• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Aké sú vaše svokry?

16. júla 2015 
uff, lefika, napisala si presne to, co si myslim, ze aj tak skoncim ako zla a nevdacna. No modlim sa k zasahu nejakej vyssej moci, aby z toho zislo. Caka ma dnes asi dlhy a tazky rozhovor s manzelom, uvidime, ako sa k tomu postavi .... Ja viem ze to "na cas" moze znamenat do nekonecna. A presne aj kvoli tomu, ze ak si najde podnajom, nebude si ho moct dovolit sama platit. Uplne idealne by bolo, keby sme ju dokazali presvedcit, ze nie je dobry napad sa stahovat daleko od jej rodicov, rodiny, znamych.... Ale to sme uz raz skusali a bezuspesne.
betka, deti zatial nemame :frowning2:
Rozoberala som to dnes s kolegynami v praci, kazdy mi hovori - nedovolit, nepripustit to ... Ja som pre to rozhodnuta ... ale .... Som ako medzi dvomi kamenmi - mama a syn. Uz to zalezi len od manzela, ci sa postavi na moju stranu, alebo bude chciet silou-mocou "pomahat" mame.
ale dakujem moc za nazory a povzbudenia, uz mi len zostava cakat, ako to dnes cele dopadne (dnes to chcem vyriesit raz a na vzdy...)
9. okt 2007 o 18:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak to nechapem, ona sa akoze rozvadza, tak ale nepripadne jej polovica majetku???nech si zabezpeci z toho vlastne byvanie. ako prepac, ze som taka tvrda, ale co robila cely zivot, ked teraz nie je schopna postarat sa sama o seba a chce sa nasackovat k vam. nepracovala, nezarabala, asi sa starala o rodinu, ok... nech si pekne vysporiadaju majetkove vztahy a byt ci garzonku si moze kupit. samozreme nie v bratislave, kde je byvania snad najdrahsie...
10. okt 2007 o 07:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mareli, pracovala, ale aj tak bola cely zivot zavisla na svokrovi, on bol v podstate zivitelom rodiny.
samozrejme, ak dojde k rozvodu, budu musiet vysporiadat majetok atd. Lenze ona sa rozhodla, ze chce byt v BA a hotovo.
vcera sme samozrejme nic nevyriesili, skratka, ked bude chciet, nastahuje sa ku nam a hotovo, je to jeho matka a on jej nedokaze odmietnut pomoc. A ja som bezcitna mrcha (to mi takto nepovedal, to som sa ja na zaklade toho rozhovoru takto pekne titulovala :grinning: ) a nechape, ako sa mozem takto bezcitne spravat. uf, no, nemam velmi silu to dalej rozoberat. Zostava mi len dufat, ze k tomu na koniec vobec nedojde....
10. okt 2007 o 08:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peja a pojem citove vydieranie im nehovori nic, ze? tak ona si vzala do hlavy, ze chce byvat v najdrahsom meste na SK a ty si mrcha ked jej to na VLASTNY ukor neumoznis?! tak trvaj na tom, nech pripadne peniaze z majetkoveho vysporiadania idu na vas ucet. a tvoj manzel by si mal uvedomit, ze poprve by si mala byt teraz pre neho podstatnejsia ty a podruhe ze je to aj tvoj byt a mas take iste pravo rozhodnut, kto tam bude alebo nebude.
inak ked bol ten problem s mojou sestrou, ja som to tak aj muzovi povedala: je to aj tvoj byt a mas "pravo veta" a nebudem na teba za to nastvana, ze ju tu nechces. napokon, vrazili sme do toho prachy, aby sme mali klud na vychovu deti a sukromie a nie sme ziadna ubytovna.
tvoja svokra predsa nie je v hmotnej nudzi, aby sa on musel citit povinny jej pomahat. a vobec, to nie je pomahanie: to je zabezpecenie vyssieho zivotneho standardu a umoznenie prizivovania sa, podla mna.
10. okt 2007 o 14:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lefi, moj manzel ma jedine argument, ze ona je teraz psychicky na dne po tom rozchode a potrebuje s niekym byt, pretoze tam, kde zije, je cely cas sama - svokor pracuje v BA. A s kym ma byt, ked nie so svojimi detmi? Ono je to u nich zlozite, su tam velmi silne citove rodinne vazby, nie len co sa ich priamo tyka, ale celej rodiny... A skratka ju nemozme nechat samu, aby sa nezblaznila. :zipper_mouth:
10. okt 2007 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peja, ja som si tiez myslela, ake su medzi nimi silne vazby, a pritom islo len o to spominane citove vydieranie, len mi trvalo na to prist. a tvoj manzel je jedinacik? lebo moj ano, takze vsetko vlastne zlizaval sam :frowning2: nechodi do prace, nema nejake kamaratky, zaluby?
ja som bola tiez konfrontovana s tym, ze ked je manzel jedinacik, tak proste MUSI v prvom rade mysliet na svojich rodicov: ukazala som mu, ze nemusi, ze oni su svojpravnya sebestacni, ked chcu. mmch, odkedy sme prestali obaja skakat ako oni piskaju, ani si na nas a na svoju jedinu vnucku nespomenuli, a je tomu uz vyse roka.
no chcela som tym zhruba to, ze az ked sa rozhodnes, tak po case zistis, ci dobre a o co vlastne islo, aj ked nejake indicie mas uz teraz.
byvat s niekym cudzim v byte ma okrem toho o dost viac neprijemnych nasledkov, akosa na prvy pohlad zda: nemozes ani len vybehnut naha zo sprchy, niekto ti stale kontroluje, pripadne aj redukuje obsah chladnicky, o moznych problemoch, ked budete chciet s manzelom nejake tie intimnosti ani nehovorim. :sweat_smile:
nejde teraz o to, kto (ty alebo svokra) budete mat silnejsie argumenty na manzela? a silnejsi citovy vplyv?
skus mu zakontrovat tym, ze ty budes psychicky na dne, ked budes mat v byte nasackovanu svokru. spytaj sa ho, ci si mozes nastahovat svoju mamu alebo nejakeho ineho rodinneho prislusnika...
10. okt 2007 o 15:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lefi, nie je jedinacik, ma mladsieho brata, ktory zije s frajerkou v dvojizbovom podnajme, "ale tam ju predsa neposleme, ked my sme dvaja v 4-i byte". O vsetkych neprijemnych nasledkoch som mu povedala, ale to on neberie - mam si uvedomit, ze je to len na urcity cas a mam sa prisposobit aj ja, nechape, ako jej mozem takto odmietat pomoct. Ona momentalne pracu ma a mmoze byt podla mna rada, ze zrovna taku, aku ma.... Ale ona to chce vsetko hodit za hlavu a odist z toho mesta a zacat odznova. A to zrovna u nas... Ja sa poznam, som tazka povaha a uz teraz presne viem, ako by som ten jej pobyt u nas prezivala. Je to tazke vysvetlovat, vsetky tie detaily. Zaver je stale rovnaky, ona pomoc potrebuje a ja sa mam prisposobit :unamused: Ja len nechapem, ze - dobre, som egoista lebo chcem vlastne sukromie - ako moze byt ona taka egoistka a rozhodnut sa nam tak velmi zasiahnut do zitia a pristahovat sa ku nam, len aby jej bolo dobre... Inak toho nazoru, ze ju "predsa musime prichylit a neodmietnut jej pomoc" je aj moja mamina, rodina... Tak ja uz potom neviem, v kom je chyba...
:frowning2:
10. okt 2007 o 15:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aha a kamaratky a zaluby - ona vzdy, vsade, vsetko - len so svokrom, takze ..... preto je to teraz tak, ako to je...
a co sa tohto tyka:
spytaj sa ho, ci si mozes nastahovat svoju mamu alebo nejakeho ineho rodinneho prislusnika...
na to mi bez mihnutia oka odpovie ano, preto odo mna chce toto, lebo on by to samozrejme spravil tak ako pre svoju, aj pre moju rodinu
a to ze budem psychicky na dne je moj problem, ktory si ja sama vytvaram vo svojej hlave, automaticky zo vsetkeho vyrobim katastrofu, namiesto toho, aby som sa snazila vybrat si z toho aspon nieco pozitivne.....to by ti povedal moj manzel :grinning:
10. okt 2007 o 15:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peja, v tebe chyba nie je, ak chces svoje sukromie. povedz to co si napisala manzelovi, ak si mu toeste nehovorila: ze aj ona je vlastne egoistka. aj ked, obavam sa, ze mu nezapne: tomu mojmu trvalo 4!!! roky, kym mu doslo, ze ta jeho mamicka nie je vrchol dokonalosti a ze aj ini ludia maju svoje potreby :angry:
vlastne mu docvaklo az vtedy, ked sme sa ocitli na ulici s polrocnou dcerkou :confounded: proste chlapi asi potrebuju riadnu facku, aby pouzili rozum :unamused:
alebo nech si teda v tej BA uz teraz hlada pracu. ako si to predstavuje? ze sa k vam nastahuje, nejakeho polroka sa bude rozkukavat, potom si poda inzerat, ak sajej nikto neozve, bude vyplakavat, ze ju nikto nechce zamestnat a ze ju predsa nemozete v takejto tazkej situacii vyhodit......
a ako budete riesit pripadne konflikty? manzel sa bude priklanat na jej stranu, predpokladam, ked to robi aj teraz. skoncis ako cudzi clovek vo vlastnom byte, lebo ta odpalkuje, ze su dvaja na jedneho.
ja nechapem, preco by sa mali nevesty stale prisposobovat, ako keby sme boli menejcenne a svokry mali pravo robit si co chcu. na mna isli tak isto: prisposobis sa, my cokolvek menit nebudeme, fungovalo to 30 rokov a bude to tak aj dalej. odmietla som, a teraz som zla pre celu jeho rodinu a asi aj pre celu dedinu a je mi to jedno: mam len jeden zivot a nebudem ho zit tak, ako ini piskaju a ako by to inym vyhovovalo. inak moja mama bola zo zaciatku tiez za prisposobovanie sa, ale len pokial drahu svokrusu nespoznala osobne: odvtedy je na mojej strane a som jej za to hrozne vdacna.
ak ju tam nechces, musis bezpodmienecne dostat na svoju stranu manzela, nemozes stat sama proti celemu svetu, lebo si naozaj zacnes mysliet, ze si najhorsia na svete (moja skusenost) :frowning2:
10. okt 2007 o 15:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jeeezisi, peja, to je ako ten moj pred par rokmi: vsetky problemy boli len v mojej hlave podla neho, nechapal co mi na nej moze vadit, preco ju nemilujem na zivot a na smrt, ked je to JEHO mamicka najdrahsia zo vsetkych :angry: sa cudujem, ze som to s nim vydrzala...
ta moja je tiez taka, ziadne zaluby, nic, oni su len sami dvaja pre seba, maximalne tak krizovky lustit...
10. okt 2007 o 15:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lefi, on mi samozrejme uzna, ze maminka nie je dokonala, ALE je to RODINA a my jej MUSIME pomoct. U neho nezabera ziadna argumentacia, ona ma na vec svoj nazor a ten je samozrejme spravny. Ibaze mu asi nedochadza ze uz tento stav, ktory momentalne existuje, brutalne narusuje vztahy - teda moje ku svokre a k celej ich rodine, ktora stale nieco ocakava. Ja sa pritom riadim heslom -zi a nechaj zit- od nikoho nic necakam, necchem, nech ktokolvek caka cokolvek odo mna. Samozrejme, ja rada pomozem, ale ked ja chcem, nie ked sa to ocakava, to ma privadza uplne do vyvrtky....
