Používame cookies. Viac informácií tu. OK
lubina
2. apr 2012

Nezacal chodit do skoly? Alebo to nie je preto, ze je v rodine nove babatko? KOlko si bola v porodnici, ked on bol doma sam? Je vela pricin preco sa deti boja. My mame 3 rocnu dceru a ta mava take stavy, ze nechce byt sama.aj dnes vecer sedela vkuchyni a pila caj, ja som bola v obyvacke, ale tak ze ona ma videla a prestala pit caj a kricala, ze ona nechce byt v kuchyni sama...a inokedy mi povie, aby som ju nechala v jej izbe samu... 😠 Vies detska dusicka je velmi zranitelna. MOzno ma len strach, ze niekam pojdes, ak si bola v porodnici dlhsie.Ale ma pocit neistoty z noveho clena rodiny. Ja by som sa mu snazila venovat sa co najviac, aj ked viem, ze pri druhom je to narocne (aj u nas to tak bolo, ked sa mladsia narodila starsia mala 3 roky a 4 mes. a odmietal vtedy chodit do skolky, to boli hystericke zachvaty, ale preslo to).Drzim palceky

sandracs
2. apr 2012

Ahoj, je veľa príčin, prečo sa deti môžu báť -ako pisala aj lubina. Skús ale zistiť, či ho niekto nestrašil, kým si bola v pôrodnici, alebo keď bol niekde na návšteve. Ja, keď som bola malá, tak som mávala takéto stavy, bála som sa sama. Moja babka ma strašila ježibabou a poludnicou, ktorá si pre mňa príde, keď budem zlá...Do toho sa zapojila detská fantázia a čokoľvek sa pohlo už bola pre mňa hrôza. Nikde som nechcela byť bez mamy alebo niekoho staršieho...Naša Saška mala zase strach chodiť do dolnej záhrady, lebo sesternica ju nastrašila, že vo vodovodnej šachte býva čert...znie to smiešne, ale pre deti ktoré ešte úplne nerozoznávajú svet fantázie od reality to môže byť vážny problém.

kvojtanikova
3. apr 2012

@martina28p zacal sa tak spravat potom ako si sa vratila z porodnice? ak ano, ptoom to s tym urcite suvisi, aj my zazivame podobne so synom a ten uz bude mat v septembri 6 rokov, odkedy mame malu, tiez stale vyvreskuje ze nechce byt sam, pri jedle, pri hrani, pri spani... Teraz je to uz lepsie ale trvalo to cca rok kym sa ako-tak ukludnil. Neviem ti poradit, jedine vydrzat, zatat zuby, stanovit hranice "ok, budem tu s tebou teraz, ale potom naozaj musim ist varit/za bracekom/za tatikom..." venovat sa mu pokial sa da co najviac (zapojit aj tatika do toho), vyhradit si aspon 1x do tyzdna cas "iba pre neho" bez toho aby si odbiehala za mladsim synom. Drzim palce.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli