Som paralizovaná strachom o svoje dieťa

anajka13
19. jún 2013

Ahojte, idem sa trošku vyventilovať a možno odkryť tajné zákutia mojej materinskej duše (už takmer 16 mesiacov som mamina), a kedže som skôr uzavretejší typ človeka, vytvorila som si radšej nový nick, čo dúfam pochopíte...
Takže... Viem, že každá mamina sa o svoje dieťatko bojí, ale ja som zrejme až prehnane uzkostlivá na zdravie môjho pokladu a z každej drobnosti si v hlave splietam tie najhoršie scenáre... A to ma potom doslova zožiera a následne sa nedokážem z ničoho poriadne radovať... Som zarazená, smutná, bez života...
Napríklad, mojej dcerke sa 3 týždne po narodení na stehienku objavila hnedá pigmentová škvrna... Na moju škodu som tu na koňovi celkom náhodne ešte v priebehu tehotenstva čítala diskusiu k jednej nepeknej diagnoze, s ktorou početné pigmentové škvrny môžu súvisieť... Tak si viete predstaviť, ako som sa zľakla, aj som si poplakala... Neskôr som sa ale akosi upokojila, lebo ja sama mám na stehne tiež pigmentovú škvrnu, i keď je teda svetlejšia a aj výrazne menšia... No a začiatkom mája som dcérke našla ďalšiu pigmentovú škvrnu - tento raz na zadnej strane krku... Krvi by sa vo mne nedorezal... Snažím sa síce zdôvodniť si vznik tejto škvrny aj tým, že dcérka má v oblasti dekoltu a krku veľmi citlivú pokožku a ja som jej na mieste tej škvrny predtým videla takú červenú, či naružovelú vyrážku, takže si hovorím, či to nie len lišaj, resp. jazvička po nej... Ale mám aj chvíle, kedy prepadám totálnej panike a to, že sa tam táto druhá škvrna objavila, mi príde strašne podozrivé... Neviem sa zbaviť strachu a úzkosti aj napriek tomu, že tých škvrn by muselo byť viac, aby vzniklo DOVODNE podozrenie...
Ďalší príklad - raz som malej pri prebalovani v slabinke nahmatala hrčku (sem tam sa jej tam objaví, potom zasa zmizne), samozrejme som volala pediatričke a robili sa odbery, ktoré nič nepotrvdili... Pediatrička mi povedala, že aj hrčka veľkosti hrášku na uzlinách je normálny jav, problém by to bol, ak by šlo o veľkosť slivky... Na základe jej tvrdenia som sa upokojila (samozrejme, občas červík pochybnosti zaúradoval - mne v živote žiadna uzlinka nevybehla - takže mi je to furt divné, i keď viem, že existujú tzv. uzlinkové detičky, ktoré na akúkoľvek záťaž reagujú práve uzlinkami)... No a dnes som jej mierne nabehnutú uzlinku našla aj na krku... zhodou okolností neďaleko tej škvrny... Pravdou je, že by som tu uzlinku ani neobjavila, keby som jej dnes nenatierala krk kvôli podráždeniu z tepla (viditeľná nie je)... Ale znova to mnou zamávalo 😒

Ja sa za svoju slabošskú povahu sama pred sebou hanbím... Sama sebe dohováram... Viem, že každé dieťa si zaslúži pri sebe maminu, o ktorú sa bude môcť oprieť - dnes, zajtra, po celý život... A nie ubitú, vydesenú a slabú... Môjmu mužovi sa s týmito svojimi "démonmi" zveriť nechcem a ani nemôžem, lebo on je ten racionálny, ktorý nechápe, ako môže niekto robiť z komára somára... On hovorí, že problémy sa majú riešiť až vtedy, keď nastanú a ak nastanú... A kedže malinká je čulá a nejaví známky nejakej choroby (až na občasnú nervozitu - už od apríla jej idú očné zuby), tak nie je dôvod stresovať...

