Neposlušnosť a krik detičiek

Ja mám 3 malé detičky s malým vekovým rozdielom 4,5 a 3 roky a neviem si predstaviť že by mi skákali celý deň po hlave a robili si čo chcú a ja sa na nich len tak prizerám a neriešim to. Som tiež toho názoru že ako tomu hovoríte "výchovné " capnutie po zadku dieťaťu nezaškodí, samozrejme najprv skúšam všetko možné, napr. slovne sa dohodnúť, ak nezaberie tak pristúpim na túto možnosť.Dieťaťu predsa musíme stanoviť určité hranice odkiaľ pokiaľ a ak ich prekročí tak treba to riešiť. Nemyslím tým bitku ako trest .Aj ja som v detstve ak som neposlúchla dostala sem tam za ucho a som tu a myslím si že som slúšne vychovaná , normálna žena, milujúca svojich rodičov a svoju rodinu. Jedna známa mi raz poradila radšej dieťaťu capni na zadok ako im máš nakričať, aj tak krikom nič nevyriešiš a ubližuješ hlavne sebe. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Z druhej strany moja kamarátka má dcéru na ktorú nikdy ani len ruku nezdvihla ani jej nenakričala a je rozmazlená, nevychovaná a robí si čo chce.

@itwasajoke dakujem

@miele dakujem za nazor a uz som sa spametala.....)🙂 ...pracujem na svojej trpezlivosti takze verim, ze sa to zlepsi 🙂

@iwanna moja zlata...to sa mozem spytat teba, co robia tvoje deti, ked si na pocitaci cely den....ja zapinam pocitac 2 krat do tyzdna a na modreho konika som prisla po 2 ci 3 rokoch citat nejaku diskusiu a som sa zapojila ale viem, ze to bola chyba no...

@carodejnica ...inak som sa dobre nasmiala....pisala som konkretne o tom dni, ale to je tak ked si precitas 1 stranu a ides sa hrat na spasitela....ako som pisala na modreho konika som prisla po rokoch a zapojila sa do diskusie, chcela som poradit....zapinam pocitac raz za par dni, takze si myslim, ze tie matky co sa tak velmi venuju svojim detom, tu sedia viac casu ako ja ....omnoho viac casu....

@carodejnica este diky za knizku

@abbey1 prosim ta uz nemudruj....ja svoje deti nemlatim....zbila som ju raz, inak capem po riti, a hned blba som to tu zavesila, aj muz sa cudoval, co to tu pisem, potom som to hned aj lutovala, lebo ste zo mna zrobili tyranku a neviem co este, vela som sa nasmiala, ako sa ta debata zvrhla....inak som si vzala vela od mamiciek ktore mi poradili knihy ktore som si hned objednala a viem, ze ma motivuju....sama som optimisticky motivovana a ver ze od piatku, ci kedy som tu pisala prvykrat som si vela uvedomila a snazim sa svoje nervy dat pod kontrolu....ziadneho psychologa nepotrebujem, len som potrebovala oddych a toho som si cez vikend uzila aj s detmi, kde sme mali len najlepsie chvile a ani hlas som nezvyšila odvtedy a velmi sa kontrolujem, a stale vysvetlujem, mojkam, snazim sa naozaj si uvedomit, co za priklad davam detom a som rada aj za negativa....uvedomila som si , ze som uplne normalna matky, ktora len potrebuje vypadnut obcas ked mi ten kolotoc v domacnosti lezie na mozog, takze dnes ked deti spia, neupratujem, ale som zrelaxovala.........a fakt je to o inom...clovek ma viac trpezlivosti....a som si povedala, ze nebudem mat doma tip top popratane, ako som mal vzdy, ale radsej bordel v byte a šťastné díte 🙂....inak niekto pisal, ze som psychologicka, tiez omyl to nie som

@juliakocka hej a nechcem rypat, len ze sa pozriem na tvojich pár tisíc príspevkov do fora a mojich kolko ani neviem 200...tak si povedzme kto tu viac sedi........a ja som tu lebo deti spinkaju

@juliakocka to ta nemusi trapit kolko mam prispevkov.. Ja mam svoje veci zariadene, aby som sa mohla venovat aj konovi aj detom...Tomuto sa hovori cista závisť... 😀

@sisaha 🙂 nebud smiesna, co ti mam ako zavidiet??? len ze ma sudite ze sa detom nevenujem a pritom niektore tu sedia nonstop, milion prispevkov, komentuju hocico...no co na to povedat, ja mam tiez vsetko poriesene a som tu lebo deti spinkaju a bola som zvedava na komentare, kedze som od piatku zapla dnes pocitac a tiez neznamena, ze ked mam aj pol dna status, ze aktivny, tak ze tu aj sedim...vacsinou je to tak, ze pocitac zapnuty, a ja som uplne inde len nie pri nom

@juliakocka no vidis..a ja mam deti v skolach a ja som na PN.. A co mi mas zavidiet? mozno viac rozumu, lebo ja osobne by som sa hanbila za take reakcie ako mas ty...

@juliakocka Mne keby niekto povedal, ako to bude so mnou a s mojimi deťmi naozaj a že budem 6 rokov vkuse na materskej, či chcem alebo nie, lebo jednoducho musím...!!!! Tak to by som možno radšej ani deti nechcela 😝 😅 😎
Samozrejme, aj ja som sa zastrájala, že dieťa nikdy neudriem a tak. Predsavzatie pekné, dobré, chvályhodné - realita trochu iná, žiaľ.

Pri prvom dieťati som obdivovala svojho manžela, aký je pokojný a trpezlivý, nejak som si ešte nedávala do súvisu to, že trávi s naším prvorodeným náročným synom oveľa menej času, ako ja a že to môže byť aj tým. Teraz, keď máme zavedené pravidlo, že keď je doma, tak veci okolo detí rieši prioritne on (prebaľovanie, riešenie sporov, venovanie sa), tak ho musím koľkokrát krotiť, nech nekričí, nech sa im nevyhráža a tak.

Moja konkrétna rada - mne sa osvedčili tieto knižky: Bruno Ferrero - Šťastní rodičia a hlavne česká knižka od 4 autorov: Respektovat a být respektován - sú tam konkrétne situácie, návody, slová, ktoré treba voliť v náročných situáciách. Je to iný, ako zaužívaný spôsob myslenia a ten treba dostať do krvi a to nielen čo sa týka vzťahu s deťmi. Veľa krát sa mi podarí spomenúť si, ako sa mám zachovať správne a aj to aplikujem a niekedy dokonca aj so želaným efektom. Inokedy hrá čas proti mne, alebo revú ďalší dvaja, keď treba v kľude riešiť niečo s jedným a vtedy to nie je podľa predstáv, nemám na jedného toľko času a priestoru, ako by to bolo ideálne. Ale snažím sa a čítam to dookola, aby som sa s tým zžila.
Ďalšia konkrétna rada je - vypadnúť od detí tak často ako je to len možné. Ja keď ich raz za polrok dva dni nevidím, hneď ich mám stokrát radšej 😀 Kto nezažil, nikdy nepochopí!

@juliakocka tak za prvé, neviem, o čom točíš, počet príspevkov o ničom nehovorí, prihlásená som od januára 2009, teda 4 roky, ešte som bola len tehotná s dcérkou, nevieš kedy som tie príspevky písala (teraz napr. dcéra je v škôlke, chlapec spí a ja pijem kávu), a okrem toho za druhé ja ťa neobviňujem, že tu vysedávaš, ty si predsa sama napísala, že keď je dcérka sama doma, že ťa neotravuje pri počítači.. nabudúce asi radšej váž slová, sorry nemala som včera, či kedy som tu písala, čas to tu všetko čítať, kde si to ďalej vysvetľovala, zaujal ma názov diskusie, tak som si prečítala prvú a poslednú stranu...
Inak tiež to tak mávam, že ráno zapnem pc a večer vypnem, 😅 lebo administrujem ako dobrovoľník pár webstránok (napr. pre našu škôlku a tak) a v jednom okne mám bežne zapnutý Facebook, a tiež ma minule vlastná mama sprdla (tiež je na FB), že čo tam toľko vysedávam, či nemám dve deti na starosti... 😀 😀

@sisaha sranda ako sa niekto pre somarinu hned uraza...... 😀

@juliakocka nenahovaraj si, mna dokaze skutocne iba malokto urazit... 😉

@juliakocka Ja už ti mudrovať, ako to ty nazývaš, nebudem. Som rada, že u teba nastal posun, snáď vydrží na dlho. Len nechápem, prečo útočíš na ženy, ktoré reagovali na tvoje príspevky. Napísala si určité fakty, nie v jednom prípevku, ale opakovane, následne sa snažíš svoje slová pozmeniť.Nám by v podstate mohlo byť jedno, aký spôsob komunikácie so svojimi deťmi zvolíš. Ale naozaj tvoje vyjadrenia zneli hrozivo a každému normálnemu človeku muselo byť tvojich detí ľúto a byť jasné, že niečo nefunguje tak, ako má. Rodičovstvo si má človek užívať, deti milovať a nie s nimi viesť boj. Ale je to tvoj život, tak snáď už bude lepšie, keď ako sama vravíš, si našla , čo funguje pre vašu väčšiu pohodu.
Len to sa ti tu ženy snažili ukázať a ty reaguješ podráždene a útočne. Vyťahovať, kto tu má koľko príspevkou je naozaj bezpredmetné. Ak by si si pozrela moje príspevky, drtivá väčšina z nich je písaná okolo polnoci, či ešte neskôr, keď už obe moje deti spia spokojné.

@abbey1ja na prispevky reagujem normalne, reagovala som negativne len na tie zeny, ktore mna reagovali utocne ako vravis...a vsetko u nas funguje ako ma...a naozaj moje deti lutovat netreba su uplne v poriadku 😉

ja mam 2,7r.syna,a on vobec neposlucha..rozbija hrcky,papat necha iba sladke,bije sa hadze sa o zem uplne kazdeho ignoruje..ked vecer musi ist spat najprv 2hod.subojime potom dostane na zadok az potom zaspi..s jedlom a s pitim sa hra...uz som skusala vselico,ziadne sladke,ziadna telka ziadne hracki,ale nic nepomaha ani bitka ani vysvetlenie..poraadte mi co mam robit?dakujem

V prvom rade ide o obdobie, ked si uz uvedomuje sam seba, svoju poziciu a skusa. Pokusa. No a hraje svoju hru a ty hras ako vidim s nim. Snaz sa robit veci opacne. Nie je to univerzalna rada na vsetko,ale funguje v mnohom. A hl. Neber to osobne, ze ti robi naschval alebo pod. Prejde to. Chce sa hadzat, nech. Ale skus ho napodobnit ako to vyzera a potom bude pozerat! A rob chvilu to co on. A samozrejme vela vela objatia. A lasky. Citaj mu. Aj mij maly bol jednonobd. Nervozny a potom som prisla na to, ze je hladny. A teraz ked vidim, ze znervoznieva hned hladam jedenie. Ale normalne, chlebik a tak. Aspon tolko. Drzim palce

@mirinecka presne tak 🙂

@mirinecka ahoj akurat citam zr ten tvoj syncek taky urevanec ako ten moj :/ teraz ! Vrrr vrazdila by som za tie revania a piskania a vsetko co dokaze ked nieco chce co nemoze alebo len tak aby ma nahneval ma dva a moj 2 syn ma dva mesiace neviem citi snim ma nieco spolocne. Kedze uz rok presiel a kazdy tvrdi ze deti do troch su zle zlepsilo sa to u vas ? Ja uz neviem ako dalej a obdivujem vsetky ktore maju take deti a este sa usmievaju .

@nikol2002 ahoj, už ubehol rok od môjho príspevku, môžem povedať že už je to lepšie. Teraz má tri roky ale už pol roka berie od psychiatričky Promethazin na ukludnenie , začali sme trojitou dávkou (ale nikdy som nedala viac ako 2) a teraz sme len na jednej dávke. Tak neviem či z toho len vyrástol alebo mu to pomohlo. Aj keď má svoje nervy tak ho úplne odignorujem (to zaberá) ale keď je to na nevydržanie tak teraz ho zatváram do detskej izby aby sa ukludnil, niekto používa kút na ukludnenie ale to by som ja musela svoje deti priviazať aby tam ostali 😀 . Videla som u kamošky ako poslala svoju 2-ročnú dcéru do svojho kúta a ona s plačom naklusala a bola v kúte za 2minuty sa ukludnila a s úsmevom prišla medzi nás 😀 tak to ma vtedy nakoplo že ja budem trvať na izbe a zatiaľ sa celkom darí. On už sám ako je starší tak keď má nervy sám odíde a nechce nikoho, vtedy sa nemôžme naňho ani pozrieť, tak si ho nevšímam a potom ako keby utne a príde ukludnený a dá sa s ním potom aj komunikovať 😅 . Len nie každý vydrží tie jeho nálady. Ja už viem že keď je najhoršie tak to aj samé prejde, len nie všetci to v rodine chápu ani manžel nemá také nervy ako ja a preto vybuchne. Tak vtedy krotím manžela. Už som si zvykla aj na to že ma krpec bije, nie moc ale capnúť mi capne čo si starší dovolil možno 2x a to má už 5. Bitka u neho nepomôže lebo keď capnem ja, capne aj on a to by bol kolotoč kto z koho. Každé dieťa je iné. Držím ti palce aby ste to vydržali a našli cestu ako sa s tím popasovať 😉

Dakujem no ja dufam ze to prejde uz som poskusala kadeco problem je ze este nerozprava hmmmmmmmmm to mam furt 🙂 spakatiem 🙂 neviem ako dalej ja ho tiez v izbe necham aj tam ostane niekedy zacne viac vrieskat a niekedy prestane moj partnej je tiez hned v koncoch a povie ze ho iba cicikam lebo mu neviem nic povedat no este sam nezistil ze to u neho nefunguje . Obcas ho az trasie ked ma nervy no som rada ze nikoho nebije hlavne ze neni zakerak ku malemu drobcek ma len 2 mesiace ubranit sa nevie urcite . Moj chodi do kuta sam a to som nikdy nepovedala ze to ma urobit :D ale pozera Misa a Masa ruska rozpravka mozna tam to videl 🙂

tak dakujeme a dufame ze aj u vas to uz konecne skonci . Matka ktora take dieta nema to nebude chapat nikdy vlastne nik a uz vobec nie chlap 😅

Ahoj 🙂 Ja mám 8 ročného syna a 3 ročnú dcérku. To, že ťa nepočúvajú, je podľa mňa osobne normálne. Deti sa chcú hrať. Keď bol synček ešte malý (3 roky) tak robil to isté. Nechcel sa dať obliecť. Skúsila som jednu fintu, ktorá zabrala. So skrine som mu vybrala veci, ktoré tam mal. Nechala som mu tam tie veci, ktoré som chcela, aby si obliekol. Ostatné som dala na moju posteľ a zavrela izbu. Sadla som si do obývačky a zapla telku. Keď ku mne prišiel, že mu zmizli veci, povedala som, že som ich dala deťom, ktoré nemajú oblečenie. Odišiel do izby, a keď sa vrátil, mal oblečené tie veci, ktoré som chcela aby si obliekol. Keď to takto išlo, tak som mu vždy večer alebo keď bol v škôlke dala nejaké veci do skrine. Od vtedy vôbec nevymýšľa. A dcérka, tá je vždy ako prvá oblečená. Ja som to skúsila takto. 😉