Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Správanie sa maminy k druhému dieťatku

lubiduch
7. jan 2015

Ahojte, som mamou 2,5 rocneho synceka a pomaly s manzelom uvazujeme nad druhym dietatkom. Na nase prve vytuzene sme si museli nejaku dobu pockat, bolo to celkom trapenie, preto sme cele to narodenie a starostlivost okolo maleho spolu velmi prezivali. Mame milion fotiek, videi a spomienok na synceka ked bol este babatko. Pamatam si ten pocit ked mi ho v porodnici dali na izbu, bolo by to fakt ako keby mi jeziska najzazracnejsieho priniesli 🙂
Poca tych prvych mesiacov, rokov sme absolvovali vsetky mozne a nemozne kurzy, kruzky, aktivity. Vybavicka najdrahsia a najkvalitnejsia aka mohla byt, vsetko som mala prestudovane, len latkove plienky, vela nosit v satke, len bio strava....
teraz k tomu co sa chcem spytat...Rada by som vedela skusenosti mamin ktore maju viac deti. Ako je to pri druhom, tretom a dalsom x-tom dietati? Stale je to take intenzivne prezivanie vsetkeho? Alebo to uz beriete ze ok, no tak uz si sadlo same ved ma vek, uhm no tak uz chodi...A tak zas nemusi mat vsetko co sa obchode objavi a je edukativne a neviem ake...a ked zaplace no tak chvilu pocka, nebudem hned skakat ako opica k nemu.
Mne osobne by to bolo velmi luto, prvemu som davala vsetku moju pozornost 24h denne, doteraz aj ked chodi do jasliciek mu kazdy vecer a vikend vymyslame program....Bojim sa aby som mala stale chut sa rovnako entuziasticky venvat druhemu ako prvemu dietatku...Ani neviem ci to viem spravne vyjadrit...

Su moje obavy absolutne neopodstatnene, alebo si poviete ze to proste len prilis prezivam? Rada by som vedela skusenosti inych mamiciek , dakujem 🙂

andrejka1974
7. jan 2015

urcite je to nadhernz pocit mat viacej deti, ale ver mi nebudes mat uz tolko casu na starsieho ako doteraz,budes rada, ked sa ti naskytne aspon chvilka,10minut , ktore budes mat len pre seba 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 a to oblecenie deti po sebe podedia aspon moji chalani dedili a dedia este stale po sebe a mladsia dcerka dedi po starsej ,pri starsej dcerke sme kupovali vsetko na novo,je to tatinkov milacik a tak jej kupil toho pozehnane, tak mladsia nic nepotrebuje, len mi rychlejsie rastie 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 a neboj sa cim viacej tim je to supernejsie 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 ja mam vyhodu , ze starsi synovia postrazia mensie sestry a teraz mam vyhodu aj tu , ze uzaj najmensia chodi na pol dna do skolky tak stiham vsetko porobit,moja najmensia je autistka, tak mam co robit s nou 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

ellca123
7. jan 2015

mam tri dcerky/16,12,5/ , z prvej sme boli uplne hotovi,vsetko som studovala ako sa ma robit.....
pri dalsich detoch to bolo ine,trocha vacsi blazinec,starsie chceli strasne pomahat,kupat a prechadzka z kocikmi ich bavila
a ani neviem ako a starsia dcerka mi naucila malinku chodit v 9 mesiacoch, v podstate ju naucila rozpravat a aj ked jej mala burala kocky pri hre a natahovali sa ako male,
dodnes sa tie mensie obracaju na najstarsiu,tej veci vysvetlujem ako prvej podla veku co ju zaujima a vlastne ona podava informacie dalej,vecer pred spanim v posteli diskutuju

len potrebuju mat zavedeny nejaky system pri delbe prace ,ked su vacsie
/napr.jedna umyva riad, druha odklada ,mala mi utiera prach a ja varim- teraz cez prazdniny ked sa nedalo ist von som ich zamestnala aj takto - dufam ze to nevyzneje ,ze zneuzivam vlastne deti,ale aj takto sa chystaju na realny zivot ked sa osamostatnia

marcelatje
7. jan 2015

@lubiduch ja som sa zatiaľ dostala len po druhé tehotenstvo no nie je také ako prvé. Prvé mám fotograficky zdokumentované úplne dopodrobna. Kupovali sme všetky vychytávky, študovala som všetko dostupné, sledovala som sa ..... teraz sa už iba smejem 😀 😀 😀 😀 😀 ani neviem ako a som v 3. trimestri, celkovo mám s bruškom 3 fotky a viem že všetky somariny čo uvedú na trh mi naozaj netreba 😉 na druhé dieťatko určite už nebude toľko času ako si mala pri prvom, no nemyslím si že by ho to ochudobnilo, veď bude mať to, čo tvoje staršie nemalo = súrodenca 😉 a kým bude staršie v škôlke, môžeš sa naplno venovať mladšiemu 🙂

katrinka8
7. jan 2015

@lubiduch - ahoj. No, určite to budeš prežívať veľmi podobne, čo sa týka toho, čo bábätko dokáže. Rovnako sa budeš tešiť z prvého úsmevu, z prvého uchopenia hračky, z pretáčania, budeš netrpezlivo očakáva ť každý jeden pokrok. Na tom sa nezmení asi nič. Ale už rozhodne nebudeš mať čas všetko podrobne sledovať, zapisovať, natáčať, fotiť... a možno Ťa to už ani nebude baviť, lebo zistíš, že je lepšie si to všetko vychutnať "naživo" ako spoza kamery či foťáka. Je to v taký údel druhorodených detí.
Ja som, osobne, pri druhom synčekovi zmenila asi 1000 vecí, čo sa starostlivosti týka 😀 Pri dcérke som oveľa viac toho riešila. Teraz ma vôbec netrápi, či má alebo nemá zladené oblečenie 😀 , netrápi ma, či zje toľko jedla, koľko si predstavujem, netrápi ma, či už dostatočne skoro sa pretáča, chodí, rozpráva atď. - proste viem, že robí všetko práve vtedy, kedy má. Prestala som študovať, čo má kedy vedieť a teším sa z pokrokov vtedy, keď prichádzajú 🙂 Keď dlho uspávam, veľa sa budí alebo mám iné "perné" chviľky, preladím sa do modu "teším sa z prítomnosti bábätka", lebo viem, že čoskoro vyrastie. Najväčšiu radosť mám, keď obe deti spia a môžem sa konečne venovať svojim veciam 😀 Počas dňa riešime stále nejakú logistiku, presuny, škôlku, režim (ako spať, ako ísť von, keď jeden je chorý a druhému je dlho), choroby, nechoroby... naozaj nie je čas riešiť prkotiny, ktoré som riešila pri dcérke. A naozaj nechápem, ako som s jedným dieťaťom mohla večne čosi nestihať 😀 Nerobím deťom v kuse program, lebo sa to ani nedá a ani nechcem - musia sa naučiť urobiť si ho občas aj sami 😉 Dcérka má 4,5 roka, synček 13 mesiacov. Už sa dokážu nejakú tú chvíľku spolu zabaviť, keď dačo treba porobiť rýchlo, hoci niekedy viac riešime spory o hračky či schválnosti 🙂
Zmenila som názor na výbavičku - je mi 48, aká je jedálenská stolička či misky a lyžičky, to sú ozaj nepodstatné veci, dieťa sa naje na hocijakej stoličke. S kočiarom po dcérke sme boli spokojní, tak sme mali o starosť menej. Oblečenie muselo väčšinou ísť, bohužiaľ, nanovo, keďže dcérka je letná a synček novembrový (nesadla veľkosť). Poučila som sa a kúpila nr. 1 vo výbavičke - nosič zumbuccu. Ostatok sa používa po dcérke, všetko, čo je použiteľné. Začala som nakupovať niektoré veci v bazáriku - lebo nemienim dávať 10-ky eur na veci, ktoré si bábo oblečie 10x...
Čo sa nezmenilo je náš pohľad na bezpečnosť (autosedačka kvalitná byť musí), strava viac menej tiež rovnako dbáme (malé výnimky, ústupky, ale ozaj maličké, asi robím, ale to mám doma teraz diametrálne odlišného jedáka), výchova asi tiež rovnako bude prebiehať 😀
Proste tie skúsenosti, prežívanie, poznanie plynutia času a uvedomenia si dôležitosti "vecí" urobili svoje. A hlavne čas zmenil veľa 😀 😀 😀 No a tiež ten starší súrodenec 🙂

janamt
7. jan 2015

Ja mám dve dcérky (2 roky a pol roka) a tiež som pri staršej všetko podrobne sledovala, zapisovala, fotila, študovala, porovnávala... Keď som druhýkrát otehotnela, veľmi často som rozmýšľala o tom, že staršiu dcérku ľúbim úplne najviac na svete ako sa len dá, že ako to bude s druhým dieťatkom, myslela som si, že rovnako nekonečná láska neexistuje...teraz viem, že to bolo úplne zbytočné, milujem obidve rovnako najviac, dokopy je to toľko lásky, že by som nikdy neverila, že je to možné. Pri mladšej sa menej stresujem, či ide podľa tabuliek, ale tiež mi menej vadí, keď sa nevyspím, lebo sa chce v noci nosiť na rukách...aj keď som často veľmi unavená, viac si uvedomujem, že mi veľmi rýchlo vyrastú a snažím sa užiť každú krásnu chvíľku s nimi. Čiže z môjho pohľadu je to celé ešte intenzívnejšie a krajšie, ako keď sme mali iba jedno dieťatko. Tiež látkujeme a nosíme v šatke, edukatívne hračky zdedí mladšia, plakať mladšiu nenechám...no ale teraz mám ešte zásoby energie z toho, že bol cez Vianoce doma manžel a málinko som si oddýchla, mať viac detičiek je makačka, je to niekedy na nervy a logisticky veľmi náročné, keď ich ale potom vidím, ako sa zo seba tešia, nič nie je dôležitejšie a krajšie.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli