Prečo ste sa rozhodli pre umelé mlieko?
Ahojte.
Zaujímajú ma racionálne dôvody, prečo ste sa rozhodli dať dieťatku umelé mliečko.
Teda boli ste rozhodnuté už pred narodením dieťatka.
Poprosím vyjadriť sa ženy, ktorých sa to týka.
Nie názory a domnienky a osočovanie kojacich matiek, že tie a tie to robia tak a tak preto a preto.
Dakujem za normálne odpovede.
@marcelasladeckova som rada, že v tom nie som sama :D
Pri prvej som sa trapila s kojenim mala reflux, pri druhej som vravela od zaciatku UM,chvilu som kojila ale zase trapenie este silnejsi reflux,koliky ...
@mareka49 syn je od narodenia na UM a bolo to zatial najlepsie rozhodnutie ake som ako matka mohla pre svoje dieta spravit. A dovod? Mlieko ziadne, kojotlaky z kazdej strany neuveritelne, dieta rycalo uz pri pohlade na prso lebo mu bolo jasne ze sa nenaje 😅 po mesiaci trapenia odsavania 40ml denne a vycitkach ze som hrozna matka lebo pije UM som si povedala ze stacilo. Odsavacku som zahodila, vybavila UM na predpis a syn je spokojny, zdravy, nemal koliky, hnacky, zapchy, alergie, pekne pribera. Ja som nemala problemy s opuchnutymi, zapalenymi a bolavymi prsiami. Mozem jest co chcem kedy chcem. Vsetci sme spokojni a to je najdolezitejsie. Nemam pocit zeby mu nieco chybalo alebo tym ze neni kojeny zeby sa nejako narusil nas vztah 😀 a ak to niekto dramatizuje ze je dieta na Um alebo robi z toho anticku tragediu tak sa len zasmejem a tupe poznamky ignorujem.
ja som mala velmi malo svojho mlieka tak syncek dostaval sunar
@mareka49 Ja som prešla s deťmi na UM vždy keď som schudla pod svoju predtehotensku hmotnosť.
Všade sa spomínajú plusy dojčenia.. Ale takmer nikto nenapíše aj opak:
- bolestivosť bradaviek
- vypadavanie vlasov
- veľký úbytok hmotnosti (ak to má mamička s metabolizmom takto telesne)
- záťaž na vitamíny a minerály v organizme: veľa ide do mlieka - mne sa napr začali lámať až zuby..
Ako dieťa som mala úraz na jednom prsníku. Bradavka je doteraz zdevastovaná. Druhá bradavka vtiahnutá dovnútra stále. Podotýkam stále za každých okolností. Starší klobúčiky odmietal. Následne silne zapálené prsníky. Odsávala som čo sa dalo a kedy sa dalo. Mlieko nestačilo. Následne zo stresu a úplne sprostého a bolestivého prístupu jednej z "pani" sestričiek na antoslkej začiatok popôrodnej depresie, ktorá prepukla do hrozných stavov. Doteraz sa mojich prsníkov môžem dotknúť iba ja a môj gynekológ. Manžel naozaj výnimočne. Týmto ďakujem "pani" sestričke z Antoslkej. Ak môj pán manžel.
Pri druhom som už bola pripravená.
Prvý bod úplná zmena pôrodnice. Najlepšie rozhodnutie.
Druhý bod oboznámenie personálu, že som mala pri prvom popôrodnú depresiu, spúšťačom bolo kojenie -nekojenie.
Tretí bod maximálna príprava na kojenie ako sa dalo (už som bola druhorodička s odstupom 6 rokov). Kojila som z jedného prsníka, z druhého bolestivo odsávala. A aj z toho zdravého. Zhruba mesiac. Paradoxne v prsníku po úraze sa mi tvorilo oveľa viac mlieka ako v tim " zdravom". No odsávanie bolo cez veľkú bolesť. Malá sa mi na prsiach hnevala a odmietala jesť.
UM najlepšie rozhodnutie. Nie pre mňa, ale pre moje deti.