Pracujúca matka ročného dieťaťa
Na úvod by som chcela povedať, že som si vytvorila nový nick pre účely tejto témy. Som mama ročného dieťatka. Svoje dieťa nadovšetko milujem a som vďačná za každý deň ktorý som s ním doma na materskej strávila. Prvý polrok som si užívala naplno. Po trištvrte roku mi začínalo byť dlho z toho, že hoci dám občas s kamoškami kávu som stále doma na materskej a dni sú viac či menej rovnaké. Manžel mi vždy aktívne pomáhal. Dnes po roku mám pocit že som ubitá z tých nazvyme to jednoduchých činností - prebaľovanie, kŕmenie, hranie sa, prechádzka po tej istej trase... Opakujem milujem svoje dieťa, spravila by som preňho prvé posledné, robím maximum preto aby absolútne moje pocity nevnímalo a cítilo z mojej strany len maximum lásky, ale potrebujem zmenu. Vraciam sa do práce, do ktorej sa teším, prišla výborná pracovná ponuka, malé ide do jasličiek a hoci jasle nikdy nenahradia maminku tieto sú naozaj vynikajúce. Zápasím však s výčitkami. Stále sú okolo mňa nejaký dobráci ktorý toto moje rozhodnutie spochybňujú, že neponáhľaj sa do roboty, buď doma koľko sa len dá aj 3 roky, a keď poviem že "jasle" niektorí na mňa pozerajú ako na krkavčiu matku... Ja aj môj manžel sme presvedčení že je to správne rozhodnutie. Jednak kvôli tomu ako to cítim, jednak preto že hypotéku za nás nikto z tých premudrelých dobrákov splácať nebude, ale vždy ma to zamrzí. Takýto ľudia dokážu spochybniť moje rozhodnutie, nedá sa byť neoblomný keď ide o tak citlivú záležitosť ako dieťatko a ja sa cítim ako hrozná mama. Chcela by som preto vedieť, či tu sú také mamičky, ktoré niečim podobným prechádzali a možno počuť pár slov podpory. Na skutočnosti že idem do práce sa nič nezmení, lebo opakujem je to správne rozhodnutie, to viem, ale ešte to nemám v sebe úplne upratané a rada by som našla pokoj...
@kvietok99 ahoj, presne viem o com hovoris. ja kym som doma na materskej pomaham manzelovi vo firme. najskor sme to skusali z domu, pri malej som nespravila nic. skusala som chodit po veceroch do prace, to nam tiez nevyhovovalo, lebo sme cas netravili spolu. potom sme mali opatrovatelku, to vcelku fungovalo, len sa mi nepacilo, ze mala je len s nou a chybali jej deti. preto som vzdy poobede sa nahanala, aby sme stihli aj ihrisko a podobne. nakoniec to vyhrali jasle, nasli sme take, ktore splnaju vsetko co sme chceli. dieta je medzi rovesnikmi, aj ked zatial len na pol dna, tak isto sme mali aj opatrovatelku, len par hodin. a konecne sme vsetci spokojni, funguje to tak super a aj ona si uz zvykla a tesi sa tam.
no tiez si obcas vypocujem chuda malinka, taka mala a uz musi byt v jasliach a podobne. ja to ignorujem. nech sa ludia staraju o seba, nie o druhych
Ahoj...ja som isla do prace ked mala Hannka cez 2 a pol roka....a poviem ti uprimne, keby sa len trosku dalo tak idem ooovela skor....milujem svoje dieta ale na materskej mi doslova a do pismena PREPLO!!!!!Obdivujem mamicky ktore ostavaju doma 3 a viac rokov bez ujmy na zdravi. S malou sme travili vacsinu casu vonku a stale som vymyslala nejaky program, ale (a dufam ze to nevyzneie blbo) nestacilo mi to....teraz zarezavam, zarabam, chodim len nadoobeda a som stastna prestastna ze som medzi seberovnymi ludmi....a s mojou bambulkou si uzivame kazdu spolocnu minutu ovela intenzivnejsie !!! 😉
ahoj na nasom pracovisko sme boli 5 mamiciek na materskej,kazda z nas sa po roku vratila pracovat,vybrali sme si same12 mesiacov materskej,je pravda ze pracujeme na skrateny pracovny pomer 20 hodin tyzdenne,deticky mame doobedu v jalickach s rovesnikmi a od obeda sa uz venujeme naplno 😉 ,ked pracujem tak manzel ma volno a prebera starostlivost o maleho,drzim palce,pri dobrej organizacii sa da vsetko zvladnut
Ahoj 🙂 uplne tvoje pocity poznam. Ja mam 2 drobcov a maly ma len 8 mesiacov a prave preto, ze ako pises, aj ja svoje deti milujem, rozhodla som sa ist do prace. Mam to sice 40km daleko a malych budem vozit do jasli 25km od nasho domu, ale citim, ze je to dobre rozhodnutie. Ja som spokojna a drobci tiez a o to predsa ide. Doma ma to vobec nenaplnalo, ubijalo, kazdy den rovnaaky, stale dokola, uz som to prestala zvladat najma psychicky. Aj ja mam okolo "dobrakov" ktori gulaju ocami, svokra este aj plakala, ked sa dozvedela, ze chcem ist do prace, ale hoc som tam len tyzden, uz viem, ze to bolo to najlepsie, co som mohla pre seba a svoje deti urobit...
Ahoj, vôbec nemáš mať prečo výčitky... naše mamy nás dávali do jasieľ od polroka, a nik sa nad tým nepozastavoval... sú štáty, kde je materská 6 týždňov... Ja som tiež šla od malého do roboty, keď mal rok. Je pravda, že je u mojich rodičov (dôchodcovia), ale inak sa nedalo. Obrovský nájom, vlastné bývanie v nedohľadne, ja nezamestnaná v hladovej doline, muž aby nás uživil chodil na týždňovky... Prišla príležitosť, ja som sa jej chytila a stále pracujem (a dúfam, že ešte dlho budem 🙂 ) Aj ja som mala výčitky. Oni vlastne prišli s tými "kamarátmi a rodinou", ktorí mi doteraz vyčítajú,že som krkavčia mať a nechala decko rodičom. (Rodičia totiž bývajú 10km od nás, takže keď som im ráno busom zaviezla malého, tak som si okolo štvrtej aj busom viezla domov - nemám vodičák 😅 ) Zo začiatku som sa to snažila vysvetliť, ale to nemá význam, proste oni si budú hučať to svoje a tak si aj ja teraz myslím svoje. Máme v rodine ženu, ktorá sa do práce ani nechystá, lebo sa jej robiť nechce a keďže muž skáče ako ona píska, platia jej ešte aj jej rodičia, tak načo by šla. Ja sa otvorene priznám, že mne tiež už doma hrabalo. Muž týždeň-dva preč a ja jeden a ten istý kolotoč dookola. Teraz je to ok 😀 synček miluje starkovcov, ja sa "vybúrim" v práci, muž dokonca zmenil robotu, takže býva doma "ako človek" a ako píšeš, keď sme spolu, užívame si jeden druhého ako sa len dá 😀 Držím palce v práci a zahoď tie táraniny za hlavu, ty predsa vieš, čo je pre Vás a Vaše dieťa najlepšie a ako sama píšeš, hypotéku za Vás nik nezaplatí... Držím palce!!!
@misaelka
@mawka
@lenka1208
@sabina1975
@bearuska
@drobcek26l
@mima4
@moni244
@mackova11
@soniatko
@nikawero12
@barborav
@barborkark
@babatkoling
@cerez
@sense
@ivetz
@veriiii
@aniko82
@m.i.r.i
@sofiasuf
@saurian
@godyna
@kata13
@anw
@katinka71
@maja1982
@jankamgr
Som v šoku 🙂 Naozaj som nečakala až toľko podpory a pochopenia. Zo srdca ďakujem 🙂
Ono je to tak, že kým človek to bábätko reálne nemá v náručí veľa krát má plány že sa vráti do roka a podobne. A potom sa narodí a priority sa obrátia naruby 🙂 Avšak naozaj cítim, že nedokážem byť už ďalej len a iba mamou, potrebujem sa realizovať aby ma totálne neubila každodenná monotónnosť na materskej. Bohužiaľ moji najbližší (rodina) to nechápu, neustále spochybňujú moje rozhodnutie a ťažko je keď zápasíte s takýmito myšlienkami a nemáte sa ani s kým o tom porozprávať, poradiť. Mnohé ste presne pomenovali to ako to v skutočnosti je - citová manipulácia, múdre reči tých žien čo nič v živote nedokázali a nemajú sa ani kam vrátiť, alebo tých čo radšej spokojne pošlú muža na týždňovky ktorý chudák deti vidí pár dní v mesiaci, hlavne že maminka je doma už roky. Napriek tomu to veľakrát zabolí, už som si aj dosť poplakala, ale verím, že to zvládneme, aj ja v práci bez dieťatka, aj drobec v jasliach 🙂 Ešte raz ďakujem, veľmi veľmi ste mi pomohli 🙂
Mas moju podporu. Ja som sla do prace, ked mali moje dvojicky rok. Nazory okolia neriesim, nikto z nich za mna hypoteku splacat nebude...
@kvietok99 ahoj, nikoho nerieš, nik nežije tvoj život,nekráča v tvojich topánkach a nevychováva tvoje dieťa. ja ťa podporujem, je to tvoje rozhodnutie, ja som pri oboch deťoch išla do práce skôr (o kúsok neskôr ako ty), cca 1,5 roka som bola doma a prežívala som rovnaké pocity ako ty. ale žiaľ inak sa nedalo. A máte to dobre premyslené. Držím palce , hlavne nech sa synčekovi v jasličkách páči 🙂 ... teda ups, neviem, či synčekovi ? alebo dcérke? 😀 ... Jedine potom poriešiť prípadné detské choroby, opatrovanie dieťatka pri chorobe. Ale to budeš riešiť, ked to príde. Držím palce 🙂 .
Moje obidve deti navštevovali /navštevujú (mladší teraz) jasličky... a nemám pocit, že by boli nejak citovo ochudobnené ... práve naopak. Naše vzájomné puto sa ešte viac posilnilo (aj pomyselná "pupočná šnúra" 😀 ).
@kvietok99, kedysi by som ta nepochopila, ale teraz mam pohlad trochu iny. Urob ako citis, ak by si bola nespokojna, vratis sa na MD. Ak budes spokojna ty, bude aj dieta. Rozhodne to neznamena, ze si horsia matka ako ta, co je doma s dietatom 3 alebo viac rokov. Daj na svoje pocity - vzdy. A toto nie je nezvratny stav, takze vratit sa mozes kedykolvek, ak by si mala pocit, ze to tak bude lepsie.
Nerieš co si kto mysli - toto je tvoje rozhodnutie a tvoj život. Iba ty vies co je správne. Ja budem doma ak sa bude dat co najdlhšie, lebo mam vytúžené dieta a ďalšie uz nebudem mat , Tak si to chcem užiť. V práci som uz dosiahla veľa a teraz chcem byt úspešná mama🙂 a tiez mi je jedno co si o tom kto mysli ...