Záchvaty revu u dvojročnej
Baby ja som z mojej dcéry už zúfalá 😭 ona ma deň čo deň aj milión záchvatov revu a to úplne za všetko. Najhoršie je to vonku, kedy sa až za nás hanbím ako všetci po nás pozerajú keď malá začne vrieskat na celé sídlisko. A to len preto lebo nejdeme tým smerom ako ona chce. Alebo že nemôže ísť domov s cudzím dieťaťom s ktorým sa ona chcela hrať. Vysvetľovanie nepomáha pretože spustí ešte väčší amok a ani ma cez ten rev nepočuje. Minule sme boli von dokopy 10 minút lebo som už na ňu nemala nervy schytila som ju pod pazuchu a šla som s ňou domov. Do obchodu s ňou radšej vôbec ani nechodím. Neviem baby poraďte ako obmedziť ten rev ? Čo mám robiť aby už toľko nerevala? Mna už z nej hlava boli a desím sa každého ďalšieho dňa alebo ďalšej prechádzky vonku. Keď vidím ako iné deti pekne idu s mamami a dokonca za ruku 🙈 neviem či to je len nejaký druh vzdoru len mi nepíšte že to treba len vydržať lebo to sa naozaj nedá. Od rana do večera reve aj 1000 x. Za to že nedostane sladké vtedy keď ona povie. Za to že jej dávam na obed niečo iné ako by ona chcela. Za to že rozprávka už skončila a druha nepojde lebo takto by pri telke presedela pól dňa. Za to že vonku ideme do prava a nie do lava. Za to že nemôže ísť s cudzím dievcatkom domov. Za to že nemôže ísť s cudzím psikom domov. Atd.... mohla by som ešte pokračovať ale to len pre predstavu čo všetko sa tej mojej nepáči. Poviem vam že už som z nej unavená a nevladzem už psychicky.
Ja by som šla na to cestou tak ,ze by som poprosila inú mamičku či inú ženu či by ti nepomohla dohovoriť dieťaťu. Cudzieho človeka budú viac rešpektovať a poslúchnu ldebo nevedia čo môžu čakať. Dohovoriť asi tak ze by sa prihovorila že prečo plače ukáž mi, teta ti povie... Proste improvizovať. Viem , že je to otravné sa opýtať o pomoc ale možno by to pomohlo. Ja osobne keď som videla takto revat dieťa prihovorila som sa mu.
Ja mám dvojčatá takto revuce. Keď som na verejnosti a začnú ricat ide sa domov a hotovo. Upozornim ich raz a keď nepočúvajú ukončím činnosť. Vezmem hračku a keď sa ukľudní hračku vrátim. Keď sa slahne o zem ignorujem nevšímam si a ona po chvíli prestane lebo nemá ,, obecenstvo,,.
Môj ma skoro 3 roky a od roka takto reve...lebo chce skákať po gauči, potom chce chodiť po tom vrchu gauča a ja mu nedovolím, lebo nemôže ísť sám cez cestu, lietať po parkovisku atď atď, proste veci ktoré mu jednoducho nedovolím aj keby sa do poličky poskladal. Posledný čas už to vysperkoval tak, že miesto revu piští, ale piští tak ze sa mu ofina nadvihuje a mne ide prasknúť zilka v mozgu, my musíme okná zatvárať kedysi, lebo jeho počuť na pol kilometra 🤦♀️ Dostane aj po riti kedysi, ale to nepomáha. Jedine co ako tak funguje - zoberiem ho, zanesiem do detskej izby, dám ho sadnúť na koberec, odídem a zatvorim dvere. Do 10 sekúnd je ticho, chvíľu posedi a príde ukludneny akoby sa nechumelilo 🤷♀️ Ale fungovať takto stále je o nervy, on iba začne pistat, a ja mam nervy v kybli, takže ta chápem 🙏
no pozri vie ze to dosiane revom a ty povolis.. jednoducha rovnica
My sme také mali a u nás stačilo poriadne po zadku😃 a zabralo, potom klidek a úplne zlaté dieťa 😍. Ale zase ten môj mal úplne amoky keď sa rozreval tak fakt nič nepomáhalo a už sa až zajakaval tak dostal po zadku a prestal, spamätal sa a už si všetko nechal vysvetliť. 🙈 Ale bolo to tiež hrozne, tie revy sú nekonečné. Držím palce 👏
Ale áno ostatný sa tiež pozerajú a sú radi ze v tom niesu sami a aj iné deti revu nielen tie ich😍
Ahoj, mam 2 ročnú dcéru a ako by si o nej písala. Trvá to uz dobrý rok a stale sa to stupňuje mám pocit. A nepomáha tiež nič, ani po zadku, ani ignorácia, ani dohovaranie. Jednoducho sa vzdy akosi sama nakoniec ukľudní. Manžel sa uz aj hambi ísť s ňou von 🙈 Chýbajú jej posledné dve stoličky, tak dúfam, ze ked vylezu, bude z nej kľudnejsie dieťa 😬
Moja bude mat 4r a ESTE stale to trva. 😂 Takze obrnit sa, vydrzat. Od 2r si dieta uvedomuje svoju osobnosť,skusa,nevie pracovat s emociami,ono si to neuvedomuje.Tiez som vyskusala vsetko,fakt vsetko od dohovarania,kriku,motivacie,vyhrazok,splnenia toho co chcela,vresk a jeho intenzita sa nemenia nech sa aj na hlavu postavim.Musia z toho vyrast.Ziadne dieta to nerobi vecne.Hanbim sa stale rovnako..🤦♀️kamkolvek ideme.Verim,ze az sa vrati do skolky,trochu sa to zmierni
dieťa do troch rokov nerozlišuje Ja, Mama. Je to preňho jeden celok! Potrebuje ten celok. Keď dieťa, už vie samostatne chodiť, zvládať veci, hrať sa, mama si vydýchne a konečne venuje čas aj svojim samostatným činnostiam (veď sa hrá, pozerá telku...) Ale napriek tomu, že je samostatnejšie, stále urgentne potrebuje pozornosť mami. Keď ju dostane pri spoločnej hre, práci, vtedy, keď je "dobré" je to ideálne. Ale keď pozornosť dostane len keď ryčí, bude ryčať. Aj keď sa to ťažko chápe, užíva si tú pozornosť mami pri ryčaní. A tak radím: pri takomto správaní dieťaťu zobrať to najdôležitejšie, čo potrebuje: pozornosť mami a jej blízkosť. A dať mu ju, až keď sa správa pekne. Viac sa s ňou objímajte a venujte jej spontánne pozornosť vtedy, keď je pokojná.
Reve v obchode? Tak hned ako reve ju upozorni a ak neprestane odchod domov. Reve na ihrisku, upozornit a ak nepomaha odchod domov! Reve doma, upozornit nech prestane, ak nie zavriet do izby a von moze ist ked sa ukludni.. Reve lebo vie, ze si vydobije co chce...
📌
Môj toto začal robiť a nemal ešte ani rok. Vonku je teda dobrý ale doma sa vie rozohnit pre hocičo a poviem teda ze capnutie po zadku je 0 bodov, to ho tak akurát pobaví alebo sa zacudovane obzerá že čo to má byť. Ani nemám chuť ho capnut. Väčšinou a naozaj dobre zaberá presne to adresovanie jeho pocitov, polubit, poviem pod pomôžem ti upokojiť sa. Je ešte malý na nejaké zdĺhavé vysvetľovanie, v momente keď záchvat prejde už má nový nápad a nevie ze sa niečo dialo takže keď je priestor, vysvetlím a keď nie, nechám tak. Ale podla toho co čítam, má čakajú ešte pekné chvíle 😂 a to už teraz mi vyráža dekel. No verím, že prístup, ktorý zastávam, je ten správny a že ho časom nezmením. Súhlasím, že dieťa nevie co sa deje a potrebuje pomôcť aj v tom zvladani emócií, tu nervy a sila nemajú miesto. Aj keď nie vždy sa to dá, ale deti sú múdre. Vedia vycítiť cibiz mate dosť alebo ci ešte trošku zvládnete a vedia tiež rozlíšiť, či sa snažíte o laskyplny prístup alebo hneď idete do vojny. Aspoň ten môj to vie. A to podľa mňa má následky aj do ďalekej budúcnosti. Chceme pekne vzťahy s našimi deťmi, sú to naši partaci a nie vojacikovia, ktorí submisivne a nekriticky poslúchajú na slovo. Tiež chceme aby vedeli fungovať vonku vo svete vyrovnane a spravodlivo. To musia cítiť najprv doma, aby to mohli aplikovať inde.
