Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Reakcia na pád dieťaťa

13. máj 2020

Ako reagujete ked sa vase dieta zrani resp. spadne? Beriete hned na ruky? Syn podvecer spadol, udrel sa aj do hlavy. Plakal ale skor zo zlaknutia ako od bolesti. Automaticky som ho zdvihla a zobrala na ruky a tak utesovala. Bola pri tom aj svokra a ta, ze nemam brat na ruky. Teraz si to tak spatne premietam a rozmyslam ci teda brat alebo nie? Moze to ublizit?

eliska13
13. máj 2020

Co môže ublizit nerozumiem?je to podľa mňa prirodzená reakcia matky, že dieťa zdvihne a prituli

daganov
13. máj 2020

určite zobrať na ruky, veď dieťa u teba hľadá útechu. Nemusí to byť len bolesť. aj to, že sa zľaklo, ľahšie zvládne v tvojom náručí. Svokru by som nepočúvala ani náhodou v tomto prípade. A nerozumiem čomu by to malo ublížiť? Tvoj materinský inštinkt ti šepkal zobrať ho a bol správny.

autor
13. máj 2020

@eliska13 ved prave, pride mi to prirodzene preto ma zaskocila jej reakcia. Ublizit asi v zmysle, keby malo dieta napr. otras mozgu ci mu tym neublizim, ze ho zdvihnem a pod. Aj ked nejak manipulovat s nim predsa musim aj pri pripadnom vaznejsom zraneni takze to bude blbost.

selest
13. máj 2020

Ked sa udrie alebo place normalne ho utesim. Ja ked sa udriem alebo ked placem pre nieco tiez ocakavam od manzela ze ma utesi, a nie ze ma surovo odignoruje😃Pride mi to logicke, je to dieta tak sa k nemu treba chovat, pofukat boliestku...

autor
13. máj 2020

@daganov presne, nechapem co som podla nej akoze mala spravit. Stat nad nim a zatial co on tam place, zistovat co ho boli? A len na neho pozerat? Ach

marion09
13. máj 2020

Len počúvaj svokru a dopadnes🤦

eliska13
13. máj 2020

Jaj už som sa zľakla, že to myslela, že dieťa si rozmaznas, to skôr platí pri chrbtici, mieche nemanipulovat, ale nehadam sa😀

tigev
13. máj 2020

ja zvyknem objat, pohladkat,pofukat. okomentujem trebars: na kolobezke si davame pozor, lebo ked spadneme, velmi to boli..
a vrcholne neznasam, ked sa niekto zacne nasilu smiat, len aby dieta prestalo plakat... slahnut ma ide.. chudat dieta potom nechape co sa deje.. som zvedava, ze tomu dospelakovi keby nieco tazke padne na nohu a ja sa zacnem rehotat jak dilino, ci by ho to bolelo menej..
dieta ma mat v tom jasno.. pad boli, preto musime byt nabuduce opatrny.. ak mas problem, chod za mamou, mama pomoze..
a nikdy nehovorim, ze chlapy neplacu ;)

patka06
13. máj 2020

nebrávala som na ruky, po páde alebo akejkoľvek nehode, som dcéru niekam posadila, postavila sa jej oproti a snažila odpútať jej pozornosť od bolesti a pádu, upokojiť ju, aby som potom mohla zistiť či má nejaké zranenia a ako reaguje...objatie a poláskanie prišlo až potom keď už bola pokojná a vedela som, že sa nič vážne nestalo
Pri pádoch nedvíhať hneď ....može sa vážne poškodiť miecha

autor
13. máj 2020

@patka06 predpokladam, ze to takto aj myslela, ze zdvihnutim mu poskodim miechu.

anjelaa
13. máj 2020

Zavisi ako spadne. Podla toho reagujem. Samozrejme ak je jasne, ze si ublížilo, okamzite zdvihnem, utesim-osetrim. Casto maly pada klasicky, nic vazne. Vtedy reagujem neutrálne, v zmysle sup-postavit sa- nevadi-stava sa. Oprasi sa a ide dalej. Ak ho nieco trochu boli, pofukame, zvycajne to stačí.
Zlu skusenost mam s reakciami, ked mamina reakcia je prehnaná a lutuje dieta za kazdu nehodu, hoci sa nic vazne nestalo. Deti potom reaguju neprimerane úzkostlivo a to uz nepovazujem za spravne.

bobricek1979
13. máj 2020

Nie kašli naňho, čo je to preboha za otázku

bagre
13. máj 2020

no záleží od pádu - niekedy sa tvárim že som si ani nevšimla, niekedy okomentujem, že to nie je vážne, iba si sa potkol, nech ide hore, prípadne fúknem ak príde... a niekedy idem a dvíham /keď je chorý, lebo vtedy je citlivejší alebo mi je jasné že sa riadne oplieskal - lebo vtedy by sa zbytočne vyhysáčil/.

kittykat22
13. máj 2020

Svokra ti dobre radi. Ja som robila to iste - syn spadol, potkol sa, udrel sa do ruky a zacal plakat. Ja som ho pomojkala, utesila, povedala ze nic nebude. Na pieskovisku som videla ine matky ako dieta padlo na zadok, udrelo sa o lavicku - nic vazne a draha matka mu povedala - nic sa nestalo, to sa stava. Dieta trochu pomrnkalo a islo dalej. Ja som si hovorila - krkavcia mater! Ani dieta neutesi. A ejha o par mesiacov/rokov moj syn spadne, udrie sa, niekto sa ho co len dotkne prstom tak reve a chce utesovat 😕 Ma 8 a vsetkeho sa boji ... Nepomaha mu hovorit, spadol si, nic sa nestalo. Zapamatal si, ze pre vsetko treba plakat a mama utesi - a chce utesovat 😕 Dcera kamaratky ktora mala pristup ako matky na pieskovisku, a ma odvaznejsie a zivsie dieta. Bol citelny rozdiel v mojej a jej vychove v tomto smere. Keby som vedela, ze z mojho syna bude revko bojko, tak vratim cas. A ked spadne - a vidim ze blbo spadne, tak ho utesim. Ale pre blbosti, by som mu povedala - nic sa nedeje, neplac, to sa stava. A na ruky by som ho nezobrala. Nepisem ti, ze mas robit, len to je moja skusenost, ako som sa ohukala s tym, ze som chcela s laskou vzdy dieta utesit. Myslim, ze svokra myslela, aby si nedopadla ako ja.

bagre
13. máj 2020

ono možno ani to nie je tak o tom, či ho nejak pritúliš, ale čo podvedome cítiš a ako sa tváriš - to si myslím že dieťa viac vníma a prehnané ofukovanie jasné že škodí... čo sa týka tých vážnych pádov a prípadných zranení tak reálne si povedzme že koľkokrát sa stane že je to niečo takéto... bežne sa deti potkýnajú, šmyknú, narazia lebo nestihnú vybrať roh - a pri klasickom páde sa nič nepoškodí. Ak je vážnejší pád ale stále v rámci normálnych /teda nie hlavička do prázdneho bazéna napr./ tak treba vedieť čo odsledovať, možno to chce trošku praxe, a skôr ide o úrazy hlavy ako chrbtice...

tigev
13. máj 2020

@kittykat22 ano, jasne ze netreba robit ceremonie vzdy ked sa buchne.. ale myslim si, ze zas netreba presviecat, ze sa nic nestalo, ked sa stalo.. treba vysvetlit ze spadlo, lebo sa slabo drzalo, alebo otacalo.. ingonovanim ci dieta zvykne, ze v mame nema hladat utechu..
moja dcerka je amazonka.. padov mame za den niekolko ale neuteka z kazdym kumne, lebo sme si povedali, ze to sa stava.. ale ked je uz ozaj zle, tak vie, ze u mna najde utechu a sem tam si aj musime vysvetlit, preco sa to stalo.. niekedy sa ten pad zbehne tak rychlo, ze si ani neuvedomia ze preco..
ale som proti zbytocnemu mojkaniu pri kazdom buchnuti sa, podknuti sa.. ved to "sa stava" ;)

kamr
13. máj 2020

Ja si myslím, že dieťa ma pri akom koľvek páde citíť, že ho niekto poľutuje, pofúka mu to jeho "bo". Je jedno, či ho to bolelo, alebo či da len naľakalo, podľa mňa ma cítiť lásku a ľutovanie mamy, že niekto s ním to prežíva, že má pocit istoty.

autor
14. máj 2020

@bobricek1979 nikto nevravi, ze mam na neho kaslat. Pytam sa ci mu mozem zdravotne ublizit, napr. na mieche ked ho zdvihnem na ruky ihned po pade...

ckatka
14. máj 2020

To úplne záleží ako silný je pád a co sa vlastne stalo. Náš malý bežne keď sa udrie alebo spadne...sám.si to ofuka a beží ďalej. (3r)
Ale keď je to vážnejšie tak dobehne, maminka potrebujem pofukat a niekedy sa aj potulit. To si väčšinou cupnem k nemu a postiskam.
Stalo sa ale ze spadol z bicykla rovno na lakeť a aj mu tiekla krv aj to muselo veľmi bolieť....lebo mi na rukách hucal asi pol hodinu až sme sa už báli ci to nemá zlomené...dokonca aj poobede keď sa vyspal ešte stále mraucal ze boli ma to. Ale potom sa šiel hrať a zabudol na to. Hoci chrastu tam mal.riadnu ešte aspoň týždeň možno aj dva.
Takže závisí.
Spadol nam z gauča na hlavu...A manžel ho samozrejme hneď zdvihol a prekontroloval (je lekár tak asi vie). A tiež mu hucal na rukách chvíľu...
Deti sú pružné a majú ešte veľa chrupaviek, málokedy si ublížia naozaj vážne. Na bežné pády je telo stavané. Treba skontrolovať ci niečo neopucha a pohyblivosť (zlomenina...zriedka ale stane sa) a zrenicky reakcie a nevolnost/spavost po páde na hlavu. Inak neboj...deti zvládnu oveľa viac ako si myslíme.
My volíme taktiku pozoruj, čakaj a bud tam pre neho. A je to super. Sám si vie povedať čo potrebuje. A nikdy nezlshcujem ani neprehanam...ani moc neodputavam pozornosť.
Ja keď zakopnem malickom o posteľ...A niekto by mi hovoril aha vtáci, alebo nerev ved to nemôže tak bolieť....asi kopnem aj jeho...😂🤦‍♀️ nikto nevie ako to bolí.