Ja sa tu rozculujem, ale asi zbytocne. Dala som navrh - ked je na tom tak psychicky zle, nech ide k psychologovi, nech sa poradi, mozno aj on jej ukaze viac alternativ a mozno povie, ze stahovanie nie je dobry napad a uz vobec nie stahovanie k synovi... Ale to zas "nie je na tom az tak zle, aby musela ist k psychologovi. Co jej uz len on moze poradit?!" No nieco urcite ano, studoval, ma nezaujaty nazor... aaaaaaaaaaaaale asi sa zbytocne rozpisujem, este ma picne skor, nez k niecomu vobec dojde :grinning:
a v dobrom zavidim Lefi, ze vy ste tento problem poriesili, aj ked za velku cenu... Ale vy ste rodina, vy ste pre seba najpodstatnejsi a to je dolezite. Tak by to malo byt aj u nas, ale nie je :frowning2:
10. okt 2007 o 16:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peja, nebolo to ani u nas jednoduche. priznam sa, ze som uz zacinala pokukovat po nete, ako sa podava ziadost o rozvod :frowning2: lebo ine vychodisko som nevidela. az na to radikalne riesenie teda: povedala som si, ze ked onho pridem, zas az tak zavela nestal a isla som do toho napriek tomu, ze som mala malilinku dcerku. a mozno zrovna to zabralo nakoniec: nechcel prist o dceru.... boooze, ale kolko sme sa kvoli svokrovcom nahadali. tak 99% hadok bolo kvoli nim. isteho casu nebol den, aby sme ich nerozoberali a mne uz z toho uplne sibalo. tak som si povedala, ze radsej byt uplne bez chlapa, ako by mi mala svokra zo zivota robit peklo :angry: a spatne sudiac som dobre urobila.
tak ti drzim palce, nech to aj v tvojom pripade dobre dopadne.
a co sa tyka toho, ze musis pomoct, u nas som mala protiargumenty: moj svokor ma totiz vo zvyku sa kvoli nejakej prkotine straasne urazit a vykaslat sa na toho cloveka do smrti: nebol napr. na pohrebe svojej mame (!!!), aby sa nemusel stretnut s bratom, s ktorym je pohadany. takze ja som mala zbrane proti nim. aj ked uznavam, ze to uz moc cisty boj nebol, ale to nebol ani z ich strany :unamused:
mozno ani netreba psychologa, len nejakeho nezaujateho cloveka, ktory vam poskytne alternativy, ktore by nikoho z vas ani nenapadli. samozrejme musi to byt nestranny clovek: svokrina kamaratka alebo sestra nie je dobry napad :wink:
10. okt 2007 o 16:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lefi, dakujem :wink:
dnes mam rande s buducou svagrinkou- lekarkou, mozno s nou prideme na nejake riesenie... :confused:
11. okt 2007 o 07:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peji, nehnevaj sa, a teraz ma asi ukamenujete, ale ja Tvojej svokre celkom rozumiem...ako sa ona starala o syna, teraz logicky caka, ze on sa postara o nu, ked to bude potrebovat...
Nechce byt sama a samozrejme, ked si ma vybrat medzi dvojizbovym podnajom a 4i bytom, ktory je navyse Vas...je to logicke.
moj manzel je napriklad zo styrich surodencov. Ale uz teraz je jasne, ze to budeme len my, kto doopatruje obe strany, lebo sme obaja najmladsi...... :confounded:
Tak to jednoducho chodi....
Uznavam, bude to pre Teba urcite strasne tazke (aj mne by asi siblo, keby sa moja svokra nastahovala k nam...), ale uznaj, ako sa musi manzel citit...
Ako by si sa citila Ty, keby sa to stalo Tvojej mame a manzel by odmietol prichylit ju u Vas?
Samozrejme, su aj rodicia, ktori sa snazia nevyuzivat svoje deti a nechat ich zit svoj zivot, ale tych je drviva mensina.........
11. okt 2007 o 08:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
eleni, ja ta urcite neukamenujem :grinning:
ja si to vsetko uvedomujem, ja sa len strasne bojim, ze ten "kratky cas" sa zvrhne na nekonecno a nebude chciet/moct odist. A ze sa tym strasne narusia vztahy,ktore mame teraz velmi dobre. Preto by som sa tomu najradsej vyhla od zaciatku .... Prave to by som si strasne priala - aby ona bola z tych samostatnejsich ... :pensive:
nakoniec to budem ja, co pojdem sama so sebou k psychologovi, aby mi pomohol prekonat toto obdobie. Ale ja sa tomu nebranim, verim, ze by mi mohol pomoct, ale mohol by pomoct aj jej a mozno by jej vysvetlil, ze to nie je az taky dobry napad ist byvat ku nam, resp. ze by bolo lepsie zostat niekde, kde ma rodinu, znamych, rodicov, kde ma zazemie, pracu, kde prezila cely zivot....
(neviem, ci sa neopakujem a uz som to niekde nepisala :grinning: )
11. okt 2007 o 08:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peji no ja sa uz teraz hrozim toho, ze manzel vsade rozprava, ze ked budeme mat babo,budu k nam chodit obe babky na tyzden a tak sa striedat....jeden tyzden jedna babka, druhy druha...tu jednu, moju maminu by som este vydrzala...ale svokru?? pomooooc :grinning:
Zarucene by vsetko chcela robit inak, inak nase dieta vychovavat aj vsetko...a navyse je chorobne setrna az lakoma, to by sme hadam nemohli pouzivat ani jednorazove plienky :confused: :sweat_smile: .
No, babo zatial este ani len necakame, takze tato katastrofa je zatial odvratena :sweat_smile:
Verim, ze to mas tazke, ale...skus to nejako vydrzat...mozno ani nepride :sweat_smile:
11. okt 2007 o 08:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
eleni, tak to sme na tom uplne rovnako :wink:
tiez na miminku usilovne pracujeme a uz viem, ze svokra bude s vnucatkom ovela menej, ako moja mamina. Na ten tyzden ju este zvladnem,ale napr. nezvladla by som, tak ako niektore moje kamaratky - ist ku svokre na tyzden sama s malym, bez manzela, zatial co k nasim bez problemov aj na mesiac (ale to by som zas nesla kvoli manzelovi, tak dlho bez neho nevydrzim :grinning: . Ale inak svokra je velmi mila, dobra (asi az velmi) zena, velmi sa na vnucatko obe strany tesia, ale jednoducho take spoluzitie by bolo uplne ine, ako navsteva...
dufam, ze k tomu naozaj nepride, zatial je to tak, ze si este so svokrom dali nejaky cas a skusia sa k sebe vratit, lenze tento stav uz trva takmer rok, tak velmi neverim v uspesny koniec, je to taky ping-pong, raz dobre, raz zle a uz mam toho celeho, priznam sa dost... :stuck_out_tongue_closed_eyes:
11. okt 2007 o 08:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
peji, elenita ti poskytla zmierlivejsi nazor ako ja :slight_smile: ja som dost ovplyvnena tym, ze nas svokrovci podrazili a sprosto poohovarali, takze ja ked pocujem "svokra", navrhujem co najtvrdsie zaobchadzanie.
chcela som dodat, ze my sme si tiez vcelku rozumeli, ale len pokial neprislo dieta. to bola z nej zrazu ohladne deti najskusenejsia a najmudrejsia zenska na svete, aj ked sama mala len jedno a aj to islo o jasli, hned ako to slo :angry:

elenita, nesuhlasim v tom, ze oni su povinni jej teraz pomoct. keby nemala kde byvat, bolo by to ine, alebo keby bola chora a potrebovala by starostlivost. z mojho pohladu sa ona proste rozhodla si zvysit zivotny standard :confounded: to ako keby som od mojej mamy napr. chcela, aby mi prihodila par tisic k materskej :stuck_out_tongue_closed_eyes:

bola som mozno v trosku podobnej situacii ako pejina svokra: byvali sme zo zaciatku u svokrovcov, manzel do vecera v praci, svokor ma ignoroval, svokra mi robila naschvaly a posmievala sa mi, ked mi mala plakavala kvoli kolike :frowning2: napriek tomu som vobec nepovazovala za nikoho povinnost ma prichylit, lebo mne je zle, tam kde som. u nasich sme sice nakoniec skoncili, ale to nas svokrovci vyhodili :unamused:

a k tomu psychologovi by svokra mala ist uz len preto, ze sa jej rozpada manzelstvo...
11. okt 2007 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lefi, to som vcera hovorila manzelovi - ze by mala ist k psychologovi. A on na to, ze vraj na tom este nie je tak zle, aby tam musela ist. Ale zaujimave, ze musi ist ku nam byvat, lebo je na tom dost zle...
V kazdom pripade - kolegynina kamaratka je psychologicka, tak mi slubila, ze jej porozprava o nasom probleme, ze co by radila, pripadne mi u nej dohodne termin a pojdem sa s nou poradit ja...

a to co bude, ked sa narodia deti, si viem predstavit, pretoze uz som zazila situaciu, ked okomentovala a dost nevhodne a odveci to, ako sa jej neter stara o svoje dieta... To som tiez od nej take nazory necakala...
11. okt 2007 o 10:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, chcem vam len napisat, ze to co tu riesite ze svokrovci sa rozisli a ona chce zacat znova vo vasom byte...moj skromny nazor je ze je to jej egoizmus najhrubsieho zrna, keby mala charakter, tak v prvom rade sa o tom poradi s nevestou, ved syn ju prijme automaticky ale s nevestou sa bude delit o kuchynu a chod domacnosti, muzovi je to povacsine jedno...Moja mam je v podobnej situacii. S otcom sa rozisli, ona je uz na dochodku, ktory nie je moc vysoky, takze bude mat problem vyzit. My sa teraz ideme stahovat do noveho domu, samozrejme sme jej ponukli ze moze s nami, izieb je dost, aaaaale, moja mam vo svojej mudrosti a ozajstnej materinskej laske povedala nie. Ste mladi, ste rodina, potrebujete sukromie. to tej vasej svokre nie je blbe, len tak sa kvam nasackovat? nepoviem, keby na mesiac a potom odide....
11. okt 2007 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sisab, super :slight_smile: uplne nadherne si sformulovala, co si myslim aj ja, len som to nevedela tak presne vystihnut. ked uz sme pri tom, moja mama je tiez sama, teraz ked aj sestra odisla. ale ani ju nenapadlo sa k nam nastahovat. u nas je to skor naopak. stale nas vola, aby sme s malou prisli a ked prideme, tak je problem odist. stale sa pyta: to uz idete? ved este ostante. a nie je ju mozne presvedcit, ze nam nemusi stale vyvarat napr. presne ako si napisala, sisab: ona ma proste dost rozumu na to, aby vedela, co tym moze sposobit, keby sa k nam nastahovala. podla mna bude problem ju sem dostat, aj ked to neskor uz bude potrebovat :frowning2: a to napriek tomu, ze s mojim muzom ziadne konflikty nemali.
peja a z vlastnej skusenosti viem, ze ked bude dieta, a je taka ako popisujes, tak ta z nej bude triafat slak, ked ju uvidis raz do tyzdna na 15 minut. ak bude u vas byvat, tak budes zrela na psychiatriu.
11. okt 2007 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
sisa, presne o to ide, jej to jednoducho nie je blbe...
ona volala mne, ze sa chce ku nam stahovat, nie synovi, lebo - to mi sama povedala - on by ju urcite neodmietol. Lenze ani ja jej nemozem priamo povedat nie. Tak som sa to snazila zaobalit, ale ona si z toho vybrala len to najlepsie a akoze teda v pohode suhlasim :angry: Okrem toho je jasne, ze toto nie je tema na telefon... a kto vie, mozno to aj preto takto zneuzila, nie osobny rozhovor... Ale to neviem isto, nechcem jej krivdit ..
11. okt 2007 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, existuje aj normálna svokra so zdravým rozumom a so sebaovládaním sa, čo sa týka nestarenia sa? och, napíšte mi, či hej, lebo už o tom silne pochybujem. najradšej by som od tej mojej bola 1000km vzdialená. len momentálne som od nej dennodenne vzdialená tak 1 meter. dočasne u nich bývame, kým som na materskej. len dúfam, že nepríde druhé bábo, lebo to už by som akosi nezniesla. až potom, keď postavíme vlastný dom, tak môže. lebo ja som zo svokry na nervy. normálne asi začnem cvičiť jogu, aby som jej nehodila šuter medzi oči. :grinning:
och, prepáčte za vyjadrenia, ale musím to dať von. :angry:
11. okt 2007 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:angry: heh asi 1 z milióna je tu taká čo sa púrizná že má takú? :slight_smile:
11. okt 2007 o 11:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja nechapem, preco sa vzdy traduje, ze problemy so svokrami maju chlapi. aj vtipy su o vztahu chlap-svokra. podla mna ked sa muzovi zacne do zivota starat svokra, tak s nou okamzite narobi poriadky. to len my sme take kravy, ze stale berieme ohlad na niekoho ineho a na seba kasleme, a potom sa trapime a nadavame :angry:
11. okt 2007 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ach baby, moja svokra je inak super, ale 150 km daleko a tak max. 1-vikend do mesiaca straveny u nich. Ale uz viem, ako to bude vyzerat, ked nebudeme navstevovat len my ich a ked budeme mat deti. A uz teraz ma z toho chyta panika... Lebo (okrem inych veci) uz som si asi 5-krat vypocula, ze mam vymalovat byt a este mi to urcite 50-krat pripomenie, aj ked uz som jej 5-krat povedala, ze malovat budem, ked ja budem chciet. A toto ma na ich rodine neskutocne vytaca. Manzela som uz naucila, ze ked mi raz povie/spyta sa a ja poviem ano, alebo nie, tak to plati a nema sa ma to pytat znovu. Ale ich to nenaucim nikdy a budu mi to robit uz furt :angry: To by sa dali pisat dlhe zoznamy "dobre mienenych rad a pripomienok" :zipper_mouth:
11. okt 2007 o 12:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky. Čitam, a čitam a nechce sa mi veriť, že asi každá mate moju svokru. :grinning:
Ja som s ňou byvala 14 rokov,a 1 rok sama bez manžela, lebo pracuje v zahraniči. Jediny spôsob ako sa jej zbaviť bolo pobaliť deti a isť za manželom. Už som bez nej 5 mesiacov, vysmiata, bez stresov a hlavne zdialená 2500km. Nadhera. :wink:
11. okt 2007 o 13:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zsuzsu, mas moj obdiv, 14 rokov, to je hodne medaily a 1 rok sama bez manzela by som so svokrou nevydrzala ani nahodou, mozno tyzden, takze ... ta fakt obdivujem :wink: :grinning:
11. okt 2007 o 13:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zsuzsu, ty mas nervy zo zeleza? ja som vydrzala 3 roky, z toho par mesiacov s dcerkou a spametavam sa doteraz. proste ju nemozem ani vidiet. za chvilu mame ist na svdbu. kde bude aj ona a mne je z toho uz teraz na grc :confounded: mat byt 14 rokov so svokrou, to ju radsej odpravim zo sveta a stravim tych 14 rokov v base, tam by urcite bolo lepsie :angry:
11. okt 2007 o 13:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No nebolo to jednoduché. Prišla som o nervy, čo bohužial velakrát odniesli moje deti. Ale na nej je najlepšie to, že ona tak potichu a zozadu utoči. Neripala do nás, aspoň nie predomnou,ale mužovi určite trepala, on je jedináčik. No tych 14 rokov ubehlo velmi rychlo, a teraz vlastne zistujem, s kym som žila. Najprv som bola taka zamilovana, ludia v dedine ma pred ňou varovali, ale ja že asi len zavidia že ona ma bude mať za nevestu :grinning: ale postupne som zistila, že mali pravdu. Ale ten rok. Nikdy v živote už nechcem zažiť, neprajem to nikomu. Lefika, nemam nervy zo železa, ale kusala som do jazyka. Ale vermi. Ešte mesiac s ňou a vybuchnem. A to by som jej vykričala 14 rokov.Ale ja som žila s ňou 14 rokov tak, že ona mne nema čo vyčitať.Okrem "vraždiace pohlady"... Ale teraz je dobre, a uživam si každy deň straveny bez nej.
11. okt 2007 o 14:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok