• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Čakáme bábätko. Aká zmena nás čaká?

26. novembra 2008 
Pre januliak - denisb sa vyjadrila:
napr.
- nie všetky bábätká sú rovnaké, poznám ich dosť, ktoré dokonca prvý polrok neboli ani v kočíku, pretože plačkali a jediné východisko bolo vak, nosič...
- spánkový deficit
......

takže predpokladám, že nemala na mysli materiálno a z Ďalších reakcií Ren1 som to tak vnímala...je to môj subjektívny pocit :wink:
23. nov 2008 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa priznám tiež, že ma trošku zaskočil príchod bábätka, myslela som si, že ani spánok mi chýbať nebude, veĎ na výške sme toho veľa nenaspali...ale je to niečo iné a hlavne zodpovednosť, ktorá ráno začína a večer pokračuje a manžela mám trošku rozmaznaného, čiže 2 detičky na krku :wink:
23. nov 2008 o 10:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, mna prichod nasho prvorodeneho Mateja nezaskocil, pretoze som bola na "brigade" u sestry a vsetko okolo mimina som mala uz "nacvicene". Kedze som jej robila opatrovatelku aj v case ked uz pracovala, aj v noci, ked sa sestra chcela vyspat tak som dobre vedela, co su to neprespane noci, co je to detska kolika a pod. Ja som sa vsak pripravila na to, ze svoje dieta budem kojit za kazdu cenu (moja sestra to vzdala po tyzdni) a podarilo sa. Tiez som bola pripravena na to, ze pride cas, kedy nas syn skonci v nasej posteli, hoci som bola od zaciatku proti tomu. Okrem praktickych skusenosti som pred porodom precitala vsetko co sa dalo o babatku. Mozno to bude aj vekom, vedela som, ze po prichode maleho na svet, uz nebude dom vyluxovany, ze nebudem mat cas na vela veci, ze dlho nebude cas zajst si do kina, divadla apod. Co ma zaskocilo su detsky lekari (siestu chorobu som rozpoznala skor ako doktorka), a zaskocil ma strach nasho Mateja zo snehu. Nepocitala som s tym, ze nieco take ako sneh ho moze vylakat, ze z toho moze mat sok.
23. nov 2008 o 10:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Fuuha.. Sa mi až čítať nechce, čo to toto... :grinning:
Ale ja som túto tému pochopila asi tak, že to má byť pomoc pre budúce maminy,
s čím by mali rátať pri dieťatku a tak? Alebo?
V prvom rade to zmení celý doteraší život, všetko sa musí prispôsobiť bábu,
hlavne v prvých mesiacoch.... Čas, edlo, prechádzky...
Je to na hlavu niekedy. Ale dá sa.
Ja už mám väčšie detičky takže opäť začínam "žiť aj svoj život",
čo mi po piatich rokoch veeeľmi vyhovuje,
keďže babky, tetky, ujkov na varovanie sme nemali..
:slight_smile:
23. nov 2008 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to malo byť jedlo v tom piatom riadku :grinning:
23. nov 2008 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamajka, to bola aj pre mna najťažšie, že musim cely svoj denny program prisposobiť dieťatku
teda myslím, že mnohe čerstvé mamy si myslia, si že po par dnoch dieťatku zavedu "režim"
ale v prvých mesiacoch je režim veličina premenlivá a kym som si na to zvykla, ufff... to bol stres
hlavne ked moja dcera žiaden poriadny režim nemala ani v 2 rokoch :unamused:

no pri 2. som už taka v šoku nebola, a praveže syn si dosť rýchlo urobil režim sám, a keby nebol hladný, bolo by to uplne super....
ale aj tak sa mu čas papania a spinkania stále troška hýbal, postupne spával len 2x , od roka iba 1x
večer zaspáva sam okolo 20:00, takže to je jediný pevný čas jeho dna. Cez den ichodieval spinkať podla toho, o kolkej sa rano zobudil ... takže to može byť aj o 10:00 ale aj o 13:00 ... v poslednom čase som všaj ja zaviedla čas o 12:00 ked sa napapá, aj kvoli tomu, že o pár mesiacov možno pojde do školky, tak aby to už mal v tom čase ustálené ...

