Problém s uspávaním bábätiek

valka
21. jan 2009

Táto téma je pre tých, čo majú problém s uspávaním babätiek a starších detí, ale nechať vyplakať dieťa je pre nich neprípustné...
Zásady uspávania dieťaťa:
- ISTOTA – znamená, že sa človek môže úplne spoľahnúť na splnenie svojich očakávaní
o schránka – deti sa cítia bezpečne v stiesnených priestoroch – v schránke: perinka, zavinovačka, šatka, pretože im to pripomína pobyt v maternici
o rytmus – pravidelné pohupovanie pripomína pohyby matky, keď bolo dieťatko ešte v nej. Ak nechcete stráviť celú noc pohupovaním dieťaťa, porozmýšľajte nad kolískou alebo závesnou sieťou. My sme mali určitý čas natiahnutú šatku medzi stenami postieľky. Rovnako fungujú uspávanky, ššš a pod. Pre deti je rytmus tak dôležitý, že keď ho nedostávaju zvonka, vytvárajú si ho sami: pohupovanim, mrnkanim, kývanim ručičkou apod. Takto vytvorený rytmus môže prerásť do zvyku, že dieťa sa bude ukľudňovať určitým spôsobom až do dospelosti – autistické rysy správania.
o istota miesta – dieťa musí zaspávať a budiť sa na tom istom mieste, inak je dezorientované, plače...Predstavte si vy, ako by ste sa cítili, keby ste zaspali doma v posteli a zobudili by ste sa u susedov...

- BEZPEČIE– je to istota vzťahujúca sa k ľudským bytostiam, medziľudských vzťahov
o istota matky (blízkej osoby) dieťa sa cíti stratené vo veľkom svete. jediná istota je jeho matka.
(Viac info v knihe od Jiřiny Prekopovej : Když dítě nechce spát, Portál 2008.)

Zasada c. 1 pri prekopovej je, ze pokial je dieta zdrave, prisposobuje sa rodine a nie rodina dietatu...ale malo by mat urcite veci ako pomocku- teda ten rytmus, istotu a pod. aby ste si nemysleli, ze prekopova odsudzuje vsetkych, ktori dieta nechaju plakat...to nie,...
ak dieta place, hoci su podmienky splnene, treba pokracovat vo zvolenej forme, a nechat ho plakat....ale byt stale pri nom a hovorit mu, ze ho lubite, ze ste pri nom, ze chapete, ako sa citi...prave to je chyba, ak dieta komanduje rodicov a oni ked place, tak stale menia sposob uspavania....to dietatu neprida na pokoji....dieta ma získat oporu u rodicov...
myslim, ze su iba dva rozdiely a podla mna dost podstatne v pristupe vyplakavania a prekopovej - 1. rodic je s dietatom stale a 2. rytmus...a to je velka vyhoda, pretoze ked je rodic s dietatom, vie lepsie reagovat na jeho potreby...
priznam sa, ze aj ja som vcera uspavala lucku s placom...pretoze chcela zuzlat prsnik, hoci uz nepila a mne to nie je prijemne...no bola som pri nej, hojdala som, spievala, hladkala a hoci to bol strasny plac, do 15 minut spala...ale vie, ze mam ju stale rada a neopustim ju, aj ked sa hneva...(neviem to tak opisat, treba precitat prekopovu).

