Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nočné trucovanie trojročného syna

martinkaadominik
15. dec 2014

Takmer 4-ročný syn máva už odmalička problémy s nočným spánkom. Prešli sme obdobím nočného uspávania v kočíku, vonku v zime a podobne. Detská lekárka nás odporučila na neurológiu, tam mu nič nezistili. Je to pravdepodobne psychický problém. Momentálne zažívame už mesiac nočný teror, šialenstvo... Deň prežíva dobre, bez nejakých vážnych problémov. Ale večer zaspáva aj vyše hodiny. Okolo polnoci sa zobudí, vystrelí z postieľky ako strela a v sekunde jačí, reve, skáče, kope. Spí s nami v spálni. Vo vedľajšej izbe spí, chvalabohu pokojne, dvojročná sestrička a už si asi zvykla, lebo sa na to vôbec nezobudí. Syna nemôžeme nijako upokojiť, ani hladkaním, ani objatím, vytrháva sa nám. Vyjde z postieľky a ak zapneme lampičku, vyštartuje po nej, že zhasnúť. Ak nesvieti, tak zapnúť. Reve tak, že sa prehýba v chrbte. Nespí. Je naviazaný viac na manžela, pretože ja som sa musela starať o sestričku. Tak znesie skôr upokojovanie od manžela. Spočiatku sa malý dožadoval toho, že chce ísť spať dolu na prízemie do obývačky. Manžel ho tam odniesol a musel tam s ním zostať do rána, syn nechcel ho pustiť. To si zmyslel hocikedy uprostred noci, že dole, dolé, dolé.... Keď som videla manžela, ako ho otrocky nesie aj s perinami dole, tak som to stopla. Nie je otrok. Dohodli sme sa, že si nasledujúcu noc nebudeme všímať žiadne požiadavky a budeme sa robiť, že spíme. Reval asi dve hodiny, potom nakoniec zaspal v spálni. Po niekoľkých dňoch pochopil, že dolu s ním nikto nepôjde a začal tam chodiť sám. Bez slova si vzal perinku a vankúš a spal v obývačke do ráno aj o hodinu dlhšie ako predtým. Trvalo to týždeň. Potom nám začal zaberať obývačku už od večer, nechcel ísť spať hore do spálne. Znovu asi týždeň. Boli sme radi, že spí lepšie, nebudí sa, len odíde dolu. Rozmýšľali sme, či mu nezariadiť hore vlastnú detskú izbu, jedna je tam voľná. Bola som sa poradiť so psychologičkou, tá mi odporučila dať deti do spoločnej izby. To sa zatiaľ nepodarilo, syn tam nechce absolútne ísť spinkať. Psychologička mi povedala, že to riešime dobre, že on teraz bude chodiť hore-dole.
No nejako nás prekukol a už nechce ísť dole, lebo tam nechce zostať sám. Za každú cenu sa snaží dotiahnuť tam manžela. Striktne mu povie, že sa spinká hore, pomôže mu tam odniesť perinku. No je to zbytočné, lebo syn robí opak. Reve, že ju tam nechce, ak tam je, ak nie je, že chce. Túto noc chodil hore-dole štyrikrát a nič, stále reval po celom dome. Tak som mu neumožnila zo spálne viac odísť, postavila som sa pred dvere. Nebojoval so mnou. Nakoniec som mu hovorila príbehy o rakete, čo narazila práve do susedovho komína. Odpútal pozornosť a nakoniec zaspal. Je to pre nás nočný teror. Poradíte nám niečo? Je to žiarlivosť? Budovanie ega?