inak o tom kočíku a nosení ... ja osobne nepoznám ani jednu maminu v okolí, čo by svoje dieťa nosila ... teda videla som šatku v hepermarkete, ale aj to len zriedka. Myslím, že drvivá väčšina mamičiek svoje deti kočíkuje. Moje deti boli obe kočíkované a spokojné.
A pri výbere kočíka asi netreba pozerať na to, aby to bol super moderny typ z poslednej kolekcie farieb, ale skor aby pomer cena a kvalita zodpovedala. Treba sa pozerať na to, ako sa skladá (aj rozmery po zložení - hlavne ak chodievate autom), či ma dosť velke kolieska, či ma maminka a dieťa v kočíku "odkaldací priestor" (nejaký pultík, nie iba látkove madlo), ako sa s ním manipuluje, či je odpružený, stabilný (pozor na trojkolky!), kolko váži, a pri novorodencovi aká velka je vanička - lebo väčšina moderných kočíkov ma vaničky malinkaté ...
23. nov 2008 o 14:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Neurážaj, neprovokuj".
23. nov 2008 o 14:38 • denisb
Ahojte,
ja som tiež ako tehu riešila kočík, oblečenie, výbavičku, ale aj čítala knižky a časopisy, aby som sa pripravila. Drobec bol anjelik, ktorý ma ničím neprekvapil, možno až nočným kojením každú 1,5 hodinu. Zvládali sme všetko, lebo dobre spinka a často papal, aj kojiť som začala sama až doma, dovtedy papal z fľaše a išlo nám to, napriek tomu, že som sa bála, koľko vydržíme, vydržali sme 10 mesiacov. Bolo to nádherné obdobie, nechcem sa chváliť, ale fakt ma skoro nič neprekvapilo. Pochádzam zo 4 detí a sestra má už dve, tak som zhruba vedela, do čoho idem. Skôr ma dokáže drobec prekvapiť už teraz, keď je vačší a neposlušnejší, je to šidielko nezbedné a aj napriek tomu, že ma nepotrebuje toľko ako bábatko, dáva mi niekedy poriadne zabrať na nervy :grinning: .
A mám pocit, že čím viac som bola vyťažená/kojenie, pranie, žehlenie.../, tým viac som zvládala a všetko išlo nejako dobre, teraz nekojím, skoro nežehlím a mám pocit, že som zlenivela a aj menej toho porobím :wink:

No a teraz čakáme druhé a veľa ľudí hovorí, že ak je jedno bábo dobré, druhé bude vačšinou opak/sestra to tak má/, tak sa toho trochu bojím, hlavne ako zvládnem dve deti z rozličným režimom. Určite už nebude upratané, navarené, ožehlené a manžel bude musieťviac pomáhať, ale snáď to nejako zvládneme. A myslím, že potom ma asi aj viac vecí na ktoré nie som prichystaná prekvapí...
23. nov 2008 o 15:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lyongirl - moji boli obaja dobrí :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
takže hlavu hore, nie vždy to platí :wink:
23. nov 2008 o 16:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
škoda, že nebola táto téma založená skôr :grinning: aspoň by som vedela, čo ma čaká.. lebo som to absolútne netušila, keď som bola tehotná, kupovala si výbavičku a tešila sa na mrnka..
konečne aj ja viem a verím ľuďom, ktorí hovoria, že narodenie dieťaťa zmení Váš život naruby..
najlepší bol môj muž, keď sme mali nedávno návštevu, sa pýtali, aká to bola v našom živote zmena, a on zlatý že skoro žiadna :grinning: :grinning: pre neho nie, keďže naďalej pracuje a takmer nič sa pre neho v jeho neustálom kolobehu nezmenilo, ale pre ženu je to obrat o neviemkolľko veľa stupňov.. ten malý človiečik je na ňom závislý, keď plače, človek pomaly nemôže ísť ani na wc, nie ešte variť alebo upratovať :grinning: a takisto aspoň prvé mesiace, aspoň u mňa je to tak, som strašne vzťahovačná a neviem si predstaviť svoj život bez drobca :slight_smile: celý život sa točí okolo neho :slight_smile:
23. nov 2008 o 18:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
claudinka, vieš ako som rada, ked je doma manžel, že možem isť na WC sama??? :grinning: :grinning: :grinning:
23. nov 2008 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kamajka - aj ja chcéééém :grinning:
malý je celý tatino, taký flegmoš, teda už vystrkuje rožky, ale mohlo by byť aj to druhé také....lebo keď bude po mne, tak sa asi zbláznim - bola som najhoršia zo všetkých 4 detí, čo naši mali :stuck_out_tongue_closed_eyes:
23. nov 2008 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som mala 1. také nááááročnéééé, že už každe potom je anjelik
kamoška to ma naopak, ale ona mala zasa 1 až moc dobré a to druhe je troška uplakanejšie (inak tiež dobručke) tak ona to strašne prežíva, aké je zlé
23. nov 2008 o 20:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nastastie ja mam tiez dobruckeho maleho, nemozem na neho ani zle slovo povedat.. pekne papa, spava a uz chodievam aj na wc, ked huci, sak sa kvoli nemu nepototo, tak to bolo len prve tyzdne, ze vzdy, ked zaplakal, som letela k nemu.. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
24. nov 2008 o 08:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no naš nehučí, on ma prenasleduje a to od času, odkedy vie liezť, teda asi od 8mes. :grinning: A musi mi on odtrhuť papier :confused:
Čo je zábavné, doma za mnou chodí ako psík - stále v pätách, ked sa zdvihnem, okamžite sa postaví a beží za mnou ... a vonku beha kam chce a vobec ho nezaujíma kde som :unamused:
24. nov 2008 o 08:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som bola na to, čo ma čaká, totálne nepripravená.Najmä na to, že dostanem postpôrodnú depresiu a budem mať problémy sama so sebou, hoci mám zlatého syna a bol relatívne dobrý aj ako bábo.Jediný problém mal so spánkom, čo mi na dobrom stave veľmi nepridalo,ale zvládli sme a o chvíľu nás to čaká zase :stuck_out_tongue_closed_eyes: :wink:
24. nov 2008 o 09:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som tiež nebola pripravená na to, čo ma čaká. Hoci som bola doma celé tehotenstvo a prečítala som všetko možné o bábätkách, na to čo ma čakalo sa asi ani pripraviť nedalo. Pôrod bol v pohode, ale to čo prišlo potom - katastrofa. Danko stále plakal, až zachrípal. Ani sestričky nevedeli, čo s ním majú robiť. V noci, keď už nemal ani hlas a ja som plakala s ním, zavolala som sestričku, že som už v koncoch a neviem, čo s ním, sestrička na mňa zrúkla, že čo otravujem, veď inému dieťaťu môže ísť o život a ja ju volám za takú sprostosť. Potom malý nevel sať z prsníkov, sestrička mu nasilu pchala bradavku do posinky a to tak, že som mala modriny na prsiach. Nakoniec manžel po známosti vybavoval, aby malému dali mlieko, lebo som ho kojila aj 3 hodiny, pusu mal od krvi, čo ma tak dohrýzol, vypil pri tom 10 ml a to mu sestrička nechcela dať mlieko, lebo sa musí naučiť saá sať. Chúďatko, tak bol vyhadovaný, že keď sa dostal k jedlu, hltal ako besný a zase boli z toho koliky. Po desiatich dňoch doma, čo reval 20 hodín denne, som to už nevydržala a išli sme naspäť do nemocnice. Tam mu zistili "len" koliku, ale on ju mal po každom kŕmení. Lekár mi na to povedal, že to nie je taká bolesť, že by sa po stene škriabal. Však samozrejme, že nie, veď k tej stene by sa musel nejako dostať. :confounded:
Nakoniec to všetko skončilo mojou depresiou, totálnou vyčerpanosťou, raz som sa dokonca pocikala, a to nespomínam ešte gastroenterologičku, ktorá by vôbec nemala pracovať s ľuďmi, nieto ešte s bábätkami. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Potom sme prešli k zlatej pani doktorke na Kramároch. Celé to skončilo s prvými príkrmami, kedy sa mu konečne pohlo trávenie. Malý je dodnes taký urevanejši a navyknutý na ruky, lebo som ho celé dni nosila, len pre boha, aby už nereval. Chela som mat dve deti, ale po tomto mám panický strach, že by sa to mohlo zopakovať a to by som zaručene skončila na psychiatrii. Aj tak to dosť poznačilo. Mnohí mi hovorili, že to veľmi prežívam, ale dalo sa to neprežívať? Tým si prosto musí človek prejsť, aby to pochopil. Spávať 4 mesiace 2 hodiny denne, aj to nie v kuse, ale po 10-15 minút, to dá zabrať.
Nikoho som týmto nechcela vystrašiť, jasné, že každé dieťa je iné - moje bolo také a to som nečakala ani v najhoršom sne.
24. nov 2008 o 10:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
niak nerozumiem teme-mam tri deti a nic take hrozne som ako matka babatka nepocitovala,bolest pri porode a par dni po nej to som cakala,ze deti aj nespia s tym som pocitala,a vsetko som brala ako prislo.
nemyslela som si ze ked sa stanem mamou budem mat len cas pre seba,spat a chodit von s kamoskami. :grinning:

tak vlastne ani neviem s cim som nepocitala-jedine asi stym ze ma casom opusti manzel :frowning2: a to sme inak boli s detmi v pohode.no dnes mam uzasneho cloveka a ani neskore tehu/35r/ma neprekvapilo.
24. nov 2008 o 10:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no baby, keď hovoríte o tom záchode, predsa len som si na niečo spomenula....
vždy keď som kojila malého, tak sa mi začalo chcieť ísť na "veľkú", ale tak, že som musela, čiže malého som musela nechať hladného a ísť a potom dopapal. A on bol taký anjelik, že na mňa vždy počkal, druhé dieťa by protestovalo a plakalo od hladu a on ani nemukol, ale aj tak ma to štvalo, že ho musím "odtrhnúť" od prsníka :frowning2:
24. nov 2008 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
andosa - tak to ťa obdivujem, ako si to zvládla a ako to zvládaš, na to sa fakt nedá pripraviť a každé dieťa je iné. Dúfam, že budeš mať aj druhé a že to bude anjelik, ktorý ti to všetko nádherné, čo je na deťoch vynahradí, želám ti to zo srdca :wink:
24. nov 2008 o 10:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lyongirl - ďakujem ti za podporu. Teraz je už Danko veľké šidlo a keď mu práve nejdú zúbky, tak je v pohode. Teraz ma doženie skôr k slzám dojatia, keď ma ráno budí hladkaním a pritom šušká "mama mňam". :sweat_smile:
24. nov 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak keď trošku podrastie a bude vedieť pomáhať, šup na to druhé mimi.... :grinning:
24. nov 2008 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Jéj, teším sa, že téma zaujala, presne toto som myslela....
24. nov 2008 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
24. nov 2008 o 13:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Andosa, úplne ťa chápem, zažila som niečo podobné, možno nie až tak zlé, ale nečakala som to. Keď sa iné deti v nemocnici napapkali Ďalšie 3 hody krásne spinkali, o tom sa mne mohlo len snívať :frowning2: .
Mala som nenormálny strach odísť z pôrodnice, každé zablakanie mi zovrelo srdce, i napriek tomu sa mi však podarilo dojčiť 4 mesiace, zvrat nastal, keď mali začal sedieť a vnímať svet.
Čo ťa poteším tak je fakt, že z toho vyrastie, ja mám zo syna úžasného chlapca, šikovného zdravučkého, ktorrý miluje svoju sestričku.
Pri dcérke som už nemala taký strach zo všetkého nového a možno práve to to dieťatko vycíti a viac som si všetko ako sa hovorí užila.
Takže určite všetko zlé je na niečo dobré :wink:
24. nov 2008 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
denisb - nám najhoršie časy skončili, keď mal malý asi 8 mesiacov, vtedy sme sa zbavili aj refluxu. Mama mi hovorila, že mi to malý neskôr vynahradí , celé to trápenie. A myslím, že mala pravdu. Aj včera večer sme sa aj s ocinom blázniili na posteli a krpec bol na zožratie. Manžel vtedy povedal. "Pamätáš sa na obdobie pred rokom a pol? Chúďatko naše, koľko si toho vytrpel".
Veru na to nikdy nezabudnem. A tiež nikdy nezabudnem na niektorých lekárov, mnohí z nich by mali okopávať role alebo stáť niekde pri páse. A týmto nechcem uraziť ľudí, ktorí to robia, lebo mnohí z nich majú jednanie na vššej úrovni.
25. nov 2008 o 08:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
denisb=denisab(z istého dvôvodu som sa musela prihlásiť nanovo...)

Andosa ja predpokladám, že tie stavy súvisia s nedostatočným vývojom tráv.tr., ktorý sa ukončuje až v 1 roku.
Podľa mňa je tam asi problém aj v prahu citlivosti na bolesť...Práve preto niektoré detičky plačú viac a niektoré menej...
25. nov 2008 o 09:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ja som bola tiez pripravea na vselico. ale na pristup lekarov tu v spanielsku nie. :angry: porod trval 15 min so bsetkym takze super, pobyt v nemocnici prespala aj ked trvalo dva dni ym sa jej podarilo cicu riadne chytit. papkala super ale prve dva tyzdne chytila take kolika ze kazdy den od 9 vecer do 2 rano revala na raty a ja s nou lebo som sa na to nedokazala pozerat ako sa trapi. ked uz jej modreli ustocka od placu sla som na pohotovost. o tom ze detskeho lekara som musela cakat 2 hodiny a on potom cely vynervovany lebo ho zobudili na mna zacal kukat ci osm normalne deti mavaju kolika a jednoduchot to tak je, nech prestanem panikarit a ked som videla ako sa k malej chova som ho poslala do prdele a povedala mu ze si pomylil prfesiu amal by robit na bitungu a nie na oddelenie pre novorodencov.potom som mu povedala ze aj ked si mislia aky su oni spaniely popredu tak je todobra blbost lebo u nas maju kadeco pre kolika a tu nic vraj si tym dietatko musi prejst a hotovo.zurila som akopes.
ale inak mala bola uzasna v noci super spinkavala teda ked presli tie dvojtyzdnove kolika .
o druhe mimco som prisla a tam dosli depresie na to ma fakt nik nepripravil 27.11. bude tomu rok a ja osm zase tehu v stvrtom mesiaci. sem tam chytam depresiu, ci to bude v poriadnku ci sa to nezopakuje a nepridem aj o toto ale snazim sa na to nemysliet. coho sa bojim je ze ked som taka kadejaka teraz tak mam strach ci nechytim tu poporodnu depresiu. to si neviem predstavit.tak dufam ze ma to nechyti.
25. nov 2008 o 10:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka - veľmi dobre ťa chápem. Ja som síce nemusela čakať 2 hodiny na lekára, ale aj tí čo prišli poniektorí stáli za figu (veľmi slušne povedané). Predstav si, že môj malý mal koliky celodenné, t.j. po každom jedle, a trvali 4 mesiace. Ja som fakt bola zúfalá a to sme vyskúšali všetky kvapky na koliku, masírovanie bruška, cvičenie nožičkami, rúrkovanie, odgrgávanie niekoľkokrát počas jedenia aj probiotiká (tie pomohli asi najviac). Rapídne zlepšenie nastalo prvými príkrmami - po zavedení príkrmov mal koliku asi 2-krát. Moja mamina aj krstná mama ma dlhšie nahovárali, nech mu dám zeleninku alebo banánik, ale bála som sa, lebo všade sa doporučuje začať príkrmami od ukončeného 4.-ho mesiaca alebo neskôr (pri umelom mliečku). Teraz to ľutujem, že som mu to nedala skôr. Keď som mu prvýkrát dala rozmixovaný banán v mliečku, tak to bol pre mňa zázrak. On normálne nereval po papaní, bol veľmi spokojní, vetry mu pekne išli samé aj stolica sa mu upravila - dovtedy bol aj 5-krát denne pokakaný po pazuchy. Ja si myslím, že jednoduch potreboval vlákninu, aby sa mu pohlo trávenie.Takže ja konštatujem - nech žijú príkrmy. Naša zlatá pediatrička mi vysvetľovala, že detičkám sa hromadí vzduch v črevných kľučkách, kde sú nervové zakončenia a preto to detičky bolí. Okrem toho ho bolel aj reflux, lebo mu hore išla kyselina normálne ako dospelým.
25. nov 2008 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dievčatá ahojte. Náhodou som našla túto tému. Teší ma, že si čoraz viac mamičiek uvedomuje potrebu prípravy na rodičovstvo. Ja som na to založila firmu a sústredila odborníkov. Pripravujeme maminky. Ja sa musím každú chvílu prispôsobovať a všetko zabehané trochu meniť, pretože ku mne deti prichádzajú a po čase odchádzajú. Aj teraz....o krátky čas k nám pribudne bábatko, nedávno odišlo 10 ročné dievča. Vždy je to plné prekvapení. Aby ste rozumeli, pracujem ako profi mama
26. nov 2008 o 11:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok