Bezkofeínová káva a odvodňovanie

aha a to ze ako sa odstranuje to kde najdem na baleni?

no, to neviem 😕 ale prepokladam, ze tie lacnejsie su rozpustadlove. asi si skus pohladat na nete podla vyrobcu

ok dakujem 🙂

to mate na mysli kavu normal kde je sice napisana bez kofeinu ale nizky obsah kofeinu tam je vzdy...
ja pijem naozaj bez kofeinu, " kava" obsahuje psenicu a cigoriu a chuti fakt ako kava 😉

uz som to nasla

Skúmaním zdravotných účinkov kávy na ľudský organizmus sa v uplynulých troch storočiach zaoberalo mnoho vedeckých pracovníkov. Skutočné účinky boli vedecky preukázané až v roku 1820, kedy bola z kávy prvýkrát izolovaná aktívna látka, neskôr nazvaná kofeín. Nemecký vedec Friedlieb Ferdinad Runge popísal tiež jej účinky na ľudský organizmus. Prišiel k záveru, že v semenách kávy obsiahnutý alkaloid kofeín povzbudzuje alebo podporuje činnosť niektorých orgánov ako sú srdce, mozog, nervy, ľadviny i svaly. Neskôr bol vyvinutý postup oddelenia kofeínu zo zŕn nepraženej kávy a vyriešené spracovanie a praženie kávy bez kofeínu.

O tom, či pitie kávy prospieva alebo škodí zdraviu, bolo v minulosti, ale stále je i v súčasnosti, vedené mnoho diskusií a sporov. Pri posudzovaní týchto otázok musíme brať do úvahy, koľko šálok denne vypijeme a akú silnú kávu si pripravujeme. Medzi milovníkmi kávy je však značná diferencia. Väčšina tých, čo pravidelne konzumujú kávu, pije 1-2 šálky kávy denne. I keď sa odborníci zhodujú v názore, že primerané pitie kávy ( 2 až 3 šálky denne) zdravým ľuďom neuškodí, a naopak môže ich zdraviu prospievať, nad pitím kávy by sa mali zamyslieť predovšetkým tí, ktorí toto množstvo mnohonásobne prekračujú.

V minulosti boli v boji proti tomuto čiernemu nápoju zdravotné dôvody väčšinou zveličené. Prvé šíky bojovníkov proti káve sa začali formovať už v období, kedy sa káva začínala postupne piť v spoločenských miestnostiach – vtedajších prvých kaviarňach. V skutočnosti sa mocní obávali politického nebezpečenstva. Ľudia sa zhromažďovali, aby spolu diskutovali a tak boli kaviarne považované za podozrivé miesta schôdzok a stretnutí ľudí s rôznymi názormi. Na to sa vládnuce kruhy dívali s podozrievavosťou. Preto sa začalo o pití kávy hovoriť ako o tekutine zdraviu škodlivej, vyvolávajúcej rôzne ochorenia. So zdravotným stavom milovníkov pitia kávy to však nemalo vôbec nič spoločného.

Vzhľadom k tomu, aké obrovské množstvo kávy sa v tak veľkom geografickom priestore vypije, je pre vedcov, ktorí sa intenzívne zaoberajú zdravotným stavom ľudskej populácie dôvodom, aby zistili a dali jasnú odpoveď, ako to vlastne s dlhodobým požívaním kávy je a aký to má dopad na ľudské zdravie. O vzťahu pitia kávy a jej účinkom na zdravie je zhromaždené úctyhodné množstvo odbornej literatúry a vedeckých informácii a neustále pribúdajú nové. Pri sledovaní a hodnotení vplyvu kávy na ľudský organizmus je treba brať do úvahy nielen množstvo skonzumovanej kávy, ale tiež skutočnosť, pri akých príležitostiach a v akých súvislostiach sa káva pije. V prípade, že pitie kávy býva sprevádzané fajčením a súčasnou konzumáciou alkoholu, čo sa deje veľmi často, sledované parametre účinkov kávy sú zahmlené týmito zmienenými faktormi a celkovo to skresľuje výsledky účinkov kávy. Veľmi dôležitým faktorom je tzv. „spôsob života - životný štýl“. Vedie to k rozporným výsledkom, nezrovnateľným a nejednoznačným záverom. Je ťažké získať tzv. „očistené“ údaje týkajúce sa daného lekárskeho problému a potom ich štatisticky objektívne vyhodnotiť. Svedčia o tom často nejednoznačné výsledky vedeckých štúdií. Preto výskum ďalej intenzívne pokračuje. Škodlivosť pitia kávy na zdravotný stav človeka sa dosiaľ nepodarilo jednoznačne dokázať, ale ani úplne vylúčiť. V poslednej dobe je publikovaných mnoho výsledkov vedeckých štúdií, ktoré naopak poukazujú na pozitívne účinky kávy v spojitosti s prevenciou mnohých rôznych ochorení, a to nielen vďaka prítomnosti kofeínu, ale mnohých ďalších látok ako sú napríklad dôležité antioxidanty kávy – polyfenoly. Tieto nedávne štúdie nám pomôžu lepšie porozumieť a snáď i ochrániť pred častými chorobami, ktoré sú spúšťané oxidačnými reakciami, kde majú antioxidanty protektívny účinok. Záverom možno teda povedať, držme sa doporučení a „pime kávu s mierou“ a vedomím, že stále narastajú vedecké dôkazy o pozitívnom vplyve kávy na kvalitu nášho života.

