Aké ste mali detstvo?

veronka555
17. sep 2009

Cauko tak jakéé ste mali detstvo?? Ja som mala celkom dobré až na malé problémiky 🙂 🙂 🙂 🙂 Som prostredné dieťa z 3 súrodencov mám o 8 rokov staršiu sestru Michaelu má dnes 29 rokov, potom som ja Veronika mám 21 a máme nevlastnú 16 ročnú sestru Simonu 🙂 🙂 🙂 Máme krásny súrodenecký vzťah.Moja segra Miša má 3 deti 12 ročného chlapca Patrika,4ročné dievčatko Lucinku a malú 1 ročnú Kristínku, Ja mám dcérku malú 3 mesačnú Anabellku a sestra Sima chodí ešte do školy 😎 😎 😎 😎 Moji rodičia sa rozviedli keď mala moja sestra Miša 9 rokov a ja 1 rok ☹ ☹ ☹ ☹ Dostali sme sa k mame a s otcom sme neudržiavali žiadny kontakt 😒 😒 😒 😒 Otec na nás posielal mame peniaze ale nechcel nás potom čosa rozviedli s mamou vidieť. Môj otec si našiel priateľku,neskôr mali spolu aj dieťa, dnes už 17 ročného syna,sú spolu nadalej šťastní moja mama si potom ked som mala 3 roky našla frajera a o 2 roky sa vzali a potom sa im narodila Simona a potom sme boli šeci štasní hehhe 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 😅 😅 😅

veronka555
autor
17. sep 2009

A nikto sa so mnou nechce podeliť?,? prosííím

vevusiatko
17. sep 2009

Veronka ja sa podelim.
Mala som detstvo tak pol na pol rodicia ma nebili, kupili mi co som chcela ale nejako extra rodinne vylety alebo spolocne hravanie si nepamatam. Inak mam mladsieho brata a este jedneho starsieho ale ten s nami nebyval
Ako nechcem sa stazovat na rodicov. ale ja urcite vela veci robim inak.
Ako stari rodicia su inak super 🙂Len skoda, ze pri nas taky neboli.

macka01
17. sep 2009

OO mojom detstve škoda rozprávať,jedno mi je jasné,moje deti budú mať detstvo take,aby sa v spomienkach k nemu vždy radi vracali,aby svoje deti raz vychovávali tak ako ja ich,lebo si povedia že to ich detstvo bolo nádherné a budú ma za to do smrti milovať 🙂

seve_ranka
17. sep 2009

Hlavne vdaka starym rodicom bolo nadherne 🙂

titkovamiriam
17. sep 2009

ja som mala nadherne detstvo 😀 ,byvala som okrem rodicov a sestrou a neskor s bratom aj s babickou/do 4r,aj s dedom-potom zomrel/vo velkom dome s velkou zahradou.sestra je o 2r. mladsia tak sme si dve velmi dlho vystacili sami.nasi robili a babicka sa o nas vsetkych starala.druhy stary rodicia chodili k nam alebo mi k nim kazdy vikend.Mali sme kvazy dostatok vsetkeho,dovolenky v tatrach kazdy rok,a ked sme mali 12 nananse prosikanie sme vyskusali aj pio tabory pri mori v bulharsku a polsku 😀 😀 😀
takze mojim rodicom som nesmierne vdacna za take krasne a pokojne detsvo.moje deti ho maju trosku viac zlozitejsie kedze som rozvedena no nasla som im super nahradneho otca 😀

macka01
17. sep 2009

tak to je super,krásne detstvo asi formuje naš celý ďalší život,bolo nás veľa,neušlo sa mi nič ani lasky ,take nijak to bolo ☹

titkovamiriam
17. sep 2009

tak aspon das detom co si ty nemala ako moja najlepsia kamaratka,cele jej detsvo uprednostovali brata od financnej az po citovu stranku dokonca az do dnesneho dna - tak detom dava to co ona sama nemala ,niekedy ju strasne lutujem ked rozprava ze boli dni ked bola o chlebe a vode a skolskom obede a cez vikendy u babicky,
otec alkoholik a mama nemala nikdy cas ☹

frisbee
17. sep 2009

strašné

frisbee
17. sep 2009

jé,som klikla skoro...nakoľko sa od 13 rokov starám sama o seba,nezodpovední rodičia a psychoteror v rodine...radšej nespomínam ☹

titkovamiriam
17. sep 2009

☹ strasne a ja si neviem predstavit ze raz ty moji odidu prec ☹

frisbee
17. sep 2009

no moja dcéra je na škole od 15.tich,ale máme výborný vzťah a vie,že má vo mne oporu...,čo som ja nikdy nemala ☹

magimary
17. sep 2009

nádhernééééééééééééééé 😵 😔 😵
a pamätám si, že sa mi z neho nechcelo ani odísť... 😔 , veľmi ťažko som sa s detstvom lúčila... až raz mi jedna priateľka napísala slová takej krásnej piesne, ktorá ma potom posunula ďalej... (spievalo sa tam o.i.: "tak destvo čau, sme o rok starší, ten kľúčik k hrám, dnes odovzdáme mladším...")...
aj teraz na detstvo spomínam s láskou a príjemnou nostalgiou a zároveň sa ho snažím podobné zabezpečiť našim deťom... 😔 🙂
snáď sa nám to podarí...

milá témička..., tak som si príjemne zaspomínala, až ma hreje pri srdci... 😵 (hoci viem, že nie všetci to vnímajú takto... 😔 , to mi je ľúto...)

jahodka11
17. sep 2009

moje detstvo bolo naaadherne....naozaj 🙂 az je mi to luto, lebo mi zomrela mamina a viem, o co vsetko Danielko prisiel.....bohuzial ☹ ale budem sa snazit, aby tiez na to svoje spominal s radostou 🙂

atrami
18. sep 2009

Moje detstvo nič moc. Rodiačia boli v pohode, ale neznášala som nútenie do jedla, nemoderné oblečenie. Nemám pekné ani spomienky na dovolenky, jednoducho naši to nepovažovali za vhodné. Výlety tak isto. Porovnávanie so sestrou. Nepodporovanie v koníčkoch. Presne tomuto sa snažím vyhnúť.

Deti sú samostané vo výbere jedla, oblečenia, koníčkov. Chcem aby boli sami sebou, nie kopiou niekoho iného.

danculik
18. sep 2009

ja som mala super detstvo....mala som vsetko co som potrebovala a chcela...kazdy rok som chodila do letnych taborov od 6-tich rokov...az po 14 -nast🙂) potom sme s rodicmi chodili kazdy rok k moru...a v 19-tke som odisla do zahranicia🙂))vela som si uzila prazdniny u starých mám...🙂 a samozrejme aj rodinne akcie cez vikendy...ci nejake vylety s rodicmi...a pod.Plus v puberte s kamaratkami , spoluziackami vylety na chatach...stanovacky...a pod.Takže sa nesťažujem rodicia ma podporovali v kruzkoch, modernom obleceni...nenutili ma nikdy do nicoho...samozrejme boli aj prisny co sa tyka ucenia...nesmela som prepadnut🙂)) ale inak fain, rada na to spominam...a dufam, ze moja dcerka bude zazivat to iste....aj ked ja som zila na Orave a tam je jednoduchsi zivot..ako teraz kde vyrasta moja dcerka v Kosiciach ale verim ze jej to detstvo prijemne spríjemním...a urobím radostným🙂

dioliana1
18. sep 2009

ja ako v zlatej klietke 😖

bzucinka
18. sep 2009

N.A.D.H.E.R.N.E. a som za to veeeelmi vdacna. Skoda len, ze som jednych starych rodicov nepoznala - obaja zomreli skor ako som sa narodila ☹ Dufam, ze nase dievcatko bude mat tiez iba pekne spomienky...

veronka555
autor
18. sep 2009

titkovamiriam ani ja si neviem predstaviť že mi odíde mamička moja milovaná a že aj môj nevlastný otec by mal zomrieť bože hrozné je nato aj pomyslieť ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ No to si neviem predstaviť a ani to že zomrie môj biologický otec ktorého vôbec nepoznám ☹ ☹ ☹ aj tak by som bola nešťastná 😒 😒 😒 😒 No ale mojej dcérke dávam takú lásku akú viem aj môj drahý jej dáva takú veľkú lásku akú len vie síce mám o 7 rokov staršieho manžela má teraz 28 aj tak sa lúbime a to je asi hlavné 🙂 🙂 😉

janinkaza
20. sep 2009

moje detstvo skončilo, keď som mala 8 r. a narodil sa mi môj najmladší brat - bol to môj tieň a vlastne akoby moje dieťa, doteraz ( má 24 r. ) sa radí so mnou a nie s mamou a tá stále nerozumie, že prečo 😒

...zažila som aj "psychoteror" zo strany rodičov, musela som veľa munuálne pracovať ...a stále som bola za niečo zodpovedná...ten pocit prílišnej zodpovednosti je vo mne zakorenený dodnes a je to ťažké bremeno

na starých rodičov vôbec nemám spomienku ako na tých milovaných a milujúcich, vždy som k nim chodila len makať...

v rodine som zažila celkovo len pár pekných chíľ a to, keď mala mama dobrú náladu...našťastie teraz, keď už spolu nebývame, je to ooooveľa lepšie ...

spomínam len na chvíle s kámoškami, ktoré som si musela tvrdo vybojovať, ale čo som sa napočúvala na ne, na seba...ten slovník sa na verejné fórum nehodí...a ešte som veľa čítala a utiekala sa do románov....

...často rozmýšlam, že ako ja môžem dobre vychovať svoje dieťa, keď som v podstate nikdy nezažila fungujúcu a pohodovú rodinu !!!! snažím sa, ale vidím za sebou veľa chýb....

ada32
23. sep 2009

s otcom sme skoncili tak,ze za poslednych 12 rokov sme sa stretli asi 3x na ulici a nezdravime sa ☹
ani moje deti ho nepoznaju a ked som ho stretla naposledy zacitila som len nenavistny pohlad 😖

presne
ako pise janinkaza clovek svoje deti miluje,chce kopec veci robit inak a potom sa obzrie a zisti ze robi podobne chyby ako rodicia.tie iste asi nie ked si dava pozor ale podobne.v inej forme 😒

sue
23. sep 2009

Ach jaj, niektoré osudy sú tu strašné a my ako mamy sa z nich musíme poučiť 😔

Ja ani neviem...u nás to bolo ako na húsenkovej dráhe - buď veľmi fajn alebo veľmi zlé... a prečo tu radšej nebudem rozoberať. Život někdy složitější... ale som vďačná mojim rodičom za to,že mi ukázali,že svet má milióny farieb 🙂

dai
23. sep 2009

ja strasne rada spominam na detstvo 🙂
som prostredna, mam 2-och bratov - vsetci sme spolu boli v jednej deckej, mamina nam citavala vecer knizky, chodili sme s rodicmi hravat futbal, na vylety - dlho po case puberty 🙂 kazdy rok u starych rodicov, ci v pionierskych taboroch - bolo to krasne, nevinne obdobie ( nemali sme vela penazi, ale nikdy fakt nikdy som to nepocitovala ako nedostatok - vzdy bolo vela kamaratov a vdaka bohu okolo mna ludia, ktori si viac cenili vedomosti, mudrost, zmysel pre humor etc. ako niekoho zazobanost).
pamatam si ked starsi brat odchadzal na vysku - strasne mi chybal, potom som odisla ja, potom mladsi brat - vlastne kazdy od 18-tich rokov sme prec z domu...
kedy sa moje dectvo skoncilo? viem presne kedy som mala ten pocit ☹ zomieral nam na dedo - a my sme s bratmi sedeli v nemocnici v jedalni, boli to jeho posledne chvile a my sme plakali a hovorili sme ze toto je koniec, od momentu jeho smrti sme boli vlastne dospeli ( ja som mala vtedy 22 rokov ) - dedo bol prvy clovek ktoreho som milovala a ktory mi zomrel a zaroven synonymum toho krasneho deckeho, toho nadseneho pocuvania jeho vojnovych historiek, strielania z vlastnorucne vyrobenej kuse, nahananie krav, zbierania hub a byliniek....

moji rodicia boli a su super, velmi ich milujem a verim ze tu este dlho s nami budu...

vefi89
2. okt 2009

ahojte, aj ja sa s vami podelim 😀 😀
moje detstvo sa zacalo stastne. mala som brata starsieho o dva roky. Nakolko bol velmi rozumny, tak si ma zobral pod patron 😀 lnze mala som problemy s velmi silnou astmou, tak som bola kazdy mesiac v nemocnici. Ani mi to nevadilo, lebo vzdy som mala vela novych kamaratov 🙂
lenze ked som mala 5 rokov, isla som na liecene do Horoviec (inak mi velmipomohlo na pluca). Vtedy som si uuvedomila, ze nasi rodicia sa nemaju radi. Ale chapala som to a pokial sa nehadali, bolo mi to jedno, lebo sa mi venovali obaja. Tak sa to tahalo asi 8 rokov (vsetko bolo v norme). A ked som mala 12, rodicia sa mi rozviedli. A to bol pre mna tazky uder. Lnze aj to po case preslo, a nastalo este horsie. Ocko lenivy, platit sa m nechcelo a mi sme ostali na prazdno. uz som si nemohla kupit keksik, ani rifle. Nebol to pre mna trest,ked sa pozeram spatne, ale vtedy to bolo strasne.Ja som bola v puberte a nic som si nemohla kupit.
vydala som sa v 18-tich. Matka sa so mnou rok nebavila, ale uz je vsetko v poriadku.

A teraz ked sa pozeram naspät, a na dnesnu mladez, musim povedat, ze som nesmierne vdacna za to, ako ma doma vychovali. 🙂 A toho sa chcem drzat aj pri svojich detoch. Nech sa deje cokolvek, nemusia byt taky inteligenti, nemusia byt najkrajsie deticky sveta,ale chcem len jedno. Aby mali vychovu ako som mala ja 🙂

leusina
8. okt 2009

Ja sa mojim detstvom nemozem chvalit.je to hanba.mam o 5 rokov mladsiu sestru.ked som mala 15 rodicia sa nas pri rozvode zriekli.vzala si nas babka s dedjom.to su pre mna rodicia aj budu.teraz 13 rokov na to,ked uz mam sama skoro 2 roc.syna sa jednoducho objavia gkoby sa nic nestalo.zaprisahala som sa,ze moj syn nebude mat nikdy take detstvo ako ja.

dzio2
10. okt 2009

strasne a smutne

blair
12. okt 2009

moje detstvo bolo velmi zvlastne.pretoze otec vela precoval nebyval casto doma..a kedze sa mama bala aby si nenasiel inu zenu chodievala casto s nim..a to sa nakoniec aj tak stalo.casom sa s mamou rozviedli a my sme ostali byvat s nim..a jeho novou zenou ktora bola od brata starsia asi o dva roky..nikdy sme ju neprijali..a tak je tomu aj doteraz..po financnej stranke sa naozaj nemozem stazovat.mali sme vsetko a este viac.byvala som vacsinou sama so starsim bratom.mali sme cely dom pre seba.kazdy den ina zurka..bola som spokojna.. 😀 ale teraz ked sa spetne na to pozeram..budem sa snazit byt co najlepsou mamou. aby sme ako rodina travili co najviac casu spolu..to je velmi dolezite..