lenuliatko84
14. máj 2020

Svokra je asi dobra harpia?je prirodzene utesit si diega ked spadne alebo sa udrie

ktochytavzite
14. máj 2020

no zalezi o ake udretie ide,ak silne beriem ak ken take skontvojnayn tak nie,ved vychivavajte zo syniv chlapov nie baby,kolko ma rokov este? Ja som tak dceru za kazde soadnutie bravala a teraz je inak ufnukana,Vraj n Islande ked dieta soadne nechaju tak kym samo nebstane a nepredtane revat.
Ale podla mna ma svojra aj pravdu isto mas doma aj ty takeho syna-dievca

bosorka2302
14. máj 2020

jasne ze ho zoberiem pofukam...ale aj mne toto svokra hovori, ked pozriem na jej syna mojho muza ako je citovo chladny tak mi zacina davat zmysel ze preco

daganov
14. máj 2020

tak si sa jej mala spýtať, ako to myslela, ja som to tiež pochopila tak, že ho rozmaznáš.

dusankomoj
14. máj 2020

Neberiem ho na ruky,ale nechám aby sám vstal a vyliezol do náručia.Tak je vidno, či je OK.A potom už len fúkať a fúkať. A pokiaľ vidím, že to bol neškodný pád,tak len poviem: Spadlo ti na zem telo 🙂

maminuska
14. máj 2020

ja som deti nikdy nebrala na ruky , ked to bol len taký mierny pád som vždy povedala hopa hore , oprášiť ručičky a viac som nekomentovala, ak to bol pád kde si naozaj ublížili , tak som si čupla a som ho objala , pošúchala miesto , pofúkala ale vyslovene že by som ho zdvihla tak to nie .

danielak84
14. máj 2020

Zalezi ako spadne a ako si ublizi a ci vobec chce byt uteseny v naruci.Ja tiez vacsinou vezmem do naruce ked si urobi boliestku.

kate_cs
14. máj 2020

Ja na vsetko reagujem ako to cítim. Môj 1.5 ročný ma teda pádov za sebou požehnane. Ak vždy padol len tak, že sa potkol, nič vážne, vždy som ho nechala, aby sa zo téme dvihol sám, ani som to nekomentovala.
Ak ide však o “úraz”, či pád, že ho to boli, vždy som išla za nim, posadila som si ho na kolena a kontrolovala, či je v poriadku. Pohladila som ho a nikdy, ale nikdy mu nehovorím “veď to nič nebolo” keby to nič nebolo, neplače. Nezľahčujem jeho pocity.
Ja zasadne svokru nepočúvam. Rešpektujem jej názory, ale riadim sa sebou a mojimi pocitmi.

dovozadokoca
14. máj 2020

No, ja chcem, keď ju niečo bude bolieť alebo trápiť, aby prišla za mnou, nie aby očakávala, že jej budem vravieť, ako to nič neni a má sa oprášiť a ísť ďalej. :D Nerobím nejaké ovácie, že volám záchranku, zvyčajne som ticho a čakám, kým sa pri mne ukludnia. Potom sa opýtam, či je to v poriadku.

dorotik
14. máj 2020

Dávnejšie som čítala rozhovor s jedným českým psychiatrom, ktorý hovoril o tom, že spôsob, akým reagujeme keď dieťa potrebuje utešiť si uchovávanie až do dospelosti. Keď dieťa odignorujes alebo povieš, že to nič nie je, naučí sa pocity potláčať, keď ho zabavis hračkou alebo supnes chrumku, vznikajú závislosti na jedle a nakupovaní veci. Keď ho objimes, bude hľadať útechu v objatí, ľudskej blízkosti. Samozrejme to len zjednodušene interpretujem, ale esencia je rovnaká. Vyššie píšu mamky, že dieťa utešovali a ono aj vo vyššom veku očakáva pomojkanie. Myslím si, že je to v poriadku a skôr vecou povahy a schopnosti sebaregulacie, ktorá je u detí rôzna. Drz sa svojich instinktov 🙂.

3petka
14. máj 2020

Tak my vždy keď bol veľký pád tak automaticky na ruky ale ak niečo menšie že vieme že sa mu nič nemohlo stať iba nejaká odreninka tak povieme že to nič nech ukáže kde sa udrel pofukame dáme pusinku a už je po zraneni