Občas si myslím, že muž nezvláda rodičovstvo

Nuz a co cakal? Asi si to jednoducho predstavoval....

Boze ja si pametam prvucicku noc s malou do 2 v noci plakala masirovali papat davala teplomerom prdky uvolnovala a muz proste si ju zobral az si oddychnem a to vstaval o 4 do roboty na rannu.ked som ho posiela si lahnut tak povedal.nie ja som ju tiez splodil a budem ti pomahat.chvala bohu to bola jedina noc prebdena inak mi spavala cele tri hodky a niekedy ani na to kojenie sa nezobudila.

@hradnapani dakujem moc za povzbudivé slova.

ano na jednej strane je to chlap...ty mas hormony ktore ta na to vsetko prpravia a n nie...ale...ziadny chlap na to nie je pripravany a nesprava sa takto....skus sa s nim porozpravat ze jeho spravanie zle vplyva na teba...povedz mu ako sa citis...ked to budes dusit v sebe moze to byt este horsie...a co bude robit ked pojdu babatku zubky?? ked moj maly nespal cele noci len plakal...po ockovani sme nespali 2 tyzdne a muz aj ked chodil do prace sa somnou stridla pri noseni maleho....treba ho pripravit na to ze to niekedy bude tazsie ako je to teraz a nech sa vzchopi trosku...aj on chcel rodinu tak nech sa teraz k tomu tak stavia...mozno to pisem skaredo ale je to tak...je normalne ze sa vsetko zmenilo....

@michaella94 pises to uplne pravdivo

dieťa zmení vzťah od základov, musí si zvyknúť, že nie je len on a ty, ale všetko sa prispôsobuje malému
teraz sa s ním nevie hrať, nevie prečo plače, nevie kedy ho bolí bruško, ked malý vyrastie, tak to bude lepšie
ked ho niečo nasere, tak nech sa zavre do izby a tam kričí, alebo ide behať, športovať, rodičovstvo je náročné, ale krásne

Je krásne mať dieťa, ale ste iba na začiatku. Žiaľ, tých starostí bude pribúdať. Ja mám pomaly šesťročnú dcérku, ale stále je to tak, že jej venujeme všetok svoj voľný čas a na seba s manželom čas nemáme. Tiež sme predtým, ako sme sa stali rodičmi, spolu pozerávali večer filmy, venovali sa sami sebe a boli sme zaľúbení a spokojní. Po narodení malej sa všetko zmenilo. Holt, stali ste sa rodičmi, dieťa a jeho pohodlie a hlavne zdravý vývoj je na prvom mieste. Tých neprespatých nocí ešte bude, či už kvôli zúbkom, zlým snom, boleniam bruška, neskôr pri nástupe do škôlky kvôli chorobám.... Ono to nemá konca. Je to ťažké, ale je to najlepšia skúška vzťahu. Nezodpovedný a nezrelý chlap väčšinou po pár mesiacoch či rokoch zdrhne alebo to vzdá. Dieťa je skrátka záväzok na celý život. Škôlkárske choroby vystrieda školská dochádzka, povinnosti, učenie sa s dieťaťom, neskôr puberta, príprava na strednú, prípadne vysokú školu... Je toho strašne veľa, ale robíme to z lásky a chceme pre naše deti to najlepšie. Ale iba mama skutočne vie, aká je z toho každodenne unavená. Ono sa to človeku ale jedného dňa vráti, keď vychová múdre, úspešné a zároveň slušné dieťa s tými pravými hodnotami. Je za tým ale veľmi veľa neprespatých nocí.
Držím palce, každopádne partner nemôže očakávať, že sa vráti predošlý spôsob života, už nikdy to totiž nebude také ako predtým, keď ste boli iba vy dvaja... Ale všetko toto sa v dvojici dá zvládnuť, ak je dieťa zdravé. Lebo sú tu aj mamičky s veľmi chorými a postihnutými deťmi, pred ktorými skutočne skladám klobúk a neskutočne ich obdivujem za tú silu, ktorú v sebe majú na každodennú starostlivosť o takéhoto potomka. Popravde neviem, odkiaľ tú silu berú. Ja sama sa niekedy cítim vyšťavená na smrť, a to máme doma (našťastie a Bohu vďaka) zdravé dieťa.
Držím palce, nech vám obom malinký robí veľa radosti.

@monika2012 dakujem, velmi mi hovoris z duse. Prajem vsetko dobre

@kesa Aj ja Tebe. Neboj, zažiješ aj veľmi veľa krásnych okamihov, pre ktoré sa toto všetko oplatí zvládnuť. A partner sa časom vžije s úlohou otca. Neboj, on ešte poriadne nevie, čo a ako má robiť. Možno ho treba jemne smerovať a poprosiť, keď budeš s niečím potrebovať pomoc. Ale chlapovi to musíš povedať narovinu. Ešte bude hrdo kočíkovať po vonku, neboj. Ak máš rodičov, s ktorými máš dobrý vzťah, aj oni Ťa niekedy odbremenia, aby si si mohla oddýchnuť. Viem, že si nevyspatá a unavená, ale tým sme prešli všetky. Treba zaťať zuby a vydržať to, potom to bude lepšie. Aj hormóny sa Ti dajú do poriadku.
Ja osobne mám najkrajšie spomienky na čas strávený na detských ihriskách, s inými mamičkami a s deťmi, keď nás hladkali slnečné lúče a pofukoval jemný vetrík. Nebudú to iba stresy a neprespaté noci, bude to aj krásny čas strávený s najmilovanejším človekom pod slnkom. A tým človekom už nikdy nebude Tvoj manžel, ale Tvoj syn 😀

potrebuje si zvyknut, ze je to uz inak. mne samej to trvalo take 3 mesiace aj ked tu citam, ze zeny vdaka hormonom zvladaju tu zmenu lepsie. proste som to necakala a potrebovala som viac casu spracovat taku velku premenu. casom to bude lepsie a toto treba pripominat aj muzovi. ak vas lubi, tak to pochopi. uz okolo jedneho roka dcera dobre spala a aj sme si filmy spolu pozreli, teraz ma rok a pol a aj do kina ideme kym nam ju rodina postrazi, mame cas sa porozpravat, dieta uz je dost velke aby travilo zmysluplne cas s tatkom, takze aj muz berie tu starostlivost inak. teraz je babo zavisle na tebe a je normalne, ze mu venujes tolku pozornost. ak ale mas este trochu energie, objimi manzela, ubezpec ho ze bude lepsie a ze teraz potrebujes jeho podporu. kazdy par si tym presiel, ti slabsi to nakoniec vzdali

Ja som zo svojho manzela bolo po porode podobne sklamana. Nie ze by az tak nervacil, ale bolo na nom vidiet, ze si k malej nevie najst cestu. On sa snazil, ale mal zaroven velky strach a neslo mu to tak prirodzene.
Myslim, ze sa to neda porovnavat s tym, ako si ho ty nosila a poznala uz 9 m dlhsie ako tvoj manzel. Pre teba to.bola laska na prvy pohlad, chlap si k tomu babu musi hladat cesticky a vytvorit vztah. Cim bude maly starsi a vnimavejsi, tym viac sa aj tvojmu muzovi bude roztapat srdce. Hlavne vacsim detom lepsie rozumeju a citia sa pri nich istejsi. Ono mozno ta nervozita vyplyva aj z toho strachu, ze poriadne nevie, co s nim, plus sa citi na druhej kolaji, je aj bez sexu, to uz je na nich prilis vela faktorov 😀 skus si aj ty najst na neho obcas chvilku a aspon sa k nemu pritulit, mozno mu ozaj chyba ta pozornost a neboj, bude sa to casom zlepsovat, aj vy si najdete nejaky rezim, aby ste vsetko.zvladali.

My sme na syna cakali dlho a po porode to manzel absolutne nezvladol Uz sa nechodilo do kina,vecere atd.Vzdala som to po 2 rokoch a syna vychovala sama./dnes ma 23 rokov a studuje v zahranici.Ex nema vobec o neho zaujem.Mnohokrat som sa s muzom chcela porozpravat ale nemal zaujem nic menit na svojom zauzivanom zivote.

Zabudla som napisat ze to co pises je ako moj pribeh ....

@monika2012 v com ta v 6tich rokoch obmedzuje dieta? 🙂 neviem teda ale podla mna od cca. pol roka uz nic nebrani v tom aby manzelia zili aj ako manzelia, nielen rodicia... a teda budovat si vztah s dietatom a kaslat na muza je pre mna osobne tiez taky divny pristup, ale teda vidim ze v dnesnej dobe dost moderny - asi zial aj preto sa tak vela vztahov rozpada☹

@kesa podla mna potrebujes cas ty a aj on - po prvom dietatku je to obrovska zmena, niekde som citala ze vlastne je to vacsi stres ako smrt blizkeho cloveka a co viem vela parov si preslo poriadnou krizou - never vsetkemu co tu precitas - na mk su zasadne mamicky s manzelmi ktori spolu s nimi neprespali mesiace a aj tak podavali vykon na milion percent v praci a hned ako z tej prace prisli tak zobrali dieta a s nim na rukach zacali gruntovat byt a pred spanim este stihli navarit a manzelku zobrat na veceru najmenej do pariza😀
ako som pisala - dajte si cas a hlavne vela spolu hovorte. Nam sa ako prve dieta narodilo narocne babatko - nespala dlhsie ako hodinu az do nejakeho pomaly roka - cez den aj v noci, absolutne nekocikove, len na rukach vedela zaspat a spat - ruky som mala ako rambo a pritom 45kg aj s topankami kedze som nestihala jest, nespavala... moj muz pracuje hlavou a napriek prvotnemu snazeniu v noci k malej vstavat prestal davat pracu - rano zaspal terminy, nevedel sa sustredit... pricom od jeho prace zaviseli osudy inych ludi☹ takze sa pekne na urcity cas odstahoval zo spalne a spaval v obyvacke ( mali sme malinky bytik vtedy ) - nebudem ti klamat, cely prvy rok bol velmi narocny - pre mna, pre neho, pre nas vztah - ked ja som bola tak unavena ze som to uz vzdavala nastastie zabral on - nasiel pani ktora mi chodila pomahat - niekedy navarila, niekedy trochu upratala - v kazdom pripade sme si vytvorili vztah a ked mala malinka okolo pol roka tak nam ju zacala 1x do tyzdna strazit na hodinu, dve - to sme s muzom chodili von - zacali sme tancovat, to nam dost pomohlo sa opat zblizit a opat pracovat aj na nasom manzelskom zvazku, nielen rodicovskom... postupne sme sa naucili fungovat ako rodina a teda druhe dieta bolo uz uplna pohodka - aj muz uz mal uplne ine nadstavenie, detto ja - vedeli sme uz do coho ideme... teraz cakame tretie a teda uz sa teraz vela bavime co ako zariadit aby ten stres bol co najmensi😉
inak my sme boli spolu 7 rokov ked sa nam narodila dcera - cize sme mali velmi vyrazny silno na seba orientovany stereotyp, rozbehnute kariery - dokazali sme to ale vdaka tej komunikacii ustat...
drzim palce - verim ze sa to utrasie - sebe daj aspon to sestonedelie - nech sa ti troskuupracu hormony a nezabudaj uplne na muza - vase manzelstvo je velmi dolezite - dieta je najstastnejsie ked ma navzajom sa milujucich rodicov...