dazdovka
15. dec 2014

@martinkaadominik ahoj, ja si pamatam zo svojho detstva, ze prave v takomto veku som mala tie najhororovejsie sny, jezibaba odtala ruky mojmu bratovi pred mojimi ocami a pod., bolo to najmä v zimnom obdobi, tiez som sa bala vobec spat vo vlastnej posteli, zaspavala som tak, ze ma drzali za ruku, v noci som sa obcas budila na tieto sny, nic mi na to nepomahalo, len upokojit sa v naruci... Teraz sa nam nasa 3 rocna tiez budi v noci s placom, tiez ma blbe sny, v noci ju treba upokojovat po desnom reve, tak sa snazime dobre vetrat izbu, neobliekat ju prilis teplo, cez den vyhladavame pozitivne podnety, nepozera skoro ziadne rozpravky (eliminujeme vcitenie sa do postavy, ktora bojuje so zlom), premiestnili sme postel, aby nebola v dosahu zastrcky (elektromagnetickeho ziarica) a vela pomaha ju len tak objat, ked vidime, ze sa v noci prehadzuje, aby si uvedomila, ze sme pri nej, vsetko je v poriadku, je doma v posteli a spime...

ichbinich
15. dec 2014

@martinkaadominik
Vie syn o tom, co vyvadza v noci? Da sa s nim o tom porozpravat? Je vtedy pri vedomi, alebo sa automaticky pyta k otcovi?
Lebo ak o tom vie, tak by som sa s nim v klude o tom porozpravala cez den. Okrem toho, ak je takyto cirkus kazdu noc, bude mat asi poriadny nedostatok spanku, a preto vyvadza o to viac. Je to zacarovany kruh. Porozpravat saa, spytat sa ho, co si o tom mysli, ake riesenie nahvrhuje on (riesenei si vypocut!!! aj ked povie obyvacka plus otec). A potom spolu vypracovat riesenie, ktore bude fungovat pre vsetkych. Vysvetlit, ze otec nemoze byt pri nom, lebo potrebuje chodit do roboty, a podobne. Ale navrhnut, ze napriklad pojde s nim spat otec a keby sa zobudil, tak pride za nim aj v noci. Nejak takto.
Treba zistit, ci nema zle sny, ako pise @dazdovka. Deti snivaju velmi realne, a potom sa mozno tym utekom do obyvacky snazi ist prec od toho zleho sna... Na zahnanaie zlych snov moze pomoct malickost ako "sprej proti zlym snom" (voda s levandulovym olejom), zaznuta lampicka (extra kupena spolu so synom "proti zlym snom"), alebo kupit plysaka, ktory ho bude ochranovat... Nejak takto.
A tiez by som hned reagovala, ked sa zobudi. Hned za nim ist, zistit, co mu treba.
Syn maval nocny des. To je des aj pre rodicov, on bol uplne mimo, nevnimal nic, iba reval. Az po doslovnom schladeni sa pomaly prebral a dal utisit... Pocas zachvatu ziadna sanca dostat sa k synovi, nevnimal nas a ani si na nic nepamatal. To je rozdiel medzi nocnou morou (zlym snom) a nocnym desom.
Musi to byt o nervy, to verim. Ale podla mna skoro 4-rocny vie povedat, ze co sa deje (teda ak to nie je des), a co by si prial. Chronicky nedostatok spanku musite uz mat vsetci, to verim. Napriek tomu odporucam zachovat klud a riesit to skor "mierumilovne" ako branenim a nechanim revat.

martinkaadominik
autor
15. dec 2014

@dazdovka Je možné, že máva niekedy zlé sny. Je veľmi technický typ, hrá sa väčšinou so žiarovkami, zdrojmi, vypínačmi, predlžovačkami, ledkami, rádiami... Raz sa v noci zobudil na to, že plakal, aby mu ocko vykrútil bielu žiarovku. Deti pozerajú iba hudobné DVD - Fíha, Bambuľka, Spievnakovo... Rozprávky ich zatiaľ nebavia. Takže vplyv z telky by nemal byť zlý. Ešte nedokáže tak komunikovať, aby nám povedal, prečo plače. Na tú otázku odpovie: "Lebo plačem." Nepovie, čo sa deje. Ak mu podsunieme otázku typu snívalo sa Ti niečo? Odpovie, že áno. A čo? Tak povie niečo vymyslené, napr. že o blesku. Voľakedy sa naozaj bál veľmi búrky a asi sa mu to aj snívalo, ale to bolo možno pred rokom. Už to prešlo. Použije to len ako odpoveď, nie pravdivú. Aj o tom, čo sa deje v škôlke, ako prežíva deň sa zatiaľ dozvedáme iba nepriamo, nepovie nič, ale prezradí ho nejaká veta pri hraní a pod. 2-ročná dcérka komunikuje o svojich pocitoch, čo sa jej páči, čo jej vadí, čoho sa bojí. Syn nie. Skúsim sa s ním ešte porozprávať a niečo zistiť.

martinkaadominik
autor
15. dec 2014

@ichbinich Neviem presne, či vie, čo v noci robí. Nespomíname mu to. Jediné, čo povedal je, že nechcel dole spinkať. Ako som spomínala dazdovke, ťažko rozpráva o svojich pocitoch a prežívaní. Zopakuje našu otázku a naše slová. Už som s ním skúšala rozhovor spôsobom, čo navrhuješ, alebo či by sme mohli robiť, aby sa Ti lepšie spinkalo a vtedy povedal, že "Nič." Môžem to vyskúšať znova.
Naozaj sme totálne nevyspatí. Vždy s ním zaspáva otec, aj v noci je pri ňom prvý, hneď ako sa mrví ho hladká, ale momentálne to už nepomáha. My práve nechceme, aby manžel s ním spal celú noc dole. Keď dokázal týždeň spať v obývačke pokojne a celú noc, o hodinu dlhšie, znamená to, že sa mu nič zlé nesnívalo.
A keď som mu zabránila dokola chodiť po schodoch hore dole, nervovať sa a prenášať perinu stále dokola, myslím, že to bolo dobré, že v podvedomí mu to zastavenie urobilo dobre. Že sme ho nasmerovali správne, aby zostal spať v postieľke a prestal sa stresovať a hnevať. On už ani sám nevedel, čo chce.
Myslím si, že naozaj nevie, čo presne chce. Čítala som, že takýmto "zlým" správaním chcú deti na seba upútať pozornosť, aby sme sa im venovali, že sú tu. A tejto neprimeranej pozornosti sa chceme zbaviť. V noci sa snažil na všetko "zlé" na sebe upozorňovať: Zhodil som perinu dole! A my: "Nevadí." Utrel som si sopeľ do rukáva! "nevadí" Zhodil som stoličku! "Nevadí, to sa stáva." Dominko bude za Tebou revať! "to je normálne." Takže myslíme si, že mu ide o túto pozornosť, ktorú možno pociťuje ako nedostatočnú.
Ráno chcel byť znovu "zlý" (aj bol). Nechel jesť, vyvrátil kakao, nechel si sadnúť pri obúvaní. Tak sme sa obuli postojačky, že aj to sa dá dobre. Objala som ho, povedala, že mi bude cez deň chýbať (išiel do škôlky). Chcel vyvolať zlú reakciu, ale nedala som sa aj mi zakýval a poslal pusu. Je to na dlhý beh.

ichbinich
15. dec 2014

@martinkaadominik
Uff, tak to mas dieta so silnou volou, ako sa tomu pekne hovori! 😉
Neviem, ked je s nim priama komunikacia tazka, tak vie to napr. nakreslit? Ale suhlasim s tebou, casto si deti vyzaduju pozornost, aj ked negativnu. Mala som to doma po narodeni dcery... Niekedy su horsie dni, niekedy lepsie...
Mozno by pomohlo skusit zaviest ritualy? Ze bude spat napriklad v izbe so sestrou, bude mat napriklad nove obliekcy do postele, a vecerny ritual je takyto a takyto. Nakreslit plagat, aby videl postup, co kedy nasleduje (veceram sprcha, umyt zuby, rozpravka, zhasnut, spat).
Ale inak ma nenapada v tomto specialnom pripade nic ine...
V kazdom pripade vsetko dobre!

martinkaadominik
autor
15. dec 2014

@ichbinich Ďakujem pekne za radu, vyskúšame nakresliť nejaký plagát. Je to dobrý nápad. Zo začiatku mu veľmi pomohli nové návliečky, vankúš a perinka. Už veľmi nie. Do izby k sestričke sme mu dali "jeho" posteľ, ale nechce tam ísť spať. Ešte raz ďakujem.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli