Vzdor

Zdravím všetkých. Mám taký problém so svojou dcérou. V lete bude mat 2 roky. Začalo to celé asi okolo Vianoc keď mala 1,5 roka. Začala trucovať. Väčšinou to začínalo keď vstala po poobednom spánku. Nechcela sa obliect, nechcela aby som ju vybrala z postieľky, chceli sme niekam ísť nemali sme šancu ju obliect lebo sa hádzala o zem a plakala. Ok. Ja to beriem dieťa trucuje začína sa presadzovať. Skúšala som to rozmymi spôsobmi keď to pretrvalalo - milo, tisila som ju bolo to ešte horšie lebo začala kopať a metať sa, prísne, rázne. Ale je máj a je to čím ďalej tým horšie. Kedy pochopí, že musí ustúpiť? Cela situácia sa zhoršuje. Jednoducho ja po nej nemôžem nič chciet? Čokoľvek čo od nej vyžadujem tak ona rázne odmieta. Na ňu nič neplatí. Nemôžem ísť do obchodu lebo ona sa nechce obliect. Viem, že to znie divne ale proste ju neviem obliect lebo sa mece. Dostala aj na zadok. To že odídem pred dvere a poviem že ju nechám samu ona je spokojná jej to nevadí. Ideme z obchodu ona zostane stať na mieste a viem že či pôjdem na ňu hrou, že ju caka mačička psíček neviem čo ešte nič. Ona bude stať. Cize keď ju rázne vezmem preč alebo ju budem 10 min prehovárať alebo poviem a ideme vždy sa to skončí tak že sa hádže o zem a reve. Do blata do prachu proste sa hodí o zem. Opustí sa tak že ju nevladzem držať len visí a zjape. Na ruky ju nevezmem lebo sa odtlaca a kope. Nezačína to tak že jej niečo nekúpim alebo nedám. Proste z ničoho nič. Ešte sa mi to nestalo že by chcela niečo v obchode a preto robí scény. Vo februári sa nám narodilo druhé bábätko. Ľudia vravia ze žiarli. Ale to podľa mna nie je pravda. Bábätko nám stále spi vôbec neplače a skôr by som povedala že tej staršej sa neubralo na pozornosti. Keď je doma manžel jeho počúva na slovo. Čo jej povie to spraví. Mimochodom je dosť rozumná. Rada “číta” knižky a vie aj veľa slov. Je učenlivá. Ale proste mna vôbec nebere. Začala sa správať ako dieťa čo práve začalo chodiť a skúma všetko okolo. Zacala mi vyhadzovať skrinky. Všetko čo zbadá hodí na zem. Viem že to znie čudne ale mám pocit ze ju nezvladam. A tiež nie je pravda že by som jej veľa dovolila. Mám iste hranice a držím nepolavujem no ona stále skúša. Dostala aj na zadok varechou. Nič na ňu neplatí resp neviem čo. Cely deň sa jej venujem viac než dosť. A ona stále skúša moju trpezlivosť. Nehovoriac o tom , že odmieta nočník a toaletu. Keď sa pokaká behá po dome a nedá sa prebaliť. Ja neviem trvá to už dosť dlho. Ja to chápem že ma nebude poslúchať na slovo že je ešte mala a tiež sa potrebuje presadiť. Ale aby dieťa odmietalo všetko čo po ňom chcem??? Nemáte dako podobne skúsenosti? A najlepšie že aj on keď nechce ísť alebo zastane tak nepomôže že sa vzdialim. Nie. Ona je spokojná a vystačí s tým čo ma okolo seba. Buď sú to skalky alebo konáriky a stojí. Proste nad ňou nevyhrám.