Obdobie vzdoru u dieťaťa. Ako si s tým poradiť?

umatko
2. jan 2007

Ahojte mamicky, my sa nachadzame s nasim Viktorkom na vrchole obdobia vzdoru, hadže sa nam o zem ked nie je co by si on prial, bije od hnevu a ten plač!Chcela by som poprosit o radu ako sa zachovat ked ma od hnevu tresne, ci tresnut spat alebo si ho pritulit k sebe a opakovat mu stale ze ho lubim a ani ja ho nebijem, ja postupujem takto doteraz a som toho nazoru ze nasilie sa nasilim nikdy nevyriesi ale co mam robit ked nas ocko zareaguje na podobnu situaciu nasilim v podobe buchnutia po zadku. Prosim poradte

lalinko2010
27. aug 2012

@majkaa buď rada, že vzdor nemáte taliansky, lebo to by bolo najhoršie, aj keď ignorácia od dieťaťa tiež nie je med lízať, nenúť ho aby hovoril ďakujem, lebo tým pádom sa dieťa provokuje, k niečomu čo on nechce a preto aj vzdoruje a nebude odpovedať na to na čo chcete odpoveď. netreba ho nútiť, treba sa ním rozprávať vtedy keď chce a o čom chce. čo by som ja dala za to, keby môj syn už rozprával, ale on má ten svoj slovník a nepovie mi nič....

arizona
27. aug 2012

nechcem byť sprostá, ale keď uvidím vonku nejaké trucujúce dieťa a pri ňom zúfalého rodiča - tak sa mi zlepší nálada 😀 , lebo aj my sme si dosť často vonku pripradali ako nejaké exotické zvieratá, tak na nás kukali, keď to na mladého prišlo 😎 keďže sa už neváľame po vonku, tak keď uvidíme nejaké takéto dieťa, tak sa len pristavíme a malému rozprávam a ukazujem, ako vyzeral on pred 1 - 2 rokmi. zúfalí rodičia vtedy pochopia, že niečo podobné máme za sebou, tak sme dosť rýchlo "parťáci" 😀 to váľajúce dieťa sa niekedy zahanbí, niekedy to s ním ani nepohne, ale najväčší úspech má syn, keď sa niekomu takému na zemi prihovorí 😅
tiež mám rada babky na ulici, ktoré dávajú výchovné rady pri takýchto deťoch 😝 babky, ktoré hodili svoje deti najneskôr v roku do jaslí a mali svätý pokoj... a štát vychoval... odplienkoval... naučil rozprávať... nachoval... prispel...

katarina85
27. aug 2012

@arizona pri citani vasich prispevkov mam hned lepsiu naladu 🙂 teraz sa nad tym smejem ale ked to na syna pride, tak mi je vacsinou do placu. dnes mame za sebou dve scenky, jedna u lekarky, druha v obchode pri plateni, kde pri mojich zufalych pokusoch udrzat syna na rukach predavacka nechcela zobrat 20€ ze vraj su natrhnute a v banke jej ich nezoberu, v jednej ruke hystericke dieta, v druhej penazenka a vyberanie drobakov za nakup...a este k tomu si neodpustila poznamky..fuj, ty si ale skaredy atd, co syna vytacalo este viac...

helixa
27. aug 2012

@arizona K tým babkám - jednu mám takú doma. Ona mala vždy doma perfektný poriadok, do práce neodišla skôr ako poumývala riad po raňajkách. Mala tri deti, a všetko musela stihnúť! - nie ako ja - riad od raňajok neumytý ešte večer! Ale to, že so svojimi deťmi nebola ani raz na výlete, ani v hore, nehovoriac o svojom mužovi, nikdy nebola v divadle alebo kine, to nikdy nespomenie.

arizona
27. aug 2012

@katarina85 ešteže pani predavačke drobec neoponoval a nepovedal jej, že ona je škaredá 😉

katarina85
27. aug 2012

@arizona este bohvieako nerozprava, tak toto nam zatial nehrozi 🙂 esteze tam potom prisiel mily pan, ktory mi podrzal dvere, kym som odtial vysla so "zuriacim dietatkom" pod pazuchou...ale nasledne zapinanie do sedacky...zasa katastrofa, to uz kukala cela ulica, koho to deru z koze 😒 a zrazu z nicoho nic ticho, sedi v sedacke akoby sa nechumelilo, usmev od ucha k uchu

xuxie
28. aug 2012

@halienka ja som tiež tak nejak podvedome došla k tomu, že ho nechám samého s tým, že až sa upokojí, nech príde. On potom dojde, ešte trochu s plačom, ale už aspoň reaguje...je to psycho, ešte ako sa už sotva ťahám s tým bruchom, unavená som, tak ma to dosť berie.
No, hádam ich to prejde 🙂

majkaa
29. aug 2012

@arizona dakujem za nazor, to mas pravdu ze sme ho nemali dat pod stol, vidis to ma nenapadlo ako sa to moze brat. Aj manzelovy som to precitala a suhlasil s tym. Teraz uz s tym nemame problem, len niekedy z casu na cas ma den ked proste na just na nebude odpovedat.
A este prosim poradte mi. Patko patri medzi poslusne deticky, ale zrazu ked prideme ku kamaratom kde pozna ich synceka tak sa zacne strasne predvadzat az tak ze zacne mu zle robit. Najprv sa zacne valat po zemi, alebo na naschval spadne a zacne sa smiat, alebo zacne balonikom ho po hlave, alebo sa po nom valat...pravda to druhemu sa nepaci. Toto si vsak nedovoli pri detoch ktore nepozna. Ale na opacnej strane ked sa rozpravame tak povie ze sa to nesmie, ze uz to neurobi ale znova tam ideme a znova je taky. Alebo ked mu citam knizku tak obcas do toho zahrniem ako macicka sacala a ublizila kacicke a on ze to sa nerobi, ze on to nerobi. Tak tu mam ako postupovat.
@berenika39

arizona
29. aug 2012

@majkaa teóriu máte naštudovanú (to sa hodí o pár mesiacov 😉 ), len prax tak nevyzerá... ak sa váľa a tým druhým to nevadí, tak ho nechajte sa vyváľať. on to robí ako srandu, teší sa. potrebuje sa ukázať 😉 a ak sa začne ten kamarát smiať, tak sa začnú váľať spolu 😀 ak ho začne búchať, tak asi len upozorniť, alebo prísť k nemu a rozprávať sa s ním, kým ho neprejde takýto prejav radosti... z tohto musia fakt vyrásť - keď sa tešia, tak robia aj takého hovadiny. čo už... k nám keď príde kamarát, alebo sa stretneme inde - obidvaja jačia a pištia a kto to vydrží dlhšie, ten asi vyhráva. alebo sa tak objímajú, že až padnú na zem a neraz to končilo plačom, lebo si tak hlavy dobúchali. ináč s atešiť nevedia, ale je to normálne 😉 čím temperamentnejšie dieťa, tým väčší rozruch okolo neho 😅

berenika39
29. aug 2012

@majkaa Petr se takhle nejapně 😀 choval vždyck v situacích, kdy si nebyl něčím jistý, prostředím, lidmi,kteří mu byli nesympatičtí, moc do něj hučeli 😀 , když se třeba styděl..nevěděl, co sám se sebou....začal poskakovat, tajtrdlíkovat,, no vypadla podivně🙂. Když jsemna to přišla,proč a kdy to dělá, vždycky předem jsem ho vzalana ruku, nebo jsem si k němu čapla, vzala do náručí, tím "začátkem", kdy by blbnul, jsem hojakoby provedla. prohlédli jsme si spolu - bez kontaktu s ostatními, hračky, pak ty ldi, co tam byli, pak jsme spolu mluvili na děti....potřeboval jistotu, mojí. Píšeš, že kamaráda zná, ale to neznamená, že si je jsitý, chce asi s ním navázat komunikaci, ale ještě mu to nejde...zkus to, vzít ho, začít tu komunikaci společně s ním. po chvíli to přejde, okouká se, uklidní, a bude to dobrý. Držím palce.
p.s. Pokud to jenom trochu jde, neříkej mu, co se nesmí - na to reagují vzdorem, na just to dělají, ale spíš JAK to má udělat, aby to bylo ok. prostě pozitivně, to NE na malé puberťáky moc nefunguje🙂

majkaa
30. aug 2012

@arizona je to asi normalne ale ked sa uz zacne velmi jasiet tak to je uz nebezpecne a ine deti sa ho potom boja. Vsimli sme si ze predo mnou a manzelom ma respekt a vtedy sa trosku inaksie sprava, hlavne ked sme doma, ale hned ked je vonku a nevidime ho tak sa zacne blaznit ako male steniatko a nahanat sa, valat sa po detoch, zahanat sa rukami a tak ich capat. Vsimla som si ze vyhladava deti ktore su od neho mladsie. Asi je fakt temperamentnejsie dieta. Neni vzdorovyty, ked na neho zavolam pride ku mne, ked odchadzame tak ide bez placu, len ta zabava s detmi je taka prhka.
@arizona nemyslim si ze je to tym ze by bol v neistote, on vyhladava spolocnost aj cudzich. Nema problem sa dat ko komunikacie s inymi detmi alebo dospelymi. Skor je stastny ako maly havko.

iwesska
7. sep 2012

Baby, do tejto temy som nazrela prvy krat, nakolko ma k tomu prinutilo synove spravanie 🙂 Ani nejde tak o ten vzdor, ako skor o nerespektovanie prikazov, zakazov z mojej strany. Bude mat 19 mes., doteraz posluchal, ked som ho zavolala prisiel, ked bolo treba nieco podat, podal, ked si mal sadnut, sadol...ale teraz si priklad pootvara v kuchyni skrinky a ramuje, ked umyvam riad. Ked mu poviem aby to vratil naspat zavrel /nie vzdy su to veci vhodne na hranie - napr. zavareninove pohare, alebo mi vyberie jablka z kosika a hadze ich po kuchyni..a mohla by som pokracovat /, tak sa iba usmeje, napodobni moju intonaciu a veselo pokracuje v robeni bordelu. Potom to zopakujem dalsi a dalsi krat a zvysujem hlas, lebo ma to uz neskutocne vytaca, zvlast ked sa ponahlam. Mrzi ma to, nechcem na neho kricat, ani mu davat za taketo hluposti po zadku, ale neviem ako docielit aby ma respektoval uz v tomto veku. To iste vonku. Chodi si po trave, nahana holuby a bezi rovno na cestu, ked na neho zavolam, len sa otoci, zasmeje a bezi dalej. Ked sa za nim rozbehnem, aby na tu cestu/parkovisko nevbehol, tak este zrychli, a ma z toho strasnu show co je este nebezpecnejsie...vtedy mu dam na zadok, ale kedze tam ma plienku, tak mu to aj tak nic nepovie a tvari sa ze nic sa nestalo. Uz som pristupila vonku k rieseniu - "Ked nebudes pocuvat, budes sediet v kociku"...tak zakazdym ked chyti rapel a nechce ist ani po viacerych upozorneniach za mnou, pripadne sa rozbehne niekam, kde nesmie, chytim ho a zapnem do kocika. Vtedy sa zlosti, ale za chvilu ho to prejde a vobec mu nevadi, ze v tom kociku sedi - vozil by sa aj hodinu, akurat, ze ja zase potrebujem aby sa unavil behanim vonku on nie ja 🙂 Kocky, co ste si tym uz presli, neviete mi poradit nejaku metodu, ako docielit aby ma zacal pocuvat, bez zbytocneho kriku a davania po zadku, ktore sa aj tak minaju ucinku?

arizona
7. sep 2012

@iwesska keď ti vyberá veci z kuchyne, tak mu chyť ruku, aby v tom nepokračoval, a dôrazne mu povedz, že to sa nerobí, lebo... fľaše sa môžu rozbiť, jablká sa poudierajú a nebudú sa dať papať,... pozbieraj mu to (najlepšie by bolo, keby to musel upratať s tebou) a daj na miesto, odkiaľ si to nebude vedieť zobrať. chvíľu to potrvá, ale časom pochopí, že s ním nesranduješ. alebo si namontujte "bezpečnostné zámky" na skrinky - potom ich nebude vedieť otvárať 😉 a keď ti zdrhá vonku, tak surovo za ruku a ideme spolu (ale povedz mu, že "budeme sa držať, lebo utekáš na cestu)... a kde bude bezpečne, tam ho môžeš vypustiť 😉 je ešte maličký, pokúša, pokiaľ dovolíš, takže mu treba stanoviť hranice...

iwesska
7. sep 2012

@arizona Ved toto je to, ze ja mu to x-krat predtym vysvetlim a on tam aj tak potom pride a urobi to znova. Ano, poistky uz mame niekde, ale mame veeelmi vela suflikov a skriniek po byte a to by sme boli cely opoistkovany 🙂 Aj take skusam, ze mu poviem, pod ideme to upratat a on sa zatne, povie mi "ne" a utecie prec, pripadne sa hodi o zem, zacne revat a neda sa s nim pohnut a to ani kricat nemusim, staci ze on na to nema naladu...Na prechadzke som tiez striktna v tomto, snazim sa s nim za ruku, ale on si klakne na kolena a nejde dalej, tak ja ho drzim stale za ruku, on klaci a cakame, komu rupnu nervy prvemu 😅 Vacsinou potom vstane, lebo pochopi, ze aj tak mu to nepomoze a nikam sa nedostane, ale prejdeme par metrov a klaci znova 😒 Takou silou sa mi snazi vytrhnut tu ruku ze sa bojim kolkokrat, ze ked mu ju nepustim, tak mu ublizim ☹ Tak chvilu chodi sam, chvilu za ruku. Ale dnes mi to zase urobil - dokonca sa naucil schadzat bezpecne z obrubnika, takze uz mu nic nebrani v tom, aby si veselo vykrocil na cestu 😠 A pritom behal na travniku medzi domami, a bola tam len taka mala prijazdova cesticka s parkoviskom a on sa mi tam vyberie. Nechapem, co toto zacal robit. Vsak to, ze ja si myslim, ze robim maximum aby som si ziskala respekt, ale ked uz ani toto nestaci...asi stale len dokola trpezlivo papagajovat a dufat, ze pochopi a vyrastie z toho 😒

arizona
7. sep 2012

@iwesska iba papagájovať a papagájovať... stále to isté dokola opakovať, robiť 😉 on sa "poddá", nemusíš sa báť - len je to otázka času (možno to bude trvať aj mesiace)...

lusa889
20. nov 2012

ahojte maminky, kedze nasa mala zacina mat vzdorovite obdobie uplne na plne obratky hladam nieco coo by nam to pomohlo prekonat, nejake postrehy rodicov alebo rady a metody. Skusala som ju nechat nech sa vyplace a ked sa upokoji nech pride ku mne a porozpravame sa, ale vzdy to skoci tym ze to ja nevydzim, jej plac a rev akoby ju z koze drali, dokaze predvadzat aj hodinu ... ked zacne plakat neda sa snou rozpraavat, ked jej poviem ze za taketo spravanie nebude rozpravka a ideme rovno spat, povie dobre a odcupita do postele. Tieto stavy ma najcastejsie ked ideme spat a treba aby si umyla zubky a osprachovali sme sa, toto naozaj neviem ako mam riesit, ako odviest pozornost od toho ze si musi umyt zuby? Kefku odhodi alebo ked odidem umyje s nou podlahu ☹ ☹ Ked ju dam vo vane ze ju idem osprachovat zacne pobehovat a takmer si zlomi nohu, som z toho na prasky ☹ . rychlo ma taketo jej spravanie vytaca a nechem aby som urobila nieco co budem lutovat. Dnes sa v noci prebudila a zacala plakat, ked som k nej prisla pohladkala a chcela prikryt perinou, spustila este vacsi rev, zacala kopat, valat sa hadzat sa, bola som najprv v soku a bala som sa co sa stalo, ale na vsetko odpovedala ze nie, nic ju neboli, nesnivalo sa jej nic zle, vobec sa nechcela upokojit az som sa uplne vytocila a nakricala na nu. je normalne ze ma takeho stavy aj v noci, zo spanku? prosim poradte!

achesa
20. nov 2012

@iwesska keď ti berie veci z kuchyne, tak mu ich vymeň za iné. "aha, čo ti dám" a strč mu do ruky trebars sitko na čaj, s čím si neublíži ale ani to nepokazí. Tomu sa asi nevyhneš. Moja malá bežne príde, keď varím, vezme si varešku alebo sitko a ide sa pohrať. Pamätám si, že keď som bola malá ja, mamine kuchynské pomôcy boli najväčšia zábava, takže ja jej to nezakazujem. To my máme iné problémy, ktoré ma privádzajú do zúfalstva. Všetko, čo treba, odmieta: napiť sa, najesť sa, prezliecť, umyť ruky, zuby, osprchovať. Všetko odmieta, začne sa hádzať o zem, jačať, v škôlke pochytila že "choď do riti!" no ja som skoro odpadla, keď mi to povedala. Ani tresty u nás nemajú úspech. Keď poviem, že vyvádzala pri kúpaní a preto nebudem čítať rozprávku na dobrú noc, tak ma udrie alebo začne jačať ako zmyslov zbavená, že ma nemá rada a podobne. Niekedy už fakt neviem, čo s ňou. Nemá vôbec žiaden rešpekt, Keď ju vyhreším, ešte mi jazyk vyplazí. Pred dvomi dňami tiež takto vyvádzala, a k tomu, že "nie si moja kamarátka, nemám ťa rada". Tak ja som je zbalila kufrík- oblečenie, fľašku s vodou, a postavila som ju ku dverám, že teda choď ku svojim kamarátom, ktorých rada máš. No a už máme dva dni celkom pokojné dieťa, uvidíme, koľko jej to vydrží. 😀

achesa
20. nov 2012

@lusa889 no to akoby si písala o mojej malej🙂 Môže mať také stavy aj v noci, my s tým tiež občas bojujeme. Začne v noci plakať ako zmyslov zbavená, tak sa jej šeptom pýtam, čo sa stalo, či nechce cikať, či nechce piť, či jej nie je zima, či sa jej niečo snívalo a ona len plače a plače, kope okolo seba a nič. Mylsím, že sa im asi niečo zlé sníva, aj keď oni možno ešte nevedia sen rzpoznať, alebo si ho jednoducho nepamatajú. Ńám pomáha úplne ju zobudiť. Proste ju posadím a vezmem na ruky a silno objímam alebo ju vezmem na záchod sa vycikať a zväčša sa upokojí a spinká ďalej.
S trochou nadsázky: neboj, bude horšie- nenávidla som, keď mi to ľudia vraveli, ale časom vidím, že je to pravda. Všetko sa stále zhoršuje a teraz už len s nostalgiou spomínam na tie časy, keď bola bábätkom a "iba" hodiny plakala. teraz mi to príde, že to bolo to najkrajšie a najjednoduchšie, lebo v podstate stačilo ju iba čičíkať. teraz riešim, že mi dcéra nadáva, že neposlúcha, že ma ignoruje, že nemá žiaden rešpekt a som z toho riadne na prášky.

lusa889
20. nov 2012

@achesa jaj no takk sa tesim na to "lepsie" obdobie 😒 ale sak z toho hadam vyrastu. Ja som sa v noci vystrasila ci sa nieco nestalo ale asi sa len musim obrnit trpezlivostou 🙂

palacinka11
30. nov 2012

ahojte som velmi rada ze som tu nasla aj tuto temu moj maly ma 13 mesiacov a tiez zacal s tym ze si bucha hlavu....a plieska ma po tvari neriesila som to ale snazila som sa mu to vzdy slusne vysvetlit ze sa to nerobi.....ale ked ma dnes treskol po tvari u lekara v cakarni plnej ludi nebolo mi vsetko jedno.....ako v takychto situaciach reagovat poradte prosim dakujem

oblacik00
17. jan 2013

No baby ked som citala tuto temu normalne som sa sem tam zasmiala čo tie nase vzdorovite deti v amoku urobia a pre co vsetko sa dokázu rozhnevat.....ale nie je mi do smiechu ked to urobí ten nas cert :(
záchvat hnevu a zlosti a ja ho mam objat vsak ho ani udrzat nemozem a on sacerti este viac! ....a o tom ked mu nieco nechcem povolit v obchode ani nehovorim vsak mu nemozem kupit vzdy ked ideme do obchodu auto tatru plysaka.....domsa sa nejak ukludni poslem ho do kuta alebo si ho nevsimam ale co na verejnosti ked nic nezabera je pre mna záhada....pamatam si ked som si kedysi hovorila "no moje dieta sa takto valat v obchode nebude, to mu nedovolim " a teraz ked vymysla sama neviem co s nim .....ach jaj

motylik136
7. mar 2013

ako sa zachovať ked ani nie dvojročné dieťa odvráva...napr. ked jej poviem aby nebúchala po stole s telefonom, tak ona mi odpovie:budem búchať...ked jej poviem:nepozeraj zblízka ten televízor, tak ona:budem zblízka pozerať...ako sa zachovať v takomto prípade?

arizona
8. mar 2013

@motylik136 to poznááám 😅 zobrať telefón, vypnúť telku. aspoň my sme to tak robili...

monilik
12. mar 2013

@iwesska ako keby som o mojom Danielovi citala 🙂 ako ste to zvladli?

iwesska
12. mar 2013

@monilik Aj moj je Daniel, asi preto 😀 Ale inak musim povedat, ze uz z toho vyrastol trosku. Je ovela poslusnejsi odkedy ma viac rozumu 🙂 Ale uz ma 2r. tak bolo na case 🙂 Je v obdobi vzdoru, takze jasne ze nesuhlasi so vsetkym, ale ked mu poviem, tak uz pocuvne. Sice niekedy na 3x, ale uz sa tolko nehadze o zem, nevytrhava. Vonku na neho platia take finty, ze ked chce ist sam a ja chcem aby mi dal ruku, tak mu to poviem a rychlo odvediem pozornost, ci uz na auto, autobus, vtacika...a vtedy sa pozabudne a da mi ruku a ide. Takze trpezlivost, trpezlivost a este raz trpezlivost 😉

monilik
13. mar 2013

@iwesska no my mame za dva dni 20 mesiacov a teda zacina to byt s nim cim dalej tym horsie... zo dna na den mam pocit ze je menej a menej poslusny. veci ktore doteraz robil bez problemov sa uz bez cirkusu nezaobidu. nedokazem ho obliect ci prebalit bez toho aby vrieskal. ked sa vonku niekam vyberie a ja s tym nesuhlasim tak reve na cele sidlisko a dupe nohami a ked mu nieco hovorim alebo zakazujem tak sa na mna kukne, uskrnie sa a robi si po svojom. potvora mala 😅 naschval robi veci o ktorych vie ze ma vytacaju a uz to robi aj muzovi... 😀 toho doteraz posluchal...
no uzas. tak verim ze to teraz nejak prekoname a cim bude starsi tym bude lepsie 🙂

kamilka007
22. mar 2013

Mně to někdy připadá, že je malá v první pubertě, už tomu tak doma i říkáme. Úplně vidím jak řve a ani sama neví proč, cloumá to s ní vztek-pláč-řev-lítost, no jako já v patnácti. 🙂 Venku je to teda pro ostudu, nemáme sice takovej masakr jako některý chuděry maminky tady, ale u holčičky je to zase "ošklivější". A taky mě dostávají babky v MHD: "Taková pěkná holčička a takhle křičí, to jsi ošklivá". Maj štěstí, že malá ještě neumí žádný sprostý slovo.. 😀
A vážně to jednou skončí, nebo plynule přejde v teenagera?.. 😕

arizona
22. mar 2013

@kamilka007 podla mna jedna zloba vystrieda druhu a skonci to, az ked odidu z domu 😀

vaviola
27. mar 2013

Vlastne deti nemam ale momentalne sa staram o rok a 5 mesiacov stare dievcatko. Doteraz bola ako med, mila, zlata. Lenze, zacala si uvedomovat sama seba a vzdoruje o sto sest 🙂 preto som sa chcela o tomto obdobi dozvediet nieco viac. Narazila som na nazor odbornika z pedagogicko-psychologickeho centra. Velmi ma ten clanok oslovil 🙂 snad pomoze aj vam 🙂
http://www.cpppappezinok.sk/2010/04/ach-ten-vzdor/

diana_81
11. máj 2013

Ahojte ludkovia... Ja mam prave manzela s malou vonku na prechadzke, lebo bola dusna nalada tak potrebujem prevetrat hlavu a za PC s dobrou muzikou to ide najlepsie teraz. Chcem sa spytat na vase skusenosti a detsky vzdor voci mamine. Ono totizto ja mam pocit, ze kedze som s nou najviac (cize 24 hodin denne kazdy den 🙂) tak mam nadavkovaneho toho vzdoru akoze obzvlast pozehnane!!!
Manzel je strasne "mudry", vzdy prijde za nami napriklad do kupelne, ze preco musime tolko revat pri umyvani zubov, alebo ked sme v obchode a chceme urobit radost jemu a mam akoze kym si on skusa nieco obliect zabavit/postrazit malu a neskor mi vynada, ze preco to nezvladam tak ako on a podobne. Ze: vsak to dieta nejako zabav, ustraz, rozptyl...
Robim nieco zle? Lebo ja mam pocit, ze u mna skratka uz nic na mladu neplati! Je to strasne unavne a ja som taky clovek co ma strasnu potrebu harmonie, snazim sa jej nejako vyjst v ustrety, nebojovat, predchadzat krizam... ale proste nech zvolim plan A, B, C, ci Z aj tak robim vsetko zle. Niekedy uz len rano prebalit a obliect a naranajkovat trva 2 hodiny pomaly a ja si vravim, ze nech naplanujem akykolvek pekny program obcas som vobec rada ak sa k niecomu dostaneme. A napriek skvelej nalade pri zobudeni mam o 10:00 chut zaliezt niekam do kuta a mat svaty pokoj, lebo sa snazim a snazim a napriek tomu je doma desny rev za vsetko 🙂 A hneva ma ze som potom videna ako keby som malu nezvladala, pritom ja to vidim tak, ze pri mne skratka reaguje inak ako pri inych ludoch. Citite to rovnako?