Problematické zaspávanie 3,5 ročného syna

@arcey myslela som ležať s nim v posteli a byť ticho, akokeby si spal. U nas to zafungovalo. Postupne zaspával skôr a skôr, lebo vedel, že nemá zmysel vystrajat a vymýšľať, aj tak mu to nepomôže. Keď vás vytočí, vie, tak už má nejakú odozvu.

@arcey Ked sa clovek zbytocne nestresuje niecim co chce silou mocou docielit a ono to nejde, tak zrazu ma viac energie na riesenie veci. Vzdy vecer sa deti hraju v izbe same a my mozme prebrat s manzelom co potrebujeme. Potom pride uspavaci ritual a potom kazdy este pracujeme. Pracovala som popri detoch stale aj ekd som bola "na materskej" a islo to. A ani nemame pocit zeby sme nemali na seba cas, resp. sa necitime stresujuco. Ale je pravda, ked som sa pri starsom snazila tiez donutit ho spat vtedy ked chcem ja a nie ked to potrebuje, tak mi to uberalo omnoho viac energie. Mozno jednoduchsie je stanovit si, ze napr. vecer od 18:30 sa bude nejaky cas hrat sam a vy mate chvilu na seba a rozhovor. Veci sa daju riesit aj popri detoch, nei len ked deti spia. A neboj sa, nemam vobec strach z puberty, lebo rezim mame stanoveny a pravidla ktore dame sa dodrziavaju. Ale vidis, ze vy ste si dali pravidla a nejako stale sa nedodrziavaju, takze problem bude asi inde. U nas deti vedia ze ked nieco poviem, tak to plati a trest ktory prenich je najhorsi je ten, ze vecer sa nebude citat - ale to uz ozaj musi byt zle ked toto zakazem... a potom zaspavaju sami, poplacu si, ale zaspia bez vychadzania z izby, lebo im je jasne ze by bolo zle. a to ani netreba kricat, alebo bit.

@arcey vy u vášho dieťaťa nemáte vytvorené pravidlá, aj keď si myslíte, že máte. Sám píšeš, že nie vždy sa dodržujú na 100%, lebo si myslíte, že tak je to správne a tu bude asi koreň problému. Vaše dieťa je zmätené, vie, že v niektorých prípadoch povolíte, tak to skúša aj čo sa týka zaspávania. A možno je v tom aj trošku žiarlivosti, žiarlivosti na to, že vy dvaja ste večer spolu a po ňom chcete, aby ostal v izbe spať. Vyplýva to z toho, že sa mu nepretržite venujete, čo tiež nie je najlepšou cestou, dieťa v jeho veku sa už musí nejaký čas zabaviť aj samé. Tak skúša vašu trpezlivosť, aj váš krik a vyhrážanie sa všetkým možným je prejavom záujmu. Večerné rituály ste tiež prispôsobili jemu, tým, že ho necháte ešte po rozprávke rozprávať, narúšate proces zaspávania. A myslím si, že ho ukladáte veľmi skoro, dieťa v jeho veku nemôže spať od ôsmej večera do šiestej do rána a ešte po ňom chcieť, aby spalo aj poobede v škôlke. Tabuľky nepoznám, nezaujímajú ma, každé dieťa je iné. Neviem, ako vám spával poobede pred tým, ako išiel do materskej školy, nejako mi to ušlo, predpokladám, že nespával, ale na tom už nezáleží, ak by nespal v škôlke, to by problém nebol. Ale oddýchnu si poobede pôjde, aj keď nezaspí aspoň na pol, trištvrte hodiny aj cez víkend.
Ja by som navrhovala zmeniť večerný rituál, začať najlepšie v piatok večer, ukladať ho najskôr po ôsmej večer, možno až o pol deviatej, kedy zaspí je jedno, na druhý deň je sobota, no nenechať ho ráno spať dlhšie, ako do siedmej, aby nemal iný režim, ako keď chodí do škôlky. Osprchovať, pyžamo, rozprávka, ktorú prečíta rodič a on bude počúvať, po rozprávke pomojkať a už bude ticho. Ostávala by som spočiatku pri ňom, ale vyžadovala by som, aby bol ticho. Ak by začal rozprávať, nereagovať, neodpovedať, pustiť prípadne potichu relaxačnú hudbu. Ak by mal tendenciu rozprávať si iba sám pre seba, pripomenúť mu, že mama alebo otec budú pri ňom len vtedy, ak bude úplne ticho. Ak to poruší, zopakovať mu to s tým, že ak začne znovu rozprávať, rodič odchádza. Ak začne, odísť, s kľudom, bez kriku, bez vyhrážania. Zrejme začne vystrájať, vybiehať z izby, vrátiť ho aj 64 x, bez kriku, s kľudom, bez slov. On vie, čo má robiť, zaskočiť by ho mala zmena vášho postoja - žiaden krik, bitky, vyhrážanie sa tým, čo aj tak nesplníte (polepšovňa), a potom ste mu len smiešnymi. Neverím, že keď ho do tej postele s kľudom vrátite 28 x, tak vylezie znovu. Prvé dni treba byť skutočne dôslednými a vytrvalými, lebo dieťa bude dlho skúšať vašu trpezlivosť, ale časom pochopí, že inej cesty, ako ostať v posteli ticho ležať, niet. Jeho už zrejme začalo baviť to, že vás vytočí, že vám robí celovečerný program, treba mu dať stop tým, že budete kľudnými. Nemá zmysel niečo vysvetľovať, on veľmi dobre vie, čo sa od neho očakáva. Píšem to tu už po stý raz, pomáha jedine kľud, dôslednosť a more lásky. Dieťa musí mať pevné hranice, ktoré sa dodržujú vždy a za každých okolností. Vy robíte okolo zaspávania neuveriteľný cirkus a jeho to začalo baviť. Nemá bohužiaľ pred vami rešpekt, robí si, čo chce. Inak, ako kľudom a určením hraníc, ktoré bude musieť rešpektovať, to nedosiahnete. Žiadne také, že bojím sa puberty, už teraz musí vedieť, kde sú hranice. Držím palce.

