Správanie 1,5 ročného dieťaťa
Ahojte, chcem sa opytat, ake boli/su vase 1,5 rocne deti.
Mala sa vie zahrat sama mozno 5 minut, inak sa jej venujem, sedim pri nej a hram sa, citam. Ked sme vonku je to o nieco lepsie, bavi ju zbierat kamienky, presypat a naberat hlinu, ked trham burinu, aj ona trochu trha.
Ide o to, ze moja mama aj svokra vzdy komentuju, ze ja alebo manzel sme boli v ohradke, hrali sme sa tam a ony si mohli v klude porobit. Aj pri jedle sme vraj nevystrajali, nakrmili nas a pekne sme jedli.
Ja teda malu nechavam jest samu co moze, posledne dva tyzdne uz sama pouziva lyzicku alebo vidlicku... naberat jej pomaham, do ust sa trafi. Bavi ju to par hltov, potom zas berie jedlo do ruk, potom zas lyzicka a tak dokola.
Rada by som vedela, ze ci robim chybu vo vychove, lebo tak mi to pripada, ked mama, oco, svokra len komentuju, ze mala neposedi, ze my toto, tamto a ja si pridem ako neschopna.
Ano aj ja som sa sama hrala v ohradke, od roku som nenosila plienky, rocna rozpravala uz vo vetach basnicky, zaspavala same stacilo nas vlozit do postielky, nikdy som sa neohadzala o zem, pomahala som mame pri upratovani, neviem ci som este nieco nezabudla..aha varila som segedin a po veceroch strikovala svetre a lustila sudoku.. rodicia si to uz velakrat tak presne nepamataju alebo si nepamataju vek toho decka a velakrat ked ti povie ze rocne uz robilo to aj ono tak pravda moze byt ze to robilo ako 4 rocne, len mamke alebo svokre sa to pomiesalo. Pripadne to vobec nerobilo, urobilo to raz a presne ten jeden raz si zapamatala..
Napriklad ja som vraj rocna bola odplienkovana. Realita ale bola ze som 3x do dna sedela 2 hodiny na nocniku, a zvysok dna som z holou ritou cikala po dvore kde mi napadlo😊
Nevsimam si uz take reci..
Ja mam dieta, ktore ma 18 mesiacov a je to velmi dobre a samostatne dieta. Zahram sa s nim aj ja, citame si, kreslime, hrame na klaviri, vela sa s nim rozpravam. Avsak- od narodenia je uplne samostatny v hre. Takze napriklad ja pracujem (pretoze pracujem), on si cita, sem-tam mu kuknem do knizky a poviem mu k tomu par viet, on si pokracuje v citani. Zahram si s nim chvilu na klaviri, potom ho necham, nech sa snazi sam. Nakreslim mu jeden-dva obrazky a poviem "kresli si" a on si kresli dalsiu polhodinu a komentuje si. Necham ho v jeho izbe, on sa prehra krasne sam, stavia si, kresli, vytiahne si hracky, knizky, pohupe sa na mackovi (ma takeho namiesto konika), ked mu necham otvorene dvere, tak po takej polhodine pride do obyvacky, hra sa s macickami, pride skontrolovat mna, ja sa mu opat povenujem a zasa ho necham samostatne sa hrat. Nemam pre neho ohradku, ked je mrndzavy, dam ho do postele, on z nej sice este vylezie, ale tak po 10-15 minutach sa vrati do postele a ulozi sa spat. Nikdy som ho neuspavala aktivne. Dam do postele, zakryjem a zavriem dvere za sebou. Jeho izba, jeho kralovstvo. Spat nemusi ak nechce (on sa aj tak ulozi), ale vie, ze program mu nikto nebude robit. Co sa tyka jedenia, tak lyzicou nevie lopatovat, lebo ju drzi inak (ako dospeli, nie ako deti a ohnut zapastie je narocnejsie ako lopatovat), ale vidlickou sa naje sam a rukami tiez. Takze iba raz denne ho krmim, lebo vtedy papa lyzickou, zvysok vidlickou alebo rukami. Jedlo okolo seba nerozhadzuje, pri jedeni ma len bezny podbradnik a netreba ho prezliekat. Pomazanku mava sice okolo ust a na licach, niekedy az pri usiach, ale inak nebyva zababrany, vobec nepoznam koncept prezliekania dietata 5/7/10x denne alebo krmenie vo vani ci ine tutovky. Rano ho obleciem do domaceho a ked ideme von, tak mu prehodim teplaky za nohavice na von a zoberiem mu bundicku ak treba. Odkedy zacal chodit (mal az 17 mesiacov ked spravil prve samostatne kroky v priestore) som zrusila vsetky povozy. Vsade chodime peso. Teraz uz chodi tak ako vsetky 18 mesacne deti, ktore zacali chodit v roku, nikto by nepovedal, ze chodi iba mesiac. V tomto veku sa uz deti zacinaju dotahovat o hracky, niektore su naozaj agresivne (vidam kazdy den na ihrisku). Nas je nauceny, ze hracky, ktore su na ihrisku nepatria nikomu konkretnemu (nikto si tam nenosi vlastne, je tam kopa erarnych), no kazdy ma rovnake pravo sa s nimi hrat. Takze ked su v pieskovisku 4 deti, vyberie si, s cim sa hra a vzdy ho zahriaknem, ked ma pokusy vziat niekomu inemu hracku. Co nemam rada su matky, ktore stoja s priblblym vyrazom/usmevom a nechaju svoje deti, aby zobrali ostatnym detom vsetky hracky. V tom pripade sa radsej ja dohodnem s tym dietatom, nech spravia vymenu. Pekne mu vysvetlim, ze ine deti (aj moje) sa tiez chcu hrat a ze tieto hracky su pre vsetky deti na ihrisku. A ked chce lopatku a ma v ruke hrablicky, nech spravi s mojim synom vymenu. Vzdy to funguje, moj syn rad vymiena, ucime ho to od mala. Netrham mu nic z ruky, ale ked ma v ruke nieco, co potrebujem ja, pripadne nieco, co prenho nie je vhodne, jednoducho mu poviem :"pozri, spravime vymenu" a dam mu do ruky to, co je pre neho vhodne a ja to nepouzivam/pripadne nejaku jeho vec a ja ai zoberiem tu od neho. V domacnosti pomaha so vsetkym- pomaha nakladat a vykladat pracku, vzdy s nami vyklada umyvacku (zoberie si kosik s pribormi a uz sa naucil, kam patria v sufliku), podava mi taniere, hrnceky... Ked ideme utierat povrchy, stol, dam utierku aj jemu, streknem mu tam ocot (cistim octom) a necham ho utierat, vysava rucnym vysavacom (niekedy sa mu ho podari spravne otocit), zapne roombu, ked mu poviem. Co sa tyka jeho hraciek, vie, ze vzdy pred spankom a pred odchodom von upratujeme hracky- poviem mu "ideme upratat hracky" a spolu so mnou zbiera hracky a dava ich do kosika , potom si vzdy zatlieska. Dlhsie trvalo, kym pochopil, ze macky nie su plysaky a musi sa k nim spravat pekne, ale teraz je uz zlaty, vzdy pride, poviem "pohladkaj, urob mooj" a on ich pekne jemne pohladka, povie pritom "mooooj" a vytiahne z ich kosika nejaku hracku, ktoru danej macke prinesie (mame 4). S jednym kocurom si uzasne rozumeju, hraju nahanacku, schovavacku, nahanaju spolu lopticky, vyvaluju sa spolu na gauci, na koberci, mojkaju sa. Kocur je zaroven dost tolerantny, ked si nanho krpec lahne alebo ho niekam posunie, ked sa predbiehaju, kto bude prvy pri lopticke :D co sa tyka jemnej motoriky, je sikovny, svagrina uci v skolke, nema jednu triedu pridelenu, u nich sa striedaju v triedach a teda je casto aj s dvojrocakmi aj s predskolakmi a minuly vikend mi spominala, ze ceruzku a vidlicku drzi lepsie ako jej 5rocni v skolke (obe veci drzi tak ako my dospeli, neviem, ako to zvycajne robia deti). No a zasa moji svokrovci ani moja mama netrpia az takym spomienkovym optimizmom, vzdy povedia, ze moj muz ani ja sme zdaleka neboli take dobre deti (mojho muza museli na rukach nosit do 4 rokov, lebo si ho tak naucili, cumel ma na fotkach este v 3,5 rokoch, ja som sa hodila o zem za kazdu blbost, svokra musela muzovi az kym nesiel do skoly zaspievat 10 pesniciek a precitat 10 pribehov pred tym, nez isiel spat, lebo ho tak naucila, po kazdom suste mu musela otierat ruky, lebo ho tak naucila... Proste vsetky zlozvyky deti su dosledok rodicovskej vychovy , s niektorymi pride dieta samo, ale ked ich v tom rodicia podporuju, tak jasne, ze sa to len tak nevytrati). A zavisi to od povahy rodica. Niektore matky doslova chcu, aby ich deti na nich viseli a nepohli sa od nich na krok, lebo im to navodzuje pocit nenahraditelnosti, ale je to dvojsecna zbran, potom tu placu, ake su vysilene, znicene, nemozu ist v klude na zachod (inak, toto mne osobne pride doslova nechutne, brat decko so sebou na zachod ci do sprchy, fuj...ved to je MOJA intimna chvila, nikto nema pravo (ani moje dieta), pozerat sa na to, ako tlacim na zachode...akoze toto fakt nie. Mne sa teda nikdy nestalo, ze by mi decko hulakalo pred dverami zachoda. Je zvyknuty, ze ja chodim hore dole a robim si niekedy svoje, niekedy