"Podozrivé" hojdanie. Nemáte podobnú skúsenosť?

mandyyy
4. aug 2007

Ahojte, môj drobec má 14 mesiacov a už od nejakého 7-8 mesiaca sa občas dá na štyri a začne hojdať spredu dozadu, často si k tomu aj "vrčí", zdá sa, že ho to nejak upokojuje, nikdy som tomu nevenovala prílišnú pozornosť, nejak som si na tento jav zvykla.Tento týždeň sme boli hospitalizovaní v na infekčnom a tento jav si všimla doktorka, že malý má príznaky hospitalizmu/vraj sa tak zvyknú správať detičky, ktoré sú dlhodobo odlúčené od mamy/, aby som ho dala rozhodne vyšetriť u psychologa, resp. psychiatra Nerozumiem tomu, v nemocnici sme boli spolu, a pohojdával sa už dlhé mesiace pred tým, akurát mám pocit, že po tom pobyte sa to ešte viac zintenzívnilo. Alebo si to ja nahováram. Prepustili nás len včera, takže som nemala šancu zájsť k obv.doktorke, ktorá nás má poslať na vyšetrenie, tak sa zožieram tento víkend s chrobákom, v hlave Nemáte niekto podobnú skúsenosť?

wladka
4. aug 2007

mandy, a bol malinky nejaky cas odluceny od teba? a kolko?

dadulka19
4. aug 2007

mandyyy,moja dcérka,ked mala tak rok a pol,začala robiť že,predlaktím sa zavesila na stôl a nohy pokrčila a ťahala hore...bolo to divné aj v tvári mala zvláštny výraz....poslali nás na neurologiu,eeg...všetko bolo o.k.,vraj jej tak je dobre,tak to robí...Teraz má 6rokov,ani neviem,kedy s tým prestala... 🙂

mandyyy
autor
4. aug 2007

wladka, maly bol odo mna za celých 14mesiacov čo je na svete najdlhšie odlúčený max.2hodiny, takže odlúčením to určite nebude 😒

wladka
4. aug 2007

mandy, asi nie 😒 .. myslim, ze sa tymto ukludnuje.. ti doktori niekedy vedia narobit sarapatu 😠 .. a to dieta co si cmula palec,co? bolo divne? nie.. proste zlozvyk.. a to dieta co si hryzie nechty, co? na neurologiu poslat? samozrejme ze nie.. proste tymto sa ukludnuju.. ja si myslim, ze nemas mat pre co obavy.. ak by to robil aj v neskorsomn skolskom veku, to je uz ina vec.. ale taky malinky, este si to neuvedomuje 😉 ..

geegee
4. aug 2007

Hospitalizmus nemusi vzniknut len v nemocnici. Ide vo vseobecnosti o citove stradanie dietata, nemusi ist len o odlucenie alebo pobyt v nemocnici. Mozno potrebuje viac maznania, viac pozornosti od mamy...to by som brala aj ako terapiu. Mozno o nejaky cas potom to, co si popisala zmizne. Ak nie, az potom by som vyhladala pomoc. Ja sama som psycholog, ale s konkretnymi pripadmi hospitalizmu nemam skusenosti. Kamoska mala syna a ten si buchal hlavku o zem. Deti potrebuju ziskat pozornost dospeleho-mamy, tak to skusaju takto. Treba skusit dat malemu to, co asi potrebuje a uvidis 😉
Nechcem povedat, ze mu davas malo lasky,pozornosti, len on jej mozno potrebuje viac ako ine deti a pod.

fabiana
4. aug 2007

Ahoj Mandyyy!
Podľa mňa sa nemáš prečo znepokojovať, určite je s tvojim dieťatkom všetko v poriadku. Myslím, že každé dieťatko má svoju zábavku, svoju obľúbenú činnosť...keď tvoje dieťa rado vrčí a hojdá sa pritom na kolienkach, je to v pohode. Rovnako ako to, keď si dieťatko dáva napr. nôžku do úst, lebo ju práve objavilo... 😉 Je to asi podobné, keď si napr. omotávaš pramienok vlasov okolo prsta.

mandyyy
autor
5. aug 2007

Dakujem žienky, velmi ste mi pomohli. Ved práveže mi to pripadalo také nelogické, na jednej strane do správy uvedie, že vypozorovala hospitalizmus a hned za tým, že je drobec na mňa velmi naviazaný/čo je pravda, bez mojej sukne niekedy ani na krok 🙂 , bojí sa cudzích tvári, potrebuje čas, kým si zvykne na nových ludí/, som slobodná mamina, takže 99%času strávi v mojej spoločnosti, takže niet divu, že je na mna taký naviazaný, na koho iného by mal?On sa zvykne takto húpať do rytmu, ked počuje napr. mixér alebo ked strúham mrkvu, proste mi "pomáha" tým natriasaním 🙂 . Myslím, že je to skôr milé ako chorobné...

bibinka
5. aug 2007

mandy- tú lekárku by som vykopla na mesiac 😠 , ako môže niečo také písať, najprv, že má hospit. a potom je naviazaný na matku. no na koho iného by mal byť naviazaný??? v takom veku??? mala ona vôbec deti???
len si ty nič z toho nerob, každé dieťa je iné, každé má svoje rituály. náš malý napríklad, keď zaspáva(so mnou), tak sa dá na štyri, hlavičku si zaborí do vankúša a kolíše sa z jednej strany na druhú.je už v takom akoby polospánku a ja neriešim, či je v poriadku. samozrejme, že je. ani som nezistila, že by citovo strádal.stále ho olizujeme, bozkávame, túlime k sebe a maximálne sa mu venujeme. myslím, že ty to robíš podobne. tak sa na dr. vykašli, pri najbližšej poradni to povedz pediatričke a potom uvidíš. možno to dovtedy prejde 🙂

kojzarik
12. sep 2008

ahoj mandyyy..... mne sa mali tiez takto zvykne hojdat ale ako pisu baby je to preto ze ma chce uputat aby som sa mu viac venovala,v tedy vzdy s tym prestane uz to neroby asi tak mesiac

asitka
12. sep 2008

ahoj mandyyy....môj syn to ako malý tiež robieval....a vlastne ani neviem, kedy s tým prestal....asi ako začal chodiť...našiel si inú zábavku 😀 myslím, že ako to prišlo, tak to odíde...keď sa začne intenzívnejšie zaujímať o veci okolo...a ako písala wladka...keby sa mali všetky deti, ktoré sa proste nejak ukľudňujú...alebo týmto spôsobom vyplňujú čas...či čosi skúšajú....mali posielať k psychologovi, či neurologovi...tak tam chodíme všetky s nimi...jak do samoobsluhy každý deň po čerstvý chlieb 😉 ak Vás dr.pošle...tak choďte, za to nič nedáte...ale ja by som v tom nejakú chybu nevidela...ja napríklad keď zaspávam na boku...tak sa tak pokyvkávam celá...a nemyslím si, že som zrelá na neurológa, či psychiatra 😀

kaluha
13. sep 2008

ahojte, baby nechcem byt za blbú ale skor mám pocit že videl psíka a ten sa mu páčil tak si ho zapametal,alebo to odkukal od iného dietata,deti napodobnujú čo vidia,ja by som z toho psychické problémi z odlúčenia alebo z čohokolvek iného vylúčila.on iba vymýšla a toto si vybral ako hru,niektorí lekári si asi nepomožu musia rozdávat diagnózi a znepokojovat rodičov.

milhaus
18. sep 2008

podla mna to nič nie je, i moja to robila
teraz niekedy chodi na siroko i ked pocikana nie je, robi to zo zabavky