Moje dieťa je jedináčik
Chcela by som sa podelit o rady s mamickami, ktore sa dobrovolne alebo aj nie, rozhodli mat jedinacika. Vo svojom okoli sa stretavam prevazne s negativnymi reakciami, ze to bude rozmaznane dieta, nespolocenske, ze bude sam v dospelosti a pod. Ziadne pozitiva. Nas maly chodi do skolky, ma kamaratov, sestra ma rovnako stareho syna, s ktorym travi vela casu. Proste sme sa tak s manzelom predbezne dohodli. Ste na tom niektora podobne? Alebo ste boli jedinacik? Je to take hrozne? Privitam kazdu radu a argument 😉
tak ja mám tri deti a po každom jednom som si povedala že už ani za svet daĺšie a aj po prvom 😀. Najviac som sa zariekla pri synovi , ktorý bol náročné dieta ale ešte aj tam by tvoril špičku .
Lenže - som sa druhýkrát vydala, manžel slobodný a chce dve deti a to mám dve z prvého manželstva. takže momentálne kategoricky nie ani párom volov, no len uvidím dokedy mi to vydrží.
ja sama som z 3 súrodencov a kedže moje detstvo nebolo nič moc , tak teraz mám aspoň ich a som tomu veľmi rada.
@maminuska sranda, ja hned po narodeni prvej som si povedala, ze to musim zazit este raz. Stale je pre mna nauveritelne, ze sme dokazali vytvorit takeho naozajstneho cloveka. Sice cely cas, co bolo babo v bruchu som vedela, ze je to clovek, ale ked som ho videla v tej mriezkovanej nemocnicnej postielke, bolo to fakt neuveritelne. Len som sa na nu pozerala a pozerala.
Potom po prichode domov uz nastala realita, ale to iste, co pri prvej som zazila aj pri druhej v porodnici a dufam, ze aj teraz pri tretom to bude take iste 🙂
Po narodeni druhej sa pytam, tak to je vsetko????????? Tak to mozeme ist rodit znova. Si sestricky tukali na celo, ze ci mi sibe. Ked tam zachvilu pridem znova, tak ich picne
vcera som sa rozprevala s maminou jedinacika stale sa stazovala ze ako to nieje dobre ze je sam ze jej sa neda doma nic robit lebo stale ju otravuje ma 4roky ked videla mojich 3dodala Vam musio byt dobre aspon sa prehraju ja jej nato ale niekedy sa vsetci 3 klbcia a hadaju a potom hlava ako balon lenze vcera sa cele poobedie hrali spolu pekne v detskej a vtedy som si uvedomila ze tym detom je fakt dobre ze su 3 a to ze sa niekedy pobiju? malickost -skola do zivota 🙂
hm... ja som stale presvedcena, ze chcem iba jedno. a to z viacerych dovodov... ono je pekne, ze sa prehraju a tak, ale boli tu i take nazory (a to je i moj pripad), ze v dospelosti sa ti surodenci stejne malo stykaju, kazdy ma svoj zivot, to nie je uz tak, ako bolo kedysi davno, ze sa navstevovali cele rodiny a robili sa rodinne stretnutia, dnes to funguje uz len malokde... niekedy premyslam sice nad tym, ze zostane moja sama, ale vzapati si poviem: preco by mala ostat sama? ved bude mat jedneho dna partnera, dieta, mozno deti, sama iste nebude. najde si kamaratky (dufam, ze take skutocne, nefalosne), snad jej nebude v zivote zle..
mozno raz este zmenim nazor, no zatial chcem mat jedinacika 😉
@suzik77 tvoje dietatko je este malicke ani sa ti necudujem ze chces iba jedno dieta ved cas ukaze ci sa tvoje rozhodnutie nezmeni a co tvoj manzel aj on chce iba jedno? ak ano tak je to v poriadku ze jedno myslim ze nazor na pocet deti ma byt u obidvoch partnerov rovnaky a mat 1dieta iba preto ze v dospelosti sa budu malo vidat tak to asi nie 😖 vsak budu mat kazdy svoje zivoty je to prirodzene ale snad si budu pomahat ked to bude nutne a ked budu mat deticky tak aspon budu mat kde chodit na prazdniny a budu mat bratrancov a sesternice moj manzel napriklad nema ziadne sesternice ani bratrancov a stale vravi ze tym trpel ze to nebolo dobre.Kazda minca ma dve strany.ALE kazdeho osobna vec asi tak. A niekedy clovek mieni pan boh meni.Co ma byt sa stane.Ak ti je sudene mat dve tak si pis ze ich mat budes 🙂
ja som jedináčik a preto som robila všetko preto,aby moja dcéra mala súrodenca ... a určite nebudem uvažovať týmto smerom, že sa v dospelosti nebudú stýkať ... ked vidím,ako staršia to malé kĺbko miluje, tak som šťastná, že som jej priviedla na svet sestričku
@katecameron
@majka35 nepisem, ze sa nestykame, jasne, stretneme sa.... mozno tak raz za dva mesiace... ale nejde o to, je tu vela faktorov, ktore ma zatial presviedcaju, ze jedno staci. nie je to len o tom, co bude alebo nebude ona mat v dospelosti. ide tu o sucasnost, o zdravotny stav, vek, o sposoby riesenia problemov vo vztahu apod.... faktorov proti je momentalne (pisem momentalne, teda za posledny polrok-rok) ovela viac, ako faktorov za 😒
@majka35 hmmm, to som zrejme podvedome reagovala na poniektore prispevky v tejto diskusii, lebo ktosi tu spominal, ze aspon dve deti by chcel, lebo nech nie je jeden sam, ked bude dospely, nech ma aj surodenca, aby mal s kym pokecat, navstivit a tak... tak asi som trosku popreskakovala myslienky, ze som to spomenula.
Lebo faktom je, ze to, ze mas surodencov, este nezarucuje, ze napr.jeden z nich alebo aj vsetci nebudu v dospelosti natolko separovani, ze ani nebudu pocitovat, ze nejakych surodencov vobec maju.. aj mojej mamy brat zije v karvinej a vidia sa tak raz za 2 roky. poslu sms na vianoce, velku noc a tym to konci. a pritom maju velmi dobre vztahy, teda - nie su pohadani ani nic podobne
@suzik77 ja som jedinacik a moje dieta bude tiez jedinacik .......... ja som mala krasne detstvo a nikdy ma ani na 10 sekund, co si pamatam nenapadlo mat surodenca. myslim, ze nie som rozmanana a ludia co ma poznaju a nevedia, ze som sama si myslia , ze mam este surodenca. su dost mimo ,ked im poviem ,ze som sama . vzdy mi odpovedaju "ale ved jedinacikovia su rozmaznane deti"
............ ale priznajme sa maminky : Ktora nerozmazna aspon trosku svoje dieta , ci ich ma aj 10 😉 ved su nase a milujeme ich.
myslim ,ze kazda rodina sa rozhodne v prospech toho ,co chcu obaja . u mna je to super, ze s muzom mame na to rovnaky nazor.
Ja som strasne chcela mat viac deti... Ale okolnosti sa s nami tak zahrali, ze nasa malinka bude sama... Som strasne vdacna aspon za to male slniecko, tak velmi vytuzene, vymodlene, lubime ju nadovsetko ale v kutiku srdca sa mi len tazko zmieruje s tym, ze jej nemozeme dat surodenca 😔
ja som jedináčik a súrodenec mi chýbal, napríklad na vianoce ked boli darčeky bola som sama na to tešenie sa a rozbaľovanie , tiež som nechcela len jedno dieta, určité veci prežívajú spolu tešia sa spolu a aj sa podporujú ako teraz starší syn dcérku ked išla prvý krát do školky, ja si myslím, že pre dieta je lepšie ked nie je samé. Súrodenci sú si akousi oporou v niektorých situáciach, aspoň na mojích detoch to tak vnímam. Aj ked mám vlastnú rodinu, boli problémy kto nám pôjde ku krstu, a celkovo kamarátky majú súrodencov, krsniatka, stretávajú sa, mne to pripadá úžasné, možno preto že to nemám. Netvrdím že nemám priatelov, tých je až-až, ale rodina je rodina. Ked majú naši výročie, druhí sa skladajú na dary, ja som na to sama. Mala som po materiálnej stránke všetko čo som potrebovala, ale odkedy si pamatám by som to vymenila za súrodenca. Ked rodičia zostarnú a majú viac detí, doopatrovanie je pre nich jednoduchšie, rozdelia si starostlivost , raz príde jeden a dokúpi lieky a potom druhý zasa iné čo potrebuje, jedináčik zostáva až do konca na to sám či časovo alebo finančne. Toto zasa vidím v práci v penzióne ako si pomôže viacčlenná rodina a ako sú ľudia, ktorí majú jedno dieta aj to nebodaj v zahraničí. Samozrejme vždy a všade sú výnimky a ani to nemusí byt výhra , je na každom z nás, aby sme si zvážili, čo je pre našu konkrétnu situáciu najlepšie.
Ahojte, neviem ci som spravne v tejto teme, ale chcem sa opytat ci je tu niekto (urcite je takych ako ja viac🙂)kto mal rovnaku dilemu zo surodenca a hlavne ako to dopadlo. mam jednu dcerku ktora bola sice neplanovana ale teraz je moje vsetko.Manzel zacina rozpravat o surodencovi, zatial nijak netlaci, ale bol by rad keby sme mozno nie hned ale coskoro zacali na tom pracovat.Ja na jednej strane by som bola rada keby mala mala v zivote "niekoho", ani tak nie teraz ale skor ked bude velka, aby si mohli navzajom pomahat, my s manzelom sme obaja z vacsich rodin a ja osobne som rada ze mam bratov ktori spravia cokolvek pre malu segru 😀 😀 Ale problem je v tom ze ma desi predstava tehotenstva a porodu (to prve bolo sice bezproblemove fyzicky ale strasne stresujuce), mam z toho takmer az fobiu. A druha vec je ze neviem ako to robia ini, ale neviem si predstavit ako by sme to utiahli financne 😒 A este dalsia vec ako by som si poradila s dvoma detmi...je mozne najst si chvilu pre seba pri dvoch detoch?
ahojte, @blanblan , my máme tiež len Kristínku a v otázke či mať druhé dieťatko som sa stále točila dookola. Ale asi to vyzerá tak, že Kika ostane naším jediným dieťatkom, jednak aj kvoli finančnej stránke( presne ako píšeš, bolo by to hrozne náročné, a zase nedopriať jej nejaký výlet v škole, že na to nemáme by ma mrzelo, a na druhej strane aj tak bude čiastočne obmedzovaná, lebo je celiatička.No a to nehovorím, kolko peňazí vyhádžeme na jej stravu,. ale nevadí 😉, nech nás nepostihne nič horšie. ) a jednak to za nás vyriešil nejak osud ☹ , manžel mal nejaké zdravotné problémy, tak by som asi neriskovala.Ale nevravím, že ma to niekedy nenapadne, mať ešte jedného drobčeka 🙂 , vtedy rozmýšlam, či to predsa len neskúsiť, aby nebola sama, ale na druhej strane sa vo mne ozve varovný prst: neriskuj to!!! Takže asi tak. Je to ťažké rozhodovanie ☹ , ale asi každá rodina si musí uvážiť to svoje a rozhodnúť sa musí každý sám za seba.
čaute, my máme zatiaľ tiež jedináčika synčeka Danielka a aj ja aj partner sme jedináčikovia...Partner má z prvého manželstva 19 ročného syna, náš synček má 23 mesiacov, takže o nejakom súrodeneckom vzťahu sa tam hovoriť nedá. Priateľov sny má nášho rád takže verím, že aj v budúcnosti budú mať dobrý vzťah, ale je to iné ako súrodenec v podobnom veku. Tiež práve uvažujeme či mať druhé, alebo nie. Prvé proti je finančné hľadisko... presne ako písala
@laki Neviem si predstaviť že by som sa mala rozhodnúť medzi jedným alebo druhým dieťaťom, ktoré pôjde na výlet alebo na lyžovačku a ktoré zostane doma. 😒 Druhé proti je, že tehotenstvo so synčekom som mala rizikové od 5teho týždňa, kľudový režim, riziko potratu a neviem si predstaviť, že by som mala zažívať to isté druhý krát a popri tom zvládať syna a domácnosť...ako by som to zvládala ja ako by to zvládal synček. Keď mal malý 5 mesiacov tak som s ním bola prvý krát v nemocnici 7 dní a druhý krát keď mal 10 mesiacov 5 dní...mám strašný strach z toho že by sa to mohlo zopakovať pri druhom a ja by som jedno dieťa musela odsunúť bokom...s jedným byť v nemocnici alebo s druhým doma... Ako jedináčikovi mi nebolo zle, ani priateľ sa na to nesťažoval. Občas som si želala súrodenca, presne ako písala
@iva222 na vianoce a cez sviatky a na výletoch a tiež by som chcela aby Danko mal niekoho blízkeho s kým by si rozumel a na koho by sa mohol obrátiť aj v dospelosti...hoci vieme že nikto nezaručí, že by spolu dobre vychádzali.
Zaujímavá téma. Samozrejme, na žiadnej veci sa nemôžu všetci zhodnúť. Ja som z dvoch detí a obe sme si ešte priali bračeka a mamu sme s tým dosť otravovali 🙂 Myslím, že pri svojej dcére som čas na súrodenca už prešvihla...teda na to, aby sa spolu hrali a tak... je mi to moc ľúto, ale situácia momentálne nedovoľuje.. Moja hviezda má pomaly 5 rokov a myslím, že už tu dávno mal byť jej súrodenec, ale keďže prvá bola neplánovaná, tak to s tým druhým dieťatkom nie je také ľahké... Môj názor je, že dieťa potrebuje deti, hoci sú určite také, ktoré si vystačia sami a s kamarátmi na ihrisku, moja by mala pri sebe niekoho najradšej stále a myslím, že ako jedináčik trpí, preto sa vynasnažím, aby ním bola čo najkratšie.. 🙂
Ja som z 2 detí a manžel tiež. Nechceli sme mať jedináčika, ale aspoň párik, alebo 3 detičky. Máme 10 ročnú dcérku.( Nebola plánovaná a zadarilo sa na 1x 😉 ) Potom sme riešili presne také problémy ako popisujete - rizukové tehu z toho 8 mesiacov v nemocnici,traumatizujúci pôrod, ale našťastie malinká zdravá. Tak sme dieťa odkladali , že
keď bude mať malá 3-4 roky. Keď mla 2 rôčky yistili jej silnú alergiu a astmu. Niekoľko krát do mesiaca sme boli v nemocnici. Na plánovani esúrodenca sme ani nepomysleli, čo sme mali strach o ňu ... Potom sa stav stabilizoval, kúpili sme byt, začali výdavky. Manžel odišiel zo zamestnania a začal podnikať. Už sme nemali služ. auto, tak sme museli kúpiť. Ďalšie výdavky. Nastúpila som do práce, nech to máme finančne lepšie a nechcela som ísť hneď na materskú . Keď mala dcérka 4 náhle som zmenila zamestnanie, dostala som veľmi dobrú ponuku, tak sme sa dohodli, že aspoň na rok to ešte odložíme. Po roku som v práci postúpila , tak sme to zase posunuli. Tak sme si naplánovali, že keď malá bude mať 7 a pôjde do školy, že to bude akurát. Začali sme sa snažiť, ale nedarilo sa. Žiadne ydravotné problémy sa nezistili. Zrazu mi po 2 rokoch zistili polypy a musela som postúpiť kyret. Nepodarilo sa to a po 3 mesiacoch som musela ísť znovu. Vraj už bolo všetko OK a len sa máme snažiť. Prešlo 6 mesiacov a nič. Následne mi zistili myómy, ktoré sa nedajú vyoperovať, bez odstránenia maternice. Máme sa snažiť. Veľa som si poplakala, ja aj manžel. Dostali sme ultimátum, do 1 roka po zistení nálezu, ak myómy nebudú rásť a budem tehu, tak to bude OK. Žiaľ pridružili sa rodinné problémy a miesto snažilkovania sme "zabíjali " čas riešením týchto nezmyselných rodinných problémov. ☹
V januári mám ísť na kontrolu, takže na snažilkovanie máme už len pár mesiacov. ...Dúfam, že na Vianoce každého prekvapíme takýmto milým darčekom. 🙂
.... moja rada na záver : Nečakajte dievčatá, kým nie je neskoro. Nepozerajte na prácu ani na peniaze, tie Vám neutečú. Ak ste zdravé, tak to treba skúsiť a mať aspoň 2 deti. 😉
Moja sestra je rozvedená a muž ju opustil keď bola tehotná. Lekári jej odporúčali umelé prerušenie tehotenstva, mal riyikové tehu, ale ona nešla. Má to v živote veľmi ťažké. Býva s 2 detičkami u našich ( rozdiel medzi deťmi je 1,5 roka, otehotnela krátko po narodení prvého dieťaťa), bola s nimi na materskej 5 rokov, stratila veľmi dobré zamestnanie, musí platiť ešte dlhy exmanžela. Moja mamka povedala: "Keď sa naje jedno dieťa, naje sa aj to druhé." Sestras 2 deťmi to má v živote oveľa ťažšie ako kompletná rodina s 1 dieťaťom.
@hanka274
zaujimavy poznatok, naozaj jestvuje fakt preferencie deti, jedno na ukor druheho hlavne vo viacpocetnych rodinach, myslite si, ze je to nieco dane?...mozno to nie je priamo o tej laske, ze lubime rovnako...ale myslim, si ze hlavne v minulosti sa urcite deti preferovali kvoli majetku a urcitym moznostiam...napr. studium, s tym spojene oblecenie...neviem, ale myslim si, ze deti do isteho veku vnimaju akoby dokazy lasky (tie konkretne veci), ze nedokazu si predstavit, ze ich rodicia maju predsa rovnako radi...