Ako skončiť s dlhým trápením sa nad všetkým?

oreiro
1. okt 2008

ahojte,prosím poradte.....
už vyše roka sa trápim...stále len rozmýšľam...bojím sa budúcnosti...o seba...o blízkych...neviem sa potom sústrediť na prítomnosť...a väčšinou mám smutnú náladu...a to predtým som bývala veselá,plná optimizmu a nikdy ma takéto myšlienky neprepadali....
ako stým prosím vás skončiť? niekedy sa to už nedá znášať...chcem byť opäť bezstarostná a veselá a užívať si život ☹

zuzana76
1. okt 2008

aj stiahnute hrdlo, citis tam akoby taku hrcu, aj to som citila, teraz beriem poctivo lieky a necitim nic

zuzana76
1. okt 2008

halienka, presne tak

oreiro
autor
1. okt 2008

zuzana a možem sa spýtať koľko ste vy nemali dieťa keď si spomínala že dlhé roky nič a čo nakoniec pomohlo?

bambusko
1. okt 2008

oreiro, tipujem to na depresiu, aj nazov temy je taky pochmurny - ako skoncit ☹ nie ako byt zase vesela a stastna 🙂 pri dlhotrvajucej depresii nastupuju uz aj fyzicke tazkosti, je to ozaj trapenie a moze skoncit aj velmi, velmi nestastne
skus sa otestovat
http://www.dusevnezdravie.sk/dus_poruchy_depres...

oreiro
autor
1. okt 2008

baby nestrašte ma .... ja mám len veľa myšlienok v hlave čo sa týkajú strachu a obáv ...
halienka spávam dobre ale ked sa mi stane že sa v noci prebudíma začne mi zasa fungovať mozog tak nespím aj dve hodiny...alebo zaspím a začnú sa mi snívať také blbosti

zuzana76
1. okt 2008

oreiro, manzelmi sme od roku 1999, neuzivala som ziadnu HAK, boli obdobia ked sme sa aj vyse roka nechranili ziadnym sposobom a nic, v roku 2005 som otehotnela prvy krat, po tom ako mi hematolog nasadil liecbu vitaminom B 12, hned na prvy sup som otehotnela, ale kedze este som nebola na endokrinologickom vysetreni, len som tam bola objednana a asi 2 mesiace som cakala, medzitym to tehotenstvo, tak to nedopadlo dobre, potratila som, okrem toho ma aj rontgenovali, podstupila som hrozne vela vysetreni , aj gastrofibroskopiu, sondu do zaludka, atd..., tak asi z toho stresu a ze som nebola este fit som potratila, potom mi endokrinolog radil este rok cakat, nech sa mi upravia hladiny hormonov a potom sme isli na to a v roku 2006 v novembri som na prvy sup otehotnela, pomohla liecba anemiu a stitnej zlazy, beriem B 12 a Tachystin a L-thyroxin

halaska22
1. okt 2008

oreiro viem ze lieky by si musela brat a chapem tvoje obavy ale nie vsetky lieky su presne to to aby ti nesiblo. niektore slabsie su len na to aby si zlepsili naladu a tym padom sa nebudes citit taka zufala ako teraz a mozno vdedy budes vidiet kde je vlastne ten problem a mozno to ani nie je nieco velke ako si ty predstavujem.

zuzana76
1. okt 2008

oreiro, my ta nestrasime, len ti chceme pomoct, aby si vedela ,ze neiktyore z nas zazili to iste, alebo podobne

oreiro
autor
1. okt 2008

halaska poznám babu ona už bola na konci so silami mala nejaké problémy už pomaly ani nevnímala svet okolo stále ju pichalo srdce a nebrala žiadne lieky a postupne sa z toho dostala

halienka
1. okt 2008

Oreiro, my ťa nechceme strašiť, veď len pomôcť ti chceme. Mám kamaráta, ktorý tak odmieta lieky ako ty, lebo to je len "chémia", trpí už ťažkými depresiami, stále sa to zhoršuje, ale liečiť sa ani bohovi. A pritom má už zo života peklo a ktovie ako to skončí. A poznám aj druhý opačný prípad, kamarátka, ktorá začal mať podobné problémy, vyhľadala lekársku pomoc, poctivo užívala asi rok a pol lieky a dostala sa z toho, teraz je zase úplne v poriadku, lebo to podchytila včas. Ono to u teba nemusí byť zrovna depresia, ale ozaj aj nejaké hormonálne výkyvy, alebo nejaká látka chýba...len na to treba prísť, nájsť príčinu a podľa toho sa zachovať. Ak je to niečo čo treba riešiť liekmi, tak tie lieky užívať, ak sa to dá riešiť inak, stačí napríklad zmena životného štýlu a tak, tak potom by si to riešila tak. Podstatné je ale podľa mňa nájsť tú príčinu.

