Používame cookies. Viac informácií tu. OK
mata1001
10. nov 2019

Veľmi dobrý, viem, že keby som potrebovala pomôcť, tak príde aj o polnoci a ja to iste...Je to najlepšia sestra a som rada, že ju mám...

veronikaszabova
10. nov 2019

@hrajka ty sa nudis s tymi tvojimi nekonecnymi otazkami??

caray
10. nov 2019

@hrajka normálny, ale každý máme svoje rodiny a nie je toľko času sa stretávať...

montemotherone
10. nov 2019

@hrajka zlý bol a zlý je. Som najmladšia takže mali vždy pocit, že oni mi budú niečo hovoriť a ja budem počúvať. Že majú vždy pravdu. Že mám poslúchať na slovo. A že vlastne nič neviem a oni to vedia najlepšie. Ked sme trochu vyrástli akosi nedokázali pochopiť že na ich názore (ktorý bol len o nich nikdy nie o mne) mi vôbec nezáleží, pretože mi nikdy neporadili. Pokiaľ sa svet v našej rodine točí okolo mojej najstaršej sestry a jej rodiny, je spokojná. Vôbec jej nevadí, že všetkých ostatných obrala o všetku pozornosť a energiu rodičov. Moja sestra rozbila našu rodinu, ale nikdy si to neprizná. Reálne to vyzerá tak, že som ich rok nevidela a vzhľadom na spôsob ich správania mi to ani nechýba. Chýbajú mi dobrí súrodenci. Naozaj takí, ktorí podporia, neogabú pri prvej príležitosti... pri tých mojich som musela byť vždy v strehu. Ako puberťáčka som bola vždy pod paľbou ich ironických poznámok a sarkazmu. Žiadna podpora, opora, len stres a pripravenosť na obranu. Áno, som vycvičená do života, ale radšej by som mala láskavých súrodencov s ktorými si môžem normálne pokecať. 🤷‍♀️

0silvia0
10. nov 2019

@montemotherone ale toto musi byt aj chyba rodicov, ked vztahy medzi surodencami neusmernili....

deti95060810
10. nov 2019

@montemotherone súhlasím s tebou v prvých 3 riadkoch a potom posledných 3 riadkoch...tiež som najmladšia s pomerne veľkým odstupom od ostatných ...Ale zas čo sa týka majetku a dedenia s tým problémy nie sú... Myslím ,že každý je spokojní a nie je nenažratí....

deti95060810
10. nov 2019

u nás si každý žije svoj život...Starší súrodenci už majú dááávno pradávno dospelé deti a žijú si svojim spokojným životom...Inak celkom pohoda....zavoláme si aspoň raz týždenne že čo máme nové a úplne to stačí...

codal
10. nov 2019

Skvělý, je sice o šest let starší, ale máme se hrozně rády, každý den si píšeme a často se vídáme. Je prostě úžasná a společně s dětmi a manželem můj nejbližší člověk.

bayuska
10. nov 2019

mám 2 starších súrodencov (A, M) z ockovej strany a staršieho brata (J) a mladšiu sestru (T) z maminej strany. Všetci sa máme radi a myslím si, že by sme urobil aj prvé posledné pre sbea, Avšak vekové rozdiely a vzdialenosť hrajú svoju rolu. Sestra A žije na druhej strane republiky, ale snažíme sa stretnúť aspoň pár krát do roka. Má už dcérku, ale inak sa veľmi nemáme o čom rozprávať. (upozornenie, aby to nevyznelo zle - ja som tá, ktorá ma problém v sociálnych väzbách, rada počúvam a zapájam sa do debaty ale neznášam ju viesť a neviem ani o čom rozprávať. Neviem sa rozprávať ani s ocom ani s nikým, pokiaľ ten druhý nedá tému, čiže to platí pre každého súrodenca). Je medzi nami rozdiel 11 rokov. V detstve som sa ale mala asi najbližšie k nej, keďže som mala ešte 2 bratov. Brat M žije cca 40km od nás, ale s ním som si nikdy nemala čo povedať, nemal ma rád (asi kvôoli tomu, že keď sestra nebola s nami, tak som prischla jemu na krku). V dospelosti je to samozrejme už iné, ale zas tá moja neschopnosť naväzovať vztahy... Milujem ho počúvať, ale takmer sa nestretávame a ak sa náhodou stretneme u oca, tak sa rozprávam viacmenej len s jeho snúbenicou. Je medzi nami 7 ročný rozdiel. S bratom J som žila v jednej domácnosti. Momentálne s ním mám asi najlepší vzťah. žije v USA, ale snažíme si volať vždy, keď sa dá. Máme najsilnejšie puto, keďže sme si toho odžili najviac. V puberte odišiel žiť k babke a neskôr do zahraničia, ale na našom vzťahu to nič nezmenilo a keď som dospela, tak sa ešte prehĺbil, keďže sme prežívali a doteraz aj prežívame ťažké chvíle a je to jediný človek, s ktorým sa o tom môžem porozprávať a aj ma reálne pochopí, lebo prežil to isté. Je medzi nami 8ročný rozdiel. Sestra T žije ešte s matkou (má len 14, je medzi namie tiež 11 rokov) Máme dobrý vzťah, chodí ku mne na prázdniny a na víkendy a chodíme na výlety a všade kde sa dá ak sa dá. Píšeme si takmer každý deň, ale zas je to iný vzťťah, Snažím sa, aby sme mali otvorený vzťah a nebála sa mi povedať čokoľvek a snažím sa tu byť pre ňu tak abo bol a stále aj je môj brat pre mňa. Je to však komplikovaná povaha a nerozumie ešte veľa veciam, prečo s bratom máme taký postoj aký máme. + je iná doba a je ťažké ju usmerňovaťť, keď to nerobí jej vlastná matka. Musím sa ale naučiť prispôsobovať tomu, že už to nie je až také malé dieťa (aj keď sa tak v mnohých smeroch správa a zas v mnohých nie). Nikdy som nebola svedkkom pubertálneho dieťaťa, ale predpokladám, že je to cca rovnaké všade :D

montemotherone
11. nov 2019

@0silvia0 tiež si myslím, ale nezmením to 🤷‍♀️ bohužiaľ sa musím so situáciou len zmieriť. Majú svoju optiku a cez ňu vnímajú zvyšok sveta. Ani neskusili pozrieť sa na veci cez tú moju

1didiana1
11. nov 2019

ako sme tak povediac dalej od seba a nestratavame sa az tak moc casto, tak by som povedala, ze sa to omnoho zlepsilo a viac si tak povediac jeden druheho vazime

Tu začni písať odpoveď...

Odošli