• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Obdobie vzdoru u dieťaťa. Ako si s tým poradiť?

4. júla 2016 
@jasminy nie si sama s naseho bytu pocut len vrieskot, piskot...nesadne si do kociku, to radsej nejde von..tak chodime na peso...co kazdych 5minut vymysla, ze sa nechce drzat, alebo ze chce ist tam atd..ked jej nieco nedovolim samozrejme hrozny rev...ludia sa len za mnou otacaju, akoby jedine dieta ktore vrieska bolo moje :frowning2: ked prideme z vonku zase reve, lebo chce ist este pa...a rano tiez place ze chce ist pa a ked ju v placi oblcem prebalim, co som uz cela spotena si vadsinou zmysli ze uz pa nejde ...ze ona chce spat....a tak dalej...nechce proste nic...ja dufam ze ked bude starsia a bude rozumnejsia pojde to lachsie...uz sa mi stalo ze som stoho bola fakt navena a bolo mi stoho akurat do placu...ked stale len reve a reve...vsetko musi byt podla nej, inak ohen na streche :unamused:
5. júl 2012 o 14:01  •  2 deti - čaká bábätko, termín má v marci 2017 (43. tt)  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ichbinich super :wink: Hlavně to chce pevné nervy a vydržet, být důsledný. Někdy je to na Bohnice, ale i děti mají nálady, jako my....a když už jsem byla občas zoufalá, že malého období vzdoru nezvládnu, a že na mě zavolají socilálku, že je z našeho bytu slyšet jen křik.....tak jsem občas koukla do velmi smutného tématu zde na MK..a byla šťastá, že to vztekací zlobidlo mám :wink: . Taky jsem měla vypozorováno, že pokud poruším určité rituály (jako otvírání schránky, zalití kytky.., má hlad nebo je nevyspalý. No a všechno přešlo a teď mi ho každý chválí, jak je hodný, nabízí se na hlídání, jak pěkně zdraví, jaký je pohodář....takže holky, držte se, ono to přejde...chvilku bude klid a pak přijde puberta, kde asi selžou všechny metody :slight_smile: . Jsem si představila, jak odvádím pozornost od puberťáka, který chce jít na diskotéku, že půjdeme raději na procházku :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: Myslím, že nás to složitější období teprve čeká, tak zlomte vaz a někdy se také hoďte o zem a kopejte nohama :wink: Já to zrovna ukazovala minulý týden synovi, jak vyváděl, když mu byli skoro dva roky v hračkářství...se smál a vůbec nechápal, proč to dělal :grinning:. Hlavu vzhůru a z pohledů ostatních si nic nedělejte, kdo má děti, tak to pochopí a většinou má soustrastný výraz a kdo ne, tak to je zbytečný řešit....jednou pochopí :slight_smile: .
5. júl 2012 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@natalie77:
:grinning: pubertaka pozyvat na prechadzku, to je dobre...

Este co pomaha napr. v tom povestnom hrackarstve je dohodnut sa, ze ideme napr. kupit IBA darcek pre XY, lebo ma narodeniny a NIC INE. A samozrejme to dodrzat :wink: Proste dohodnut sa a vysvetlit popredu. To dobre zabera, samozrejme nie na 100%, ale je to zase jeden trik :wink:

No a pevne nervy a mantru: to je iba faza, to je iba faza, ooooohhhhmmmm :grinning:
5. júl 2012 o 14:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ichbinich :slight_smile: ooooooooohhhhhhhhmmmm to jsem dělala hooodně často :slight_smile: .
Ale ta domluva dopředu to je také důležité, i když jsme šli ven nebo na návštěvu, nakoupit... říct dopředu co a jak se bude dít. Nebo ještě říct, že si má pohrát deset minut a vysvětlit, že to je doba, jak dlouho trvá Večerníček...děti nemají představu o čase, u nás tyto domluvy dost zabraly :wink: .
5. júl 2012 o 15:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, zrovna řeším to samé, období vzdoru, jak není po jeho, tak je zle. Moc děkuju za tuhle diskuzi, nečetla jsem teda zatím všechno, ale doufám, že tu najdu rady, jak s tím malým vzteklounem jednat :sunglasses:
11. júl 2012 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, opět koukám do téhle diskuze. Poraďte, jak řešíte problém na dětském hřišti. Synovi přinesu na hřiště jeho hračky, on samozřejmě běží hned pro ty cizích dětí. I když si s nima hraje dost dlouho, jemu to nestačí a děti, když už jdou domů, tak je řev, že jim ty hračky nechce vrátit. Pak je ještě jakou dobu naštvaný, ubrečený. Nechce si to nechat vysvětlit... Všichni na nás koukaj dost divně :unamused: Díky za rady.
11. júl 2012 o 18:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lsx Ahoj, jak tak koukám na tvůj týden, tak už možná máte doma miminko :slight_smile:
Neporadím, ale snad pobavím - po dnešním zážitku z dětského hřiště jsem vděčná za to, že maminky se zabývají chováním svých dětí. Dovalila jsem se (už mám to břicho fakt nepřehlédnutelné) se svým téměř dvouleťákem a jeho sbírkou bábovek a kyblíkem na hřiště. zaparkovala kočárek k lavičce, vyndala pití, sundala botičky sobě i dítku, vše úhledně srovnala na a pod lavičku a vyrazila na písek. Po chvilce dorazila babička se dvěma dětmi ve věku cca 4 a 7 let. Neohroženě se rozložila na "naši" lavičku, vedle sebe posadila tu sedmiletou dívenku, která patrně z nudy neměla lepší zábavu, než polívat vodou z lahve naše boty pod sebou. Mezitím její čtyřletý bráška použil náš kyblík jako židli a vesele na něm posedával a konzumoval něco lepkavého, co způsobilo vosí zamoření kolem našeho kočárku.
...a babi v klídku, četla časopis :slight_smile:
1. aug 2012 o 17:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@xuxie tak to mě opravdu pobavilo. Holt komu není shůry dáno, tomu není pomoci. :grinning: Babička se asi řídila heslem, že babičky jsou tu pro rozmazlování a rodiče pro vychovávání :sunglasses:
1. aug 2012 o 19:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lsx doufám, že rodiče měli "normálnější", protože to jinak byly fakt mile vypadající děti :slight_smile:
1. aug 2012 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, jsem zoufalá z dcery. Má 26 měsíců a dělá nám neuvěřitelné scény v obchodech. Nejčastěji chodíme do super nebo hypermarketu. A rebeka teď vůbec nevydrží v košíku,ale chce běhat-a tím myslím nonstop běhat. Ale někdy to prostě nejde a nemůžeme za ní lítat, jakmile to nejde a musí být v košíku,tak způsobí takovou scénu, že se po nás lidi koukaj. Je mi to trapný, připadám si jako nějaká stvůra, co mučí jinak roztomilou holčičku. Stále si říkám, že to je období, který přejde a že to nedělá jen naše dítě..... Ale když vidím ty děti, jak poslušně jdou vedle rodičů a nebo sedí v košíku, tak se musím ptát "co děláme špatně, jak to, že Rebeka nevydrží v košíku a nejde za ruku,ale běhá po celým obchodě?"
25. aug 2012 o 18:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@fely u nás to funguje tak, že my chodíme na velké víkendové nákupy, iba pečivo kupuje muž cez týždeň v meste... Takže keď ideme všetci spolu na ten veľký nákup do hypermarketu, tak ja beriem lístok a vozík, malá síce do neho nasadne ale vydrží v ňom asi tak minútu :grinning: a potom už chce ísť z neho von. Tak ju berie tato a ten s ňou chodí kade tade, najčastejšie do odelenia hračiek, knižiek a takých somariniek, tam sa normálne s niečím zahrajú, zas podídu a tak, ja medzitým normálne nakupujem čo treba do košíka, potom ma doženú, väčšinou tak pred koncom, ešte spolu dohodíme nejaké veci a ideme platiť. Myslím, že ani moja malá by to inak celý čas nevydržala vo vozíku. Takže sme to vymysleli takto, rozdelili si funkcie, mama nakupuje a tato zabáva dietko a zatiaľ to vcelku funguje. Ešte ju nejako nechytajú také nejaké tendencie, že toto chcem, to mi kúp,ona sa pohrá a ide ďalej, tak scény v obchode sme ešte nezažili našťastie. :slight_smile:

Ja mám teraz pár dní iný problém, teda malá začala chytať také hysáky, ale nie klasicky, že niečo chce a keď jej to nedáme alebo nedovolíme tak reve. To by som ešte vcelku chápala. Ale stalo sa, že som jej napr. chcela urobiť cop s vláskov, robievam jej ho často, lebo ich má dlhé a rozlietané a idú jej do očí. A tak pred 3 dňami som normálne len v kľude a automaticky povedala: Spravím ti copík. A otočila sa že idem po gumičku. A ona v tom momente také revy akoby ju rezali, no hrúza, slzy ako hrachy, ja v šoku, že čo sa stalo a ona srdcervúco a s riadnym revom: Ja nechcem copík, ja nechcem copík! A revala a revala...No zostala som v úplnom šoku, nedialo sa nič čo by nepoznala a inokedy netolerovala, bola to bežná vec a stačilo mi povedať normálne, že ho nechce, ale ona spustila takýto hysák. A podobné niečo včera, večer som zas úplne v klídku povedala: Mala by si ešte dačo spapať, idem ti spraviť chlebík. A otočila som sa že idem do kuchyne a znovu také strašné revy ako aj pri tom cope: ja nechcem chlebík! Ale teda až také že sa pomaly išla dovracať. A ja stála nad ňou nechápavo a že prečo takto strašne reve, veď som jej to nikdy násilím nedávala, ke´d nechce tak nechce, vie že keď povie že nechce, no tak jej to nasilu nedávam. Proste to sú také neočakávané situácie, na ktoré teda nie som vôbec pripravená a absolútne neviem ako na to reagovať. A hlavne ako jej vysvetliť, že pre takéto veci sa takto nereve, že stačí povedať nie neprosím si, alebo nechcem a hotovo. Ale asi som len bola naivná, ke´d som si myslela, že záchvaty vzdoru sa týkajú iba toho, že dieťa niečo chce a ja odmietnem :grinning: ale že odmietne niečo, čo je úplne bežná vec, ktorú robíme často a bežne a že urobí kvôli tomu taký nehorázny hysák, to ma nenapadlo. Sa desím, že to spraví niekde vonku najbližšie, lebo teda vyzerá to desne :astonished: :sweat_smile:
25. aug 2012 o 18:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte baby, moj syn sa zmenil na upistane, uvrestane trucujuce dieta, ktore robi len to co chce, nepomaha dohovaranie, capnutie po zadku, vobec nic. Uz som z toho zufala. Niekedy su dni, ked je v pohode, hra sa ale tych je podstatne menej. V poslednom case pridal aj scenky v obchode, nesadne si do vozika, vsak behanie medzi regalmi je super nie? a k tomu kopec kriku...tie pohlady ludi...najradsej by som sa videla niekde pod zemou. Vobec neviem, co robit...Citim sa ze ako matka som zlyhala. Dnes ked sme isli z navstevy, dostat ho do sedacky bol priam nadludsky vykon. Zmyslel si, ze bude sediet vedla a hotovo.Po 10 minutovom prehovarani a zapinani do sedacky sa konecne ukludnil a mohli sme vyrazit...
Pri hre vonku je pocut len pistanie na celu dedinu ked mu nieco nejde. Suseda ma synceka v rovnakom veku a jeho som teda nikdy nevidela trucovat alebo vrestat, preto ma to strasne mrzi a stale premyslam, co robim zle...
26. aug 2012 o 19:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@halienka Veľmi mi pomohlo, čo si napísala, lebo u nás presne to isté - hystéria z bežných vecí a ja stojím, nechápem a som si myslela presne to isté, čo ty. V živote som ho do ničoho nenútila, do jedla už vobec nie a dnešný obed totál scénka. Pritom, až sa ukľudnil, tak to spapal celé a ešte si 2x pridal masko s ryžou, tak fakt neviem...
Čo vlastne vtedy robíš? Necháš tak, či upokojuješ? Ja fakt neviem :-/ A koľko má malá? Náš má dva roky.
26. aug 2012 o 21:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@xuxie no v podstate moc neviem ešte ako na to reagovať, keď sa stala tá situácia s tým copom bola zrovna u mňa kámoška a veru som sa dobre hanbila aj za malú, že takto vyvádza, aj som bola v šoku, že čo to je. Tak keď som videla, že moje vysvetlovanie nezaberá, vzala som ju na ruky a zaniesla som ju do jej izbičky so slovami, že keď chce revať pre hlúposti, tak nech reve v izbe a že keď sa ukľudní, tak potom môže k nám prísť. Ravala tam už asi len minútu a hneď sa vrátila a už bola ticho. Potom som jej ten cop spravila a ani si to nevšimla. Keď revala kvôli tej večeri, tak som na ňu aj nahúkala, ale to vôbec dáko nezaberalo, skôr akoby ju to v tom podporovalo, revala ešte viac. Prestala až keď som k nej išla s tým, že ju idem zase zaniesť do izby nech tam sama plače - ale ani som jej to nepovedala, akoby to vytušila, zrazu prestala revať. Tak asi pokiaľ sa to udeje doma tak budem robiť to, že ju zanesiem do jej izby a nechám tam samú kým sa vyreve, to je pre ňu inak ozaj ťažké, lebo je zvyknutá, že je stále niekto s ňou, takže asi toto na ňu bude zaberať :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: ale inak neviem čo by mohlo pomôcť hlavne na to aby si uvedomila, že pre takéto niečo sa takto strašne neplače...Moja malá bude mať v novembri 3 roky.
26. aug 2012 o 23:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, natrafila som na túto tému a smejem sa :grinning: lebo ináč by ma asi porazilo :angry: máme doma to isté, čo tu popisujete, veľakrát rozmýšľam, v čom som spravila chybu, prečo a kedy som zlyhala prvýkrát.
u nás začal vzdor v necelom roku (!!!) - vtedy začal sám bez podpory chodiť a prišiel na to, že sa môže hodiť o zem :unamused: hádzanie o zem k nám prišlo s odstupom času 2-krát. to sme si mysleli, že máme po tom. boje, kým sme vyšli von, boje, kým sme sa zvonku dostali dnu - koľkokrát som ho musela ťahať za bundu domov, lebo sa na nohy nechcel postaviť - v jednej ruke ťahané dieťa, v druhej motorka, vedierko s vecami z pieskoviska, príp. ešte aj nákup... hanba na celé sídlisko - každý jeden deň 2-krát rev, že na nás pozerali z okien :confounded: nepomáhalo nič - ani dobré slovo, ani vysvetľovanie, ani po riti, ani objatie (skôr by som vyfasovala ja, ako by to malo efekt na krpca). po dosť dlhom čase to prešlo... ale nasledovali ďalšie pikošky. začali sme odplienkovávať. u väčšiny to trvá pár týždňov, u nás asi aj vyše roka. doma v pohode, ale vonku zase problémy. keď som videla, že už potrebuje, išla som k nemu, veď sa vycikáme. vonku, keď videl, kvôli čomu sa blížim, bežal predomnou a takto sme sa naháňali, kým sa nepocikal. v tom momente zastal a bol spokojný. jasné, že nasledoval rev, lebo sme museli ísť domov... ale vôbec ho to neodradilo, mesiace sme sa takto naháňali :rolling_eyes: deti väčšinou robia cirkusy, keď im niekto niečo zakáže - u nás opak...poďme si kúpiť balón do mesta. oki, tak sme sa vybrali na prechádzku, stáli sme obďaleč, malý si vyberal balón (farbu a zvieratko), rozhodol sa, postavili sme sa do radu, vystáli sme si ho... keď sa ma predavač opýtal, čo chceme a začal ho nafukovať - koniec... hodil sa o zem, váľal sa po námestí ako chorý, ziapal, že on ten balón nechce, nepáči sa mi, nechcem ho... na námestí japonskí turisti - o zábavu mali postarané :angry: schmatla som ho vreštiaceho za ruku, v druhej ruke balón a po prejdených asi 20 m sa zrazu usmieva, prežívame úplne nádherný deň, totálne rodinná idylka: "maminka, pekný balón sme kúpili. aj tatinovi sa bude páčiť, že?"... a takto fungujeme, už má 3,5 roka, momentálne žijeme negativizmom a oportunizmom. asi by som mohla pomaly aj príručku napísať - ako sa nezblázniť z vlastného dieťaťa :stuck_out_tongue_closed_eyes: :frowning2: :angry: ináč, naša prvá prechádzka ruka v ruke bola pred asi rokom, dovtedy som ho mohla držať, len keď som ho dvíhala zo zeme a vliekla domov :stuck_out_tongue_closed_eyes: ináč sám, sám, sám. našťastie som si istá, že sa bezhlavo nevrhne na cestu (aj keď mi raz naschvál spravil krok pred idúce auto, našťastie v pešej zóne - práve sme sa rozprávali o tom, že pred vstupom na cestu sa treba popozerať či nejde auto...).
27. aug 2012 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
koľkokrát som závidela mamičkám, ktorým deti vydržali sedieť v kočíku, alebo sa len tak prechádzali, alebo keď na ne mamy/otcovia zakričali, hneď sa k nim ich deti pritmolili, alebo, alebo, alebo... pritom sa mu venujeme, ľúbime sa, mojkáme sa, spolu sa hráme, chodíme na výlety, s manželom sme rovnocenní partneri (aj vo výchove, aj v zákazoch, nič také, že jeden zakáže, druhý povolí), mm je fakt vzorový tatino, nie sme asociáli, nebijeme sa, nehulákame po sebe (jasné, že občas sa pohádame), každú voľnú chvíľu sa venujeme jeden druhému a väčšinou ich trávime všetci 3 spolu, malého zapájame aj do každodenného života (vykladá nákupy, dáva prádlo do práčky, vyberá ho, vešia ho, upratuje, nenútime ho, sám chce, potom je taký hrdý :dizzy_face: ), chválime ho ale aj vyhrešíme (podľa zásluh :sweat_smile: )... netuším, prečo sme vyhrali také tvrdohlavé dieťa :sweat_smile: utešujem sa hlavne tým, že deti, s ktorými sú problémy v období 1. puberty sú ŽE VRAJ bezproblémové v období riadnej puberty :sweat_smile:
27. aug 2012 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prispejem aj ja trochu, náš malý veľký chlap je od 23.05.2012 jedno hysterické dieťa, von nejde, to keď máme ísť von tak ho prehováram, sľubujem všetko možné aj nemožné aby sme sa len už obliekli a šli von, ale nepomáha nič, takže keď ho obliekam vrieska ako pavián a podobne. ale pred dvomi týždňami nastal zvrat, s ktorým nebudete určite súhlasiť, ale u nás to pomohlo, lebo malý bol príšerný, hrýzol tak, že sme mali modriny snáď všade, tie sa hojili dva týždne, no vyzerali sme strašne, s deťmi sa hrať odmietal, to keď sme prišli na pieskovisko tak vrešťal, no ako sa hovorí groteska. ešte aj teraz má také to obdobie, že nejde tam kde ja chcem ísť. momentálne akceptuje deti, hrá sa s nimi, je veľmi šikovný malý, aj napriek tomu, že ešte nerozpráva, ale rozumie mi.
no a ten zvrat, ma doviedol už fakt do takéto stavu, že sme šli von a museli sme sa trikrát vrátiť z výťahu čo odmietol vystúpiť a ísť von, prišli sme domov, predviedol hysák, že všetko lietalo, lahol si gauč, sa mykal z jednej strany na druhú, až bol červený do tváre, nereagoval na nič, ale fakt toto už bola taká situácia že proste tak vyfasoval po zadku, že v tom momente prestal, postavil sa a pekne sme šli von, odvtedy hysáky nie sú, prestali. ale myslím si, že do takejto vzdorovitého obdobia sa ešte dostaneme nespočetne krát.
u nás nepomáhalo objatie, lebo hneď mal svoje tesáčiky v mojom pleci, v ruke, ak bol na zemi, tak hrýzol do nôh, do rúk. no strašné, aj lekárka sa pýtala, že čo sa deje keď nás videla s modrinami, toto predviedol aj v nemocnici, kde mu chceli dať diazepan, čo som odmietla, nakoľko lieky nie sú riešenie, ja nepotrebujem aby moje dieťa bolo "mimo".
ale inak je to úžaný dokonalý malý človiečik!!!!!
27. aug 2012 o 10:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@halienka mala ti reve preto ze sa nema moznost podielat na rozhodovani, aspon podla toho co pises. u nas to tiez bolo. takze inak. lietaju ti vlasky. urobim ci cop? aj so sponkami? mal by si nieco jest. das si chlebik? pripadne chlebik alebo jogurt?
ona je uz velka, vie sa v niektorych veciach rozhdnut aj sama.
27. aug 2012 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lalinko2010 aspoň máš naňho výchovnú metódu - osobne ti ju vôbec nezazlievam, keď to ináč nejde, tak to nejde... myslím, že aj my sme občas dostali a v našej generácii nevyrástlo také kvantum hajzlíkov, ako vyrastajú v tejto dobe. rodičia čoraz menej vidia chyby na vlastných deťoch, za všetko zlé môžu učitelia, kamaráti. možno keby občas dostali výchovnú po riti, alebo ako pubiši aj po hube, ak si to zaslúžia, tak by si uvedomili svoje miesto :angry: iste by netrpeli pocitom menejcennosti.
u nás zaberá jedine nevšímanie si, ignorácia. keď začne kvôli niečomu hysáčiť, tak ho pošleme do izbičky alebo ho tam zoberieme... dohováraním ho skôr vyburcujeme k ešte lepšiemu výkonu, lebo plačom a revom s nami komunikuje, my sa mu prihovárame, tak odpovedá - po svojom :stuck_out_tongue_closed_eyes:
27. aug 2012 o 10:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@arizona proste u nás nič iné nepomohlo, a aj lekárka povedala že ak už nič iné tak jednu po zadku, lebo ho videla ako reagoval v nemocnici, proste my sme šli na vyšetrenie k lekárke s hysákom, ale to bolo strašné, nedal sa vyšetriť proste nič, bolo to hrozné, ale toto sme vyriešili tak, že vlastne mu vysvetlím kam ideme a čo mu budú robiť, takto sme nakoniec zvládli aj druhý krát nemocnicu, s tým, že keď mi doniesli na izbu s infúziou v rúčke tak sestrička povedala, že ani neplakal, len keď ma zbadal, tak vtedy spustil plač. viem že deti by sa nemali biť, lebo rodič v tej chvíli proste v tom amoku rodičovskom aby neublížil dieťaťu, ale nikdy som mu nedala po zadku takú silnú, aby mal modrinu, to si nedovolím, ale výchovná po zadku zabrala u nás, lebo tie hysáky boli strašné, som sa bála chodiť von, aby si ľudia nemysleli, že ma manžel bije, lebo malý hrýzol aj do tváre, vlastne kam zasiahol, a bil nás, toto už nerobí. no a ďalšie riešenie od lekárky sme dostali - studenú sprchu. snáď do takého extrému už nepôjdeme. ale nikdy neviem.
niektorí nesúhlasia s bitkou, ale pekným slovom to nefunguje, lebo si myslím, že tým sa viac len to deťa vyprovokuje, ja som si ho tiež nevšímala, ja som ho nechala tam kde bol a hotovo, len reval a reval ale nakoniec prestal, prišiel, ukľudnil sa a bolo to ok, alebo ak bol v izbe a mal hysák ja som odišla do kuchyne a občas som pozrela naňho, aby sa náhodou neudrel, hlavičku si neudrel ale ako ma videl nakúkať, tak sa začal smiať a bolo po probléme.
všetko je o výchove v rodine, prístupu rodičov k deťom, nie kamaráti, nie učitelia, ale rodičia. my sme tiež dostávali a sme tu, a noboli sme také deti ako sú tieto dnešné, lebo tie deti sú iná generácia a myslím si, že veľmi zlá generácia - presne ako si napísala hajzlíci!!!!!!
27. aug 2012 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@xlucia jóóój, :grinning: veľakrát sa jej pýtam, či chce to alebo ono (môj muž sa tomuto len čuduje, že čo sa furt pýtam tak malého dieťaťa, ktoré ešte nevie čo chce, veď vidím, že to nemá žiadny efekt, ja zas oponujem, že aj keď nemá, tak raz bude), problém je, že vždy je odpoveď nie, keby bolo podľa nej, nejedla by aj týždeň, doteraz som od nej nepočula aj ke´d vie už dávno perfektne rozprávať vetu: Chcem papať. alebo Som hladná. Výber medzi viacerými možnosťami nikdy nie je tak že si niečo vyberie, nechce nič. Bolo aj tak že som jej skúsila pochystať 3 varianty a predložiť pred ňu, smola, nechcela nič. Skúsila som aj nechať hladnú, veď keď bude hladná, tak príde, zje. No ba prd, bola schopná byť hladná až do stavu kedy zvracala od hladu, čo jej tak bolo už zle, ale myslíš že povedala, že chce papať? To samé je vždy so všetkými vecami ako je česanie, prezliekanie, umývanie atď. Ak dostane možnosť rozhodnúť sa, tak to je NIE, NECHCEM. :grinning: Takže to robím tak, že niekedy dám na výber a niekedy vkľude skonštatujem, naložím jesť a čo to zje, čo nie to nie, niekedy jej to ešte dávam popri hre, lebo ona je hrozne aktívna a sedieť dlho pri jedle ju nebaví, takže to veľakrát doje pri hre ani neviem. Ale keby som sa jej spýtala či už nechce, tak mi povie po 4 lyžičkách že nechce. Už teraz je na spodnej váhovej hranici, čo by bolo potom kebyže to nechám len na ňu. Takže jej to všetko dávam akosi automaticky a s kľudom, vtedy si to ani nevšimne. A niekedy aj všimne a nevadí jej to. No toto je novinka, že zrazu začne tak hrozne revať doslova pre to, čo jej kedysi žiadny problém nerobilo a ani po tom napr. hneď poobede alebo na druhý deň jej to zas nevadí. :sweat_smile: Asi mám tiež riadne tvrdohlavé dieťa ako @arizona :grinning: ťažko s ňou veru niekedy...Inak, tiež nie som proti jednej výchovnej, keď už je to na hranici , ale tuším u nás viac zaberá keď má hysák prudko skríknuť - ani nie kričať priamo po malej ale tak akoby len riadne skríknuť :grinning: alebo zabralo aj keď som niečo čo bolo po ruke schmatla, napr. papuču a šlahla ju o zem. To keď už je malá v takom amoku, že žiadne dohováranie ani nič nezaberá, tak skúsim toto, to ju väčšinou tak šokne, že prestane a zrazu všetko ide ľahko. A druhá vec čo dobre zaberá je také trochu vydieranie, proste keď okolo dačoho čo treba spraviť špekuluje, tak jej s kľudom poviem, že ak ona nespraví toto, tak ja zas sa s ňou nepôjdem hrať. Keďže ona je ten typ, čo neustále potrebuje niekoho k hre, tak toto ju vie zlomiť. Netvrdím, že moje metódy sú zrovna najlepšie, som mamou prvýkrát ale tiež si uvedomujem, že každá dieťa je iné a na každé zaberá niečo iné. A ja sa denno denne učím, ako to s malou zvládať.
27. aug 2012 o 11:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lalinko2010 mne sprchu poradila tiež lekárka... sme riešili, ako v tej hystérii upriamiť pozornosť na niečo iné - vtedy si vrieska vo svojom svete, nereaguje na slová, na krik, na hudbu, na nič. len on, on, on... tak sme skúšali - fúknuť do tváre - niektorým to že vraj stačí... fŕknuť studenú vodu do tváre - nič... oblievať vodou sme ho nechceli, radšej sme ho postavili do vane, zhodili toľko oblečenia, koľko sa dalo a o 2 minúty sa už sprchoval vysmiaty, ako keby sa nič nerobilo. jeho to nestálo nič, mne pribudli ďalšie šedivé vlasy :stuck_out_tongue_closed_eyes: ale ako každá metóda, fungovala možno 3 - 4 -krát, potom to už nezaberalo. ale toto sme používali, keď sme mali obdobie, že nevšímanie si ho ho vyhecovalo do takej vývrtky, že sa rev len stupňoval a stupňoval a až bordovel a odpadával od únavy. ale prestať nevedel, možno aj chcel, ale sa nevedel upokojiť... teraz už funguje len tá ignorácia a izbička. revu je už pomenej, ale začína mať drzé reči, všetko neguje (nechcem ti povedať, že si prosím nanuk, iba ti poviem, že chcem nanuk - to nám akože oznámi), chce všetko zničiť - povie to, ale opak je pravdou - vyhoď mi autíčko do smetiaka a keď vidí, ako sa blížim k smetiaku, už reve, nech to nerobím, "chcem padnúť na zem a buchnúť si hlavu" - poviem mu, nech to vyskúša, ale už ku mne príde, že už to nechce... doteraz našťastie nejako fyzicky na nikoho nezaútočil, len slovne a ziapotom. neviem, čo by som robila, keby ma pohrýzol... možno by som ho kusla naspäť, nech vie, ako to bolí :sweat_smile: netuším :rolling_eyes: :sweat_smile: dúfam, že takéto niečo nebudem musieť riešiť...
27. aug 2012 o 11:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte, prosim pomozte.
my nemame hystericke vzdorovanie, ale trucovyte asi. Maly vobec nehysaci, ale napriklad ked sa ho nieco spytame tak na just neodpovie. Nechce vobec povedat dakujem. Popri tom ked pride babka tak povie, ze mamina sa hnevala nepovedal dakujem, ze nabuduce povie, ale nikdy to nepovedal. Popri tom si s manzelom stale dakujeme. Napriklad teraz sedi pod stolm uz 2hodiny, ani neplace proste nic len sedi a posuskava si, lebo sme sa ho pytali ze ako sa vola a on na nas len kukal. Tak ho manzel poslal pod stol. Aj kolace sme jedli to hned spozornel ale ked sme sa ho spytali tak nic. Obcas vytvori ocny kontakt vtedy sa ho spytam ale len kuka, ze na just nepovie. Neviem ako ho mam zlomit. Toto casto robieva. Radsej bude o hlade aj bez sladkosti ako by sa mal ponizit a nieco povedat. Inac je velmi ukecany. Teraz sa ba napriklad spytal kde isla babka a ja ze ako sa vola a on si len povzdychol a tak isiel znova pod stol. Co mam robit ako mam ist na neho. A to viem, ze on nepopusti. Minule sladku trubicku drzal 2hodiny ale nepovedal dakujem. Potom uz mal ist spat, tak sme mu ju museli zobrat. Co mam robit???????
27. aug 2012 o 11:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@majkaa jaj, to bych byla šťastná, kdyby byl vzdor jen takový, není to životu nebezpečné narozdíl od třískáním hlavy do země (dcera) a nebo točení se až se zamotá hlava a upadne se (syn). V tomhle věku je to opravdu jen forma vzdoru, není to o tom, že by byl nevychovaný a nebo Vás neměl rád a nebo Vás neuznával jako autority - na to je ještě maličkej. Osobně bych to nelámala, to by mohlo napáchat víc škody než užitku, spíš si ho v těch chvílích prostě nevšímejte, jakože teda když mluvit nechce, tak ať si nemluví.....a on až bude něco chtít, tak holt promluví. Téměř každé dítě si tím prochází a někdo to projde líp a někdo hůř, chce to jen vydržet.
27. aug 2012 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@mates22 ide o to, ze on sa chce rozpravat ale len to o com on. On sa ma aj spyta nieco, ale ked ja sa ho spytam tak nepovie. Juj on by sa rad stale rozpraval. Aj som sa ho spytala ci chce jest a on nic len si povzdychol. Teraz mi uz zaspaval pod stolom, tak som ho uz musela ist dat spat. A ani nezaplakal. To mi je cudne, ze on nema to vzdorovanie take talianske ale take tiche a on ak mu nepovieme pod sa najest tak on by aj do vecera nejedol len aby nemusel odpovedat. Na ine otazky vpohode odpovie, ale proste niekedy ked sa mu nechce tak to z neho nedostaneme vobec. Vies nechcem aby mal pocit ze mi budeme ako on zapiska ale ked mi nieco sa ho spytame tak nic. Inac je takto poslucny az niekedy velmi.
27. aug 2012 o 12:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@arizona ja som malého bez problémov uštipla, keď ma uhryzol, ale nie silno, nikdy nemal modrinu alebo tak, ale proste nedám si skákať po hlave, ale prvý krát keď ma dohryzol to bolo toho 23.05.2012 večer okolo 21hod, to nikdy nezabudnem, tak ja som mala modré plece snáď mesiac a ešte aj chrasty, proste tak hrýzol, to bolo niečo šialené. nevedeli sme že čo sa deje, ale to už prešlo, aspoň dúfam.
vy to máte dosť toho, ale ignorácia u nás zaberá, ale niekdy to rodič nezvláda, keď už musím kričať naňho aby sme sa obliekli a on sa mi smeje, ja nervózna, už naslubujem všetko možné a nič. hádam nič horšie nepríde už... :wink:
27. aug 2012 o 12:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@majkaa podľa mňa rebeluje voči mladšiemu "votrelcovi" :wink: toto, čo robí, to nie je vzdor, len sa ukazuje, že aj jeho máte. vynucuje si pozornosť a keď to ináč nejde, tak aj takýmto spôsobom. ak ti môžem poradiť, neposielajte ho pod stôl. pod stolom strácate kontakt, je na úrovni vašich nôh... keď ho chcete vytrestať, posaďte ho za stôl - aby ste videli vy naňho a hlavne on na vás. a normálne sa bavte, sem-tam sa ho niečo opýtajte, nenástojte na odpovedi, keď prejdeš okolo, pohladkaj ho, bozkaj ho... keď pochopí, že ste partneri a že on nie je iba ten, ktorý patrí pod stôl :sunglasses: , tak sa rozkecá. podľa mňa si fakt hľadá miesto, tak mu ho ukážte :wink:
vzdor začne, keď začne sám seba a svoje JA presadzovať divnými spôsobmi :grinning: nemusí vrieskať, kričať... môže to robiť aj potichúčky...
27. aug 2012 o 12:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@lalinko2010 u nás sa kričí už iba pomenej, ale je to tým, že sme si povedali, že to nemá význam. načo kričať - len sa tým vytočíme ešte viac a on sa iba rehoce... pekne s kľudom, 3-krát mu všetko zopakujem, poslednýkrát to zdôrazním, že to opakujem naposledy. a ak to neurobí, tak... ak sa nechce obliekať, tak potom odchádzam z bytu... on mňaučí, ale viem, že sa za dverami oblieka. o minútu odomknem a už si obúva tenisky :sunglasses: nikdy som ho ale nenechala vrieskať za dverami, musí mať istotu, že som stále pri ňom... teraz to už berie skôr ako hru, ale zatiaľ zaberá... ak mu naberiem obed, tak mu to tiež 3-krát zopakujem a keď nepríde, ostane hladný. potom mi občas aj plače, že je hladný :angry: ale sám si za to môže :confounded: nemôže mať predsa 2 hodiny tanier na stole. v škôlke tiež naňho nebudú čakať pol dňa...
ale neboj, prejde tento "druh" vzdoru a príde ďalší :wink: negativizmus je tiež typický pre vzdor... neverím, že to niekedy skončí - len príde obdobie útlmu a po pár dňoch/týždňoch to bude pokračovať v inej podobe...
27. aug 2012 o 13:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@majkaa ahoj. nechtěla bys zkusit - ale důsledně, trpělivě pořád - nenutit ho, aby něco říkal? vždyt je to jedno, at mluví,kdy chce, on se už zatrvrdil výhradně proti těm tvým pokynům...kdybys ho nechala, at se sám rozhodne, kdy a co řekne, uvidíš, že se to změní. má na to nárok, orpavdu může řešit sourozence, a ten klasický vzdor tříletáka k tomu, nemá to jednoduché :wink: . to není o tom, že by nechtl říct "děkuju", to jeo tom, že on z principu, tak jak mu vělí věk, bojkotuje to tvoje napomínání poňoukání, aby řekl:slight_smile:. nech ho, opravdu je zbytečné, aby říkal kdy ty chceš a co chceš.
uvidíš, vydrž to týden, povídej si s ním o něčem příjemném, normálně komunikuj, jen mu neříkej, aby říkal....nemusíš ted nějakou dobu trvat na nějakém výchovném "musí děkovat, musí zdravit", to neuteče, oni se učí nápodobou, pokud jste k sobě doma slušní, píšeš, že si děkujete, to bohatě stačí...musí na to přijít sám.

neříkej mu, aby říkal - to je to, co ho točí:slight_smile:., nesnaž se ho zlomit, to nikdy k ničemu dobrému nevede, bude zlomený, ale nebude dělat věci o své vůli, ale proto, že ti bude chtít vyhovět...
27. aug 2012 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@arizona ja mu darmo poviem, že ja som oblečená a odchádzam, on to má proste na háku, sa ho spýtam či ideme von, tak mi krúti hlavou, že NIE, ale keď sme už vonku tak je dobre, len tá cesta k tomu odchodu von je náročná, to prehováranie, niekedy trvá aj hodinu a potom mi prasknú nervy, ale našťastie s tým nemáme problém, že nejdeme domov, po dvoch troch hodinách je aj rád že ideme domov.
uvidím čo príde ďalej, niekdy fakt závidím mamičkám, čo majú dieťa, ktorému ak povedia, že ideme tam a tak, tak sa ide, ale u nás je to boj, ak niečo nemá tak ako chce, tak sa proste otočí ide preč. čiže krik je aj vonku a najradšej mám takých ľudí, čo pozerajú na vrieskajúce dieťa ako na mimozemšťana a na matku ako na nekompletnú osobu čo týra dieťa. ale na toto reagujem po svojom, poviem im svoje, a nech sa starajú o seba, lebo akákoľvek poznámka ohľadne môjho syna ma vytočí - minule zážitok - malý má kašeľ, bez komplikácii, proste kašle a jedna pani šla a už to začalo : ako kašleš???? pozerám na ňu a pýtam sa : máte nejaký problém? je to jediné dieťa na tomto svete čo kašle? pripadne stane sa, že malému caonem, lebo "zabudne" že ide auto a ako na just, sa rozbehne, a poznámky typu : nebite to dieťa, deti sa nesmú biť. sa nezdržím a poviem : starajte sa láskovo o svoje dieťa a nie o moje. minule sme boli na ihrisku, krásne syn šiel za ruku bez protestov a skoro mi ho prizabila futbalová lopta, lebo deti sa hrali a pritom nás videli ako ide preč, tak som na nich vyletela a otecko s mamičkou jedného detí sa popodfúzy usmievali, že akého majú "šikovného" syna ktorý skoro prizabil cudze dieťa, keby som bola blízko tých rodičov, tak ich prefackám oboch, tak že som bola ďaleko od nich som na nich naziapala. viem nepatrí toto sem, ale proste niektorí rodiačia svojou ignoráciu ma rozčuľujú, keď dieťa robí zle, treba mu to vysvetliť a ak to nepochopí, tak capnem a snáď pochopí už.
27. aug 2012 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok