• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Neposlušný 2 - ročný chlapec. Ako si s ním poradiť?

13. júla 2017 
Ahojte maminky, som zuvafa, prosim vas neviete mi niekto poradit, nemate skusenost? moj syn mal teraz 2 roky a cokolvek mu poviem, tak totalna ignoracia, ideme sa obliect, ideme domov, ideme do auta, ideme papat, nic nepomaha, ked sme vonku tak uteka kam by nemal, nahanam do auta asi 10 minut, neobsedi, ked sa mu nieco nepodari alebo mu niekto zoberie hracku, hodi sa mi do zadu a bucha si hlavu a kope o dusu, total hysak, uz neviem, vymyslam vselijake pribehy ako ho zaujat aby sa isiel obliect alebo nieco ine, aj po dobrom aj po zlom, ale nic. uz neviem co mam robit a to ide v sept. do jasiel, kym sa rano vymotame z domu bude aj 10.00 hodin, neviete nejaku zazracnu tabpletku? :wink:
21. júl 2008 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
22. júl 2008 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzana,tak to vonkoncom nie si jediná,kto má takýto problém :grinning: ak tú tabletku zoženieš,pošli aj mne :wink:
22. júl 2008 o 14:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babule- jediné čo vám pomôže sú železné nervy :grinning: :grinning: Je to obdobie u detí, s ktorým nič nenarobíte. Máte extrémne živé deťúrence, buďte radi. Viem o čom hovorím, mám takého doma.Najlepší je keď konečne(!) zaspí. A to obdobie sa tiež začalo okolo 2 roku. a trvá doteraz. :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
22. júl 2008 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzana...co pises, som si odzila pri prvom a pri druhom sa scenar opakuje. takze uz ma nic neprekvapuje. :wink:
23. júl 2008 o 07:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
U nás zaberá jedine neustúpiť. Stále len opakujeme, čo požadujeme-teda susedia asi tridsať krát denne počúvajú obliekame sa, obliekame sa...potom za chvíľu obuj sa, obuj sa,... Ignoruje nás - tak ignorujeme aj my, povieme odchádzame a odídeme preč. Potom chvíľu za dverami čakáme, počúvame ako začne vykrikovať a potom zopakujeme to, čo požadujeme. Dôležitý je pevný režim dňa-Keď sa naraňajkujeme, na nočník, umyť, poukladať hračky, obliecť, obuť a von. /Dokonca v 2. roku bolo dôležité, aby sme chodili von stále na to isté ihrisko-/Prídeme z vonku, vyzuť, vyzliecť, umyť nočník, najesť, spať. Jedine toto u nás zaberá. Stále len vychovávať a vychovávať a keď trošku poľavíme, prípadne príde stará mama postrážiť, môžeme po jej odchode opäť začať krotiť divú zver od prapočiatku.
23. júl 2008 o 09:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano asi tak. ja som aj susedov upozornila, ze teraz bude u nas viac kriku. nepopustit a ten krik treba vydrzat. :wink:
23. júl 2008 o 10:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
maminky, tak to sme ma nepotesili, evabb, tak to bolo super, to som sa nasmiala, takze pekve nervy a drzte sa, uz aby mali 18 :wink: :slight_smile:
23. júl 2008 o 21:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
keby už aspoň 10 mali :grinning: aj to by som brala
23. júl 2008 o 21:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
evabb35: to si pekne napisala, ze po odchode starej mamy mozes opat zacat krotit divu zver od prapociatku :grinning: :grinning: :slight_smile: Kde si na taku vystiznu vetu aj prisla? :grinning:
Ja robim to iste.......stale dokola rozpravam to iste....ale ked chcem aby mi napr. pomohol, ze aby zdvihol spinu, alebo odniesol si tanier do kuchyne a zakazdym pocujem jeho slavne: NIE, tak mu poviem: "Mama je smutna"....
A maly sa ma spyta: "Ano? A preco si smutna?"
A ja nato: "Lebo mi nechces pomoct, idem plakat."
A syn: "Neplac, pozri zdviham spinku zo zeme."
Vtedy sa mi chce tak strasne smiat, ale robim sa, ze som smutna.... :dizzy_face: Dost mi to pomaha pri vychove. Vcera mi dokonca pomahal vysavat. :sunglasses:
24. júl 2008 o 06:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby, to maju vase deticky prave zaciatok obdobia vzdoru a bude to chvilu trvat, tak vam len chcem popriat vela vela trpezlivosti. A v pripadoch zurivosti vasich deti, ak budete mat 1000 chuti ich riadne vyplacat po zadku vam odporucam temu, kde sa navzajom velmi ucinne ucime deti namiest "bitky" objimat a zistili sme, ze to funguje. Potom su aj trochu ochotnejsie spolupracovat.


Moja dcerka ma 4 roky prec a v 3,5-rokoch ten vzdor asi vrcholil, ale stale hovori nie na vsetko. Niekedy zaberie, ak poviem presny opak toho, co od nej ocakavam. A ona to just spravi inak, teda tak, ako chcem. A mohla by robit ombudsmanku, ta vie vyjednavat....tazko je je odolat..
24. júl 2008 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
24. júl 2008 o 14:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ahojte, ozyvam sa odstupom casu a musim si zaklopat, maly sa zmenil na 95 percent. Je pritulny, mna poslucha aj ked nie na prvy krat, ale na druhy treti, a pekne sa hra aj doma aj vonku s inymi detmi, pekne sa drzi za ruku a ide do auta, uplna zmena, v utorok ide do jasiel tak uvidim ako to zvladne, takze maminy drzim palce :wink:
26. aug 2008 o 20:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja len že nemyslite, že ked budu mat 10 že sa to zmeni :wink: :grinning: Ja to ešte stale opakujem a budu mat teraz 12 a 13 :grinning: :grinning: :grinning: /okrem nočnika, tam už nechodia/. :grinning:
9. sep 2008 o 20:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte.ja mam podobny problem a este k tomu aj ze moj skoro 3rocny syncek neustale ublizuje sestricke ktora ma 1apol roka.proste ju od narodenia nejako nechce akceptovat.som uz zufala a neviem co robit.neni jedneho dna co by ju necapil.a to len tak bezdovodne.proste vsetko je len jeho,nic jej nechce pozicat a ked si nieco vezme tak jej to hned musi zobrat aj ked sa s tym nakoniec ani nehra.radsej da druhym ako jej.a tak neustale robim len policajta a musim byt stale pri nich aby jej nejak velmi neublizil.ale su aj chvilky ked ju aj polubi,chyti za rucku,nieco jej aj sam od seba da.ale zial takychto chvil je menej ako tich co sa jej prieci.proste neobsedi,stale musi zle robit,vsetko rozhadzuje a ked neni po jeho tak zacne velmi revat az skriekat.som potom neustale nervozna,stale len kricim,dam mu na rit aj ked viem ze by sa to nemalo a vzdy mi je to potom luto.ale uz to niekedy nezvladam a som v koncoch.a pritom mu opakujem ze oboch lubim rovnako aj sa s nim postiskam a na chvilu je dobre.a potom zas to iste.prosim poradte mi ako ho mam presvedcit aby lubil svoju sestricku a nepriecil sa s nou stale.
18. sep 2008 o 14:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte. Evca, asi Tvoj syncek ziarli na svoju sestricku. Mozno ma pocit, ze kvoli nej mas na neho menej casu /co samozrejme nemusi byt pravda, urcite sa snazis ako vies/. Mozno by pomohlo, keby sa Ti podarilo najst si pocas dna cas na nejaku spolocnu aktivitu, kedy by si sa venovala len jemu a malu by zatial niekto postrazil alebo by v ten cas spinkala. Napr.mozete spolu stavat "domy" /a nikto vam ich nebura/, hrat nejaku spolocensku hru- domino, pexeso, clovece nehnevaj sa- ak to uz vie hrat a bavi ho to, mozes mu citat knizku "pre velkych", lustit "predskolakovske ulohy" /rozne bludiska, pocitanie obrazkov atd/, vystrihovat, lepit... Aby mal pocit, ze Ta moze mat niekedy len pre seba.
Potom mozete este skusit pozerat albumy s jeho fotkami, ked bol vo veku jeho sestricky, mozes mu porozpravat, ake bol pekne babatko, ako ste ho mali, a stale mate radi, prip. ako ste ho chranili, starali sa, aby nebol chory, aby mu nikto neublizil, a ze teraz aj jeho sestricka je take male dievcatko a tiez jej nemozete ublizovat, ale ze sa mate vsetci radi. To su len take moje napady, mozno sa Ti niektore nebudu celkom pozdavat a mozno prides aj na cosi lepsie, co by mohlo "zabrat".
A este mozes svojim detom vymysliet nejaku hru, ktoru sa mozu hrat spolu, napr. moje deti 5 a 2,5 rocne sa radi hraju na rozlozenom kresle v obyvacke na zemi, maju tam "domcek", prinesu si tam svoju oblubenu deku a perinu a tam potom "byvaju" a hraju sa a ja zatial varim.
Inak tiez to bolo u nas take, ze kym bola mladsia dcerka babatko, bolo dobre, maly ju ignoroval a robil si svoje, ale ked trosku podrastla a zacala mu vsetko burat a starat sa do jeho veci, tak zacali prve hadky medzi nimi. Uz sa to pomalicky ustaluje a teraz je rad, ked ma malu "partacku", ktoru moze nahovorit na kazdu hlupost... :slight_smile:
Snad som Ti aspon trosku pomohla. Zelam vela trpezlivosti a hlavne pevne nervy /aby ani deti neboli nekludne- ak sa to da/, a vela radosti zo svojich deticiek.
1. okt 2008 o 14:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj moja dcerka sa po dvoch rockoch raz rano zobudila a ja som ju nespoznala... bolo to celkom ine dietatko. Na vsetko odpovedalo nie. Od papania po spanie. Bol to pre mna velky sok. Teraz sme nastupili do jasiel a znova sa velmi intenzivne meni. Viem, ze na to treba pevne nervy--- len akosi u nas v meste nie je taky obchod kde by predavali "zelezne nervy" pre mamicky. Neporadite mi niektora, kde sa daju kupit? :wink:
21. okt 2008 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja vyskusam to opakovanie, chystam sa na tu terapiu objimanim
maly tiez ublizuje sem tam mladsiemu, snazime sa aby kazdy aj jeden aj druhy mal kusok z nas, aby bol starsi chvilku sam aj so mnou a chvilku aj s muzom ako predtym ked nebol bracek, a zas aj bracekovi sa tak venovat..
no a starsieho sme dali do skolky a po 3 tyzdnoch badam taku malu nepatrnu zmenu, ze sa hra v detskej kde je aj jeho mensi bracek a nerobi mu nic, jednoducho neberie mu hracky a je uplne sustredeny na svoju hru..jednoducho nebol zvyknuty ze sa musi delit o hracky, ze sa niekto hra s hrackami s ktorymi sa on hral, a samozrejme aj o nasu pozornost..
a ked ideme zo skolky tak to je hotovy des, som si myslela ze ho tam skrotia ale nie, to ako keby vypustili divu zver uteka mi a tak ved to poznate, mozem kricat a robit neviem co..nic..tak preto chcem skusit tu terapiu objatim som zvedava..
23. okt 2008 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, zaujímalo, ako riešite neposlušnosť... Náš malý je ináč dobré dieťa, ale už mu rožky začínajú vyskakovať, čertíkovi malému
Jednoducho vymýšla a provokuje a provokuje. Pri jedle sa stále hrá, búcha príborom o stôl, o tanier, mieša jedlo a povie, že varí, až je z toho taká gebuzinka, že ju nezje. Do chleba pichá prsty a rozotiera pomazánku po chlebe, behá s plastovou flašou a búcha s ňou o čo sa len dá, čiže stôl, sedačky, postieľka a pod. Tepláky si dá na hlavu a slipy na ruky. Niekedy už mám nervy a hučím, ale potom mi to je ľúto. Ako sa zachovať v takýchto situáciách a čo robiť? Po dobrom nám to nejde. Môžem mu za deň povedať aj milion krát, že to sa nerobí, aj tak to spraví...


suki • 1d • Dnes o 14:08
tak to bych taky ráda věděla


megee • 1d • Dnes o 14:13
přidávám se do klubu
lyongirl jako by jsi popisovala mýho syna ..já ho teda nechávám blbnout jen dávám pozor aby si neublížil...popřípadě na něj zakřičím, ale ne moc jen aby se zastavil a věnoval mi pozornost


lyongirl • 2d • Dnes o 14:21
žeby som bola moc prísna? Viem, že to robí veľa detí a je to asi normálne, ale ja akosi na to nemám nervy...
Mal by sa predsa naučiť, čo môže a čo nie...alebo ho máme nechať tak? To by mi zachvíľu vyliezol na hlavu a má teraz dosť pekné obdobie vzdoru...


marianka1122 • 1d • Dnes o 14:22
ahojte moj syn je tiez poriadne sidlo.

sirinka • 2d • Dnes o 14:25
klarka napr. dovtedy ignoruje moje prosby, prikazy a pod. kym nezacnem revat ako tur...okrem hrania sa pri jedle, vymyslania, co s kym bude robit atd...

Presunula som nás sem :wink:
7. okt 2009 o 14:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
no ja mam tiez doma certicu...
u nej ale tiez zabera to opakovanie a neustupenie - hlavne ked ideme na nu spolu s manzelom... ona uz dokonca na nas skusa aj take ze pride za mnou , spyta sa ci jej dam cokoladku, poviem ze nie lebo uz mala a ona ide na to za tatom pytat si cokoladku... myslela som ze tato detska vychcanost zacne az v neskorsom veku ... som sa preratala :slight_smile:
okrem toho tiez pomaha trip s hranim sa na smutnu... ona je dost mojkacia, tak sa snazi co najskor pritulit a pomojkat ( aj ked niekedy mam pocit ze to aj zneuziva...)
niekedy pomaha ju zaujat nejakou pokojnou hrou (co znamena ze ja sa musim najskor totalne ukludnit, zobrat napr. jej oblubenu knizku, posadit vsetkych jej macov a havkov okolo mna a akoze im citat, to sa hned prismotla a chce tiez citat - obycajne ju to aj ukludni...)
ked uz nepomoze nic ine zdvihnem toninu hlasu a nasledne ju chvilu ignorujem - mam pocit ze to je pre nu najhorsie ( preto to ani nepouzivam casto, len ked je naozaj totalne rozbesnena a nechce sa ukludnit ) - lebo potom za mnou pride a poslucha ako hodinky ( ako cvicena opicka :frowning2: )
7. okt 2009 o 16:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Potrebujem pomoct mali sme dva roky sme velmi asi hyperaktivny ...nepocuvame pekne poviem zakricim po plienke dam aj tak ma ignoruje robi si furt po svojom silno tvrdohlavy ...normalne mam strach niekedy ide pekne za ruku a kraca niekedy sa hadze ozem aby som ho niesla no hruza rozpravat sa mu moc nechce iba par slov a v jasliach ho evidetne maju tiez plne zuby ze lezie po stole a kade tade ze ked ho daju dole tak sa od nervou hodi ozem ... teraz neviem ci je vobec normalny alebo radsej psychologa a poriesit je to moje prve a na kolko nemozem byt snim cele dni doma a vychovavat neviem co mam robit ...
13. júl o 20:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok