Dieťa sa bojí v kolektíve iných detí. Čo mám robiť?

basika
19. mar 2009

Dala som vyhľadávať, ale nenašla som nič k tejto téme. Dosť ma trápi bojazlivosť mojej 10 mesačnej dcérky, ale ona bola vždy citlivejšia od narodenia na zvuky, prestali sme chodiť na plávanie vtedy mala 4 mesiace, hučalo to tam, deti kričali. Teraz sme začali chodiť do MC (čo teda už nechcem zrušiť ako to plávanie) a pokiaľ tam nie je veľa detí a hrajú sa v kľude tak pohoda, ale akonáhle, že tam nejaké dieťo nerváči, alebo kričí alebo plače... tak začne dcérke žalostne plakať a už do konca návštevy MC, je taká plačlivá. Potom už len stačí, že dieťatko okolo nej prejde a jemne sa jej dotne a zasa plač. Pôsobí ako riadne rozmaznané dieťa. ☹ Keď bola menšia bála sa aj rôznych hracích hračiek..to už trochu pominulo. Dnes sme boli v MC len 2.x. Neviem ako sa v tých situáciach správať. Zoberiem si ju vždy na ruky vtedy a snažím sa ju zaujať niečím iným. Alebo akonáhle vidím, že je veľký zhluk detí, kde o chvíľu bude rev..tak sa nenápadne vzdialim...proste chcem s ňou chodiť do kolektívu, nechcem byť s ňou v izolácii, ale sú takéto stretnutia nie pre mňa oddychom ako by sa očakávalo, že matka v MC má. Pre mňa je to ďalšia záťaž, ale chcem to prekonať...lebo by to mohlo byť asi len horšie. Budem rada, ak prispeje niekto s podobným problém prípadne, že tento problém v minulosti niekto mal a ako sa vám podarilo ho vyriešiť.. a podporiť aby sa dieťa nebálo.

sirinka
19. mar 2009

basika u nas bolo nieco podobne...v centre sa odo mna nevzdialila ani na chvilku, vsade som musela byt pri nej a dotykat sa jej.
ale cim bola vacsia a chodili sme tam castejsie, tak spoznala prostredie, tie deticky tam vacsinou chodia tiez tie iste, tak sa to zlepsilo a zaroven sa dokaze lepsie zahrat, tak uz ma nepotrebuje mat uplne pri sebe, ale zase musi ma stale aspon vidiet...takze ak nahodou idem na wc, spusti krik...no ale co uz...verim, ze aj z toho vyrastie...

wali
19. mar 2009

ahoj, nas maly nebol az taky bojazlivy ako tvoja dcerka, ale tiez stacilo, ked videl napr. deti plakat, tak sa zo solidarity pridal k nim. a raz sme boli na nejakych mestskych dnoch a predvadzali sa tam karatisti - no bol z toho hotovy a rozplakal sa. on nechapal, ze sa naozaj nebiju. ale snazila som sa vodit ho medzi deti, chodili sme na plavanie, prve dva razy preplakal, potom uz bolo lepsie, chodime do maters. centra, tiez je to uz ok. asi sa potreboval len "ostrielat" v spolocnosti inych deti. tvoja dcerka je pravdepodobnejsie citlivejsia, ale asi by bolo dobre nevzdavat to a nadalej chodit medzi deti. pritom treba taketo deti stale chvalit - za kazdu malickost, ze su sikovne a tym im zdvihnut sebavedomie. no a ked uz pride k situacii, ze sa rozplace, tak jej len povedat, ze mamina je s nou a vysvetlit jej situaciu, preco deti kricia - napr. ze obe chcu jednu hracku a pod. proste vysvetlovat a vysvetlovat. a uvidis, ze raz pride cas, ked si uz v MC aj oddychnes 😉

basika
autor
19. mar 2009

ďakujem za reakcie - určite sa nechcem vzdať MC... to určite nie.. to plávanie sme nechali, lebo tam bolo málo miesta pri plávani boli rôzne deti vekom.. skáali aj do vody.. a tak.. a celkovo som ani ja nebola v pohode a nemala na to energiu. Ona sa mi tam už totižto z plaču aj povracala...takže som to nechala tak...Ona sa niekedy bojí aj toho, keď iné dieťa krčí.. akože z hry...alebo sa akože hlučne teší.... 😖

dnada
19. mar 2009

basika - trochu mě udivuje,že při plavání kojenců tam byli i děti tak velké,aby skákali do vody☹ Já chodím s malým od půl roka,je nás tam 8miminek a to v rozmezí věku několik měsíců 😉 Doprovod je na břehu😉

Jinak my máme opačný "problém".Malý je příliš hlučný a kamkoliv přijdeme na návštěvu,tak se ho děti bojí.Naposledy sme byli u kamarádky,ta má ročního kloučka a malýho se bál,držel se jí kolem krku jako klíště a plakal. My sme se obě smáli a říkali mu,že to nic není,že je to mimi co jen trochu víc křičí.Po hodině a půl se odvážil k mému malému dokonce i přilézt,ale jen ze zadu,tak aby ho malej neviděl a v tu chvíli byl i celkem potichu,ale jakmile zakřičel tak od něj prchal 😀 ale už neplakal. Nevím,chce to asi bázlivé děti zvykat doma,prostě si zvát hlučnější návštěvy,jiné mimi. Doma se cítí děti jistě,horší to je někde jinde,třeba v MC. A hodně důležité je,aby ses tím nestresovala Ty,ale byla v pohodě,že se prostě nic neděje,že se nemá čeho bát. Děti to vycítí a pak se bojí ještě víc😉 Přeji pevné nervy a hlavně klídek mamino ! 😎

sasrnka
19. mar 2009

Mam ten isty problem. Nejake dieta zacne plakat anasa mala s nim. A tiez sa boji, ked niekto zviskne od radosti. Zacne plackat a ja musim ist prec. "Najlepsie" na tom je, ze aj ked jej pustim video, na ktorom je ona a tesi sa, tak sa tiez zlakne a zacne plakat. Ked sme mali navstevu doma, tak si po chvilke zvykla, no stacilo zasa trocha zvysit hlasok a plac bol na svete. A aj ked zacalo plakat o par mesiacov mladsie babatko. Som si myslela, ze ju to casom prejde, ze je malicka. Ale mesiace uplynuli a ona sa stale boji. A to sa kazdy den chodime vencit s inymi mamickami. Ale asi, ked je iba v kociku, tak to nie je ono.

jaja0110
20. mar 2009

Ahojte dievcata, tak sa pridavam do klubu...ja mam doma take ustrachana drobce hned dve 😒 Ustrachane a precitlivele... 😒 My nechodime ani plavat, ani do MC a ani sa nestretavame s inymi detmi ci mamickami, viem ze to nieje dobre ale momentalne na to nemame podmienky... 😖 (som s nimi sama v zahranici, moja aj manzelova rodina a vsetci priatelia a znami su od nas 2500 km) ☹
Inymi slovami boli sme cez vikend v nakup. centre a isli sme vytahom, ktory bol samozrejme plnsi, ony boli v kociku ale nik sa im neprihovoril len jedna pani sa na ne pozrela (nic viac) a okamzite rev z plneho hrdla...ako tak som ich utisila a v inom obchode sa im prihovorilo asi 7.r dievcatko, zase hrozny plac... ☹ proste boja sa cudzich ludi, ked sa na ne len pozru nieto prihovoria... ☹ ☹
Nedaj boh aby ma prisla pozriet kamaratka tak to moze len vtedy ked spia inak by sme neprehodili ani slovo... ☹ no a raz v meste sa manzelovi prihovoril kolega ciernej pleti a ony jak ho len zbadali tak revali ako zmyslov zbavene...neviem si predstavit zobrat ich do MC... 😢
Tiez by som potrebovala poradit ako ich osmelit, lebo neviem ci sa z toho da "vyrast"... 😅 😕

basika
autor
20. mar 2009

Tak som rada, že nas je viac prípadne aj s opačným prípadom.

dnada - no totiž bývame v menšom meste, takže na plávanie berú deti rôznej vekovej kategórie a rôzne s vodou oboznámené...je to tak horšie.. niektoré deti tam už šantili a my sme bli 1.x, ale neva, tam už nechodíme.

jaja0110 - to by som ozaj pri dvojkách nebola povedala, lebo však na svoj plač sú zvyknuté...ale verím ti, lebo tiež som mala podobné prípady, že sa jej niekto prihovoril a zle nedobre...

my sme sa bálí zo začiatku hračiek čo hrali...a tiež keď som jej raz pustila DVD kde sa ona narodila a plakala tam, tak tiež plakala aj ona...hádam si zvykne na ten kolektív.

jaja0110
20. mar 2009

basika- no oni dve su na seba zvyknute, ved od narodenia su spolu takze to nieje problem...ked zacne plakat jedna tak druha je ticho, hra sa dalej...ale ako nahle by plakalo ine dieta tak koniec, spustia obidve 😒 proste niesu zvyknute na kontakt s cudzimi detmi alebo ludmi... 😖 ☹

basika
autor
20. mar 2009

jaja0110 - to je zaujímavé, ani moja dcérka nie je zvyknutá...trochu ma to aj štve, ale hádam sa to časom upraví...

jaja0110
22. mar 2009

basika, my zijeme v zahranici, ale teraz ideme na Velku noc domov na slov. kde bude cela moja rodina aj priatelia, uz teraz mam obavy ako sa adaptuju na "novych ludi", urcite si prereveme par dni, no ale neda sa nic robit...ideme asi na 1,5 mesiaca tak uvidim ci potom nastane nejaka zmena... 😕
Na Vianoce sme zase boli u manzelovej rodiny, byvali sme u svokrovcov a isli sme tam na 14 dni...trvalo im rovnych 10 dni kym sa odvazili bezo mna ostat so svokrovcami alebo sa vobec odomna odlepit...dovtedy vyseli na mne, revy a histeria ktokolvek sa na nich pozrel... 😒 😒

kili
22. mar 2009

basika, naši boli nebojácni, teda aj sú, ale istý čas Samko bol taký, že keď sme prišli do neznámeho prostredia, tak sa ma držal jak kliešť a keď som ho položila, tak bol plač. Riešila som to tak, že som ho proste držala na rukách, ja som teda sedela na zemi (bolo to vždy len tam, kde sa mohol hrať na zemi) a nejak som si to nevšímala a bavila som sa z niekym akobi nič. po nejakých 20min. sa sám zobral a išiel preč. doba sa stále skracovala až po pár razoch sa už nebál.
takže odporúčam niečo také, držať na rukách, ale nijak si nevšímať, správať sa akoby sa nič nedialo, lebo ak sa snažíš niečim zaujať, tak dieťa možno vie, že to je len akože. takže ak zas bude plakať, len držať pokial ju to zas neprejde a neodíde sama. dať jej ten pocit istoti, že tam si pre ňu, ale zároveň nedať na javo, že by sa niečo ďialo. no asi to neviem moc dobre popísať 😅

basika
autor
23. mar 2009

jaja0110 - no so starkou a starkým...tiež mala trochu problém so začiatku.. starká chodila často ku nám tá v pohode, starký menej... tak si musela zvykať....je to tom, že sa s tými ľudmi stretáva čassto...tak to potom aj vydno na jej nebojácnosti.Ale u vás je to asi horšie... keď ste tak ďaleko od rodičov.. také detičky malé si ešte nepamatajú starých rodičov, keď ich tak často nevidia, sú ako cudzí ľudia... chce to asi len čas..

kili - dobrý nápad... vyskúšam... len napríklad v tom MC je to tak, že ona sa tam nebojí ona až vtedy keď sa niečo stane a začne tam dieťatko nerváčiť alebo plakať...tak vtedy ju beriem na ruky a snažím sa zaujať niečím iným...

bubinko83
23. apr 2011

ahojte
vedel by mi niekto poradit.Moj synček je v poslednej dobe dost bojazlivy a vobec nechce ist medzi cudzie detičky,iba za tymi ktore pozna. Odmieta ist na detske ihrisko ,na trapmolinu, na kolotoč.Ked ho tam chceme dat nasilu spusti neuveritelny plač a chce len na ruky.Myslite že to prejde ,že to može byt len nejake prechodne obdobie? Dakujem