svoje tak, ze zapojim aj jeho a inokedy sa venujem jemu. Takze ked proste odidem na zachod, tak prenho je to povel- mama si sla robit daco svoje, ja si idem robit tiez nieco svoje. A ked sa mu vratim na dohlad, tak mi ide ukazat, co si nakreslil, postavil, precital atd.... My sme macacia rodina a ja s muzom sme doslova ako macaci rodicia- na svoje mlade davame pozor, ale nechavame im volnost, ucime ich to, co povazujeme za potrebne tak, ze to niekolkokrat ukazeme a potom nechame, nech mlada skusa same. Ja som backup v pripade nudze, moje dieta je samostatna bytost, samostatna individualita, ktora sa od malicka musi ucit zit vo velkom svete okolo seba. Nie takym sposobom, ze mama ti bude robit program, mama sa s tebou bude cely den hrat, mama ti bude skakat okolo zadku... Moj pristup je, ze mama ti ukaze a ty skusaj. A nech aj nervaci, nech sa nauci, ze nie vsetko je hned, ze nie je stredobod vesmiru, ze na vsetko sa caka, ze napriklad jedlo treba pripravit pred tym, nez sa moze jest a hucat moze kolko chce, ale to jeho vyrobu neurychli. On bude aj tak nervacit, len kym bude mat obecenstvo. Ked sa nanho nikto nepozera, naco mrhat energiou. Je vela veci, ktore mu nejdu a on sa rozculuje, ale tak co uz. Ukazem raz, 2x a skusaj moj zlaty. Ked uz sa rozculuje dostatocne dlho a aj tak mu to nejde, tak mu nakoniec pomozem, aby o dany ukon nestratil zaujem. On si to potom trenuje aj sam a mozno mu v nasledujucich dnoch este 1-2x pomozem, potom sa to uz nauci aj sam. Co sa tyka spanku- od 2,5 mesiaca spi vo vlastnej izbe, od 4,5 mesiaca bez jedenia v noci. My mame pravo na sukromie v noci, on ma pravo na neruseny spanok (a sukromie a svoj vlastny priestor) On chodi spat o 19tej, my aj po polnoci este svietime. On ma svoj rezim, my svoj. Moja spalna, moj hrad. Jeho spalna, jeho hrad. A z okolia vnimam, ze deti, ktore su prestimulovane podnetmi od rodicov nie su stastnejsie. Moje dieta je stastne, takmer nikdy neplace (alebo len take fake tears 30 sekund, kym ho nezaujme nieco ine), hocikedy sa objimame, mojkame (co neznamena, ze ho budem mat na sebe pricucnuteho cely den)... Proste sa postiskame 2 minutky a on si ide svojim smerom, zoberie si knizky, hracky, ide za macickami.. Ja som spokojna, oddychnuta, nemam dovod byt nervozna ci kricat po nom, ked nieco spravi... Iba ked cielene niekomu ublizi, napriklad otcovi hodi hracku do hlavy, macku potiahne za nohu, tak vtedy nanho razne zvysim hlas, lebo to je za hranicou. Ked ma take obdobie, ze rad hadzal veci o zem, tak mal pokusy hodit jedlo z taniera ci flasu o zem, 3x som mu dorazne povedala "nesmies", ked aj 4x hodil o zem, tak som mu zobrala tanier/flasu a capla ho po ruke. Teraz to uz vobec nerobi, prave naopak, ak mu kusok jedla padne do jedalenskej stolicky, vytiahne ho a da naspat na tanier, ak mu flasa vypadne z ruky, tak ju zodvihne a polozi na stolik atd... Rodicia nie su animatori volneho casu, oni maji dieta vychovat (naucit ho spravat sa, naucit ho, co je spravne a co nespravne, naucit ho samostatnosti, poriadku, hygienie, socialnym vazbam, naucit ho zdravo a asetrivne riesit spory) a pripravit na zivot mimo rodicovsky dom. V kazdom pripade si kazdy robi ako uzna za vhodne a nikto z okolia mu do toho nema co brblat
Ty si na materskej dovolenke, čiže áno na to, aby si sa starala o dieta venovala sa mu vychovávala ho. Nie preto, že ti príde hygiena na kontrolu a dieta samé v ohradke a ste stále dnu, lebo dookola všetko drhnes- lebo že je čo, to vieme všetky. Toto som ja mojej mame pred 13r povedala a pochopila to. Tiež bola akoby výčitka, že stále chodíme von.. že mam všetko urobiť a až potom. Ja jej na to, že to by sme ani nešli, lebo dookola máš čo. Na materskú som odisla z hektickeho zamestnania do ktorého som sa po 2 materských , ktoré som si naplno uzila aj vratila. Si ani neviem predstaviť tie roky “stratiť” tým, že dieta v ohradke a ja “upratovačka”.