Mame 2 male detske izbicky, 9 a 9,5m2. Uvazujem o tom, ci ich spojit a urobit jednu vacsiu, spolocnu. Medzi detmi je relativne maly vekovy rozdiel, obidvaja su chlapci, tak mozno by bola spolocna izba lepsia.
Co sa osvedcilo vam? Spolocne, ci oddelene izby?
ona neni poschodovka jako poschodovka 😉
to som nepozerala......a zvyknem to pozerať...bli sme na návšteve......
dcérka sa sem tam v noci zobudí a príde k nám......tak neviem či by nespadla....podľa toho kde sú tie schody.....
ja by som napr. chcela keď už budú väčší , že hore posteľ a dole priestor na učenie.....taký pracovný kútik.....máme 3 izb . byt tak do budúcna.....
Ď, už kukám....kukám
Naši chlapci s malým vekovým rozostupom), kým sme bývali na byte, mali každý svoju izbu (jeden spával už celú noc a druhý by ho v spánku rušil, tak mal každý svoju), potom sme sa presťahovali do ešte nedokončeného domu, tak išli do spoločnej veľkej izby (kde sme im aspoň nábytkom oddelili každému spací kútik, a teraz sme už i ten zrušili,kvoli priestoru), ale teraz keď už dokončujeme podkrovie, ledva čakáme, kým pôjdu opäť každý zvlásť do svojej izby, lebo to ich "spoločné" zaspávanie a vstávanie je úplne o ničom! skrátka večer sa tam vydržia dlho navzájom baviť (čo vieme, že absolútne rýchlo zaspávajú, ked sú nhádoui sami v izbe) a ráno sa potom navzájom veľmi skoro zobudia (maldší zobudí staršieho aj o piatej ráno, starší by ale ešte spal, potom je nevyspatý a nepokojnejší...)...
skrátka, nám maximálne vyhovuje izba pre každého zvlášť!!!
ale tvrdím, že je to maximálne individuálne u každého súrodeneckého páru...naši boli od mala zvyknutí na sólo izby a teraz im to asi jednoducho chýba... (a najmä nám tiež 😅, čím menej sú spolu, týmmenej sa hádajú a tým menej ich my musíme upozorňovať)
a keď sa hrajú, hrávajú sa aj tak spolu, tu v obývke a ešte aj to ich musíme niekedy oddeliť, keď sa začnú za všetko doťahovať a každý z nich chce mať to, čo má druhý...vtedy to riešime tak, že po spoločnej hre sa ide hrať jeden do detskej, druhý pokračuje v obyvke...
prave ze ty schody jsou siroke a se zabradlim, muze je slizt i poradu rozespala, to jak si ji naucis... a ty ulozaky tam jsou taky fajn..
magimary ale zase by mi bylo lito ze tim mene toho budou mit spolecneho 😅 oni ty "hadky " casem prejdou a ten kontakt potom chybi ☹
nemyslím si... 😉
oni sami sa teraz už neuveriteľne tešia, že budú mať každý svoju izbu, že si tam urobia čo chcú, že tam budú mať svoje hračky a spoločné okno... 😅
že budú mať,čím ďalej menej spoločného? oni majú toho spoločného až moc...sú ako dvojčatá a majú potrebu sa odlíšiť... a aj sa odlišujú, pre nás sú každý úplne individuum...