Aj moje dieta vrestalo. Vsetci pozerali. Zobrala som syna pod pazuchu, uprela nazureny pohlad pred seba a isla som. Dieta jacalo ako keby mu chybala noha. Bolo mi to jedno. Nikdy som nepodporovala aby si vyjacal veci. Dnes ma syn 7 a super poslucha. Nereve, je skvele dieta. Kamaratka takto vyhovovala synovi, snazila sa dohodnut - lebo jej to poradila psychologicka, ze treba citlivy pristup. Jej syncek ma 5.5 a stale sa hadze o zem ked idu domov z pieskoviska Ona ho dodnes ukecava. Nemozeme s nim ist ani na vylet, lebo ma zachvat aj 4x denne. Maly cert to je 😈 Akonahle ukazes, ze na teba jakot funguje, tak si mozes zavarit na dlhorocne problemy.
@kittykat22 kolko trvalo kym maly prestal tak jacat? Robím to co ty, rok.
Nečítala som všetko, ale u nás pomohlo zakázanie rozprávok a zakázanie sladkého, pravidelný režim /denná rutina/. Zrazu je to miliónkrát lepšie. Povolila som momentálne 1 rozprávku denne - ráno (mášu) a cez víkend si môže dať sladkosť. A problém vyriešený, v našom prípade. Čiže bolo to vplyvom cukru a modrého žiarenia z tv 🤷♀️ áno, veľa matiek sa chytí za hlavu a začne sa smiať na tom, pred nejakým časom by som sa aj ja smiala, ale dnes nie, keďže to naozaj zabralo.. no každé dieťa je iné 🙂
Moj ma 2r.a 3mes. A mali sme teda rozne fazy. Teraz sa to trosku ukludnilo ( ale isto iba na cas a opat pride zas nejale to podobne obdobie) ... neustale krik, plac za vsetko presne ako to opisujes ty. Nepomahalo nic - ani pekne ani ked dostal po zadku. Jednoducho si isiel svoje. Hodil sa na zem vonku a nepohla som s nim aj ked som zamerne ignorovala. Tie pohlady ludii :D fakt
" prijemne". Ale u nas nieco take ako tu vyssie niekto pisal, ze necham ho a ignor nemohlo byt, pretoze on si k tomu vsetkemu este aj hlavu buchal o zem. Chvalabohu ho toto uz preslo.
Kazdopadne nejaka jednoznacna rada asi nie je. Raz je to uplne fajn prejdu ho tieto stavy a potom zase pridu taketo dni.
Ja len dufam, ze z toho proste vyrastie. Ale urcite nie som typ, kt. vsetko dovoli. Ked takto vystrajal, jednoducho som sa s nim pobrala domov. To vobec nemalo vyznam. A neustupujem mu vo vsetkom aj ked si pokrici.
Nemyslim si, ze je spravne aby sa doetatu vsetko dovolilo, len preto, aby prestalo plakat a cirkusovat. Casom sa to tak ci tak odzrkadli a bude to este horsie. Bude vediet co si moze dovolit.
Drzim palce a vela trprzlivosti, neboj vyrastie z toho.
@mamcotka Ja keď sa takto prihovorím plačúcemu ako cudzia, začne revat ešte viac a jeho matka na mňa pozerá, že by ma najradšej zabila 😁 skúsila som to raz. Ale pomohol by rázny mužský hlas podľa mňa.
V jednom podobnom fóre niekto písal, že kamarátka psychologicka že z hysaku dieťa preberie nejaký rázny impulz, napríklad píšťalka alebo studená voda. Moja 2.5 ročná tiež niekedy vrieska, ale tým že veľa rozumie a rozpráva, stačí vysvetliť, rázne nastaviť hranice, objat, lebo rýchlo pochopí, že prestrelila
Nemá malého súrodenca? Neprešla zmenou, napríklad nástup do škôlky?
@denkabemommy ja tiez vidim, ze cukor nerobi dobrotu.
U nas to iste udvojrocnej, a to mame aj male babo
Veď sa nenechaj vyprovokovať vlastným dieťaťom. Môj keď reve, tak reve. Hádže sa na zem, jačí, vrieska aj po zadku mu potom dám a keď nepomáha nechám ho tak. Keď sme v obchode alebo niekde kde nechcem aby sa valal, tak to ho vezmem pod pazuchu, vynesiem von, kde nikoho neotravuje. Dnes na ihrisku mi vrieskal ako zmyslom zbavený. On sa tam valal po zemi a ja som si s kľudom jedla buchtu 😀 a absolútne nesledujem či na nás niekto pozerá, jednoducho je to dieťa. 😀
@ajka0207 a povieš mu potom, čo sa udialo? U nás zaberá dohoda. Pôjdeme na ihrisko, ale budeme sa tam pekne hrať. Vždy dopredu. Ak nie, budeme musieť odísť. Dohoda? Ak to nedodrží a fakt je to nejaké divoké, tak beriem na ruky a ideme domov. Dodrzim to. Aj keď sa mi nechce, ale musíme.
@ajka0207 mne to docvaklo dlhým uvažovaním nad slovami mojej mamy a svokry "za našej doby také nebolo" no veru nebolo, ani sladké ani rozprávky neboli 🤷♀️ a nejak som si to dala dokopy a zabralo to.. 🙂 Samozrejme občas chce robiť podľa seba, ale už to nie je hysák, cez ktorý nepočúva ani sám seba ale vieme sa dohodnúť..
Tiež som si ešte predstavila situáciu: ja som šéf a syn zamestnanec, síce uletené ale nik nechce kričiaceho šéfa na pokraji nervového zrútenia 😂 a potom viem lepšie vyhodnotiť situáciu a nehrotím to ešte viac..
Môj ma 5 a toto iste akože do obchodu nechodíme lebo keď dačo zbada a poviem ne tak hotovo cirkus by skončil kariéru čo on vie urobiť ... Všetko sme skúšali po dobrom po zlom proste všetko s nič nepomáha ... Ja už mám pocit že to musím prečkať a rokmi to prejde ale dakedy by som ho roztrhala ako hada a vonku toto iste mame ... Pred škôlkou cirkus lebo spolužiak ide domov na fabii tak sk on chce s ním ísť na fabii a keď odídu neskutočný cirkus. Psychologicka radila viac sa mi venovať ale mám pocit že čím viac sa mu venujem tým to je horšie ... Už nech ma aspoň 35 rokov 😂😂😂😂
@evitka83 lenže ja keď aj pôjdem opačným smerom ona si pôjde po svojom 🤦🏽♀️ Fakt.. minule mi takto odišla za jednou rodinkou lebo sa chcela hrať s dievcatkom.. a vlastne vždy si pôjde sama svojou cestou je jej jedno že mna nevidí ide si proste za svojim
@janicka2315 nevydobije lebo jej nevyhoviem
Aj obchode nereve keďže tam ju pre istotu neberiem
@bykaterina nie nedosiahne nič takze rovnica nejako nevychádza
Vraj pomáha studená sprcha ;)
Kašli na to, môj syn to isté. Nešlo to riešiť po dobrom ani po zlom. Trápilo ma to a raz sa pri mne jedna pani pristavila keď ryčal a hovorí: ,,Ja som taká bola podľa slov mojej mami a trvalo to do šesť rokov. " Vtedy som to prestala riešiť. Zistila som, že ľudia sa pozerajú a niektorí sa pri tom len vracajú v spomienkach 😀 Kto také dieťa nemal, bude ti dávať múdre rady, ale pravda je taká, že som mu odvtedy vždy len s kľudom povedala: Načo ryčíš, čo z toho máš? Iba sopeľ. Syn mal vo februári 6, občas si ešte poryčí, ale tak ako pani povedala, prešlo to. Každé dieťa raz zaspí a raz doryčí.