedináčik, ked k ním prídeme je celý štastný že sa može pohrat s našími a rád k nám chodí na prázdniny, ale ked je doma a ja prídem bez deciek, nič iné z jeho ust neni počuť "mami ja sa nudím", pritom má hračiek plnú izbu od výmyslu sveta ale nič ho nebaví ked sa nemá s kým zahrať, takže myslím že detičky potrebujú spriaznenú dušu svoju sestričku alebo bračeka, dokonca ja teraz uvažujem o treťom bábätku. Len máme s mladším zdravotné problémy tak musíme čakať.

dai
29. sep 2009

adamko,
myslim ze ako sa jedinacik vyvija velmi zalezi na rodicoch... detto ked je viac surodencov...
mozes mat jedinacika super cloveka a 3-och rozmaznanych nevychovancov...
ked tvoja svagrina nezabezpeci malemu program tak sa samozrejme nudi, keby mal nejakeho konicka a chodil casto do kolektivu, tak by sa urcite nenudil 😒
ja som z 3-och surodencov, moj muz tiez - chcem urcite viac deti, ale je to moje rozhodnutie - nikdy by som sa nedala do toho nutit recami ako sa ma jedinacik zle a podobne... poznam jedinacikov, ktori su vyrovnani, maju krasne kamaratske vztahy a ludi s neurovnanymi surodeneckymi vztahmi ( moj svokor nekounikuje s bratom uz roky... ) - vsetko zalezi od toho ako si deti vychovate.
ja sama napr. mam bratov, mame pekny vztah, ale zenske zalezitosti preberam len s mojou naj kamoskou alebo maminou... moj muz ma napr. tiez najlepsieho kamarata s ktorym ma lepsi vztah ako so svojimi bratmi ... a hlavne momentalne si myslim ze mame najkrajsi vztah my dvaja s nasou malickou 🙂
chapem ludi ako mallory, akceptujem zeny ktore nechcu ziadne deti - to iste ocakavam od ostatnych ludi...
moja mala zatial rastie ako jedinacik, planujeme babatko ked sa trochu zapracujem na novej pozicii a utvrdim si ju...ale clovek nikdy nevie...moja mala je velmi spolocenska, deti miluje... ma vela kamaratov vo svojom veku a ja verim ze aj keby sa nezadarilo, tak z nej vychovame stastneho cloveka😉

wiwienne
2. okt 2009

Ahojte kocky...s myslienkou mat jedinacika sa pohravam uz aj ja, i ked donedavna to boli inak...zijeme vzahranici, narodil sa nam maly a ja este studujem, nehovorim o tom, ze si tu musim vybudovat celkom novy zivot a samo, ze maly bude rast, chodit do skolky, skoly atd...bude potrebovat mamicku, ktora sa vie dohovorit,a to nie len jednym jazykom, vybavit atdalej....nikoho tu nepoznam, citim sa ako v klietke, na prechadzke som vzdy sama...cize ziadna slava a neviem si predstavit v krajine, ktora je pre mna celkom cudzia, kde nie su babky, ziadna rodina, mat druhe dietatko...nechcem aby moj syncek pozeral na mamku v zmysle, ze ma mamka vo veciach hokej ako on ☹ bude potrebovat oporu, ktoru by som bez problemov zvladala dat doma, v domacom prostredi, ale najprv sa musim udomacnit tu a naucit sa prijat, ze toto je moj domov, lebo je to domov mojho dietata...navyse, po porode sa vela veci v manzelstve zmenilo a ja si nemienim dat repete...dufam, ze sa mi raz podari najst si pracu a tym dnom zadovazime domace zvieratko...a myslim, ze sa to da, ked je okolo dietata vela rovesnikov a ma istotu, ze mu rodic kryje chrbat...co sa tyka rozmaznavania, tak sa aj poskladam len aby som svoje dieta vychovala podla istych hodnot, na ktorych s manzelom velmi trvame a dost sa aj vychovou zaoberame, citame...no samo ze netreba byt dokonali, lebo to je pre dieta to najvacsie nestastie..budem si drzat palce, podobne aj vam🙂a ozaj, podla mna aj vela konickov skodii, potom dietatko nema cas a pristor na nadvazovanie priatelstiev...myslim..

pepibubu
4. okt 2009

Sama jedináček jsem, a dobře si pamatuju, juak jsem sourozence chtěla. A taky si pamatuju, jak jsem si, když mi bylo cca deset, řekla "hm tak to už se toho sourozence asi nedočkám." 😀 byla jsem malá dospělá, máma mě s sebou všude usela vláčet, takže jsem mezi dětma působila jako exot, protože jsem si s nima neměla o čem povídat. A sourozenec mi chybí vlastně i dneska, když něco člověk prožívá, tak se nemá s kým podělit. Mám sice pár hoooodně dobrých přátel (stačila by mi na ně jedna ruka, na tyhle opravdu TOP přátele,), jimž můžu zavolat kdykoliv a oni mně, ale to je něco jiného.

Vždy jsem chtěla mít dvě děti, i když se toho trošičku bojím, protože jsem to vlastně nikdy nezažila, a nevím jak se tedy ke dvěma dětem chovat, abych se nedopouštěla nějakých blbostí. Budu se muset spolehnout na Honzu, který ze dvou dětí je, a ví tedy co a jak, a na svůj mateřský instinkt a intuici. A věřím, že to zvládneme a Pepa s mládětem v bříšku budou pak jednou prima sourozenci - parťáci.

berenika39
4. okt 2009

pepi? strašně moc gratuluju!!!!!!

pepibubu
5. okt 2009

Bereniko, díky 🙂 ve čtvrtek jdu k doktorce na potvrzení, ale čárka v rozmezí od 21/9 - 2/10 zesílila z pouhého stínu tak, že je silnější testovací než ta kontrolní, tak snad bude vše v pořádku, ale to víš, že líp bude až budu mít fotečku v ruce 🙂