Syndróm vyhorenia verzus hodná k psychológovi
Ahojte žienky, som na pokraji zrútenia a preto prosím o názory a radu , lebo viem , že určite si veľa z vás tým prešlo. Mám 2 deti 6ročné a 15mesačné. Malý od narodenia zle v noci spáva, už som skúšala 100 spôsobov na lepší spánok ale nič nezabralo ... takže som už cca 450 nocí nespala a ja som úplne na dne, mám pocit že nezvládam materstvo pritom som tak veľmi chcela mať rodinu a deti a teraz mám z toho úplne iné pocity a myšlienky či nebolo lepšie si ešte úžívať , či nebolo lepšie mať len 1 dieťatko...nech mi pán boh odpustí...ale takéto myšlienky a depky mám. Som podráždená na deti, každý večer plačem keď ma nikto nevidí. Mám 28 rokov a mám pocit , že som babička na dôchodku . Som znudená a zároveň unavená z každodenného stereotypu , už mám nervy aj z prania a metly pritom poriadok milujem. Nemá mi kto pomôcť starý rodičia sa tvária ako keby vnúčatá ani nemali, ich názor je : "chcela si deti, tak sa staraj, my nemáme čas" ten mladší syn je veľmi živé dieťatko vyžaduje veľa pozornosti a starostlivosti a keď pride starší zo škôlky ja už totálne nevládzem , plačem že nemôžem sa staršiemu venovať na plno teraz to veľmi potrebuje lebo je predškolák . Muž veľa pracuje , takže ani s ním sa nedá veľmi rátať len z času na čas. Nemám sa kedy ani najesť , pijem studenú kávu, obed jem studený a potom mi to už ani nechutí. Mám vyhľadať psychologa? ja sa totižto nemám ani komu vyrevať ani vyrozprávať , mama je v zahranicí, otec má druhú rodinu a muž mi povie nerev ...... K tomu všetkému bývame na samote, nie sú tu deti ani mamičky a nie vždy po nevyspatej noci sa mi chce ísť do mesta za kamarátkov alebo do detských centier. Vopred ďakujem ak ma podporíte a poradíte.
@bobaska6 boooze,ako ta chapem...tiez na moje deti niet ruk,co by ich aspon trosku zabavili...okrem mojich a manzelovych..a roboty velmi vela na dome,okolo,atd,atd...niekedy som total zufala...
ale mam stastie=v manzelovom pochopeni a pomoci
podla mna ti nepomoze psycholog,ale realna pomoc manzela
ja viem,ze s peniazmi je to tazko,ze s pracou je tazko...ale lahko sa moze stat,ze sa dopracujes k nejakej chorobe a vtedy k tym detom bude musiet manzel ostat doma
nekric na neho,nenadavaj,neplac.....najprv sa v klude porozpravajte,bez emocii mu to vysvetli...a emocie mozu prist neskor
vysvetli mu,ze bez jeho pomoci to nezvladnes a ze tato situacia s detmi nebude cely zivot,musite to spolu prekonat a bude trosku kludnejsie obdobie
ste na vsetko dvaja...a dvaja to aj zvladnete
a ver,ze nie si sama,kt.ma podobne "stavy"...nie si o nic horsia mama,zena ako ine...len si jednoducho unavena,vycerpana...
mne ked je uz velmi zle,pridem aspon na chvilu "resetnut" na MK,lebo potrebujem na chvilu posunut myslienky inde=ked som teda sama doma...iba s detmi a uz nevladzem psychicky
bude raz lepsie=to si vzdy hovorim=hovorime
Ahoj, pocity, ktoré zažívaš sú bežné a prirodzené, každý na koho sa toho nakopí veľa, či už v rodine, v domácnosti, pracovných veciach, zdravotnej oblasti, kdekoľvek a v čomkoľvek, ak v tom "dlho sám šliape cestičku", tak sa mu sily vyčerpajú a potrebuje podporu a oddych. Preto si myslím, že návšteva psychológa je kedykoľvek dobrý nápad, aj samotní psychológovia chodia k svojim kolegom na terapie, veď nikto z nás nie je dokonalý či perpetum mobile 😉 Ak mi napíšeš odkiaľ pochádzaš, možno budem vedieť poradiť kontakt na nejakého psychológa.. 😉 Hlavne v tejto situácii netreba zostávať sama a čakať, že to prejde, staráš sa o druhých, postaraj sa aj o svoju pohodu.. lebo rodina je systém, v ktorom každý člen vplýva na toho druhého a naopak.. a ak budeš spokojnejšia, tak budeš reagovať aj Ty aj Tvoj manžel a deti inak 😉 ... držím prsty!
Potrebujes realnu pomoc od manzela, aspon cez vikendy, alebo proste vtedy ked nie je v praci, alebo rano nemusi vstavat. V prvom rade musis byt ty v pohode aby si mala deti v pohode, ak ty nebudes o.k. tak nebudu o.k. ani deti ani manzel, toto si musis ty spolu s manzelom uvedomit. Nech si vezme tdva-tri d i dovolenky a venuje sa detom, ty sa vyspi, oddychni si, aj to ma vyznam.
@bobaska6 mas to tazke... poznam tieto pocity, prezila som si to... stale nevyspata, podrazdena ,unavena, ten stereotyp, hroza ma obchadza, ked si spomeniem 😒 ale teraz je to ovela lepsie, treba vydrzat a podniknut nejake kroky, aby si preklenula toto narocne obdobie....
- poziadaj o pomoc hocikoho (zabudni na hrdost a na to, ze by si to mala zvladat sama), skus si najst vypomoc okolo deti
- s muzom by si mala dat vazny rozhovor, vysvetlit mu situaciu a naliehavost tvojej potreby, aby ti pomahal, dohodnite si pravidla starostlivosti o deti (su to aj jeho deti, ci nie?)
- psychologa si urcite najdi, moze ta podporit a viest tym celym
- stretavaj sa s ludmi, kamoskami, chod s detmi von... viem, ze si unavena, ale takto ta to bude ubijat doma este viac (socialna izolacia je zabijak)
naozaj sa ti necudujem, ze mas take pocity. bez podpory manzela, rodiny, priatelov, sa funguje v takychto situaciach velmi tazko 😢
mozno este jeden postreh - skus s okolim o tom komunikovat, vysvetlit im, ze potrebujes aj ty vypnut, nacrtnut, co by bolo, keby ta raz odviezla sanitka (niekedy to moze nepekne skoncit), ze uz si naozaj v koncoch... neplac potichu, ked ta nikto nevidi, jednoducho im to ukaz, ako na tom si a co potrebujes... d
drzim velmi palce!
-okamžite prestaň milovať poriadok
-starší je v školke,prichádza o ktorej,o 15tej cca? mladší predsa cez deň aj spí ,zaľahni a spi s ním
-varíš každý deň? netreba,navar aspoň polievku na dva dni,ostatné navar viac,dávaj do mrazničky,var jednoduché jedlá
-manžel ťa v tomto nepochopí,ani to nečakaj,nevysvetľuj,to je diagnoza chlap,si na MD a on nemá šajnu čo všetko žena na MD musí zvládať /jedine ak by bol na tvojom mieste/...jednoducho sa s ním dohodni,že každý štvrtok odchádzaš z domu na 2-3 hod.v záujme svojho psychického zdravia,a to aj keby traktory z neba padali a o deti sa stará on...a aj to dodržiavaj,chod na kávu ,ku kámoške,ku kozmetičke,dokostola,do kníhkupectva,kdekoľvekkde sa nabiješ energiou
- na víkendy mimo domu chodíte? asi nie,tak sadaj k pc a nájdi niečo na zľavových portáloch,predškolákovi predsa treba ukázať aj Tatry,Bojnice,Liptov,kadečo sadá za lacný peniaz nájsť a rodine toto pomáha
- a uvedom si- ak si sama nepomôžeš,tak ti nepomôže nik,ani psycholog,ani kňaz,ani manžel,ty sama sa musíš inak nastaviť,inak zorganizovať deň,inak nastaviť priority,využiť pomoc čo sa núka /napr. sušičku prádla máš?/ inak sa správať sama k sebe,urobiť si raz za čas radosť trebárs kúpou knižky,mysli aj na seba,na silvestra si obstaraj opatrovateľku a švihajte tancovať,život nie je len o metle a hrncoch,ani na MD nie 😉
kto by to zvladal po tolkych neprespatych nociach. ako ti spi krpec cez den? prejdi na jeho rezim a oddychuj kazdu minutu co sa da. ked budes vyspata aj svet sa ti bude zdat hned lepsi 😉
@bobaska6 musis si vyclenit nejaky cas len pre seba. (kadernik/cvicenie/kozmetika ... nieco) - aj formou, ze si zabestelujes daku auperku v meste na 3 hodky cez den a zbehnes ku kadernicke ...
dalej, skus porozmyslat nad zmenou rezimu, mne napr tiez zadrbava uz doma,a preto som vdacna, ze s malym chodim na babatkovske plavanie. je to vytrhnutie z toho stereotypu plienka-cecik-prikrm-kocik dokola.
ser na poriadok, nepuliruj, riad tolko, aby bolo cisto, no netreba zmyvat/lestit/pulirovat kazdy den. ani kazdy druhy. a ani kazdy treti 🙂 detto varenie, ak varis, tak sprav za kotol rizota/gulasu/segedinu na tri dni a hotovo.
skus si to zariadit tak, ze maleho nechas napr cez vikend muzovi (alebo opat daka babysitting na tri hodiny) a so starsim pojdes trebars do kina. nech si ta aj on uzije.
a tiez porozmyslajnad aktivitami, co by ste mohli absolvovat vsetci spolu. a muzovi to predostri.
a hlavne VZCHOP SA. mozno ti pomoze aj psycholog,no hlavne si musis pomoct ty vo svojej hlave. porozpravajte sa upromne s muzom, neplac pred nim, napis si argumenty a veci, co mu chces povedat a co potrebujes.nemoze byt s detmi? zaraba?tak nech zaplatidakej studentke, co si rada privirobi a postrazi a pomoze s detmi, kym ty si oddychnes/poriesis ine veci. byva malo s demi cez tyzden?musi sa im o tovenovat viac cez vikend. atd .... drz sa. nebj, decka nam vyrastu a potom sa konecne vyspime 🙂 ja som mala ukazkove dieta, co prespalo celu noc. no od prveho zuba zaspava o/po desiatej a v noci sa budi tri-styri krat a cez den spi niekedy len polhodku 🙂 ja, co som spavala do desiatej, si tiez bucham hlavu o stenu, ze bolo mi to treba? a potom sa zazubi, sinter maly, pripadne ma uhryzne do bradavky - a nemiluj ho potom 🙂
@bobaska6 ty nepotrebuješ psychológa, ty sa potrebuješ poriadne vyspať a oddýchnuť si. V prvom rade prestaň "zúrivo" upratovať a radšej ušetrený čas venuj tomu, že s malým pôjdešj častejšie von. Píšeš, že bývate na samote, takže máš priestor na to, aby sa malý vonku vybláznil, vybehal, unavil sa a potom možno bude aj lepšie spať. A tiež nerozumiem tomu, prečo ješ studený obed a piješ studenú kávu? Aj keď máš dieťa ktorému sa hovorí "živé striebro", to neznamená, že by si mala za ním behať celý deň. Nauč ho, nech sa trochu aj sám pohrá, aby si sa mohla v kľude najesť. Ak nie, urob to tak ako sa to robilo kedysi / aj ja som to tak praktizovala/ - dieťa sa dalo do ohradky, malo tam hračky, neutieklo odtiaľ a matka si mohla zatiaľ urobiť niečo dôležité. A tiež sa v kľude porozprávaj s manželom, že by ti mohol podľa možnosti viac pomáhať s deťmi.
@bobaska6 potrebuješ vypnúť a spánok. Neviem koľko máte peňazí, ale normálne daj menšieho opatrovateľke,ked je ten starší v škôlke a vyspi sa.
Alebo daj opatrovateľlke a venuj sa staršiemu. Rob to tak 1 x za dva týždne. Nič na tom nie je, že 2x do mesiaca dáš malého opatrovateľke alebo ho šupneš do škôlky a ty sa vyspíš riadne.
Psychologa môžeš keď sa tak cítiš možno ti to pomôže ale tebe asi chýba ten spánok a niečia pomoc. Je to ťažké ale musíš byť silná. Podľa toho čo si popísala si unavená. Ja keď som mala prvé dieťa som to nejak nezvládala ale teraz mám dve a zvládam to oveľa lepšie. Naši nám tiež nejak nepomáhajú sem tam sa navštívime to je všetko. Presne som aj nestíhala pri prvom ako ty najesť sa a tak a aj som dosť schudla a má to aj na mna psych. násladky ale nie len z jedenia som to mala ešte z vela vecí čo tomu dopomohlo. Hlavne sa drž neviem z istotou povedať čo by som robyla. Ale chcem ti len povedať že ti drím palce.
A co nejaka kamaratka dobra,mas? Lebo ja tiez nemam ziadnu taku optimisticku priatelku, obcas sa mi niekto ozve, ale kazdy dnes mysli len na seba. Ak sa budes obklopovat veselymi a prijemnymi ludmi, aj zivot a problemy ti potom pridu lahsie znesitelne. Inak ak tu nejaka taka mamicka je, rada si popisem. Alebo aj ty mi napis, ked sa vyrozpravas, ulavi sa ti.
Ja som mala obe dievcata nespavcov (rozdiel 2,5roka),takze si to viem predstavit...kojila som do dvoch rokov obe (neviem,ci to je aj tvoj pripad),14 x za noc si cucnut bolo bezne... derrick sa so svojimi vackami pod ocami mohol schovat 🙂 cez den spali iba v satke na mne,kazde kocikovanie v snahe uspat ich koncilo vreskom... chce to upravit rezim ako pisu kocky... starsi predskolak je vacsinu casu vystarany (ak je v skolke do cca tretej,ked ste len na pol dna,normalne ho daj do tretej),s mladsim sa pekne naobeduj teple jedlo,ved obed mu tiez hadam nedavas studeny- varit na viac dni a len ohriat...ked maly zalomi poobede,ty s nim (u nas fungovalo hojdacie kreslo,krpky v kresle a ja - hoc aj nie spiaca,tak aspon v polohe lezmo pri nich s knihou)... pridat prechadzky - staci sa pomotat po vonku,starsi ti bude kecat,co v skolke a mladsi sa na cerstvom vzduchu mozno unavi tiez 🙂 a hlavne si uvedomit,ze ako si to spravis,tak to budes mat... mne to pomohlo asi najviac,to uvedomenie,ze manzo v robote od rana do nevidim,stari rodicia z oboch stran nemohli pomahat,na vsetko sama...ako prva padla moja snaha o perfekcionizmus,ze musi byt vsetko tip top...
@bobaska6
Ahoj, uplne ta chapem a uplne suhlasim s @janinah. Ja som teraz na tri mesiace v Cechach, kvoli muzovej praci a som miestami na prasky, lebo tu nemam s kym ist von, s kym sa porozpravat. Doma som chodila na spaninu, povedala som MM, ze v zaujme mojho aj jeho psychickeho zdravia budem chodit aj cez MD, a dcera mala mesiac, ked som sla prvykrat. Ja by som sa bez tych par hodin tyzdenne doma zblaznila, a sla som aj ked som tam kolkokrat zivala, lebo dcera bol extremny nespac, do polroka cez den spala max hodinku v kuse a to som si uz blahozelala, v noci kojena samozrejme viackrat.
Potrebujes vypadnut von, medzi normalnych ludi, chod na jogu, zabehat si, alebo na kavu s kamoskou, tam kde to mas rada. Alebo len sama nakupit, aj to je super, ked nemusis stale riesit tie male vrestadla okolo seba 😉 Aj ked sa ti mozno vecer nechce, aj tak chod, nech sa muz aj na hlavu postavi! Mne tiez nikto iny ako muz nemoze pomoct a keby som mu proste nepovedala, ze odchadzam, tak on sam by mi to nenavrhol. To su proste chlapi, s tym nic neurobis.. Iba velmi malo je takych, co s tym pridu sami od seba.
Mne teda ten pobyt mimo domu dost pomaha a aj som milsia na muza potom, lebo jasne, ze ked si nevyspata a unavena a znudena z toho vsetkeho, tak mila na neho nebudes. To nie som ani ja a tiez sa potom hadame 😉
A k tomu studenemu jedlu, tiez som to tak mala, lebo ked dcera zaspala tak rychlo vsetko porobit, aby som stihala.. teraz ked zaspi, prve co urobim, je ze si zalejem kavu, pozriet maily, vypijem v klude kavu a POTOM idem nieco robit 🙂 varim aj ked je mala hore, proste musi vydrzat, poriadok udrziavat tak, aby sme normalne existovali.
A skus cez vikendy nieco vymysliet, u nas je aj to povacsine na mne, co ma strasne stve, ale tak radsej nieco vymyslim, ako sediet doma.. kazdy maly vylet je lepsi, ako sediet doma.. a nemusia to byt drahe vikendove pobyty, obehat okolite mesta, dat si tam kavu a kolac, aj to je vylet.. aspon pre mna a pomaha to teda 🙂 Hlavne ten kolac, co nemusim doma piect xixi
A urcite si nehovor, ze si zla matka, vsetky sme take, ze obcas padame na hubu, a tie ktore vravia, ze nie, tak tie urcite klamu 😉 A ja osobne taku ani nepoznam a to poznam vela mamiciek! Tiez som si uz povedala, ze ci mi toto bolo treba ku stastiu, ale pravda je, ze bolo, lebo tolko lasky mi nikdy nikto nedal.. a aj ked sa hnevam niekedy, tak ta mala mrska pride, pohladka ma tou mini rukou a ideme dalej 🙂 Kava vypita, maily pozrete, ideme varit s muzom 🙂 (caka kym dopisem!) nech mame co jest, ked sa mala zobudi 🙂
jáááj, vitaj v klube 🙂 mne dnes manžel povedal, že už sa nemám ľutovať a tváriť unavene 🙂 tiež som stále podráždená a nervózna. Potrebuješ si len oddýchnuť. Odložiť deti aspoň na 1 deň a venovať sa len sebe a robiť to, čo ťa baví. Poľav z nárokov. Var na 2 dni a ten deň keď nevaríš, tak nič nerieš. Hraj sa s malým, neupratuj, neper, nežehli. Snaž sa si ho spríjemniť ako sa dá. Otvor si fľašku vína a daj si 1 pohárik ku telke 🙂 Viem čo prežívaš, plne ťa chápem a spolu súcitim s tebou. Posielam srdiečko 🙂
Presne ako dievcata pisu. Okrem spanku potrebujes aj cas pre seba. Nieco, kam mozes vypadnut a zresetovat hlavu. Najdi si nieco, co ti urobi dobre. Ja chodim dvakrat tyzdenne cvicit. Castokrat tam idem poriadne vycerpana, ale idem. Nabije ma to neskutocnou energiou a tie endorfiny po cviceni su uzasne. Sice boli pokusy od svokry, ze si mozem zacvicit u nich v pivnici, kde maju nejake "stroje", ale to som zrusila, lebo ja som tvor spolocensky a potrebujem vidiet aj inych ludi ako rodinu a hlavne potrebujem byt aj chvilu sama. Jasne, ze muz neplesa nadsenim, ale zvykol si uz a chape to. Proste som ho tak naucila. On je aj celkom rad, lebo po narodeni prveho syna som mala pop.depresiu. Odvtedy mi pribudli este dve deti, depresia sa nastastie uz neobjavila, tak mozno aj preto mi tie vyjazdy aj akceptuje a nerepta. Prenho to moje depresivne obdobie patrilo k najhorsim. Takto sme obaja spokojni.
@dorsetka niektoré deti proste zle spávajú, bez ohľadu na príčinu. A ak je dieťa ešte kojené, tak je samozrejmosťou, že sa budí niekoľkokrát za noc, aj keď už by papať nepotrebovalo 🙂
ešte ma napadlo, že či ešte kojíš, či to nočné budenie nieje pripisované tomu. A vraj deti zle spia, ak majú pod sebou prameň s vodou. Skús mu zmeniť miesto postele. Jedna baba tu aj dávala očistný rituál aby dieťa lepšie spalo. Sú aj homeopatika pre detí na lepšie spanie. Taktiež čajíky. Ak dojčíš, tak zvážiť nočné odstavenie. Ale to už ty musíš vedieť, ktorú cestu si vyberieš.
@luciannka83 my mame oproti spalne cize aj oproti postielky kupelnu moze aj to s tym suvisiet jeho zle spanie ?
@luciannka83 uz nekojim sme na UM a skusala som cajiky, kase, homeopatika, sirupiky na kludny spanok, vsetko mozne uz asi 😔
Dakujem vam vsetkym co si nasli chvilu a napisali a tym ma podporili povzbudili . Dakujem za rady urcite sa ich budem snazit realizovat aj ked viem ze to bude zlozite . Dufam , ze bude lepsie ked mensi podrastie a vyhraju sa navzajom. Aj ked viem stare zname : male deti , male starosti . Velke deti , velke starosti ....
@bobaska6 škoda ze sa nemôžme stretnúť . Tym istým som si prešla a aj teraz ked sa to ako tak ukludnilo mam presne take iste výčitky ze som neschopná a zlá matka. Čosi je nas viac . Je to proste náročne obdobie.
@bobaska6 to by nemalo robiť problém, je to myslené tak, že pod zemou je zdroj vody z ktorého by mohla byť studňa. 🙂 A ako často sa budí? Či v čom konkrétne je problém?
@bobaska6 a ešte ma napadá, ... spí s vami v posteli, alebo v postielke? Nestačí mu, keď sa prebudí dať len rúčku, alebo pohladkať a spí ďalej? V 15m to môže byť spôsobené aj separačnou krízou. Či je to všeobecne dlhodobý problém.
sorry, že tu spamujem, ale ešte ma napadla jedná vec. A u mňa sa to 2x potvrdilo. 🙂 Ak sa mamička zmiery s tým, že proste v noci vstáva a začne to brať ako fakt a prirodzenú vec, tak aspoň u nás sa to stále upravilo a tiež sme to nemali so spaním jednoduché. Budeš z toho menej deprimovaná, keď to prijmeš tak ako to je a prestaneš rátať koľko krát si sa v noci zobudila. Ako viem, že deficit spánku nie je príjemný, no snaž sa ho vynahradiť poobede, keď deti spia a spí s nimi. A ešte jedná vec, určite sa to raz skončí!!! 🙂 Hlavu hore žienka 🙂
@luciannka83 to je problem od narodenia , v prvych mesiacoch bolo budenie kazdu hodinu , potom kazde dve, tri . A teraz ked je " lepsia noc " tak sa budi 2-3 krat na jedenie caj nechce to by plakal do rana a ked je horsia noc tak sa budi kazde dve hodiny mrci a je nervozny vtedy uz nepomoze ani mliecko. Zaspava v postielke tam vydrzi spat 2-3 hodiny a ked sa zobudi uz si ho dam k sebe.
A ešte som zabudla dodať, že s mužom máme krízu za krízou, hádky na dennom poriadku, mna vytočí aj maličkosť a nedokážem sa už z ničoho radovať a už sme hneď "v hrsti" úplne som stratila sebavedomie a mám pocit, že sa už ani nelúbime. Nezvládam toto obdobie...ak viete poradťe dobrého psychologa je mi jedno v akom meste .