Keďže novorodenec má pamäť cca 7 sekúnd, toľko si pamätá, že ste tu, že existujete....po tomto čase na to zabúda a cíti sa ohrozený. Preto ak prídete po minúte jeho plaču, 53 sekúnd sa cítil stratený. Tu odporúčam prečítať si toto:
"Miminko tráví dobu bdění v toužení, v nedostatku, v nekončícím čekání na správnost, která má zaplnit tu tichou prázdnotu. Na několik minut denně je jeho toužení přerušeno a jeho drásavá potřeba po dotyku, chování a pohybu je ukojena. Jeho matka je jednou z těch, které se po dlouhém rozmýšlení rozhodly povolit miminku přístup k prsu. Miluje ho s dosud nepoznanou láskou. Zpočátku je to pro ni těžké, odložit miminko po kojení do postýlky, protože tam tak strašně pláče. Ale je přesvědčená, že tak se to musí dělat, její matka (a TA to přece ví) jí říkala, že nesmí polevit, rozmazlila by ho a pak by měla problémy. Na okamžik cítí, že ten malý tvoreček, kterého drží v náručí, je tím nejdůležitějším na světě.
Vzdychne a uloží miminko něžně do kolébky, která je ozdobená žlutými káčátky ve stejném designu jako celý pokojíček. Vyzdobit ho jí dalo spoustu práce. Závěsy jsou načechrané, kobereček má tvar pandy, všechno je v dětských barvách: bílý prádelník, přebalovací pult s vaničkou, s poličkou na zásypy, olejíčky, mýdlo, šampón, kartáček na vlasy. Na zdi jsou obrázky zvířecích mláďat oblečených jako lidé. V zásuvce komody je spousta košilek, dupaček, capáčků, čepiček, rukaviček a plenek. Ničeho nešetřila, dětský pokoj je perfektní, i když si s manželem zatím nemohou dovolit nábytek do celého domu. Nakloní se, políbí miminko na sametovou tvářičku a odchází směrem ke dveřím. První výbuch utrpení otřese tělíčkem miminka. Matka opatrně zavře dveře. Vyhlásila mu válku. Její vůle musí zvítězit nad jeho. Přes dveře slyší něco, co se podobá mučení. Její kontinuum to jako takové chápe. Situace je opravdu tak vážná, jak to zní. Příroda by tak silné signály nepoužila, pokud by se o mučení nejednalo. Matka zaváhá, její srdce to táhne k miminku. Ale musí odolat a jít svou cestou. Vždyť ho právě nakrmila a přebalila. Je si jistá, že mu opravdu nic nechybí, a proto ho nechá plakat až do vyčerpání.
Když se miminko vzbudí, znovu pláče. Jeho matka nahlédne do dveří a ujistí se, že je na svém místě. Opatrně zase dveře přivře, tak aby v něm nevzbudila falešnou naději. Utíká do kuchyně, kde má práci, ale dveře nechá pootevřené. To aby slyšela, kdyby se miminku náhodou „něco stalo“.
Když v kočárku pláče, je často odměněno známkou života. Máma kočárkem houpá, protože zjistila, že to pomáhá na ztišení. Bolavá touha po pohybu, po zážitcích, po všem, co měli jeho předci v prvních měsících života, je zmírněna houpáním. Je to sice dost ubohé, ale je to lepší než nic. Hlasy na blízku nelze spojit s ničím, co by se ho týkalo, na naplnění očekávání to nestačí. Ale taky je to lepší než ticho v dětském pokoji. Míra kontinuálních prožitků se blíží nule, hlavním zážitkem miminka je jen touha.
Matka ho pravidelně váží a je pyšná, jak miminko prospívá."
(Z knihy Jean Liedloffová: Koncept kontinua, DharmaGaia 2007)

Istota sa týka vecných formalít (postieľka, pravidlá zaspávania), pocit bezpečia však pramení z istoty vo vzťahoch medzi dieťaťom a rodičom, súvisí s láskou.
Pre dieťa je pri zaspávaní najdôležitejšia istota (na tom je založená „vyplakavacia“ metóda). Ak ale chcete, aby dieťa zaspávalo aj rado, s pocitom, že nie je opustené, potrebuje aj bezpečie, teda Vašu prítomnosť. Inak si netvorí vzťah k Vám, ale k sebe samému, snaží sa spoliehať iba na seba...

Ak máte staršie dieťa, ktoré sa bojí spať samo, priviňte ho k sebe do postele, ale veľmi tesno. Tak, aby sa takmer nemohlo hýbať. Ak je jeho strach veľký, vydrží pri Vás. Ak je ale jeho pohodlie dôležitejľie ako jeho strach, samo si pôjde ľahnúť do postielky...Ale bude vedieť, že u Vás má istotu a bezvýhradne ho milujete... 🙂

mywiel
26. jan 2009

Mne nerobi problém byt v obidvoch témach, lebo ja nikomu neradim ani jednu ani druhu metodu, len pisem, co nam zabralo, ako to prebiehalo, len moje skusenosti, mne by tiez viac bolo pomohlo citat ako sa podarilo mamickam uspat svoje dieta ale dako tych pribehov tu vela nie je... ☹

kili
26. jan 2009

mywiel, nechápem, ty keď si malú dala do postielky čo plakala tie tri hodiny si bola pri nej?

kili
26. jan 2009

mywiel, myslím, že príbohov tu bolo dosť. ale je pravda, že kôli týmto našim vypisovačkám si ich niekto ani nevšimne 🙄

bambusko
26. jan 2009

nase deti s nami tiez nespia v posteli, ani nespali, len parkrat pocas choroby, ked sa inak nedalo a polhodinku po rannom kojeni sme si polezkali/polezkame. u nas sa osvedcil stereotyp, cize rovnake cinnosti pocas dna, prisposobene detom. teda nie, ze teraz sa ide jest, lebo je 10 hodin, ale zhruba v tom case kazdy den, ked bolo zjavne, ze dieta ma hlad - zacne byt nepokone, vesia sa po mame. to iste so spankom a ono sa to postupne tak vyformovalo. u kazdeho to pritom bolo ine, alica mavala vecer bolesti brusku kvoli liekom na anemiu a tu som vtedy nosila 3-4 hodiny vo zvislej polohe, len to pomahalo. ale nebolo to kazdy den, potom sa upokojila a spala do rana. pomocnikom u nas je cumel a hracka na zaspavanie. ema spi doteraz s latkovou babikou, ktoru sme sikovne vymenili za novu, lebo povodna dozivala. ale pssssssst 😉

myslim, ze treba nacuvat svojmu vnutornemu hlasu a reakciam dietata. vykaslat sa zo zaciatku na domace prace, poziadat o pomoc a podporu partnera - bez toho si to neviem predstavit. nesnazit sa byt dokonalou, ako to ukazuju v tv a bulvari 😒 partner predsa je samostatny a dokaze pochopit, ze momentalne zmenene priority su docasne a nevyhnutne

manzel mi az po case povedal, ze po narodeni deti mal pocit, ze len plni moje prikazy ☹ no zrejme vedel, ze som tak naprogramovana a robim to, co citim a musim. dokaz je, ze sme doteraz spolu a mame viac ako 1 dieta 🙂 nasmu vztahu to neublizlo, praveze si myslim, ze ho to prehlbilo. spolocna starostlivost o deti pocate z lasky, je predsa obrovskym prejavom spolupatricnosti, respektu, vzajomnej dovery - lebo su aj muzi, ktorych zeny odstavia ako neschopnych postarat sa o male dieta. ked davam vsetko, co potrebuje, bytosti, ktora vznikla z nas oboch, je to predsa vzajomna laska aj k partnerovi.

