Moje dieťa je jedináčik

ukana
9. máj 2007

Chcela by som sa podelit o rady s mamickami, ktore sa dobrovolne alebo aj nie, rozhodli mat jedinacika. Vo svojom okoli sa stretavam prevazne s negativnymi reakciami, ze to bude rozmaznane dieta, nespolocenske, ze bude sam v dospelosti a pod. Ziadne pozitiva. Nas maly chodi do skolky, ma kamaratov, sestra ma rovnako stareho syna, s ktorym travi vela casu. Proste sme sa tak s manzelom predbezne dohodli. Ste na tom niektora podobne? Alebo ste boli jedinacik? Je to take hrozne? Privitam kazdu radu a argument 😉

malena
6. nov 2009

Alebo sa mýlim?

kubaka
6. nov 2009

mýliš se 😉 Když napíšu, že je sobecké něco, co je zcela v kompetenci rodičů, tak to není diskuse. Realita je o mnoho komplikovanější a není černobílá

kubaka
6. nov 2009

diskuse je předkládání pádných a neosobních faktů pro a proti - ne hodnocení některého z postoje

malena
6. nov 2009

ale kubaka prosím Ťa....som nevedela, že toto je nejaká vedecká diskusia - pádnych a neosobních faktú, to odiaľ si zobrala 😨

Ja som hovorila, že to nie je v kompetencii rodičov, pokaiľ viem som nič také nenapísala, ja som napísala, čo si myslím, nič viac, nič menej.
Čiže Ty chceš povedať, že tu mám prejavovať len taký názor, ktorý chce zakladateľka témy počuť? No ma podrž 😉

malena
6. nov 2009

takže milá kubaka, ešte raz si prečítaj čo napísala zakladateľka témy Ukana, napísala, že privíta každú RADU A ARGUMENT !!! Nie je tam žiadne vyhlásenie typu : to sú moje kompetencie a tak sa nestarajte.

Tiež sa mi zdá, že si nie je na 100 perc. istá svojím rozhodnutím, troška váha, a tak hľadá...No a ja, v dobrom úmysle, aj keď použíjúc ostrejšie slovo - sebeckosť, ktorým chcem len troška drgnúť a povedať: neblázni, mať súrodenca je úžasné, a keď sa dá, nevahájte. Ako som už spomínala, zažila som v živote také akoby som to nazvala až hraničné situácie, keď som myslela na to: keby som tak mala sestru !!!

kulimka
6. nov 2009

Je pravda, že je každého věc kolik chce mít dětí. A není pravda, že každý jedináček je rozmazlený. Záleží na tom jak je rodiče vychovají. Já mám děti od sebe o 10 let, takže skoro dva jedináčky. Dcera rozmazlená není a syna taky rozmazlovat nehodlám.

suezana
7. nov 2009

Ahojte, ja mám 4ročnú dcérku, veľmi by sme chceli pre ňu súrodenca, aj ona už od 2-3rokov pýta, ale keďže to nejde, tak vybavujeme adopciu. Mne sa zdá taká sama, či už v izbičke, či v aute,...Aj keď si niekedy poviem, že už zachvíľu som mohla mať pokoj, bude samostatná, behať po vonku, môžem sa venovať sebe, po chvíli viem, že to nie je ono. Keby sme mali vačší byt, zoberiem si aj 2 😉 Je to hlavne o tom, čo kto cíti, ale mne ide dosť o malú, aby sa mala s kým hrať, s kým sa deliť, biť 😉 , mať tajomstvá....vliezť v noci do postele, ako ja so sestrou a mať teraz s kým zdieľať starosti a zlosti na rodičov 😉

kubaka
7. nov 2009

"milá" malena - pořád nechápeš rozdíl mezi diskusí a hodnocením, kdo je a není sobecký. Já tudíž mohu napsat, že kdo takhle píše a uvažuje, je natvrdlý a hloupý - je to taky diskuse? Je to můj názor.
Je to věc míry, co ještě lze napsat a co už raději ne - lidé jsou různě citlivé a jsou témata (jako třeba tady o depresi a citlivé téma dětí to samé) kdy se musí vážit co je vhodné a nevhodné.

Když například čerstvá matka prohlásí bez výčitek, že odmítá kojit, protože se nechce omezovat, nemůže chlastat, chodit do kina a ke kadeřnici a nehodlá být otrokem, tak klidně a bez výčitek napíšu, že je to sobecké chování. Ale pokud někdo neví, není si jist, necítí, kolik dětí chce či může mít, tak se vyhnu jakýmkoliv soudům a předložím pro i proti. Mě se to nedotýká - ale víc holek napsalo, žes to přehnala a nemáš páru, jak jsou věci složité.
Ovšem jak píšu, žádné argumenty pro toto dilema nejsou směrodatné. A mít sourozence nemusí být vždy a nutně úžasné. Nemusí být pro každého úžasné mít dvě, tři a více dětí. To prostě není pravda.

A ty jsi začala postrádat sestru především v době, kdy jsi nedokázala čelit tomu, před co jsi byla postavená. Jako někoho, kdo z tebe sejme část břemena. To není sobecké? 😉

civavava
7. nov 2009

caute , necitala som celu diskusiu - len tolko k tomu,ze ja som jedinacik (aj ked neplanovany, lebo mama po mne 3x potratila a potom sa uz nepokusali mat deti) a bolo a aj mi je SUPER,nikdy by som to nemenila.

rodicia ma nijak nerozmaznavali, naopak, boli na mna prisni, ale dali mi super vzdelanie, zazemie a lasku....a nikdy mi surodenec nechybal, ked som chcela spolocnost, mala som kamartov-ky a ked som chcela byt sama, sla som domov do svojej izbicky a bolo mi moc fajn.

mam okoo seba najdrahsich ludi = najblizisch a par kamaratov na ktorych sa mozem spolahnut aj o polnoci, zato ked vidim v rodinach (aj v nasej) ako sa surodenci v dospelosti osocuju, nepomozu si , neznasaju,nerozpravaju spolu desatrocia a nahanaju sa za dedictsvom, je mi na grc ....dakujem,neprosiiiim
😠

Cakame teraz dietatko a tiez bude jedinacik - planovany 🙂 ked sa ma spytate na nevyhody byt jedinacik, nepoviem vam ziadne, lebo ziadne som NIKDY necitila..naopak, tych vyhod je milion, ale o tych nebudem pisat
🙂

a este - je to vec rohozdnutia KAZDEJ rodiny kolko bude deti mat, nikoho ineho do toho vobec nic nie je ....🙂

ako sa hovori - rodinu si nemozes vybrat, ale priatelov ano 🙂

roasha
7. nov 2009

kubaka,davam ti 100bodov,a tvoju druhu vetu by som len zdôraznila. 😉 🙂 😎

so surodencami sme mali,a mame krasny vztah,a napriek tomu to nemeni nase rozhodnutie mat jedinacika.
mala je ako jedinacik stastna,nie je rozmaznavana,a ziadneho surodenca sa nedozaduje. 😎

su veci ktore nejakej" malene" nevysvetlis,a ani nemas snahu vysvetlovat. 😝 😎

PS:malena,ziaden tvoj kolega nevymyslel teoriu o "vykapani"europanov,ale pozeral jednu dost prezentovanu"fantazmagoriu"/rasisticku,aby si bola v obraze/,a pokial sa mienis riadit podla nej,musis sa vela snazit,aby si europu zachranila..... 😉 😅 😀

inkinka
7. nov 2009

ja mám tiež jedináčika a pýtam sa, ak je to vraj sebecké, tak voči komu je to sebecké?

malena
7. nov 2009

Kubaka kľudne si napíš, ak Ťa to uspokojí, prosím a ak sa nejaká rosha poteší tak Ti dávam 200 bodov 😝

malena
7. nov 2009

Takže OK kubaka, neubudem už prispievať do tejto diskusie, lebo vidím, že si bola osvietená a máš tie najsprávnejšie názory, takže to vzdávam vaše najmúdrejšie blahorodie, aby si su predkladala svoje pádne a neosobné fakty pro a proti - ako si sa už vyjadrila.

Nemám záujem zostávať niekde kde treba len súhlasne prikyvovať ako nejaké slepice.

kubaka
7. nov 2009

koukám, že malena je tak trochu neoMALENA. 😀

roasha
7. nov 2009

malena,najvyssi cas... 😎 ....je zjavne ze mas patent na rozum 😅 ...len chran panboh pred takym rozumom... 😝 😅 😀

kubaka svoj nazor vyjadrila nezainteresovane,nakolko nema jedinacika,a nepostrehla som,ze by svoj nazor vnucovala 😎

inkinka
7. nov 2009

malena, aký vekový rozdiel medzi deťmi je podľa teba ideálny? Tri roky a viac? 😉

nana77
7. nov 2009

ahojte!
ak mozem svoj nazor - je naozaj vecou kazdeho paru, kolko deti a ci vobec nejake chce, ci bude mat. a samozrejme to zavisi od mnohych okolnosti, o ktorych ste tu pisali viacere.
ja si vsak myslim, ze malena nenapisala nic zle, ani urazlive. proste vyjadrila len svoj nazor. ja som si prezila nieco podobne s rodicmi, ako pisala, a v priebehu troch rokov som prisla o vacsinu mojej rodiny. ale mam sestru, o dva roky mladsiu. je to moja sestra, moja najlepsia a najblizsia priatelka, moja butlava vrba... naozaj si neviem predstavit, ze by som v tych tazkych casoch ju nemala...
tym ale nechcem povedat, ze mat jedinacika je zle... to v ziadnom pripade.
skor by som to chcela povedat tak, ze aj nebyt jedinacikom je fajn 🙂

bibka333
7. nov 2009

ahojte chem prispiet a ja mma 1 sestru s ktrrou sa nejak nemusime ale mam ju rada 🙂 a mali sme brata ktory zomrel 😔 ako 17 ročny pri autonehode a oco s mamakou boli štastny že maju nas lebo by sa zrutili aj ked to bolo a je tažke pre nich stale 😢
Malena napisal svoj nazor
Ja mam tri detičky a nikdy som nechcela mat jedinačika v rodine mam sesrernicu ktora je jedinačik a vždy vravi este že vas mam lebo by my bolo smutno 😉 aj ked bola ako dita stale utekala k nam 🙂
a neuražajme sa tu ako male deti pišeme si tu preto aby sme sa pozbudili alebo niečo nove dozvedeli všetkym prajem prijemny vikend

mywiel
7. nov 2009

ukana nie nie je to hrozné, ludia su hrozni, lebo im nikdy nevyhovies, ked budes mat jedno dieta, ziadne dieta alebo 4 ci 5 deti vzdy budu ukazovat prstom a divit sa ze preco si sa tak rozhodla, takze moja rada je urob to co vyhovuje tebe a manzelovi a budte stastni a na ostanych kasli. Ked mas chlapca vsetci ta lutuju ze nemas dievca a ked mas dievca tak zase naopak, si dospela a vies co potrebujes aby si bola stastna, je to vas zivot takze urob to co vyhovuje len vam. 😉

malena
7. nov 2009

roasha, ešte že nie všetci zmýšľajú ako Ty,... to by boli na Slovensku samí jedináčikovia, veď by ani školy otvoriť nemohli, kto by tam chodil? No možno v Bratislave by sa jedna naplniť podarila.

roasha
7. nov 2009

tvoja odpoved,ziadne prekvapenie 😀

erikasadek
7. nov 2009

malena, radsej svoje pocity nehovor cinanom; mohlo byto zle skoncit.. 😀 😀 😀 😀

roasha.. 😉

kubaka
7. nov 2009

to je fajn, když někoku dojdou argumenty, tak začne shazovat ostatní kolem sebe. Jak podle vzorce. Žádné překvapení...
Jestli máš strach, že vymřete jako národ, tak abys to trochu zachránila,ne? 😀
roasha , erikasadek 😉

a hlavně ukana psala už před dvěma lety - myslím, že je už úplně někde jinde.

roasha
7. nov 2009

malena,bola si jedinacik,ale je tragedia,ze" za sestru by si dala cely majetok",az ked tvoja maminka tazko ochorela,a bolo sa treba o nu postarat.ty si nepotrebovala" sestru",ale opatrovatelku,aby si "na to nebola sama"........strasne...... 😒 😔
takze maj deti tolko,-kolko si myslis,ze by sa o teba v pripade potreby vedelo postarat.
/mala som kolegynu z 5 deti, maminka im ostala ako leziak,a nebolo toho,kto by sa o nu postaral...zaujimave,ze dovtedy ju spominala s laskou/ ☹

ukana
autor
7. nov 2009

ahojte, neda sa mi nezapojit, ano pisala som uz davno tuto temu, vtedy tu taka este nebola a v tej dobe sme to dost riesili, v sucasnosti to mame uzavrete, ostavame pri jednom dietati 😉 myslim si, ze je jedno, kolko deti mate, hlavne ze ste vy aj dieta spokojni 😉
nerada by som bola ak by tu vznikli nejake hadky 😒 , predsa len je to rozhodnutie o mnozstve potomkov len na konkretnom pare, nik iny im to dieta nevychova 😔
osobne by ma argumenty maleny nepresvedcili, nemam dieta ako zachranu naroda, je to predsa nejake vyvrcholenie vztahu, materska potreba bola u mna naplnena a inu nemienim naplnat, ani triedy, ani statisticke tabulky 😀

roasha
7. nov 2009

ukana,no konecne 😉 🙂 😀

kubaka
7. nov 2009

roasha - jo, přesně to jsem chtěla napsat - jen jsem nevěděla jak taktně. 😎
Člověk je nakonec většinou jen sám za sebe - nikdo za něj nic neprotrpí, neodžije, nevyřeší. Opravdová pomoc přichází z vnitřku sama sebe. Ostatní nás mohou jen podržet, být nablízku. Ať už je to partner, bratr, kamarád, známý nebo knížka, která mě osvlovuje.
...pravilo mé nejmoudřejší blahorodí 😀 😀 😀

mám o 4 roky mladšího bratra, nikdy jsme se nesblížili, ani jako děti. Nestýkáme se léta, je nezvěstný. S matkou jsme měly zlé vztahy, co jsem se vdala, znenáviděla mě. (je to 20 let) táta umřel před dvěla lety a máti leží 14 dní po mrtvici ochrnutá a sotva žije. Kromě MM a dětí nemám vůbec žádného příbuzného, blízkého. Mám ale kámošky, které jsem si vybrala a našly jsem se, shodneme se. Mám především ale sebe sama a svou rodinu. V tom je síla...

nana77
7. nov 2009

kubaka, je mi uprimne luto, ze to vo vasej rodine niekde zlyhalo a dopadlo tak smutne.. ☹

ja mam prave z mojej primarnej rodiny, v ktorej som sa narodila, prave opacne zazitky. vzdy sme spolu drzali, vsetko sme si hovorili (niekedy sme sa smiali sami zo seba, ze nie sme normalni, ked si vsetko vesiame na nos), otec stale vykrikoval, ze mal mat syna, ale dobre sme vedeli, ze je rad, ze ma dve baby a maminu.

mat surodenca, to nie je len delit sa o starost, ale aj o radost. je to ine, ako s kamoskami. surodenec je clovek, s ktorym vyrastate spolu, poznate sa odjakziva, cely zivot. my so sestrou sme si, nastastie, vzdy rozumeli. pamatam sa na mnohe zazitky z detstva, vsetky tie vianoce, ked sme sa nevedeli dockat darcekov, a hladali sme v kazdom kute, ked sme najprv vyrabali a neskor kupovali darceky pre rodicov a vzajomne pre seba, vsetky tie prazdniny u babky, kde sme sa navystrajali vselijakych huncustiev, prve lasky, aj prehry... sestra bola vzdy pri mne. kazdy bozi vecer, ked sme uz isli spat, lezali sme v spolocnej izbe v posteliach a viedli nekonecne rozhovory o vselicom... proste su veci, ktore sa daju zazit len so surodencom. a tak, ako mnohe kocky, co tu napisali, ze su jedinacikmi, a ze prezili krasne detstvo a nevedia si predstavit, ze by to bolo inak, tak ja si neviem predstavit, ze by som vsetky tie roky, prazdniny, vianoce...proste vsetky tie dni prezivala sama...

teraz sme obe dospele, mame vlastne rodiny. jej dievcata lubim, ako by boli moje, obom som krstna (a sestra zase mojim chlapcom). kedze nebyvame v jednom meste, denno-denne si telefonujeme. vieme o sebe vsetko, ako sa kto citi, aku znamku dostali v skole jej deti, alebo aky pokrok spravili moji chalani. mam aj kamosky, jednu velmi dobru, s ktorou si rozumiem, mam ju velmi rada a aj jej deti, mozem povedat, ze sme ako sestry. ale nikdy ma s nou nebude spajat to puto, ake ma spaja so sestrou... je to proste ine.

no, som sa tu rozpisala, ale vlastne som tym len chcela povedat, ze su aj take rodiny, v ktorych to funguje, kde su si surodenci blizki a maju sa radi. a vtedy je to fakt super.

kubaka
7. nov 2009

nana - tak to je paráda .

nana77
7. nov 2009

kubaka, dakujem 🙂 , je to fakt parada. mrkla som ti do albumiku, mas straaaasnych fesakov chlapov!! 😵 😵 😵 a do fotky c. 5 som sa zamilovala, krasne kukadla 😵 😵