Ako ste sa s partnerom zoznámili?

babacik - to bola 😝 😀

I ja som sa so svojim drahym zoznamila cez pokec. Spočiatku som si z neho trošku uťahovala, lebo ma v kuse vyvolával na čajíček kávičku a podobné veci, ktoré sú na pokeci bežné. Potom sme si začali telefonovať. V podstate ja jemu, ale len preto, že sa s ním príjemne kecalo. Nikdy by som mu nebola volala, ale bola som presvedčená, že ho aj tak neuvidím, lebo som bola v tom čase ešte zadaná. Lenže zvedavosť nepozná hranice a tak som sa s ním stretla. Chcela som vedieť, kto je za tým príjemným hlasom. Kamoške som povedala čakaj ma hneď som späť. Stretnutie bolo neopísateľné, presne také, o akom som snívala a trvalo 24 hodín. Mala som pocit hneď, že k sebe patríme. Avšak on zrejme nie. Síce som videla, že mu je so mnou vynikajúco, ale skrátka chlap. Jednoducho už som zrejme bola nezaujímavá, takže to vyzeralo, že to dopadne ako takmer každé stretko z pokecu. O mesiac sme sa stretli znovu, musela som síce vymyslieť malú lesť, ale podarilo sa. No a potom sme sa stretávali častejšie. Nikdy nezabudnem na jeho slová, čo mi vravel. On už nechce žiadny vzťah. Keď pochopil, že vzťah už asi máme, vravel, že už bude vždy bývať sám, môžeme byť partneri, ale každý zvlášť , tobôž sa viazať nejako vážnejšie, napríklad svadbou. A dieťa tak to neexistuje, že by už mal. A dnes? Už takmer dva roky bývame vo svojom bytíku a túto sobotu sa berieme. A dúfame, že bábätko bude čoskoro.
PS. Neviem, či veríte na osud, ale ja áno. Pretože cca pol roka pred tým, ako sme sa zoznámili, mi veštkyňa predpovedala presne tieto veci. Všetko do bodky.

my sme sa tiež zoznámili na pokeci, a to aj napriek tomu, že som v tom čase ani nevedela ako to tam funguje a čo je to RP. K stretnutiu ma prehovorila kamarátka, inak sama by som nešla. Po mesiaci známosti som ho chcela nechať. Po roku a pol sme sa vzali a dnes máme krásneho trojmesačného syna. Je to najlepší manžel na svete.

v škôlke vo veku 5 rokov 😉

na diskoteke... oblial ma kolou potom prisiel prvy drink... mesiac sme sa spolu nevideli nerozpravali.. ja som nanho aj zabudla a potom na pokeci len zrazu mi napisal zacali sme si pisat 2roky sme spolu chodili a traz zijeme spolu mame dcerku a snad coskoro aj dalsie babatko🙂 a sme jednoducho stastny🙂

my sme sa spoznali ked som bola u sesterky na prazdninach. bola to taka letna laska a platonicka. chodil za mnou na bicykli a presli neuveritelne vela kilometrov. leto skoncilo a skoncila aj laska. mali sme 14. v 17 sme sa stretli na diske a prvykrat sa bozkavali, no este stale nam nebolo sudene byt spolu. ked sme mali 23 stretli sme sa v krcme a odvtedy sa od seba nepohli. sme spolu 8 rokov, z toho styri manzelia a rok mame synceka, nasu obrovsku lasku.

u nas to bolo troska ironicke. vyse dva roky som bola zalubena do spoluziaka, ale som sa snazila to nedat najavo, skor to bolo take platonicke, lebo na zaciatku som si bola ista, ze urcite nie som jeho typ. potom, kedze sme boli v jednej partii kamaratov, sme sa dost vela stretavali a zabavali sa spolu. ku koncu uz to aj vyzeralo, ze mozno z toho nieco aj bude - aspon kamaratka to hovorila, a niekedy fakt mal prejavy ze som si to uz aj ja troska zacala dufat.(ale zas kto to nedufa 🙂 )
potom raz na jednu akciu doniesol aj kamarata.... a s jeho kamosom sme sa do tyzdna dali dokopy, a po 5 rokoch chodenia sme sa pred rokom zobrali. fakt sme sa nasli, a je nam spolu velmi dobre.
bolo to aj super, ze som stretla , koho som vzdy hladala, ale bolo to aj smutne, lebo vlastne som asi ublizila kamaratovi... po tom, ako sa dozvedel, ze my sme spolu, dost divne a niekedy aj hnusne sa choval k nam. chvilu sa aj prestali kamaratit.dokonca este aj pred rokom nas vedel rozhadat, ako by to fakt robil schvalne. ked sme boli s nim tak vecer vacsinou koncil nasou hadkou s priatelom... a teraz po 6 rokoch to vyzera, ze zas su ako pred tym, a ze mozme byt vsetci normalny kamarati. nikdy sme si to nevyjasnili, ja som mu nikdy nepovedala ze k nemu som nieco citila, a ani on mi to nikdy nepriznal, ani sme sa k tym veciam nikdy nevratili.

tak my sme sa zoznámili v bare... ja som tam robila barmanku a on tam chodil ako hosť. Ja som len pár týždňov brigádovala, lebo som bola u známych na takej dlhšej návšteve a nechcela som im byť na krku zadarmo. A on prišiel na sviatky domov, lebo robil dlhodobo v zahraničí. Hneď sme si padli do oka a po pár krátkych vetách som vedela, že je to ON. Aby ste si nemysleli, ja niesom z tých čo nosia ružové okuliare, alebo sa dajú opinkať kalerábmi. Prešla som si v živote všeličím možným a ľahké som to nemala ani náhodou. Celý život som snívala o mužovi ako je on ale mamina ma vždy vrátila do reality, že taký neexistuje. A zrazu stál predo mnou... A mali sme obidvaja ten istý pocit. Je to prvý chlap ktorému som verila, verím a budem veriť a ktorého takto milujem. Je to ako v rozprávke, vzali sme sa, čakáme spolu bábatko a veeeeeľmi sa ľúbkame.
Sranda, ale v rpvý deň zoznámenia mi povedal, že si am raz vezme a ako bude vyzerať naša svadba a zatiaľ vždy všetko splnil... 🙂

v praci.Boli sme kolegovia 🙂