Je tu niektorá maminka taký "posera" ako ja? Po prípade, nemáte nejaký recept na to, ako dosiahnuť, aby strach neovládal mňa, ale ja svoj strach?

Tým, ktoré ste to dočítali až do konca, ďakujem za "vypočutie"... Muselo to von...

lalinko2010
19. jún 2013

@anajka13 ahoj, nečítala som celé, lebo už nestíham, ale "posera" som aj ja, mne drobec len kýchne, zakašle, tak som na prášky a pád na hlavu je pre mňa zabiják.
neni recept, treba to zvládnuť. ak nájdeš recept tak napíš! 😉

liz_lemon
19. jún 2013

@anajka13 nemas sa zaco hanbit, radsej prehnana starostlivost, ako nieco zanedbat
inak moja mama je takyto typ, ze sa vsetkeho bala, a ja som presny opak, z nicoho nerobim nejaku vedu, nic negativne si nepripustam

riave
19. jún 2013

@anajka13 Tak posera som aj ja, len si idem na balkon kavu vypit a uz desne scenare v hlave. co ak vypadne z postielky, co ak sa udrie, idem na wc a zase scenare, co ak otvori dvere do pracovne-mm tam ma same elektronicke veci, kable, srobovaky...idem do sprchy a zase...dcerka ho vezme kocikovat pred bytovku, ze aspon zeme umyjem a zase ma slak poraza, v hlave hotove horory...skratka stale len scenare a tie najhorsie. uz aj dcera mi povedala, ze mamaaa nerob panikuuu...taktiez ho stale sledujem a nuram, teraz aj tie ockovania dost sledujem, no des...nemam recept na to ako sa s tym vysporiadat, som proste panikarka 😒 ale uzivam momentalne caje od jedneho super liecitela na psychiku a myslim ze som pokojnejsia...

ematko29
19. jún 2013

@anajka13 som presne taká istá.Už teraz síce menej ,ale ked boli moje deti malíčké tak to bolo presne tak isto.Myslím,že to ide vekom Už mám druháčku adruhá dcera má 4roky.tiež sme mali problémy s uzlinkami adruhá dcera ju mala vo velkosti čerešne na krku ,behali sme snou kade tade.Chvala bohu to dobre dopadlo.Staršia vo veku 2rokov mala dlhodobo zvýšené teploty tiež sme snou behali kade tade po vyšetrení anakoniec teploty zmyzli anič nezistili.Myslím si,že ako rastú tak sa intenzita strachu znižuje aj ked bojím sa stale ,ale je to už iné neviem popísať.Ked si predstavim ako moja staršia dcera vo veku 1roka stále padala na hlavu ..aja som si predstavovala hocijaké krvácania do mozgu apritom to boli pády normálne ako ked sa bábo učí chodiť,neboli to pády z výšky.ato som ešte nezačala vymenuvávať 😀 Ja som to riešila lekárkou ak som objavilo na dieťati niečo neobviklé utekala som snou hned na druhý den aniekedy stačilo len lekárkino nič to nieje.My matky pocitujeme za svoje deti velku zodpovednosť.Niesme posery.Radšej 100krát zbytočne ako raz neskoro 😉

aristka
19. jún 2013

ty si horšia ako zdravoťáčka ,tam je to profesionálna deformácia a u teba koníkovská deformácia...nie je dobré všetko čítať a hlavne to zobrazovať na svoje dieťa...potom si z toho deprimovaná a zdeptaná ...počúvaj doktorku a nie rady dievčat..tvoja dr.najlepšie okrem teba pozná zdravotný stav tvojho dieťaťa a ak je dobrá všetko urobí pre tvoju spokojnosť ,vid odbery pri prvej hrčke ,takže kľud ,daj si magnézium na nervy ,a venuj sa malej hrou a nie neustálym pozorovaním jej tela a prehmatávaním.... 😉

digysa
19. jún 2013

@anajka13 Zajdi k psychologovi...ak sa budes takto chovat vo veku, ked deti budu pubertiaci, tak ta budu klamat....len preto, aby mali "zivot"

Moja najlepsia kamaratka mala taku mamu. To bolo bozie utrpenie....vsetko, vsetko jej musela klamat- kde je, s kym je, co ma oblecene, ci isla autobusom, alebo vlakom, alebo autom....kolko penazi mala.... Jednoducho cely zivot svoju matku klamala, len preto, aby mohla zit, ako normalny clovek, inak by sa zmagorila.....
A ako to dopadlo........to si necham pre seba. Velmi smutny koniec.....ale kedze ty si este na zaciatku, tak nemusis o tom vediet. Staci, ked zacnes na tom pracovat.

janinah
19. jún 2013

tak toto je ešte "nič",počkajte,až deti vyrastú a vyberú sa poznávať svet 😉 to už nebude starosť,či nespadne,či mu nie je zima...to bude starosť,či nehladuje,či má okolo seba dobrých ľudí,či má dosť peňazí,či nenatrafí nedajbože na uchyláka 😒

monvitka
19. jún 2013

psycholog to vyrieši 😀

demonique
19. jún 2013

@anajka13 myslim, ze si uplne normalna.Kazdy milujuci clovek sa boji o svojich blizkych. Ja som si skoro privodila infarkt, ked manzelovi meskalo lietadlo (co som zistila az neskor). nemohla som sa mu dovolat na mobil a prve co mi napadlo bolo, ze sa zrutilo lietadlo. omodreli mi usta a zacali trpnut ruky, no proste infarktove stavy, az som zavolala na letisko a tam mi povedali, ze lietadlo az teraz pristalo lebo malo meskanie 😀 ja viem, ze som truba, ale zabijem sa??? 😀

andreamachova
19. jún 2013

Dobrý večer.Prečítala som si to celé a poviem vám že niekedy prehnaná starostlivosť nieje na škodu ale netreba to až tak prehánať.Dajte aj tomu dieťatu trochu volnosti,takej detskej slobodi,radosti.Aj to dieťa môže byť za chvílu zvás nervozne,lebo vždy pribehnete,vždy ju sledujete.Ono to naozaj nieje na škodu ale deti musia tiež zažiť detské pády na kolienka ked uteká,oškreté lakte lebo spadlo zpreliezky,malú modrinku na hlavičke lebo padlo zhúpačky.Verte,že aj toto tie deti potrebujú,posilní ich to.Zoberte si príklad:dieťa nastúpi do škôlky,chvílu je všetko vpohode ale jedného dňa mu nejaký chlapec podloží nohu,jasné dieťa padne,má trošku oškreté kolienko ale nič vážne.Dieťa plače ako o dušu,učitelka nakoniec úplne bezmocná vám zavolá a vy hned pribehnete stými najhoršími predstavami.Vynadáte učitelke,potom si zoberiete na paškál chlapca a jeho rodičou.Na druhý den ide dieťa znova do škôlky a všetko je vpohode,aj na další a další den.Ale postupne si všimnete že je dieta utiahnuté,smutné.Snažíte sa zistit čo je vo veci a nakoniec vám dojde že to dieta nemá kamarátou,že sa sním nikto nechce hrať lebo podla druhých detí je to mamaičkin maznáčik.Dúfam,že toto nechcete.Dajte tomu dieťaťu krásne,spokojné detstvo bez toho že namiesto na ihrisku bude musieť sedieť vpreplnenej cakarni kde nachytá všetko možné.Ale vkaždom prípade ak by sa to stupnovalo navšívte odbornú pomoc,úplne stačí psycholog.Ak bude dobrý určite vám pomôže a aj vy budete so sebou spokojnejšia,kludnejšia a štastnejšia.Držím vám palce.

sharmana
19. jún 2013

@anajka13 mne to teda vôbec neprišlo až také prehnané, je normálne, že ked nájdeš na tele uzlinu či škrvrnku, tak je lepšie sa spýtat lekára ako to zanedbať... ja by som s tým išla k dr normálne, a aj môj manžel... len netreba hned plakať a predstavovať si neviem čo.... viem že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí, takže asi len trošku chladnejšej hlavy, ale radšej otravovať lekárku sto krát, ako potom ľutovať🙂 keby si videla mna ako hystericky jačím, ked sa malá šmykne alebo spadne a tak nešťastne, že aj na hlávku.. už sa to zopárkrát stalo, pritom som ju mala na dosah a včera sa sprchovala s mm a šmykla sa rovno pri nom.. tú ranu som počula až do kuchyne.. mm ju chytil na ruky a prehliadal hlávku, malá pritom ani nezaplakala.. a ja som dobehla jak divý kôn a s jačaním, že: ježiši, čo ked odpadne, ukáž hlávku, či nemáš krvičkuuuu..."... a potom som sa ukludnila a akurát som pozorovala malú dalšie dve hodiny... ale ani škrabanec na tej hlave nebol.... ja by som tiež proste umrela, keby sa mojej malej niečo stane 😉

terezka1947
19. jún 2013

@anajka13 😀 vitaj v klube ustrachanych "prvomamiciek"....teda minimalne my dve sme uz v nom....moj ma 19 mesiacov a tiez sa o neho dost bojim,snad preto,ze som na neho strasne djho cakal,ze som zazila kadejake zdravotne problemy u seba,v rodine...a nejako sa ten strach preniesol aj na neho....moja mamka mi vzdy hovorila,ze sa bojim preto,lebo je to moje prve,neviem este co a ako...musim si prejst vysokymi teplotami,ockovaniami,detskymi chorobami...ze to zo mna postupne opadne...a asi mala pravdu,lebo kazdym zranenim,teplotou,atd...vo mne rastie sila a istota,ze jednak zvladnem starostlivost o neho dobre a jednak,ze urcite vsetko dobre dopadne...
pozri,nic na tom,ze sa bojis nie je...ale urcite zbytocne nestuduj net zakazdym,ked sa ti nieco nezda...radsej chod k lekarovi-usetris si bezsenne noci...a dalej....uzivaj si dietatka,mysli iba na potesenie,ktore z neho mas.....ja sa postupne zo strachu "liecim" 😀 pojde to aj tebe 😉

zuzu31
19. jún 2013

ahoj, ja patrim tiez do klubu uzkostlivych maminiek ... resp. patrila som, kym sa mi nenarodilo druhe dieta 🙂 ono je to tak, ze cim viac si precitame, tym viac vieme, resp. sme aj trochu dopletene. nie vsetko co sa pise na konikovi, alebo vseobecne na nete je pravda a tak sa stane ze nas niektore veci zbytocne vystrasia.

jedno ti poviem ... ja som taka mama, ze sa snazim predvidat, co sa moze stat, dcerku na to vopred upozornujem, a ucim ju, aby bola opatrna, lenze teraz ked uz ma 5 rokov, tak si myslim ze som aj nieco pokazila, lebo je niekedy az prilis bojazliva a uzkostliva, v tom jej zase pomohla skolka, tam sa tak volako ostrielala 🙂

a tie uzliny u deti su v norme , kazda drobna infekcia sa takto prejavi ze sa jej mierne zvecsia uzliny ... ale pravdu .. tiez som letela k lekarke jej to hned ukazat 🙂

takze hlavu hore, dietatko spoznava svet, obcas si pri tom aj ublizi, ale len tak spozna svoje hranice. tvoja uzkost a strach by mohli byt pre neho obmedzujuce a sklucujuce ... a na choroby hned nemysli, ak sa aj ma stat tak tomu nezabranis, ale svojou uzkostou mozes skor nieco privolat ... ak mas moznost, precitaj si Tvoje dieta ako sanca pre teba od Zdenky Jordanovej .... fajn knizka o tom ako nase myslenie a konanie vplyva na psychiku dietata a na cely jeho zivot ... moc fajn knizka, moja biblia, citam ju stale dookola

anajka13
autor
19. jún 2013

Dievčatá, ďakujem za všetky Vaše reakcie, sú pre mňa podnetné minimálne v tom, že mi nimi nastavujete zrkadlo, do ktorého sa ja sama častokrát odmietam pozrieť... Ono nejde o to, že mám strach zo všetkého, čo sa okolo nej deje... Napríklad pády a také bežné boliestky ma nijako nevyvádzajú z rovnováhy... A nemyslím si, že ju v puberte budem prenasledovať na každom kroku a nedám jej dýchať, to fakt nie... Ja mám strach teraz, keď je taká malinká - a to celkom konkrétny strach - že sa u nej prejaví nejaká pliaga... A k podozreniam mi stačí, keď si na nej niečo všimnem - napr. spomínané škvrny alebo zdurené uzliny - a už som celá nesvoja, lebo si samozrejme vygooglim, že to môže byť príznak aj toho alebo onoho zlého, neželaného... Ja viem, že to nie je úplne normálne a že malá zo mňa môže tú neistotu a strach cítiť... Presne takáto mama som nechcela byť, nakoľko som si zažila mamu - padavku a vidíte, som taká istá, ak nie ešte horšia...

Myslím si, že je predo mnou ešte hodne dlhá cesta... Musím zmeniť prístup k životu ako takému, musím sa konečne uvoľniť, oprostiť sa od zlých myšlienok a musím sa prestať báť budúcnosti, nech už bude akákoľvek... Pre svoje dobro i pre dobro mojich najbližších... Spôsoby si už musím nájsť ja sama - myslím, že zaberie v prvom rade prestať sa zameriavať sa na samé negatívne veci (nečítať o chorobách, nesledovať v telke smutné príbehy, nemyslieť na zlé veci), namiesto toho si predstavovať veci pekné, pozitívne... K zmene by mohla pomôcť aj duchovne ladená literatúra, v ktorej sa dozviem viac o sebe samej a ktorá ma posunie vpred (mám na stole knihu od M. Scotta Pecka - Cestou nevyšlapanou)... A nakoniec, byť permanentne aktívna - priebežne sa niečím zamestnávať, aby nebol čas "na hlúposti"... Jednoducho, treba vytesniť ten nechutný negativizmus, ktorý sa postupom rokov vkradol do môjho života a začal ho ovládať... Ja to musím dokázať!

@liz_lemon
@lalinko2010
@riave
@aristka
@ematko29
@digysa
@janinah
@demonique
@andreamachova

anajka13
autor
19. jún 2013

@sharmana
@terezka1947
@zuzu31
Aj vám dievčatá krásne ďakujem za reakcie plné pochopenia a podpory... Spomínanú knižku do Z. Jordánovej mám tiež, len som ju ešte neprečítala, takže v najbližšej dobe ju určite prelúskam... Ja viem, aké dôležité je žiť plnhodnotne tu a teraz, budem sa o to úporne snažiť a zo strachu sa postupne "liečiť" ako to krásne jedna z vás pomenovala... Ešte raz ďakujem 😉

hexena
19. jún 2013

@anajka13 a mne sa zda UPLNE normalne, ze milujuca mama ma strach o svoje dieta

ematko29
20. jún 2013

@anajka13 ja si aj myslím,že každé obdobie dieťaťa je niečim iné zvláštne,možnože ten strach patrí ktomu obdobiu ,lebo dieťatko máš malé a samo sa nevie o seba ani trošilinku postarať,ztoho ten strach aby si nespravila chybu.takto som si to vysvetlila po čase aj ja.teraz ten strach nieje taký ako vtedy ako som aj napísala strach bude stale len sa mení amení sa aj intenzita toho strachu.Dobre si napísala,že nesledovať v telke také veci ani na internete nepátrať po chorobách,mne to pomohlo. 🙂