janatka
26. jan 2009

Ahojík, nedá mi to nereagovat a trošku podpořit Mywiel.
Naší malé je 8 měsíců a od malička je to veliká cíťa. Strašně špatně spí, hlavně v noci. Na diskusi Neplodnost jsem natrefila na knížku Každé dítě může dobře spát a četla jí jedním dechem. Nejdřív jsme kolem 4 měsíců odbourali dudlík, protože jsem jí ho musela dávat v noci téměř každou půlhodinu. Začala spát lépe, ale v cca 6ti měsících nám rostli zoubky. Týden teplot a pláče jsme odnesli návikem na nošení, povídání a koukání z oken, kterého se nechtěla vzdát. Po měsíci hrůzy, kdy jsme dělali všechno možné i nemožné aby se uklidnila a ona přetažená a vysílená plakala a plakala, i když jsem jí měla v náručí ve své posteli a pohupovala s ní, jsem se v zoufalství rozhodla, že zkusím metody popsané v knížce. Ale ouha. Nevydržel manžel a tak abych docílila efektu, zamkla jsem se s malou v ložnici a zkoušela jsem to vlastně tak jak to popisujete podle Prokopové. Bylo ale takřka na nic. Malá řvala jako šílená hodinu a půl, ač jsem jí měla na ruce položenou vedle sebe a celou dobu zpívala. Prostě se vztekala, že nechodíme a nekoukáme z oken a na telku. Když usnula, stejně se každou půlhodinu budila a plakala. Po 3 dnech byl efekt ten, že sice už se vztekala večer jen 10 minut, ale v noci žádný pokrok, stále každou půlhodinu vzhůru.
Tak jsem našla diskusi tady, tu vedlejší a utvrdila se, že musím prostě trvat na daných mantinelech. Takže večer, pohladit, pusinku pár láskyplných vět a šup do postýlky a pryč. Řev stejný jako jindy. Po pěti minutách kdy jsem šla uklidnit a vstoupila, ač jsem jí hladila a mluvila klidně, řvala ještě o hodně víc, prostě hysterák. Po 2 minutách jsem odešla, a po dalších 3 min. ticho. Spala. V noci se vzbudila po 3 h a pak do rána po 2. Neuvěřitelné! Druhou noc usnula v postýlce po 2 min a v noci se vzbudila 2x. Nyní po týdnu usíná ve dne i večer v postýlce sama bez pláče, občas minutku kńourá. Když se probudí v noci, je to stále tak 2x, jen jí otočím na záda, cucne čaje, otočím na bříško, pohladím, přikryju a spí.
Musím říct, že i já jsem tuhle metodu snášela daleko lépe, než když řvala a já ležela vedle ní. To mi trhalo srdce daleko víc než když jsem bylůa vedle a koukala na hodiny, kdy tam půjdu.
Prostě každé dítko, je opravdu jiné, a hlavně to o čem píše Valka, že dítko touží a potřebuje cítit maminku, že jeho paměť zaznamenává jen kratičký čas a cítí se bez máminy náruče v nebezpečí, samozřejmě platí, ale pro novorozence a malé mimi. Návod v knížce Každé dítě může dobře spát se týká dětí od 6ti MĚSÍCů !!!
To jak sama píše už opravdu poznáme pláč kdy je něco bolí, nebo se jen vzteky něčeho dožadují.
Tolik moje zkušenost.

cherries
26. jan 2009

ja som neskusala ani jednu ani druhu metodu a riadim a riadila som sa tym co som si myslela ze na maleho prave zaberie , satka fungovala u nas ked mal mali 3 -5 mesiacov potom tam byt nechcel , tak som musela zmenit sposob uspavania , neskor som uspavala na fitlopte alebo v naruci pohojdavanim a spievanim a samozrejme niekedy fungovala cicka a aj niekedy este zaspi na cicke ale to uz zriedkakedy . Teraz staci ak si s nim sadnem polozim ho na moje srdiecko , pustim hudbu ktoru ma rad a do 10 minut zaspi a mozem ho prelozit do postielky . Moj mali nikdy nespal so mnou v noci v posteli ale to len preto lebo by som sa bala ze ho zadusim ale cez den si niekedy ospinkame v posteli spolu 😉

janatka
26. jan 2009

Ještě musím dodat, že mám 4 děti a tohle jsem s předchozími třemi řešit nemusela. Když byli nemocné, spali s námi, jinak sami v postýlkách bez problémů. Takže kdo si tyhle extrémní spací problémy neprožil, nepochopí ale a´t ani neodsuzuje.

janatka
26. jan 2009

Pokud malí špatně usínají, je třeba je chovat nebo usínají u prsu, na míči nebo podobně a pak klidně spinkají v postýlkách, to přece není žádný problém co se musí řešit!!! Jen ten kdo vstává v noci třeba 10x i víc, přes den nevidí kolem sebe jak je nevyspaný, ten zkusí všechno.

janatka
26. jan 2009

Taky jsem tady vyčetla názor, že režim se má přizpůsobit dítěti a ne dítě rodině,
To může platit ovšem jen pro jedináčky! Nebo si faktr dotyčná myslí, že třeba tři děti se v požedavcích kterým bychom se měli přizpůsobit sjednotí ? Taková rodina chce především toleranci a řád, aby si všichni vyšli trochu vstříc a podřídili se ostatním.

zzuuzzaa
26. jan 2009

ahojte ..
kocky mywiel a janatka .. ja si nemyslim, ze na tomto mieste treba obhajovat vasu metodu uspavania deti ..
ja tuto temu vnimam ako miesto, kde si mozu maminy poradit a inspirovat sa v sposobe uspavania, ktory je podla prekopovej - vid nazov temy .. je tu na hladanie alternativ, ktore su blizke vztahovej vychove ..
ved kto si chce precitat vase pribehy, tak navstivi vasu diskusiu ..

inac by som ale chcela napisat, ze vas chapem ..
ja som sa pred narodenim Jakubka velmi bala ako to budem zvladat, ze nebudem vladat, ze mi budu "praskat" nervy .. ale vdaka Bohu je to zatial ok .. aj ked poplakala som si uz viac krat, ze je to narocne .. a myslim, ze keby som nemala velku oporu v manzeovi, tak to ani ja velmi nezvladam ..
a este sa priznam, ze kedysi (ked som nemala dieta) som bola prva, co som hovorila, ze deti treba naucit, ved si moze poplakat ..

ale sa to akosi vo mne zmenilo ..
dost som zmenila svoje postoje pocas predporodnej pripravy a premyslanim nad nasim konkretnym babetkom ..
velmi ma oslovila aj kniha Koncept kontinua .. stoji za to precitat si ju ..

ked tak nad tym premyslam, tak myslim, ze "vyplakavacia" metoda sa snazi vcitit sa do rodicov, ktori to maju narocne .. snazi sa priniest im uvolnenie, vyriesit ich "problem" .. aj ked som tu knihu citala mala som ten pocit vcitenia sa do rodicovskej role ..

naopak prekopova sa snazi o vcitenie sa do dietata .. co potrebuje dieta ..
mne toto vcitenie sa velmi pomaha v tazkych chvilach .. snazim sa nemysliet na to, ako mi tej kubkov plac uz ide na nervy, aka som unavena, aka som hladna ..
ale snazim sa mysliet na to, ze to male dietatko si samo v prvych mesiacoch nevie ani prdnut .. ze je unaveny a chuda nevie sam zaspat .. ze sa chce pritulit a nevie prist ku mne .. ze je vonku blby tlak (aj mna cely den boli hlava) a on je z toho nervozny a nevie si nijako pomoct ..
musim povedat, ze nie som super matka, ktora by vsetky situacie vyborne zvladala ..
raz mi uz tiez usli nervy .. nechcel mi zaspat vonku v kociku asi 20 min .. som sa s nim revucim vratila domov ..som ho "hodila" na postel a povedala mu nech "drzi hubu" .. a vtedy som sa velmi zlakla, ze kam to smeruje .. po 2och minutach som ho vzala do narucia .. uviazala som ho do satky a do 10tich minut spinkal ..
uz nechcem taku situaciu zazit - fakt nie .. ale myslim si ze som clovek a tych chyb urobim este vela .. a prekopove dokonca pise, ze pre dieta su najhorsi "dokonali rodicia bez chyb"
takze sa chcem aj nadalej vnimat moje dietatko na zaklade vcitovania sa do neho .. a pokusat sa zabudat na seba a svoju netrpezlivost .. vacsinou sa to da rozdychat 😉

audreyd
26. jan 2009

dieťa plače, aby s nami komunikovalo, nie manipulovalo!!!

len deti v dojčenských ústavoch už neplačú, zistili, že sa im to neoplatí, nikto na ich plač nereaguje ☹

nimi22
26. jan 2009

zzuuzzaa, myslim ze dole klobuk pred maminou co prizna ze nie je 100%, lebo takych je vela..., len niektore sa tvaria ze su supermamy, myslim ze kazdej mame sa to salo ze stratila nervy a sme tu, a deti nas lubia take ake sme...my sme matky svojich deti tak my vieme najlepsie co nase deti potrebuju najviac, vela stastia 🙂 , aj ja som na zaciatkoch bola zufala, nemal mi kto pomoct kedze som slobodna matka ale uz je vsetko fajn.

kili
26. jan 2009

janatka, si to poplietla, písalo sa tu, že Dieťa sa má prispôsobyť Rodine a NIE Rodina Dieťaťu 😉

zzuuzzaa
26. jan 2009

a este som chcela napisat k spaniu v rodicovskej posteli ..

ja si myslim, ze pre spanie s rodicmi sa treba ROZHODNUT ..
myslim si ze rodicom, ktori si vzali dieta do svojej postele preto, ze plakalo, alebo, ze sa mamine uz nechcelo vstat po nocnom kojeni a odniest ho do postielky .. myslim, ze takym rodicom to zacne vadit .. takisto, ak si zena vezme dieta do postele bez muzovho suhlasu - pripadne ho tym padom odlifruje do inej izby ..

my sme sa o spani Jakubka v nasej posteli rozpravali uz pred jeho narodenim .. a obaja sme sa rozhodli, ze to tak chceme .. postielku sme kupili ani neviem naco a doteraz nam zavadzia .. vsetci traja sa vyspime .. ked sa chcem pritulit k manzelovi, tak Jakubka presuniem zo stredu na kraj postele .. a zatial by som nemenila 🙂

a co hovori prekopova na tuto temu? citujem z knizky:
Dovolte svemu diteti, aby spalo v manzelske posteli,
- pokud oba nejste proti;
- za predpokladu, ze nepripustite, aby dite zabiralo v posteli na vas ukor stale vic mista (typicky priklad ze soucastnosti: diteti je sice dovoleno, aby si lehlo doprostred postele, ale protoze v byte s ustrednim topenim nemusi byt zabaleno, okamzite polozi nahe nohy tatovi na bricho a zabira pro sebe cim dal vic mista, az jde tata radeji spat do detskeho pokoje);
- pokud nepristoupite na casta prani ditete ohledne kojeni, lahve, pochodovani po byte atd., ale trvate na tom, aby se prizbusobilo panujicimu klidu.

l.lara
26. jan 2009

..V sedemdesiatych rokoch sa mamičkám odporúčalo nechať deti vyplakať a nebrať ich na ruky. Ak vraj vezmete plačúce dieťa na ruky, rozmaznáte ho. Neverte tomu. Bábätká neplačú, aby si precvičovali pľúca alebo manipulovali s nami, či len tak pre nič za nič. Plačú, keď sú nešťastné, a chcú vás upozorniť, že ich niečo trápi. Volajú o pomoc. Najnovšie výskumy mozgu dokonca potvrdzujú, že ak rodičia ignorujú toto volanie, môžu im vážne uškodiť.

Čo sa deje v mozgu:

Keď dieťa plače, do tela a mozgu sa uvoľňuje stresový hormón. Ak dieťa niekto upokojí a utíši, hladina stresového hormónu opäť klesne Pri príliš dlhom plači sa však udrží vysoká hladina stresového hormónu kortizolu, ktorá môže vážne poškodiť dôležité štruktúry vyvíjajúceho sa mozgu. Takýto stres v ranom detstve pôsobí na organizmus ako jed a môže byť príčinou rôznych neuróz a úzkostí. Dieťa síce po dlhom plači plakať prestáva, zo začiatku sa unaví, neskôr však zistí, že je zbytočné plakať a vyjadrovať svoje pocity. Také dieťa môže byť v dospelosti neisté a depresívne.

Uvedomte si, deticky raz vyrastu. Majte na pamäti, že svojmu dieťatku dávate obrovský dar, keď ho upokojujete.

valka
autor
26. jan 2009

co mi je strasne luto, ze ta prekopovej kniha nie je zatial v elektronickej verzii..to by k nej malo pristup vela ludi tak, ako aj k tej druhej knihe....a to by sa potom dalo porovnavat...
suhlasim so zzuuzzoouu, ze pre spanie sa treba rozhodnut...my sme sa tak tiez obaja dohodli..lucka najprv spavala medzi nami, teraz ma "balkon" teda postielku bez bocnice tak, aby postielka plynule pokracovala do postele...v noci spi na balkone a ked nahodou je smadna a chce pit z druheho prsnika, len ju supnem medzi nas...a aby nas nevytlacala, ma spaci vak...to jej dost obmedzuje pohyb nohami, takze nikoho nevytlaca...
niekedy su noci tazke -- kojim takmer kazdu hodinu a zrazu zistim, ze su vonku nejake zubky..inokedy (ako napr. dnes) zaspi tak rychlo, ze si to ani nevsimnem a prespi celucku noc...takto sa viem prisposobit ja jej a ona mne 🙂

lenusiatko
26. jan 2009

Ja akosi nemozem pochopit pojem "otrok dietata". Ved nemam dieta preto, aby moj zivot plynul dalej tak ako doteraz, bez akehokolvek obmedzenia. Nikto ma nikdy nepresvedci, ze deti placu len tak, aby plakali. Mama mi povedala, ze ked dieta place, nieco nie je v poriadku a ze dieta vlastne nikdy neplace bez priciny. Netvrdim, ze sme idealni, mali sme aj koliky, aj vselijake divne stavy, ktore som dodnes nepochopila a nikdy som necakala na ten cas, ze moje dieta "konecne" prespi celu noc. Mame 9 mesiacov a tuto noc sme boli hore 5x, co je normalne, ved ani normalny dospelak neprespi celu noc. Niekedy si staci cicnut caju, alebo mlieka, niekedy pohladit, niekedy sa proste mala zobudi a rozprava si, na co ale nereagujem a necham ju ukludnit sa, kym nezaspi dalej. Mame v rodine pripad, ze mama zakazovala dietatu plakat, ked bolo vacsie malo 3-4 roky, nemohla pochopit, preco stale place a uz totalne rezignovala. Tento chlapec sa zacal z potlacovaneho placu zajakavat a ma to na neho nedozierne nasledky az dodnes, lebo to nie je len zajakavanie, ale uplne zmenena rozhodena osobnost. Az za niekolko rokov sa jeho mama dozvedela, ze v skolke bola jedna ucitelka, ktora vylozene na nom "sedela" a dokonca ho bila, to bol ale socik a deti sa vychovavali inak, dufam, ze dnes uz nieco take neexistuje.

kili
26. jan 2009

valka, ja by som sa hádam aj podujala ju naskenovať, keby si mi ju požičala 😀 ale teda najprv by ma to musel MM naučiť

zzuuzzaa
26. jan 2009

lenusiatko, myslim, ze mas vynimocnu maminu 😉
moja je tiez squela, ale vo vychove bola ovplyvnena dobou .. tvoja je akasi osvietena, nadcasova ..
bud vdacna za tento dar 🙂

nimi22
26. jan 2009

zzuuzzaa, chcela som napisat takych je malo, sorry preklep hore v prispevku 🙂

audreyd
26. jan 2009

Spanie dieťaťa v tesnej blízkosti rodičov, najmä matky úzko súvisí s dojčením na požiadanie. Spánok by mal byť pre všetkých členov rodiny časom príjemného oddychu a nie strachu z tmy a odlúčenia. Jemnocitné matky by mali reagovať na potreby svojho dieťaťa rovnako vo dne aj v noci. Časté dojčenie v noci si priam vyžiada spoločné spanie. Je to jednoduchšie a praktickejšie ako pre dieťa tak aj pre matku. Matka a dieťa sú naladení akoby na rovnakú frekvenciu a častokrát sa budievajú spoločne.

Dieťa má na plač vždy dôvod - je mnohokrát opomínaná pravda. Veľakrát sme počuli, že dieťa treba nechať niekedy aj vyplakať, krikom si trénuje pľúca a podobne. Musíme však pochopiť, že plač je jednoducho rečou dieťaťa. Plače, keď mu je smutno, keď ho niečo bolí, keď je hladné alebo ho treba prebaliť. Vždy plače pre niečo, nikdy len tak. Jemnocitná matka sa naučí rozoznať niekoľko druhov plaču svojho dieťaťa a čím rýchlejšie na plač svojho dieťaťa reaguje, tým menšiu úzkosť dieťa prežíva. Plakanie je veľmi cenným signálom. Dieťa neplače preto, aby nami manipulovalo, ale aby s nami komunikovalo.

...citácia z jedného článku o AP...

cherries
26. jan 2009

suhlasim s l.larou aj audreyd - dieta placom dava najavo svoje potreby a niekedy place len preto ze chce mamu a pomaznat sa s nou ..................

bambusko
26. jan 2009

nimi, myslim, ze kazda mama ma pochybnosti a neciti sa byt 100%, aspon ja taku nepoznam. svet nie je dokonaly a je prirodzene, ze dieta je aj svedkom hnevu, nervozity, unavy. aj to patri k vychove a priprave na zivot. ale urcite je treba snazit sa u najmensich deticiek im taketo stavy z ich sveta odstranit a kazda snaha sa ceni 🙂 preto je tu aj tato tema

l.lara
26. jan 2009

cherries- ano, ved aj my sa rady mazname..a ked pridem k mojej starsej dcere a ona nema akurat naladu, tak mi je tiez luto..ale ja som velka, ja to dokazem pochopit, na rozdiel od babatiek..

mywiel
26. jan 2009

zuza mozes mi toto vysvetlit, upresnit nejako nechapem..? 😕 😅

- pokud nepristoupite na casta prani ditete ohledne kojeni, lahve, pochodovani po byte atd., ale trvate na tom, aby se prizbusobilo panujicimu klidu.

kili
26. jan 2009

mywiel, ak som to správne pochopila, tak dieťa môže spať s vami v posteli, ak sa nebude dieťa často kojiť (flaška, nosiť, proste niečo, čo sa v noci nerobí), ale trváš na tom, že je noc a má spať.
Mne to teda tiež príde logickejšie ako kojiť 10x za noc, dieťa sa tak tiež lepšie vyspí. Ja som to tiež tak robila, že som sa najprv pokúšala uspať akokoľvek inak a až keď to fakt nešlo, tak išla flaška. čiže postupne sa tie intervali jedenia predlžovali. čiže u A. zaberalo, že som ho dala vyčúrať, väčšinou sa aj vyčúral ale niekedy aj nie a spal ďalej a potiahol ešte tú hodinku.

mywiel
26. jan 2009

Pochybujem ze mojej by som mohla vysvetlit ze moze sice pri mne spat citit moje mliecko ale nic nedostane... 😕
Moja skusenost je taka ze cim dalej mala spavala s nami tym viac sa budila cez noc na a chcela cicik, moj doki mi hovoril ze ju prekrmujem, takze to je dalsi problém ktory sa moze vystkytnut, ze dieta si bude pytat coraz castejsie v noci jest aj ked hladné nie je, lebo tak si zvyklo zaspavat.

Zuza my sme s manzelom obaja od zaciatku chceli spavat s malou takze to bolo nase rozhodnutie, aj teraz to bolo nase rozhodnutie ze teraz je cas aby spavala v svojej postielke.

mywiel
26. jan 2009

kili moze sa stat aj taka situacia ze ak ide flaska tak tu flasku bude treba robit coraz castejsie za noc aj také su babatka, ze intervaly sa nepredlzia ale naopak skratia, lebo na dobré sa rychlo zvyka... 😅

kili
26. jan 2009

no asi o to ide, rozoznať to a mať schopnosť dieťa utíšiť aj inak. ale v tomto moc mudrovať nebudem, nekojila som a ani so mnou nespali.

mywiel
26. jan 2009

No nam sa hodinu nechcelo s nou prechadzat po byte rano o 4tej, ale to pisem zas len co sme my mali, nikomu nevravim ako ma uspavat svoje dieta, ja si myslim ze ak nejaky systém rodicom vyhovuje a su s nim spokojni urcite ho netreba menit, ci uz satka, spievanie, v rodicovskej posteli, alebo 2 minutové mrncanie ked sa polozi do postielky, len ked rodicia su bezradni potom treba vyskusat co im vyhovuje najlepsie si poznaju babatko oni, netreba ani vinit tych rodicov co nechaju dieta raz plakat a vyskusaju aj to, ja by som moju malu urcite nemohla nechavat plakavat kazdy vecer. Ta kniha mi pomohla pochopit tie fazy spanku, plytky, hlboky spanok, REM-snivanie a ze preco sa vacsinou dieta budi v noci v 1,5 hodinovych intervaloch.
Ta kniha ma oslovila asi pretoze som potrebovala vyriesit problém s nekonecnym uspavanim a to rychlo aby som uplne neskolabovala a ako pisala zuza ta metoda sa snazi vcitit sa do rodicov, ktori to maju narocne .. snazi sa priniest im uvolnenie, vyriesit ich "problem" a asi to som ja rychlo potrebovala.
Skoda ze neviem to porovnat s tou vasou knihou ci tiez tak rychlo zabera a tiez ma také % uspesnosti... 😕