Neľutuje, že máte jedináčika?

rybkoava
16. sep 2018

Dobrý deň, viem že tu tato téma bola 100 x omieľaná, aj to že rozhodnutie je len na mne. Som šťastne vydatá. Svoj aktuálny život milujem. Ale je tu jedna téma, ktorá je mi nepríjemná. Všetci dookola riešia kedy budeme mať druhé. Ja sa naň necítim, aj keď mam tesne po 30 tke. Chcem sa spýtať hlavne Vás mamičiek, ktoré ste sa dobrovoľne rozhodli mať jedináčika. Neľutujete to?

zuzanockamt
16. sep 2018

@rybkoava ja mám 36 rokov a 8-ročného jedináčika ... Mne to maximálne vyhovuje ... Ale asi to tak neostane ☹

evittam
16. sep 2018

@rybkoava Pozri mozno to pride neskôr. My sme sice vedeli,ze chceme dve deti ale určite nie nejak hned po sebe. Mame 6rocny rozdiel, druhé v 36stke.😉 Ak nie naozaj je to len vasa vec a na druhých sa vykasli a zi svoj zivot.

rakywanda
16. sep 2018

@rybkoava ja tak dobrovoľne nasilu, niekedy si poviem, že fajn, že jedno, niekedy mi je to strašne ľúto

29simona29
16. sep 2018

@rybkoava ja mám síce len 5 mesačného synceka, tiež 30 rokov, ale otázky okolia kedy bude druhé mo už idu pekne na nervy a to nehovorím o tom, že sa ma to ľudia pýtali aj tesne pred porodom...teraz som rada,že zvládam toto jedno- idu mu pomaly zúbky, v noci horsie spáva atd a do toho každý koho stretnem rieši,kedy bude druhé...plus prednášky o tom, ako treba mat aspoň dve deti,ako jedno je malo atd...Niekedy si tak hovorím,že keby každý riešil svoj život a staral sa o seba, bolo by o všetkých postarané☺️Takze úplne chapem, a to či bude ešte druhé uvidime casom...ak aj nebude,som veľmi vdacna za ten dar, že som sa mohla stat matkou-áno to nie je v dnešnej dobe samozrejmosťou a myslím, že všetko ma svoje výhody a nevýhody..

sense
16. sep 2018

Jednu dobu.som.mala tuzbu po druhom.zvlast ked v praci som.mala 5kolegyn tehotnych plus kamaratky okolo....potom som otehotnela aj som sa tesila aj trochu sok ze zrazu vsetko odznova,priroda rozhodla ako rozhodla... a viac sme neskusali....lutovat ale nelutujem ...mam sikovne zdrave dieta....
A planovat neplanujem.,ak priroda bude chciet.tak.sa pritrafi ...

Je to len a len vasa vec...okolie neries...pretoze starat sa, a zivit a vsetko okolo budete znasat len vy rodicia nie okolie

hettinka
16. sep 2018

@rybkoava som jedináčik, ako dieťa som s tým bola v pohode. Dnes to ľutujem spätne, uvedomujem si, že vzťahy s rodičmi by asi boli lepšie, keby nás bolo viac deti. Dosť má dusili a mali nároky. A dnes je všetko na mne, rodičia starnú a stále sú dosť naviazaní, som na všetko sama a bude to len horšie...

Ja mám deti dve, aj skoda, že nebolo aj tretie.

dkethe
16. sep 2018

Ja som jedinacik. Muz je jedinacik a je to podla mna strasne smutne... chcela som aj 4 deti, ale asi budu stacit dve. Mam v okoli kamosky a vacsina chce len 1. Nevyjadrujem sa im lebo sak idem podla vyssie napisaneho hesla - keby sa kazdy staral sam o seba... 🙂 toto no, ze toto rozhodnutie raz moze byt nezmenitelne :/

@hettinka presne - vsetko je na mne a muzovi. Nikto z nasich rodicov nerobi takze vsetci su mega na nas upnuti a vkuse by s nami boli.. a volaju a dary malemu... ach

nikiki29
16. sep 2018

Ja som jedináčik a čakám prvé dieťatko teraz. Ako dieťa som bola spokojná, mala som pekné detstvo, necítim sa vôbec ukrátená o súrodenca, mala som kamarátky, dobré vzťahy doma, nemyslím si že by som bola osamelá 😊 a ja tiež chcem mať len 1 dieťa, to je každého osobná vec ako to cíti 😊

petulka1987
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
nellita
16. sep 2018

Ja som bola jedinacik 15 rokov a ked som sa rozhodla deti chcela som dve,mam jedno ale som.šťastná. bud pride aj druhe alebo nie,nezáleží to len odo mňa

marfikchov
16. sep 2018

Sestra má jedinacku, už má pomaly tridsať, podľa mňa súrodenci jej nechýbali, keďže medzi nami bol len 9 ročný rozdiel, tak sme si boli blízke a každé prázdniny sme trávili spolu. Mňa zas vytacaju otázky, resp poznámky, kedy bude dievčatko. Mám dvoch chlapcov, so 14mesacnyn rozdielom, prve dieťa v 32ke, druhé neplánovane ale lubene, konečne si s nimi môžeme vychutnať voľný čas, nie je to len ten kolotoč okolo nich, mám prácu, konečne nie som tak k nim pripútaná, priznam sa, že som nervózna, keď len vidím napr v reštike ako prídu s malým bábätkom a ani sa nemôžu najesť, nieto porozprávať, keď to stále mrnci, už by som na ďalšie dieťa nemala nervy, hoci môj chlap by pristal. Som šťastná za dvoch zdravých, šikovných, aj keď divokých synov. Aj tak bude ešte kopec práce s nimi, vychovať z nich slušných, dobrých, vzdelaných ľudí.

eliska13
16. sep 2018

@hettinka nemôžeš vedieť aké by to bolo, keby ste boli viacerí súrodenci🙂To je len také čo by bolo, keby....možno by rodičia lipli na tvojom súrodencovi a ty by si písala, že tvoje deti sú ukrátene o pozornosť, možno by si celý život mala za vzor brata, sestru. ..
Všetko je ako má byť...
Som jedináčik v detstve super veľa kamarátok, kamarátov, ale pravda, že vtedy deti žili vonku na ulici, spoločné hry, nikdy som sa necítila sama ani netúžila po súrodencovi
Mám jedináčika aj boli úvahy o druhom, lebo som vedela, že má čas a vek tlačí, ale zostali sme pri jednom
Pravda, ale je, že rodičia potom celú starostlivosť pozornosť upnu na jedno a nie vždy to je dobre, ale kto vie možno mám takú povahu, že aj pri 2,3 by to tak bolo.niekedy môžu byť 2 súrodenci jeden na konci sveta, republiky a tak či tak starostlivosť o rodičov zostane na jedného

momoika
16. sep 2018

@rybkoava milujem tie reči typu: ,,Počkaj pri druhom..” Ak sa ma niekto spyta aky je maly, či dobre spi, alebo podobne otazky. Nie, nepočkam pri druhom. Tehotenstvo jedna katastrofa, pôrod ani nejdem opisovať a výchova nie je jednoduchá. Nie, nikdy som netužila mať velku rodinu, stači mi jedno dieťa a to ma naplňa a robi štastnou. Sama som bola jedinačikom a nie som rozmaznaná..

lubina
16. sep 2018

@rybkoava moja mama je uz dochodkyna a je jedinacik. STale lutovala, ze nemali nikdy surodenca, pretoze aj ked ma vela bratrancov a sesternic, tak stale hovori, ze to je ine, nie su to surodenci s ktorymi by bol vztah samozrejme intenzivnejsi. A aj sama to vidim, ze jej niekto taky blizky chyba, je nenormalne naviazane na nas, mna a brata. Ja mam dve deti a vzdy som hovorila, ze nikdy jedinacika, kedze moja mama je jedinacik a velmi to lutuje...

kikina84
16. sep 2018

@rybkoava aj my mame jedinacika a aj to tak zostane,ja vzdy tvrdim ze nech si kazdy spravi tolko deti kolko vladze aj realne uzivit a tym myslim vediet mu vytvorit dostojne zaklady so zdravou mierou skromnosti..navyse ja sama mam surodenca a uz dlhe roky to nejak extra nepocitujem,byvame kusok od seba a vidime sa len na vianoce, nie sme si teda extra blizky,navyse aj z prace a okolia poznam velmi vela ludi co si uz v dospelosti absolutne nerozumeju so surodencami..takze nemas byt preco smutna..aj takyto je zivot 😉

katka1601
16. sep 2018

Pozri teraz keď sa na to necítis to nechaj plinut a časom uvidíš.ja keď som porodila prvú tak som každému tvrdila že druhé už nie.ked mala dva rocky tak to prišlo samo že chcem druhé.chvilu sa nám nedarilo ale teraz som tesne pred porodom.rozdiel medzi holkami bude 4 roky aj tri mesiace a som rada.ty v kútiku duše určite druhé chces inak by si si tú otázku nepolozila.netlac na seba buď to príde a rozhodneš sa že chces alebo nie.na ostatných sa vykašli je to tvoje rozhodnutie.

hettinka
16. sep 2018

@eliska13 áno, máš pravdu, že je to take špekulovanie o tom, čo by bolo, keby...
Každopádne, ja to tak cítim. Moji rodičia sú ešte sebestační a vitálni, ale je to niekedy ťažké. Bolo by fajn, mat teraz niekoho, s kým by som mohla o zom pokecať a vedel by, o com hovorím... manželovi tiež poviem, kamoske, ale oni nepoznajú cely background niektorých veci, prečo reagujem tak ako reagujem.

Ako matka mám deti s väčším vekovým rozdielom a naozaj pri druhom už človek berie mnohé veci viac s nadhľadom a pozornosť musí deliť. A Napr ak cestujeme, je zo jednoduchšie s dvomi, ako s jedným. Jednému sme museli stále robiť spoločnosť a program my rodičia. Dve sa zabavia aspoň polku casu aj sami. Alebo ak niekam ideme večer, sú spolu, zabavia sa aj postrážia navzájom.

erikavesela
16. sep 2018

My sme mali jedinacika 10 rokov...potom som otehotnela a teraz mame doma esye 2,5 rocneho chlapceka...myslim, ze pte starsoeho syna to bolo to najlepsie, co sa mu mohlo stat...a ja nelutujem...vychadzaju spolu velmi dobte a lubia sa az neskutocne...starsi ma pocit, ze je za mladsieho zodpovedny a strasne sa mu to paci...nemenila by som...

rybkoava
autor
16. sep 2018

Ja nehovorím nikdy, ale riešiť dookola mňa, napriklad švagrina je jedináčik a ma 3 deti, pri každej návšteve to rieši. Niektorým ľuďom akoby sa to nedalo vysvetliť nech sa starajú do seba. Kolegyňa mala v 46 štvrté, plánované 😊 Ja som mala tehotenstvo aj porod super. Nemám rada stereotyp a ten či chceme či nie na md nastane.

montemotherone
16. sep 2018

@rybkoava mne hrozilo že budem mať jedináčika a desila som sa toho. Nie kvôli sebe ale kvôli dcérke. Hlavne keď som mala v práci kolegyňu- jedináčika, ktorá sa narodila starším rodičom. Ako 40-ročná mala už len mamu, bola bez partnera, rodiny, priviazaná k mame, lebo kto iný sa postará... Veľmi smutný život. Bola (je) veľmi sebe stredná, dookola sa zaoberá len sebou, svojimi potrebami, má dosť neprimerane vyvinuté ego, na všetkých sa díva z vrchu a fakt si myslí, že je naj a bezchybná. Lebo z domu inú informáciu nemá. Tam bola naozaj vždy naj. Nemala sa s kým porovnávať. Veľa záleží od výchovy. Ja som bola k mojej dcérke primerane prísna, ale niektoré veci deti získajú naozaj len pri konfrontácii so súrodencom. S tým, že nie sú jediní a o priazeň rodičov sa musia podeliť. Desila som sa toho, že by bola raz ako tá moja kolegyňa, odtrhnutá z reality. Prešla som si 2 potraty, kamarátky sa mi už čudovali, prečo na to tak tlačím, a mala som opačný problém. Hustili do mňa, že načo, už máš kľud, už je veľká, užívaj si. Ale mňa to až bolestne trápilo. Tiež fakt, že keď tu raz nebudeme, alebo budeme starší a už tak nebudeme chápať naše deti, bude mať dcérka niekoho "svojho" a vekovo bližšieho ako sme my 🙂 Síce je medzi nimi 12 rokov rozdiel, ale veľmi ju to zmenilo, a aj napriek veku, bola to pre ňu veľká zmena a musela si dlho na tento stav zvyknúť 😉

girlspower
16. sep 2018

Ja som za viac deti 🙂 ale je to každého osobná vec. Ja som mala v podstate nešťastne detstvo a malú rodinu. Mám brata, ale ten je psychicky chorý. Chyba mi súrodenec, čo by sa s ním dalo vychádzať normálne. Podľa mna je to ale strašne individuálne.... môžu byt aj jedinacikovia takí, že im nič nechyba. Najmä ak je veľká rodina, dobre vzťahy , veľa deti, bratrancov a sesternic atd.

eeffka
16. sep 2018

Ja mam sice deti 2 ale povidne som bola presvedcena ze byde len jedno. Za 7rokov som to nejak prehodnotila a mali sme druhe. Prve v 28 druhe v 35.

syslik81
16. sep 2018

som vdacna aspon za tu jednu .. nastatsie sa ma nikdy na druhe nepytal a nepyta- asi preto, ze som slobodna matka :D kazdopadne nelutujem .. isto by som chcela este jedno ale uz to mozne nieje a mala sa na surodenca tiez nepyta .. pre nu je rodina pes a macka :D

eliska13
16. sep 2018

@hettinka chápem...ale možno by Ťa ten súrodenec vôbec nechápal, možno by mal vzťah k rodičom iný, možno by bol v zahraničí a zase by si nemala s kým pokecať.mozno potom by si sa hnevala preco je vsetko na tebe, vztah rodič jedináčik je špecifický a úplne iný ako s viacerými deťmi...tie väzby sú silnejšie až opicie🙂ty tiež myslim bývaš blízko rodičov, ja tiež to hovorí za všetko ..koľko ľudí počúva celý život ponosy rodičov tvoja sestra je taká a onaka prečo nie aj ty, moji rodičia maju obaja súrodencov a obe babky sa neprimerane starali do ich životov, výchovy vnúčat, treba im pomôcť ...vy ste šikovní...máte len jedno dieťa...všade je niečo.Kolko ľudí má psychické problémy, lebo bol jeden zo súrodencov preferovaný a bol mu dávany za vzor prečo si nie si šikovný ako xy, pozri čo dosiahla...je to ťažko kto ako cíti.nikto nevie čo spravit, aby bolo dobre
Súhlasím s tebou život s jedináčikom je aj o tom, že rodičia sa mu musia viac venovať dvaja sa pobijú pohraju porozpravaju postrazia

danielak84
16. sep 2018

Mat jedinacika je mozno pre niektore mamicky vyhoda ale je to lepsie aj pre dieta?Podla mna nie.Ja som jedinacik a vzdy mi bolo luto ze nemam surodenca.Bola som stale sama lebo rodicia vela pracovali.Aj teraz mi je luto ze nemam brata ci sestru.Mam 4 deticky a nelutujem ze ich je tolko a muz ma este dalsie 4 z byvaleho manzelstva takze sme velka rodina.Tesi ma fakt ze ked sa jedneho dna pominieme s muzom tak nase deti tu budu jeden pre druheho.

pragmaticka
16. sep 2018

Odpoviem ti za mojho muza jedinacika.je mu to luto kazdy den!!!Okrem toho si vzal mna,mam 3surodencov. Kazdy den vidi ako si dobre rozumieme,telefonujeme,stretavame sa,spolocne akcie,nase deti ( bratranci a aesternice) sa stretavaju a maju radi..z jeho strany nikto...aj rodicia zachvilu odidu a zostanu len kamosi kt. pri praci a rodine tiez uz vela toho volneho casu nemaju!! Jeho mama ale uz druhe dieta mat nemohla...My mame 2 deti a ako rastu a sledujeme ich ako su na seba naviazane a lubia sa,je mu to tiez luto ze toto on nikdy nezazil...

dai
16. sep 2018

@rybkoava preco myslis ze na md nastane stereotyp? Ja teda som aktualne na 3tej materskej a za mna super - dovolenky, vylety, kopu casu na deti, na konicky...

dskjhfdlkdjhl
16. sep 2018

@rybkoava ci budes mat na MD stereotyp zalezi len na Tebe. Ja som ziaden stereotyp na materskej nezazila, mam dve deti a obcas ma mrzi, ze nebolo tretie.

rybkoava
autor
16. sep 2018

@dai ja som tiež cez md robila všeličo, ale nebolo to ono, cez vikend sme chodili na výlet no predsa len s malým dieťaťom je to trošku komplikovanejšie. Ale ja celkovo nemám rada stereotyp 😊. Každej žene vyhovuje niečo iné.

baklik
16. sep 2018

@montemotherone moja, to akoby si opisovala jednu moju kolegynu a ta je, cuduj sa svete, zo 4 deti!!! Taktiez mam svagrinu z piatich deti a vacsie sebavedomie a celkovo povedomie o sebe by si len tazko hladala.... ja mam sestru v GB, otca uz, bohuzial nemam a to mam len 38 r. A nenarodila som sa starsim rodicom! Strasne nemam rada taketo predsudky ako sa tu hrnu zo vsetkych stran! Mam jedinacika a asi to tak aj ostane a predstav si,ze ani ja, co mam sestru v GB a teda ohladom rodiny je a bolo vseeetko na mne uz cca15 rokov, ani muz,ktory je z piatich deti a nepride mu to nijak extra bohovske,ze by to potreboval pretlacat do svonej rodiny, s tym nemame problem. a vieme preco.... vtahy v rodine su nevyspytatelne, kazdy je iny a nie kazdy sa vydaril a casto-krat aj ti kamarati pomozu viac ako rodina😉 lebo vsak rodinu si nevyberame, ale kamaratov ano. ale to by bolo na dlhsie rozpravanie... moje dieta ma spolocensku povahu, vela kamaratov, rovnako aj muz (surodenci kazdy inde, takze cas travi s nami a prip.kamaratmi logicky, lebo nie kazdy ostava cely zivot zakoreneny v rodnej vieske) a syn sa musi vediet delit, nema vsetko, na co si ukaze a samotou rozhodne netrpi... aj ked surodenca by si aj zelal, ale v rovnakom veku a rovnakeho pohlavia, coz je absolutne nerealne 😃 takze kamarati to istia aj v jeho pripade. A castkrat to vidim aj na dvore,ze sa ti surodenci az tak spolu nehraju, to je len zbozne prianie rodicov, lebo bud su ineho pohlavia, alebo je medzi nimi vacsi vekovy rozdiel,alebo su kazdy iny a inklinuju k inym hram apod. 🙂 mam dojem,ze vela ludi si to len idealizuje ako by to malo vyzerat a realita je kdesi uuuplne ale ze uuuplne inde.