bambusko
1. okt 2008

oreiro, moze byt, ale ja poznam pripad, ktory skoncil uplne opacne, vtedy som o depresii skoro nic nevedela a dodnes to lutujem, preto som radsej opatrna a radim radsej riesit a ist hoci aj 3x k lekarovi zbytocne. fakt ta nechcem strasit, ja sama, ked uz len pocujem o niekom, kto ma dlhsie depku, som z toho vystrasena

halaska22
1. okt 2008

ja ti nevravim aby si urcite brala nejake lieky ja len hovorim ze ked sama nevies ako na to tak asi niekto druhy alebo nieco ine mozno pomoze...ved si povedala ze sa takto citis uz 1.5 roka.....a mozno mas pravdu...mozno sa musis dostat tak dole - dotknut sa dna ze tam uz nebude ina cest ako hore a k lepsiemu...ale nikto nevie ako hlboko musi clovek klesnut na to abu sa odrazil a zacal stupat...

halienka
1. okt 2008

No s depresiami je ten problém, že ak sa neliečia včas, tak čím neskôr, tým ťažšie sa z toho ten človek dostáva. Ako píše bambuško, čím skôr...ak ide o depresiu, čo nemusí 😉

oreiro
autor
1. okt 2008

baby robila som si ten test a vyšlo mi že ľahká až stredná depresia ☹ ☹ ☹ ,ale lieky??? nie....

halienka
1. okt 2008

oreiro prečo až tak NIE? Prečo si tak zásadne proti nim? Veď keby si to povedal cukrovkár, tak je po ňom 😔

bambusko
1. okt 2008

oreiro, treba najst a odstranit pricinu. tiez som nemohla dlho otehotniet a viem si predstavit ako to s clovekom zamava, ale nejaku dlhu depresiu som z toho nemala. vrhla som sa na pracu, zaobstarala si psa, vela sme cestovali. take male smutky boli, to hej, ked to zase nevyslo a ked nejaka ina baba otehotnela, trebars aj neplanovane. a vidis to, mam 3 deti 🙂 drzim palce

halaska22
1. okt 2008

oriro myslis ze by si sa hambila to brat ak by ti ich doktor dal? prisnat si ze mas depresie je prva vec a potom s tym nieco robit he druja a brat lieky a nehambit sa za to je dalsia.....halienka to presne vystihla s tou cukrovkou...tam by si 2 x nerozmyslala....depresia je tiez zivot ohrozujuza diagnoza ☹

bambusko
1. okt 2008

halaska, zial mas pravdu 😢 ide o zivot ☹

oreiro
autor
1. okt 2008

bambusko jéj gratulujem k detičkám 😉
baby ale veď ja nie som v štádiu zabiť sa práveže ja chcem žiť a žiť naplno a veselo každý deň len mám občas také hnusné stavy no trochu viac ako občas...

kili
1. okt 2008

oreino, iné je mať depresiu z nejakého dôvodu, že sa niečo stalo, a iné ju mať neustále. Asi ti chýba nejaká tá látka v mozgu (neviem, ako sa volajú), sú dva druhy, čo ti môže chýbať a môžeš sa vykecávať koľko chceš, bude to na nič, keď príčina je fyzická. Rozhodne si myslím, že by si potrebovala antidepresíva. Neviem presne ako to je, ale asi ich nebudeš musieť doživotne brať, hladina tých látok v mozgu sa môžu sami časom zas vyrovnať. Ale na toto je lepšie sa spýtať odborníka, nech ti to vysvetlí. Ja si to len viem predstaviť, lebo som to videla v nejakom dokumente.

oreiro
autor
1. okt 2008

kili no ešte to tak doživotne....bŕr
baby ale ja si môžem za to sama lebo som sa neustále niečoho obávala...ale keby som už konečne začala brať život s druhej stránky tak by som sa z toho dostala

bambusko
1. okt 2008

no, oreiro, ved to je len dobre 🙂 v takom stadiu by si uz veru nesurfovala po nete 😉 a uz aj pises pozitivnejsie 😅

halienka
1. okt 2008

asi to zabralo, že sme ťa postrašili 😀

halienka
1. okt 2008

Ale Kili má pravdu 🙂 Tak nepozeraj tú telku, fakt je to niekdy moc tam tých zlých správ a za tým keď ide nejaký triler s psychopatom v hlavnej roli... Vyberaj si len pozitívne programy, komédie a tak a zámerne obmedz pozeranie správ a zlých vecí. 😉 stretávaj sa z ľuďmi, ktorí sú veselí, ktorí ťa rozosmejú a nie s takými večnými sťažovateľmi. Nájdi si koníčka, ktorý by ťa bavil, šport tiež pomáha, po niekoľkých minútach športovania sa začne do krvi vylučovať "hormón šťasta" endorfín. Tak toto môžeš skúsiť urobiť aj bez liekov, ale ak to nezaberie, tak už dlho nešpekuluj a navštív odborníka 😉

oreiro
autor
1. okt 2008

baby veď ja a depresia? ja som nevedela donedávna že niečo také existuje...chcem žiť...vnímať krásu každého dňa...užívať si náš novopostavený domček a verím že neskôr aj deťúrence...len by som sa chcel zbaviť tých hnusných stavov asi si z toho začnem robiť srandu a prejde to...lebo niekedy je to fakt veeeľmi otravné

halienka
1. okt 2008

No vidíš, to je už lepší prístup, srandovať 😉 Inak okrem teda tých stavov máme dosť podobného, tiež 10 rokov snažilkujem a nič, domček práve staviame, do konca roka sa snáď nasťahujeme 😉

terezzka11
1. okt 2008

Bohuzial musim priznat, ze materstvo ma psychicky ubijalo aj napriek tomu ze svoju dceru milujem a urobim pre nu vsetko na svete. ale ten kazdodenny stereotyp a samota, odlucenie od spolocnosti, to vsetko na ma dolahnlo a zivot zosivel. stacilo, ked som si nasla virtualnych priatelov a obcas som im poradila, pomohla a citila som sa lepsie. Moj mozog totiz akosi neakceptoval ze aj starostlivost o malu je uzitocna a ma svoj zmasel. ked sa pozeram na tie mesiace s5, uz to viem, ale vtedy, ked bol den za dnom rovnaky, ziadna zmea, bolo to o nervy. A zacala som byt podrazdena, s mazelom sme sa zacali castejsie hadat, ale nasla som si pracu, zmenila som svoj zivot(samozrejme tak, aby mala zmenou netrpela) a zrazu sa zmenilo vsetko-vo vztahu k malej, manzelovi, okoliu. Aj samej sebe.. Hlavne samej sebe.
Co tym chcem povedat je, ze zmena by mohla pomoct. Skus v ramci svojich moznosti zacat navstevovat nejaky kurz alebo sa prihlasit do nejakej organizacie, ktora sa "snazi urobit svet lepsim". Neviem ako to nazvat. Proste ak mas pocit, ze svet je zo dna na den horsi, skus ho v ramci svojich moznosti zmenit. Plac a smuto nepomoze, treba sa poobzerat po moznostiach zmeny...
A k tym spravam- na svete sa deju aj pekne veci, ale to smutne je, ze media nam ich neukazuju, oni ukazu len to nestastie a tragedie, lebo je dokazane, ze vacsina divakov chce vidiet, ze aj iny su nestastny a trapia sa.
Telku zasadne nepozeram. Len s malou rozpravky 😀 .

terezzka11
1. okt 2008

a este jedna vec- ak ta trapi fakt, ze nemas dieta, skus sa ponuknut nejakym pribuzym, ze im obcas cez vikend povarujes to ich. My sme si kedysi bravali raz za cas neterku, kym sme nemali nasu malu. 2-3 dni a stacilo. A navyse som mala aj dobry pocit, ze babka si oddychla, lebo ju viac-menej vychovavala ona. 😉

*sory za chyby, mala mi natrusila do klavesnice 😅

oreiro
autor
1. okt 2008

halienka tak sme na tom skoro rovnako...s tým rozdielom že ty nestresuješ a nedepkuješ...
ja ani neviem prečo to začalo, vždy som ola toho názoru žečlovek si vie všetko ovplyvniť sám...a že vštko sa dá vyriešiť každý problém a teraz už 1,5 roka mám také stavy hrôza...chcela by som si z toho robiť srandu len niekedy sa to lahšie povie ako koná...

terezka11 mám jednu susedku tá má 2 ročnú dcerku a stále je u mňa 😉

jandura
1. okt 2008

oreiro ja som ti to dopisala k tej prvej poste,lebo neviem to este tak ovladat,chodim tu kratko na konika