Spoločnú alebo oddelené detské izby dvoch chlapcov?

ona neni poschodovka jako poschodovka 😉

to som nepozerala......a zvyknem to pozerať...bli sme na návšteve......

dcérka sa sem tam v noci zobudí a príde k nám......tak neviem či by nespadla....podľa toho kde sú tie schody.....

ja by som napr. chcela keď už budú väčší , že hore posteľ a dole priestor na učenie.....taký pracovný kútik.....máme 3 izb . byt tak do budúcna.....

Ď, už kukám....kukám

Naši chlapci s malým vekovým rozostupom), kým sme bývali na byte, mali každý svoju izbu (jeden spával už celú noc a druhý by ho v spánku rušil, tak mal každý svoju), potom sme sa presťahovali do ešte nedokončeného domu, tak išli do spoločnej veľkej izby (kde sme im aspoň nábytkom oddelili každému spací kútik, a teraz sme už i ten zrušili,kvoli priestoru), ale teraz keď už dokončujeme podkrovie, ledva čakáme, kým pôjdu opäť každý zvlásť do svojej izby, lebo to ich "spoločné" zaspávanie a vstávanie je úplne o ničom! skrátka večer sa tam vydržia dlho navzájom baviť (čo vieme, že absolútne rýchlo zaspávajú, ked sú nhádoui sami v izbe) a ráno sa potom navzájom veľmi skoro zobudia (maldší zobudí staršieho aj o piatej ráno, starší by ale ešte spal, potom je nevyspatý a nepokojnejší...)...
skrátka, nám maximálne vyhovuje izba pre každého zvlášť!!!
ale tvrdím, že je to maximálne individuálne u každého súrodeneckého páru...naši boli od mala zvyknutí na sólo izby a teraz im to asi jednoducho chýba... (a najmä nám tiež 😅, čím menej sú spolu, týmmenej sa hádajú a tým menej ich my musíme upozorňovať)
a keď sa hrajú, hrávajú sa aj tak spolu, tu v obývke a ešte aj to ich musíme niekedy oddeliť, keď sa začnú za všetko doťahovať a každý z nich chce mať to, čo má druhý...vtedy to riešime tak, že po spoločnej hre sa ide hrať jeden do detskej, druhý pokračuje v obyvke...

prave ze ty schody jsou siroke a se zabradlim, muze je slizt i poradu rozespala, to jak si ji naucis... a ty ulozaky tam jsou taky fajn..

magimary ale zase by mi bylo lito ze tim mene toho budou mit spolecneho 😅 oni ty "hadky " casem prejdou a ten kontakt potom chybi ☹

nemyslím si... 😉
oni sami sa teraz už neuveriteľne tešia, že budú mať každý svoju izbu, že si tam urobia čo chcú, že tam budú mať svoje hračky a spoločné okno... 😅
že budú mať,čím ďalej menej spoločného? oni majú toho spoločného až moc...sú ako dvojčatá a majú potrebu sa odlíšiť... a aj sa odlišujú, pre nás sú každý úplne individuum...
vedia sa zahrať aj spolu, ale vyhľadávajú aj indivindi hru každý podľa svojich (úplne rozdielnych) záujmov... a majú tu majú priestor aj na to, aj na to...určite im nič nebude chýbať... 😉 🙂
môžu sa kontaktovať, koľko chcú a koľko potrebujú (a viem, že aj neskôr to tak bude-budú navzájom toľko, koľko budú potrebovať, v tom im priestory nezabránia)... 🙂

no , dopozerala som to......skvelé riešenie priestoru, ale.......tie zaťahovacie závesy deťom dávajú falošný pocit že sa o to môžu oprieť,a to je dosť nebezpečné..... mám na mysli ten pri tej strane pri dverách...no a schody sú fajn, trochu vysoké ale ináč sa to nedalo......ale sú ľahko prístupné a tam by to chcelo zábranu....lebo ak ste si všimli na konci keď tam ten malý bol na hornej posteli, tie zábrany boli dosť nízke a takému malému bábu ťažko vysvetlíš nenakláňaj sa tam...jednoducho bála by som sa ho nechať samého v izbe aby mi nezdrhol hore na postel a neprehupol sa cez to ......najviac sa mi páčil tam ten stolík, ten bol geniálny......pre takéto deti , ale pre školáka nie.....

No osobně bych udělala každému jeho pokojíček, ať má každý své soukromí. My máme rozdíl 8 let a rozdílné pohlaví- dceři je 10, synovi budou 2 a pokojíček máme jen jeden o velikosti 11,2m2 - zatím malej spí s náma, hračky má v obýváku , ale jak dál teda nevím...Takže mít 2 místnosti, neřešila bych 😉

Vidim, ze jsem tady v mensine 😉 , ale nase deti maji kazdy svuj pokojicek. Od malinka. Nejstarsii ma nejvetsi pokoj, prostredni a nejmladsi maji mensi pokojiky, ale staci to. Vyhovuje nam to vsem perfektne. Pres den si kluci hraji u nejstarsiho...nebo kdekoliv po dome, mala si hraje v obyvaku, nekdy i s brachama, ale jeste pro ne neni "ten spravny partak", vsechno spis nici.
Oddelene spani decek je vyhodne i kdyz jsou treba deti nemocne nebo kdyz si jeden chce jit lehnout driv nez ten druhy...proste bych to jinak nechtela 🙂 .

Nemam opravdu pocit, ze by z nich vyrustali bezcharakterni a netolerantni jedinci 😅 ...jsou 3, takze musi denne resit spustu ruznych sporu, musi se naucit respektovat jeden druheho, musi se naucit kompromisum a toleranci....Vecer ale maji moznost jit kazdy do sveho kutlousku, maji tam svoje veci, hracky...ale i svoje soukromi. Jsem rada, ze ma kazdy svoje vlastni mistecko 🙂 .

maart, dík, moje slová... 😉
aj nás je doma dosť, takže o vyrastanie nespoločenských individuí nehrozí... 😅 , skôr naopak...
ja som vyššie samozrejme písala o tých dvoch najstarších... 😉

podla mna do urciteho veku spolocna det.izba je nenahraditelna v sfere porozumenia si medzi detmi.aj ked je medzi nimi vacsi vekovy rozdiel si myslim,ze sa ucia spolu vychadzat,nic to nemeni na situacii ci je ten rozdiel 2 alebo 7 rokov.oddelene detske izby su podla mna dolezite (ak podmienky rodicov dovolia) uz od veku ked si deti zacnu uvedomovat to,ze maju svojich kamaratov,svoje suromie,chcu ich pozvat k sebe na navstevu a rozpravat si svoje tajomstva (a nemusia pri tom sepkat..)neviem aky to moze byt vek,mozno 11 mozo 15 rokov,ved uvidim ked mi mala narastie...ale ja osobne som zhruba v tomto veku pocitovala potrebu svojho sukromia.kedze moji rodicia mali len 2 izbovy byt u nas nikdy neboli moze navstevy kamaratov vramci toho,ze moji rodicia si to nezelali (unava z prace..)ale verim tomu ze keby mame tu "svoju "izbicku tak by nemali namietky.a viem ze mne by moj brat v spolocnosti mojich priatelov vadil,pretoze bol uplne iny ako ja odjakziva bol velmi hravy a hlucny co naopak ja som rada pocuvala radio,alebo mala ticho a citala knihu..do isteho veku mi nevadila jeho spolocnost v jednej izbe ale cim sme boli starsi tym viac som si priala mat svoj kutik ked nikto nema pristup len ja a mama s vysavacom 😀
a mozno deti co byvaju v obrovskom dome maju uplne opacne pocity a vyslovene vyhladavju spolocnost jeden druheho ...neviem .
ked som ako nejdena z vas pracovala ako aupair v zahranici tak skoro v 95 percentach mavali deti vzdy svoje izby..a vzdy travili svoj cas spolu v jednej z nich,ked sa islo spat kazde islo do svojej..neraz sa stavalo ze nakoniec sa vnoci prestahovali surodenci k sebe do postele alebo rovno k rodicom. 😀

magimary,myslis ze dieta ktore vyrasta vo velkej rodine nemoze byt "nespolocenske"? podla mna moze a to prave preto ze mu vzdy chybalo sukromie a preto si ho dopraje v dospelom veku mozno viac nez bude treba 😀 ale to je len taka moja hypozezicka podla mna to najviac zavisi od individua dietata a samozrejme aj od vedenia rodica dietata k rodinnemu emocionalnemu citeniu (co u vas je evidentne extremne vysoke) 😵

tak my teraz máme jednu pomerne malú detskú izbu, takže nie je čo riešiť.
Ale čochvíľa ideme do domu a tam majú chalani dve veľké detské izby. No a teraz nastáva problém. Že bude jedna spálňa a druhá herňa to je jasné, ale kde umiestniť pracovné stoly, do herne, alebo do spálne? A stačí jeden stôl, alebo radšej dva? Je dosť pravdepodobné, že sa aj tak budú učiť na jedálenskom stole...
Asi im budem musieť obetovať ešte tretiu izbu 😀 alebo zohnať dobrého dizajnéra

inak ako decká sme mali s bráchom oddelené izby a bolo to fajn. Boli sme úplne odlišní, on mal v tej svojej chemické laboratórium a furt si púšťal metal a vodil kamarátov, ja som bola zas stále zalezená v knihách a mala svoj klídek. On mal izbu zelenú (lebo bol moc živý), ja zas červenú, bo ma rodičia chceli zobudiť z toho večného zasnenia... No moc sa im to nepodarilo ani u jedného, ale snaha sa cení 😀
Takže je to fakt indi vindi. 😉

udelala bych spolecnou

U nás mali deti ešte pred rokom a pol izbu spoločnú, ale nakoľko je medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel a nakoľko sme vedeli, že Davidko od tohto septembra nastupuje do školy, presťahovali sme sa do väčšieho bytu a teraz majú každý izbu zvlášť a popravde si to nevieme vynachváliť ani my, ani oni...keď na seba majú náladu, tak sa hrajú buď u jedného, alebo u druhého v izbe, keď si chce Dominka pozvať kamarátky, nie je problém a keď sa musia učiť, tak jeden druhého vzájomne nerušia. Nám toto riešenie vyhovuje, ale asi je to skutočne individuálne u každého a každý to vidí inak. 🙂

My i přes velký věkový rozdíl(9let) máme pokoj společný pro oba a zatím to funguje🙂

No,ja si myslím,že do určitého veku je spoločná detská izba super,aspoň im je veselo spolu 😀 Ale,neskôr im to už bude určite prekážať.Každý v istom období,veku potrebuje svoje súkromie 🙂 A myslím,že to obdobie zaćína pubertou 🙂

chlapci môžu byť kľudne v jednej spoločnej izbe 🙂 keby ste mali dievčatko tak až potom by ste mali riešiť oddelené izby http://akoapreco.com/ako-zariadit-detsku-izbu/

ja mam zatial iba jedneho ale keby mam dvoch tak urcite im dam spolu izbu 🙂