vedia sa zahrať aj spolu, ale vyhľadávajú aj indivindi hru každý podľa svojich (úplne rozdielnych) záujmov... a majú tu majú priestor aj na to, aj na to...určite im nič nebude chýbať... 😉 🙂
môžu sa kontaktovať, koľko chcú a koľko potrebujú (a viem, že aj neskôr to tak bude-budú navzájom toľko, koľko budú potrebovať, v tom im priestory nezabránia)... 🙂
no , dopozerala som to......skvelé riešenie priestoru, ale.......tie zaťahovacie závesy deťom dávajú falošný pocit že sa o to môžu oprieť,a to je dosť nebezpečné..... mám na mysli ten pri tej strane pri dverách...no a schody sú fajn, trochu vysoké ale ináč sa to nedalo......ale sú ľahko prístupné a tam by to chcelo zábranu....lebo ak ste si všimli na konci keď tam ten malý bol na hornej posteli, tie zábrany boli dosť nízke a takému malému bábu ťažko vysvetlíš nenakláňaj sa tam...jednoducho bála by som sa ho nechať samého v izbe aby mi nezdrhol hore na postel a neprehupol sa cez to ......najviac sa mi páčil tam ten stolík, ten bol geniálny......pre takéto deti , ale pre školáka nie.....
No osobně bych udělala každému jeho pokojíček, ať má každý své soukromí. My máme rozdíl 8 let a rozdílné pohlaví- dceři je 10, synovi budou 2 a pokojíček máme jen jeden o velikosti 11,2m2 - zatím malej spí s náma, hračky má v obýváku , ale jak dál teda nevím...Takže mít 2 místnosti, neřešila bych 😉
Vidim, ze jsem tady v mensine 😉 , ale nase deti maji kazdy svuj pokojicek. Od malinka. Nejstarsii ma nejvetsi pokoj, prostredni a nejmladsi maji mensi pokojiky, ale staci to. Vyhovuje nam to vsem perfektne. Pres den si kluci hraji u nejstarsiho...nebo kdekoliv po dome, mala si hraje v obyvaku, nekdy i s brachama, ale jeste pro ne neni "ten spravny partak", vsechno spis nici.
Oddelene spani decek je vyhodne i kdyz jsou treba deti nemocne nebo kdyz si jeden chce jit lehnout driv nez ten druhy...proste bych to jinak nechtela 🙂 .
Nemam opravdu pocit, ze by z nich vyrustali bezcharakterni a netolerantni jedinci 😅 ...jsou 3, takze musi denne resit spustu ruznych sporu, musi se naucit respektovat jeden druheho, musi se naucit kompromisum a toleranci....Vecer ale maji moznost jit kazdy do sveho kutlousku, maji tam svoje veci, hracky...ale i svoje soukromi. Jsem rada, ze ma kazdy svoje vlastni mistecko 🙂 .
maart, dík, moje slová... 😉
aj nás je doma dosť, takže o vyrastanie nespoločenských individuí nehrozí... 😅 , skôr naopak...
ja som vyššie samozrejme písala o tých dvoch najstarších... 😉
podla mna do urciteho veku spolocna det.izba je nenahraditelna v sfere porozumenia si medzi detmi.aj ked je medzi nimi vacsi vekovy rozdiel si myslim,ze sa ucia spolu vychadzat,nic to nemeni na situacii ci je ten rozdiel 2 alebo 7 rokov.oddelene detske izby su podla mna dolezite (ak podmienky rodicov dovolia) uz od veku ked si deti zacnu uvedomovat to,ze maju svojich kamaratov,svoje suromie,chcu ich pozvat k sebe na navstevu a rozpravat si svoje tajomstva (a nemusia pri tom sepkat..)neviem aky to moze byt vek,mozno 11 mozo 15 rokov,ved uvidim ked mi mala narastie...ale ja osobne som zhruba v tomto veku pocitovala potrebu svojho sukromia.kedze moji rodicia mali len 2 izbovy byt u nas nikdy neboli moze navstevy kamaratov vramci toho,ze moji rodicia si to nezelali (unava z prace..)ale verim tomu ze keby mame tu "svoju "izbicku tak by nemali namietky.a viem ze mne by moj brat v spolocnosti mojich priatelov vadil,pretoze bol uplne iny ako ja odjakziva bol velmi hravy a hlucny co naopak ja som rada pocuvala radio,alebo mala ticho a citala knihu..do isteho veku mi nevadila jeho spolocnost v jednej izbe ale cim sme boli starsi tym viac som si priala mat svoj kutik ked nikto nema pristup len ja a mama s vysavacom 😀
a mozno deti co byvaju v obrovskom dome maju uplne opacne pocity a vyslovene vyhladavju spolocnost jeden druheho ...neviem .
ked som ako nejdena z vas pracovala ako aupair v zahranici tak skoro v 95 percentach mavali deti vzdy svoje izby..a vzdy travili svoj cas spolu v jednej z nich,ked sa islo spat kazde islo do svojej..neraz sa stavalo ze nakoniec sa vnoci prestahovali surodenci k sebe do postele alebo rovno k rodicom. 😀
magimary,myslis ze dieta ktore vyrasta vo velkej rodine nemoze byt "nespolocenske"? podla mna moze a to prave preto ze mu vzdy chybalo sukromie a preto si ho dopraje v dospelom veku mozno viac nez bude treba 😀 ale to je len taka moja hypozezicka podla mna to najviac zavisi od individua dietata a samozrejme aj od vedenia rodica dietata k rodinnemu emocionalnemu citeniu (co u vas je evidentne extremne vysoke) 😵
tak my teraz máme jednu pomerne malú detskú izbu, takže nie je čo riešiť.
Ale čochvíľa ideme do domu a tam majú chalani dve veľké detské izby. No a teraz nastáva problém. Že bude jedna spálňa a druhá herňa to je jasné, ale kde umiestniť pracovné stoly, do herne, alebo do spálne? A stačí jeden stôl, alebo radšej dva? Je dosť pravdepodobné, že sa aj tak budú učiť na jedálenskom stole...
Asi im budem musieť obetovať ešte tretiu izbu 😀 alebo zohnať dobrého dizajnéra
inak ako decká sme mali s bráchom oddelené izby a bolo to fajn. Boli sme úplne odlišní, on mal v tej svojej chemické laboratórium a furt si púšťal metal a vodil kamarátov, ja som bola zas stále zalezená v knihách a mala svoj klídek. On mal izbu zelenú (lebo bol moc živý), ja zas červenú, bo ma rodičia chceli zobudiť z toho večného zasnenia... No moc sa im to nepodarilo ani u jedného, ale snaha sa cení 😀
Takže je to fakt indi vindi. 😉
udelala bych spolecnou
U nás mali deti ešte pred rokom a pol izbu spoločnú, ale nakoľko je medzi nimi dosť veľký vekový rozdiel a nakoľko sme vedeli, že Davidko od tohto septembra nastupuje do školy, presťahovali sme sa do väčšieho bytu a teraz majú každý izbu zvlášť a popravde si to nevieme vynachváliť ani my, ani oni...keď na seba majú náladu, tak sa hrajú buď u jedného, alebo u druhého v izbe, keď si chce Dominka pozvať kamarátky, nie je problém a keď sa musia učiť, tak jeden druhého vzájomne nerušia. Nám toto riešenie vyhovuje, ale asi je to skutočne individuálne u každého a každý to vidí inak. 🙂
My i přes velký věkový rozdíl(9let) máme pokoj společný pro oba a zatím to funguje🙂
No,ja si myslím,že do určitého veku je spoločná detská izba super,aspoň im je veselo spolu 😀 Ale,neskôr im to už bude určite prekážať.Každý v istom období,veku potrebuje svoje súkromie 🙂 A myslím,že to obdobie zaćína pubertou 🙂
chlapci môžu byť kľudne v jednej spoločnej izbe 🙂 keby ste mali dievčatko tak až potom by ste mali riešiť oddelené izby http://akoapreco.com/ako-zariadit-detsku-izbu/
ja mam zatial iba jedneho ale keby mam dvoch tak urcite im dam spolu izbu 🙂
http://www.ceskatelevize.cz/program/bydlenijehr...
tady to je..