Výchova - nevýchova

@katussska24 suhlasim osobne v kazdom bode...aj v 4tom len...kludne vzdy reagovat som sa nenaucila este stale ☹ kiez by som to vedela...pracovala som s ludmi,vzdy mivraveli aku mam super trpezlivost...prrisli detii a cim dlhsie trva obdobie vzdoru tym menej trpez.a kludnych reakcii ☹ nie som hrda ze kricim,syn je narocne dieta a ja sa v tom uz stracam ☹

@katussska24 plus byt dosledny a stat si za svojim.to vy som este pridala.

@terezka1947 krasne napisane...

@katussska24 no to si myslím aj ja, ale z okolia som si všimla že nie pre všetkých rodičov je to gro. Hlavne vidno ako matka zakazuje a tatik všetko povolí. Pri mojej výchove to tiež tak bolo a ako dieťa som to riadne zneužívala, takze som si povedala že u nás doma to tak nebude a manžel ma v tom podporuje. Aj keď musím sa priznať, že niekedy to nie je ľahké. Hlavne ak tatik nakrici podľa mna za banalitu a mala sa chce ísť ku mne pomojkat. .... Juj ako by som ju niekedy polutovala, ale držím sa a nepovolim. No zatiaľ sme na začiatkoch uvidíme ako nám to pôjde ďalej. Teraz nám začalo obdobie NIE!!!!!! a ja rozmýšľam ako sa s tým popasovat, zatiaľ zaberá dat vždy na vyber 2 možnosti ( obe vhodne pre nás, napr. buď si oblecies to alebo to) a jedna z toho byt musí a ta druha skončí s NIE, NIE a NIE !!!!!! Celkovo som sa rozhodla dávať malej vždy všetko na vyber aby sa naučila sama rozhodovat a niesť si za svoje rozhodnutia následky. Teraz sú to len banality - topánky, tričko, ryža alebo zemiaky, dva copy alebo jeden..... Zatiaľ nám to ide. Ale dosť veľký problém mame s majetnictvom, nechce nič požičať a za všetko kuse alebo stipe. Skúšala som si to nevšímať, potom dat po zadku, aj vysvetlit že to bábätko boli. Tak s tou treťou možnosťou mám zatiaľ najlepšie úspechy ale aj tak nám to ide pomaly a dosť slabo. Ale každá matka ma so svojim dieťaťom svoje problémy a tak ako si uz napísala ( myslím že ty) na žiadne dieťa neexistuje tabuľka ani zaručený návod na výchovu. Každá matka vychováva najlepšie ako vie a snáď jedine pozitívne a to aj spoločne pre všetky detičky je im dat co najviac lásky, porozumenia a čas ( nemusí ho byt veľa, hlavne je že bude využitý správne)

@katussska24 A dost som teraz zacala citat druhykrat (vcera vecer) a dospela som k nazoru,ze kedze Francuzi pozitkari,vsetko si chcu vychutnat,takbtak oristupuju aj k vychove,resp. v ich ponimani k vzdelavaniu deti-aj z tohp chcu mat pozitok aby mohli mat pozitok z inych veci a cinnosti aj oni a aby ti naucili aj svoje deti.
Ja som tam bola len polroka a moji boli dost zaneprazdneni,takze som len pokracovala v tom,co mi povedali,ze kedy jedia,kde maju veci,ostatne uz slo podla mna,ale my sme sa najma hrali,na to som tam v neskorych popoludnajsich hodinach bola.
No a ked som obcas babysittovala tu,raz sme mali na starosti asi 10deti,mozno i viac. Asi polovica bola francuzskych,polovica anglickych.a veru sakra rozdiel! Tie francuzske boli pokojne,stranili sa tych divokych anglickych..takze asi nieco na tej francuzskej vychove je. Oni s amozno nad tym tak nezamyslaju,nediskutuju,nerobia z toho vedu,oni jednoducho vzdelavaju-intuitivne a tak,aby im to bolo prijemne. Nie so vsetkym z knihy suhlasim,nie vsetko sa mi paci,ale vo vseobecnosti ano. K tomu zaveru som dospela ja. Mozno sa mylim,ale tak som to vnimala.

@siska53 ani mne nesedi z tej knihy vsetko od A-Z. Najma ked pridesna kapitolu o jasliach/skolkach...to
je uplne ine kafe ako u nas 😝 😀 ale vela veci mi tak troska pomohlo k inemu uhlu pohladu...a mozno aj preto, ze som od narodenia taky pozitkarsky typ cloveka...tak mi to sadlo 😉 ale zaujimave, ze si videla aj prax a ze sa tie fra deti lisia ako pises....to som brala tak s rezervou, ze ved ktovie ake je to naozaj... 😎

@mimake obdobie "nie"? chcela som pisat ze si popredu asi, ale pozeram, ze ja mam starsi bambulu doma - o par mesiacov 😀 Karin je nastastie v tomto velmi zlata - nie ze poziciava veci, ona mam pocit, ze ine deti az "obtazuje" tym vsetkym co im nanosi....az niekedy sama dufam, ze tiez bude trochu taka, ze si neda veci vziat atd 😀 no ale my zas mame ine "vyrazne crty" 😝 ...ale aj ked je to niekedy na nervy, paci sa mi, ze deti v nas otvaraju akusi novu formu kreativity - ak teda sme ochotni 😉 aj ked niekedy popravde - v krizovych situaciach sa necitim absolutne kreativna,. skor "vygumovana" ... 😀 😀 😀 no uzivam si to, cas kedy je taka aka je, z velkej casti nepredvidatelna, kazdy den je iny, kazdym tyzdnom vie cosi nove, meni sa.....zatial mam 1dieta a uvedomujem si ten "benefit"...tak si to vychutnavam a vymyslam co vylepsit, zmenit/nemenit 🙂

tak, ja som mama-bežkyna na dlhé trate 😅 😀
máme "kopu" detí vychovaných, "odchovaných" a ešte "zopár" stále prítomných 😉
a hoci nám (mne a manželovi) teda prešlo rukami mnoho detí, zodpovedne môžem prehlásiť,
že na žiadne z nich nikdy nefungovali overené, osvedčené, univerzálne rady 😉
každé deculko bolo a stále je iné, ale fakt, že dokonale iné-odlišné a tak aj naša výchova je pri každom iná, odlišná a špecifická-presne podľa špecifík toho, ktorého dieťaťa...
dokonca stalo sa aj, že úplne protichodná...
jednak preto, že medzi prvým a posledným decuľkom uplynul už nejaký ten rôčik (presnejšie 10 rokov 😉) a naše pôvodné "nastavenia" sa skrátka skúsenosťami prestavili na iný mód a jednak aj preto, že deti sme mali ozaj až protichodne rôzne (keďže najmä tie domováčikovské si priniesli už z vnútromaternicového života také ťažké batôžky, ktoré by sme im nejakou striktnou a nemennou výchovou ešte poriadne sťažili)...
máme pár zásad (pravidiel), ktoré sú viac-menej stabilné (ale tie nesúvisia primárne s výchovou, ako skôr s našim životným postojom a nazeraním) a ostatné modifikujeme podľa situácie dieťaťa...
a i napriek tej "dlhoročnej" skúsenosti s malými deťmi, sme stále "na pochode" a stále sa učíme 😉
/preto ten beh na dlhú trať v úvode/...

ale tiež si po rokoch jasne uvedomujem, aký veľký kus sme prešli od "knižkovej" výchovy k tej prirodzenej-inštinktívnej, neovplyvniteľnej okolitými názormi... (hoci už pri tej knižkovej sme "razili" aj svoj smer, aj tak nás to "knižkové" a "okolímnázorové" (=múdre rady okolia) vnútorne dosť ovplyvňovalo a dávalo nám chrobáka do hlavy, či naše smerovanie vedieme správne)...
s odstupom času už na deťoch vidno, že až tak mimo sme predsa len neboli 🙂

teraz nás však čaká absolútne nové obdobie, ktoré sme doteraz neprešli s ani jedným deculkom- a tým je blížiaca sa puberta nášho Prvorodeného 🙂 😉
už teraz sa na to pripravujeme a veríme, že po jej skončení zožneme pozitívne výsledky nášho doterajšieho siatia...i napriek tomu, že vieme, že práve pri najstaršom sme urobili -ako začiatočníci- najviac chýb 😉
avšak, akonáhle sme si to uvedomili, začali sme pracovať na ich zmiernení, odstránení, tak snáď nám to o rok, dva syn nezráta v tom najhoršom 😅 😉 🙂

@magimary no,klikla som si na tvoju "profilovku"a stratila rec(v dobrom)....naozaj klobuk dole....a uprimne,toto nedokaze kazdy clovek-mat tolko lasky pre seba a este aj na rozdavanie....naozaj klobuk dole.
a prajem rodicom a aj vseeeeeetkym deturencom veeeela zravicka

@terezka1947 vďaka 🙂

@katussska24 áno v tom obdobi sme teda riadne dopredu. Aj moja mamka sa čudovala, že veď toto ma prísť až okolo 2,5 roku. No co uz, prekvapuje aj takým spôsobom 🙂 Ta tvoja slečna by mohla poslať kúsok toho " rozdávania" tej mojej potvorke. Neviem prečo ale sú detičky ktorým pozicia všetko a sú take ktoré sa nemôžu jej veci ani dotknúť. Pritom všetkým deťom bez rozdielu dáva pusinky a strašne sa teší ak sú spolu. My sme sa rozhodli popracovať na druhom babu, aj keď som sveto svete tvrdila že ak vôbec druhé bude tak to bude najskôr za 5 rokov, tak uvidíme ako budem s výchovou pokračovať potom 😉 bude to určite iné. náročnejšie, viac stresujucejsie 😀 tak som zvedavá ako sa nám potom bude dariť nepolavit z našich zásad. Ale popravde, teším sa na to všetko pekne a aj na to náročné. Deti nás istým spôsobom zmenia a dokazu v nás prebudiť dosiaľ nepoznané 🙂

prečítala som veľa kníh o deťoch a zistila som z jednu vec dôležitú pre mňa, že žiadna kniha nedá návod na dobrú výchovu môjho dieťaťa, pretože aj spisovateľ pozná len to svoje dieťa a cudzie nie...a myslím si aj to, že chlapi by nemali písať knihy o deťoch, pretože ani zďaleka nevedia, ako výchova prebieha, nezúčastňujú sa jej, len niekedy nakuknú, nezažili tehostenstvo, pôrod ani celúdennú starostlivosť (poväčšinou), takže môžu jedine teoretizovať

@katussska24 no zazila som to tak..ale to tu u nas raz..tam priamonsom nemala moznost to sledovat lebo oni boli stale v praci,cize to som zazula dost malo takych situacii ale mozem suhlasit s autorkou knihy. Nevravim,ze vzdy,aj tam su rozmaznane deti,ktore si robia,co chcu su drze..to sjor poznam z rozoravania kamosieklau-pairiek,no tam to mohlo byt sposobene aj tym,ze au-pairky nemohli nic a deti mohli voci nim vsetko,ze brali ich ako podriadene osoby aj ti dospeli... Ja i moja suseda au-pairka sme mali ine postavenie,ale i mensie deti.

Inak tak rozmyslam...my tu hladame,ako vychovavat,hladame a potrebujeme navody a "primitivne"kmene to robia automaticky intuitivne a asi aj my volakedy. Asi sme sa moc uz naozaj vzdialili od prirody...

Dievčatá a čo si myslíte o zásade "3x a dosť" - zadať príkaz/zákaz/prosbu - zopakovať to ráznejšie - posledný krát už aj so zvýšeným hlasom - ak je stále odpor už ďalej "nerozmlouvat", ale nasleduje "a dosť" - trest, capnutie po zadku (nie bitka !)... myslíte, že je to moc...alebo to ravé orechové aby dieťa pochopilo a získalo isté hranice? 😕 😕 😕

@katussska24 nooo,vlastne to pouzivam.. Dnes napr.syn..sli sme na bezecku drahu,mal kolobezku,len po drahe sa s nou nesmie,len po chodniku,co je vedla. On aj tak zasiel. Upozornila som ho. Zas zasiel. Tak som nanho zavolala opat,to sme uz boli na "mieste cinu".
Tak som mu opat vysvetlila,ze s kolobezkou tam nesmie (ani s dalsimi kolesovymi predmetmi),mal to vysvetlene este pred vstupom tam 1.x. Kedze neposluchol,ako trest som mu dala,ze nzspat tu kolobezku az po koniec drahy vediem ja. On ju dostane az potom. Pri navrate odtial sice protestoval (trochu),ale nepomohol si.
Mozno to vyzera ako na 4.x,ale v ten prvykrat mu tam skor stocilo koleso,lebo aj on otocil hlavu,to druhykrat uz bolo umyselne..

Cize nemusi to byt len capnutie,prosto nejaky trest.
Vysvetlim,ze co sa nema,ak neuposluchne,posledna vyzva,ak ani tak nie,riesim nejak,ale to uz zavisi od zavaznosti.

@salamistka súhlasím - ja som tiež prečítala mnoho kníh (nielen) o výchove a teda, ženy vedia oveľa lepšie, o čom píšu. Hlavne sa mi zdá absurdné, keď muži dávajú rady ohľadom dojčenia. A keď sme už pri tom, tak podľa mňa v dnešnej emancipovanej dobe, keď máme veľa študovaných dievčat, by muži mohli prestať "kafrať" do gynekológie a pôrodníctva, lebo tam často narobia viac škody ako úžitku.

@katussska24 dobrá téma. Súhlasím s
@magimary, že každé dieťa je úplne špecifické a neexistuje univerzálny "čarovný prútik". Úplne najdôležitejšia je tá správna filozofia rodičovstva - výchovy. Teda pochopiť o čo ide, vedieť sa vcítiť do kože dieťaťa a nedať sa na ťažkú a zúfalú cestu autoritatívneho rodiča - na boj s dieťaťom.
Za mňa a mnoho ďalších mám, s ktorými som sa rozprávala, odporúčam tieto knižky. Nie sú len o výchove detí, ale pomáhajú nám aj vo vzťahu k sebe a k okoliu (nevynímajúc manželského partnera, rodičov, priateľov, kolegov) Takže ideálne na ceste k sebarozvoju s pozitívnym "vedľajším efektom" v podobe dobre vychovaných, empatických a spolupracujúcich detí.

Baby jedna otazka - co si myslite o vychovnom "capnuti" po zadku ? Mate pocit, ze do vychovy patri?

@katussska24 ano,ale za naozaj zavazne az zivotunebezpecne veci.
Urcite nie za take,ze vymyslam pri stole... To mi napadlo,lebo dnes sa deti predvadzalo pred sebou,tak som ich upozornila,ze im tanier vezmem a jedlo poputuje do kosa. Tak skusali dalej,no doskusali. Ale vacsinu uz mali zjedenu,takze hladni neboli. V tomto pripade to capnutie by som nepovazovala ja osobne za vychovne. Ale prebehnutie cez cestu,ci ruky pri zastrcke,tam uz vychovna podla mna patri. Jedna,nie dieta strieskat.

Mozno nie celkom k teme vychova...ale tak nepriamo...odporucam...minimalne taky iny-novy pohlad 😉

http://www.martinus.sk/?uItem=182011