@timea7 krásne napísané, povedané, tak to funguje! Tiež sme tým prešli a na tie deti ozaj len pokoj, pevny,nemenný postoj s láskou podaný zabera.

Ja nerozumiem,prečo tak veľmi chcete aby spal o ôsmej,keď sa mu nechce.. Málo detí chodí späť tak skoro(ja nepoznám asi žiadne)..prečo by sa nemohol večer hrať s legom,prezerať si knižky a vy sa popri tom môžte porozprávať atď? Veď vy si ten stres vytvárate dobrovoľne,každý deň sami..
"Dieťa netreba priveľmi vychovávať,stačí pekné žiť-dieťa sa prispôsobí."

@nibocka Potom vás obdivujeme. Ak ste toto všetko dokázali a popritom ste si postavili dom, užili si jeden druhého - lebo aj to v manželskom vzťahu treba, ak ste mali času oddychovať, chodiť do práce, na nákupy, upratovať, zariaďovať potrebné veci, mať čas na deti, vychovávať, nastavovať isté bariéry deťom - predsa len nemôžu všetko a musia vedieť odkiaľ pokiaľ majú hranice, tak si zaslúžite uznanie. Žiaľ my to nedokážeme a sme zástancovia istého režimu, dá sa povedať od prvého mesiaca, ako sa nám narodil syn. Sme hrdí na úspechy, čo sa nám podarili vďaka nášmu prístupu: režim nočného spánku naučil naše dieťa spať celú noc od 5.mesiaca, spať vo vlastnej posteli a vlastnej izbe od 4.mesiaca, naučiť sa cikať do nočníka pred nástupom do školky, obliekať sa, rozvýjať svoju tvorivosť a tak ďalej, príkladov je veľa. Preto veríme aj to, ak v našom režime vytrváme, tak tiež to prinesie úspechy. Jedna diskutujúca nám tu povedala, že náš syn nás teraz zlostí pri zaspávaní, lebo si myslíme, že máme pravidlá, ale v skutočnosti nemáme a k tomu sa prikláňame a tou cestou asi aj pôjdeme. Každopádne, ďakujeme za názor a držíme palce, nech sa vám darí.

@bosoriak Sme radi, že aj niekto iný súhlasí s tým, že dieťa my nami nemalo manipulovať aj keď ho ľúbime. Bohužiaľ vyzerá to tak, že je to menšinový názor a väčšina mamičiek, rodičov sa prikláňa k tomu, aby sme sa prispôsobovali deťom.

Nad každou radou, ktorú sme dostali sme sa poriadne zamysleli a určite to budeme skúšať, tak aby sme nakoniec našli správny spôsob. Vaša rada, aby sme posunuli spánok skôr je zaujímavá . včera sme si na ňu spomenuli a viete prečo? Netušíme ako to bolo možné, malý sa tak vyšťavil u deda s babkou, že zaspal za páť minút sedem, bez večere, bez antibiotík, bez rozprávok a spal až do rána. Spadla nám sánka, ale chápeme, že nie každý deň je nedeľa 🙂

@ingrid25 Nechceme, aby ste brali našu reakciu nejako osobne, len nám to nejde do hlavy, že to ide aj takto. My keď raz povieme, že rozprávky nebudú, lebo nepočúval tak nebudú a tiež môže plakať, ale to neznamené, že na druhý deň mu tie rozprávky nepovolíme. Takže si stojíme za svojim a pár pravidiel platí nech sa deje čokoľvek. Aj pri zaspávaní je to tak, je jedno, čo malý skúša, nedovolíme mu, aby robil niečo iné ako bol v posteli a zaspával. Ale je pravda, že keď povieme, aby spal, nerobí si z toho nič aj keď to povieme 30x. A je jedno, či ro zdôraznime, či to podmienime niečim alebo nie.

@timea7 My sme nepísali, že chceme púo ňom, aby spal poobede v škôlke, to ste nás zle pochopili. Práveže my sme sa s tým zmierili, pretože sme vedeli, že to aj tak doženie počas nočného spánku. Áno, možno sa zdá, že robíme okolo toho cirkus, ale čo je to za pravidlo, keď mu musíme niečo opakovať 28x? Dnes sme skúsili metódu opakovacieho papagája. 25x vyšiel z izby, manžel ho zobral za ruku, prípadne ho odniesol naspäť do postele a 25x mu pokojne povedal, že ak bude pekne a ticho ležať, tak pri ňom ostane, v opačnom prípade odchdáza z izby. Možno to treba skúšať aj 25x, 45x, či 105x, ale my sme po 25 razoch nevideli ani jeden náznak toho, že si uvedomuje, že ostane sám v izbe, keď nebude ležať ticho a so zavretými očami, tak sme to vzdali. Vydržali sme to hodinu a pol, potom sme zase boli porazení. Najhoršie bolo to, že on si vlastne užíval to, že ho manžel odnášal do izby a začal naberať novú energiu. No nič, zajtra skúsime znovu. Hádam to bude lepšie.

@kuriatkomm Pretože sme zástanci toho, že dieťa nemá skákať rodičom po hlave a má mať isté mantinely a vedieť čo môže a čo nie. Nemyslíme si, že voľná výchova dokáže vychovávať slušných ľudi ktorí sú schopní sebareflexie a sebauvedomenia toho, čo je slušné, správne a podobne. Rodičia majú právo na kúsok času len pre seba. Nemajú byť otroci dieťaťa.

Alebo je lepšie sa mu teraz prispôsobiť, že nevie pochopiť, kedy má ísť spať a neskôr sa mu prispôsobiť, že bude chodiť poza školu, fajčiť, brať drogy? Keď raz dieťa zistí, že sa bude robiť po jeho tak sa to rodičom vráti z úrokami a to my nechceme.

@arcey Ja svami plne suhlasim o nazore na volnu vychovu. Tiez tieto nazory nemusim a sme skor zastanci "starej" vychovy a deti celkom cepujeme a vedieme k respektu a poslusnosti. Cim viac starsich deti s volnou vychovou vidim, tym mi je viac z toho zle, lebo vacsina nema problem bit svojich rodicov, kricat na nich, robit si z nich sluhov a rodicia len sklonia hlavu a posluchaju... Je mi z toho zle. Ale co sa tohto konkretneho vasho problemu tyka, tak sme si ho presli tiez a ukludnilo sa nam to az vtedy, ked sme to prestali emocionalne riesit a prestalo nas to vytacat. Akonahle videl ze uz nevyvolava v nas ziadnu reakciu na jeho konanie, tak ho to prestalo bavit. Preto hovorim upravit rezim viac tak aby vyhovoval vsetkym a zbytocne netlacit a potom to zrazu ide. A opakujeme aj my stale vsetko x-krat dookola. Mam pocit ze pokial nezvysim hlas - nie kricim nahnevano - tak ma nikto nepocuje. Ale ako nahle intenzita ide hore, uz sa smeju a robia co maju... V nasom pripade je zrejme rozdiel ze su dvaja, tak to udrzanie v posteli v izbe je o to jednoduchsie.

@arcey ked tak nad tym rozmyslam a mam podobnu situaciu doma, napada ma - je to jeho ritual, ktorym sa chce mozno este "dorazit" pred spankom. Neskusili by ste ten "jeho ritual" trochu pozmenit, nech sa vybije inym sposobom? Ja som skusila moju nechat skakat na posteli 20minut a nespekulovala potom ako zvycajne a zaspala o 20minut skor 🙂

@arcey ja som pochopila, že vám nejde o to, aby poobede v škôlke spával, veď som napísala, že to by nebol problém, keby tam nespával. To, že musíte niečo opakovať 28 x, je odrazom toho, že ste na dodržiavaní pravidiel doteraz vždy netrvali na 100%. Ako má váš syn vedieť, že práve teraz chcete, aby to pravidlo dodržal, keď raz na ňom trváte a raz nie? Písala som vám, aby ste spočiatku pri ňom v izbe ostávali, po tých cirkusoch, čo mal doteraz s ukladaním na spánok, ťažko očakávať, že bude ticho ležať so zatvorenými očami. Bolo zbytočné mu niečo vysvetľovať, stačilo ľahnúť si k nemu a znemožniť mu odchod, kľudne aj tým, že si položím na neho ruku a budem ho hladkať a ak sa pokúsi vstať, tak ho nepustím. Hádam si len dáte rady s 3.5 ročným dieťaťom, či? Ja by som to nevzdala ani po hodine a pol, váš syn vás skúša a zatiaľ vyhráva 😒 😒 😒 😒 😒Áno užíval si to a ešte si to bude, ale raz to prejde, nemuselo to byť, keby od začiatku a vždy platilo . rozprávka, pomojkať a ticho. Neznamená to ale, že sa s tým nič nedá robiť.

@arcey vy chcete od vášho dieťaťa nemožné, aby zaspalo v čase, keď sa mu zrejme ešte nechce, to nemá nič spoločné s výchovou, dieťa je tak skrátka nadstavené, tak, ako dospelí, niekomu stačí päť hodí spánku, iný potrebuje osem, jeden je ranostaj, inému vyhovuje ísť spať neskôr. Samozrejme, nie o pol noci, ale podľa mňa hp ukladáte zbytočne skoro. Nechápem, prečo si myslíte, že vaše dieťa by malo o ôsmej spať. A práve teraz by som ja na vašom mieste posunula čas ukladania na spánok opačným smerom, Ak by bolo dieťa viac unavené, zrejme by ani nemalo energiu a náladu chodiť hodinu a pol hore dolu.

@arcey mám rovnaký názor ako timea, to,že moje dieťa nechodí späť o ôsmej neznamená,že je nevychované..
Dnes je u nás krásne počasie,s dcérkou budeme na ihrisku do ôsmej,pil deviatej, prídeme domov, zahrá sa chvíľku s tatinom,ktorý sa na ňu po celom dni teší, o deviatej ideme do vane a asi o tej pol desiatej sme v posteli, s fľašou mlieka,buď zaspí pri mlieku alebo jej ešte zaspievam a spí. Keď zaspí,pôjdem do obývačky za priateľom,dáme si víno a máme "chvíľu pre seba"..
No a vy sa radšej budete o pol siedmej ponáhľať z vonku, aby sa dieťa na jedlo,umylo a potom ho budete dve hodiny nútiť späť,nadávať mu,dávať mu po riti.. Úplne zbytočné zabité večeri, stresy pred spaním..

Inak ako "fajčiť,piť,chodiť poza školu" porovnávať s tým,že nechce ísť spať o ôsmej.. 😀
Určite,keď si v 15tke zapáli za školou cigu,tak si poviete "ach,to preto,že sme ho neprínutili späť o ôsmej,keď mal 3 roky" 😀 :-X

@kuriatkomm vystihla si to dokonale, tu autorke témy uniká to podstatné, lebo ona to vlastne za podstatné ani nepovažuje - nedodržujú sa pravidlá na 100%, čiže sú potom k ničomu 😝 😝 😝 😝 😝 , to akoby červená na križovatke znamenala stáť len niekedy.....Dôraz kladú na pre mňa nepodstatnú vec, aby dieťa bolo v posteli pred ôsmou. Moje bolo, väčšinou už aj spalo, ale bol ranostaj, takže nebolo ničím výnimočným, ak vstával pred šiestou a to aj cez víkendy 😖 😖 😖 . Ale ak je dieťa typom sovy, o ôsmej jednoducho spať nebude, rodičia naozaj zbytočne vyrábajú stresy sami sebe. Ja chápem, že sa chcú venovať aj jeden druhému, no po dvoch hodinách kriku a cirkusu ťažko navodiť pokojný večer vo dvojici. 😖