Pôsobenie na dýchanie
Káva a astma
Výskyt astmy ako onemocnenie dýchacích ciest v posledných dvadsiatich rokoch celosvetovo významne vzrástol. Vo vyspelých štátoch jej výskyt dosahuje okolo 10% populácie. Prospešný účinok kávy na astmu je známy už viac ako 100 rokov a káva bola používaná ako liečebná metóda v Škótsku minimálne od roku 1859. Pozitívne účinky sú potvrdené nedávnymi vedeckými štúdiami. Talianske štúdiá ukázali, že výskyt astmy sa znížil o 28% u ľudí, ktorí pili 3 a viac šálok kávy za deň. Podobné výsledky boli získané i v ďalších štúdiách, kde sa výskyt astmy u konzumentov kávy znížil o 29% a výskyt „piskotu“ o 13% v porovnaní s tými, čo kávu nepijú. Vdychovanie aromatických látok pri pití kávy pôsobí proti astmatickým ťažkostiam. Tieto látky uvoľňujú svalstvo. I kofeín a teofilín, ktoré sú v káve obsiahnuté povzbudzujú pri väčších dávkach dýchanie. Je to následok ich pôsobenia na nervové centrum, ktoré je umiestnené v hornej časti miechy, a ktoré riadi intenzitu dýchania. Za normálnych okolností sa to u zdravých jedincov, ktorí vypijú 1-3 šálky za deň vôbec na dýchaní neprejaví. Svaly na stenách priedušiek patria medzi svaly našou vôľou neovládateľné a práve pri astmatickom záchvate, pokiaľ sú stiahnuté, ich kofeín a predovšetkým teofilín výrazne uvoľňuje. Obe látky predstavujú jednu zo základných liekov proti astme.

Pôsobenie na srdce a cievny systém
Účinky kofeínu na srdce a cievy sú už veľmi dlho diskutované. Nedávne výskumy ale potvrdili, že mierne pitie kávy nemožno spojiť s rozvojom kardiovaskulárnych onemocnení, vrátane arteriosklerózy, infarktu myokardu, srdečných arytmií alebo vysokého krvného tlaku. Kofeín krátkodobo zvyšuje srdečný výkon, čo znamená, že srdce začína pumpovať väčšie množstvo krvi do krvného obehu. Kofeín i teofilín rozširuje cievy takmer v celom tele. Výnimkou sú mozgové cievy. Tie reagujú opačne (vazokonstrikcia). Niektoré vedecké odkazy naznačujú, že by mohol kofeín mierne znižovať zrážanlivosť krvi. U krvného tlaku nie je taká jednoduchá odpoveď. Je veľký rozdiel medzi ľuďmi, ktorí kávu pijú pravidelne a medzi abstinentmi. Všeobecne je možné povedať, že po podaní kofeínu k zvýšeniu tlaku dochádza, lebo sa zvyšujú hladiny niektorých látok v krvnej plazme, ktoré na zvýšenie tlaku majú priamy vplyv, keď to telo potrebuje (adrenalín, noradrenalín, renín a pod.).U ľudí, ktorí si od kofeínu odvykli, precitlivených na tento alkaloid, alebo sa s ním vôbec nestretli, dochádza k zvýšeniu tlaku. Pri sledovaní opakovaného podávania kofeínu bol u osôb zaznamenaný postupne klesajúci tlak, ktorý sa vrátil do normálu. Tento jav je nazývaný tolerancia na kofeín. Telo sa naučí látku znášať a nereagovať negatívne. Kofeín napríklad prestane zvyšovať krvný tlak. Podľa doteraz zistených vedeckých výsledkov prítomnosť kofeínu u normálne zdravých jedincov nespôsobuje zvýšenie krvného tlaku, alebo ho zvýši len krátkodobo.

Ako pôsobí kofeín na stres?
Pitie kávy pri strese sa neodporúča a to z dôvodu kombinácie pôsobenia kávy na krvný tlak a zároveň jeho súčasné zvýšenie vyvolané stresom. Sčítanie týchto účinkov je veľmi pravdepodobné, a tým sa môže zvyšovať zdravotné riziko. Odborníci kávu neodporúčajú piť pri zvýšenej miere stresu, ktorý je vyvolaný neúmerným pracovným zaťažením, v konfliktných a emotívne napätých situáciách.

Pôsobenie na mozgové bunky
Káva a bolesti hlavy
Kofeín vyvoláva zúženie mozgových ciev, čo nám môže pomôcť pri niektorých bolestiach hlavy (migrénach). Bolesťami hlavy trpí mnoho ľudí a pri použití analgetík s obsahom kofeínu alebo kávy, sa nám uľaví alebo bolesti prestanú. V štúdii z nedávnej doby bola ľuďom, ktorí trpeli bolesťami hlavy, podávaná kombinácia lieku proti bolesti ibalginu a kofeínu. U 80% pacientov sa prejavilo výrazné zlepšenie v priebehu 6 hodín v porovnaní so 67%, ktorí užili iba liek proti bolesti. Kofeín je často pridávaný do liekov, pretože zlepšuje ich absorpciu a zvyšuje sa liečebný účinok proti bolesti. Veľa ľudí tvrdí, že kofeín v silnej šálke kávy môže pomôcť pri migrénach, keď je podaná včas. Predpokladaný mechanizmus účinku kofeínu je stiahnutie ciev (vazokonstrikcia). Toto môže platiť len pre určitý typ migrény.

Káva a Parkinsonova choroba
Parkinsonova choroba je jedno z najvýznamnejších neurologických onemocnení. V súčasnosti je touto chorobou postihnutých viac než 4 milióny ľudí na celom svete. Symptómy sa obvykle objavujú po päťdesiatom roku života a riziko rozvoja tejto choroby s pribúdajúcim vekom stúpa. Hlavnými symptómami je svalová stuhnutosť, pomalá pohyblivosť a stres, hoci niektorí majú tiež problémy s rovnováhou, komunikačné problémy ako je písanie, hovorenie a výraz tváre. Príznaky vznikajú na podklade nedostatku dopamínu, jedného z neuroprenášačov mozgu. Väčšina vedcov sa zhoduje, že táto nemoc má spúšťací mechanizmus v kombinácii génov, životného štýlu a faktorov životného prostredia. Na začiatku roku 2002 bola zrevidovaná vedecká literatúra a bolo identifikovaných 8 prípadových štúdií a 5 skupinových analýz vo vzťahu pitia kávy a rizikom onemocnenia Parkinsonovou chorobou. Táto analýza výsledkov ukázala, že ľudia, ktorí pijú kávu, majú o 31% menšiu šancu vývoja Parkinsonovej choroby ako ľudia, ktorí kávu nepijú. Obecné výsledky sú menej jasné u žien. Z týchto dôvodov dostupné dôkazy konzistentne ukazujú, že konzumácia kávy znižuje riziko výskytu Parkinsonovej choroby. Rôzne štúdia nasvedčujú tomu, že kofeín pomáha koncentrácii dopamínu v mozgu, blokuje v ňom bunkové receptory, a tak pôsobí ako liek proti Parkinsonovej chorobe.

Káva a Alzheimerova nemoc
Alzheimerova choroba je dnes jedna z najbežnejších foriem demencie. Prevencia a liečba tohto onemocnenia je veľkou celosvetovou výzvou. Vedecké štúdiá ukázali, že príjem kofeínu je spojovaný s menším rizikom Alzheimerovej choroby. Celonárodné kanadské štúdiá zahrňujúce 4 615 ľudí starších ako 65 rokov ukázala, že konzumácia kávy, medzi inými faktormi, ako je pravidelná aktivita, je významne spojená so znížením rizika vývoja Alzheimerovej choroby. Podobné výsledky pre kávu boli získané i v Portugalskom výskume .

Účinky na funkciu ľadvín
Pravdepodobne každý, kto pije kávu alebo čaj, si všimol močopudný tzv. diuretický účinok. Kofeín i theofylín zvyšujú vylučovanie vody ľadvinami pomerne krátkodobo a pri dostatočnom prísune tekutín nie je 24 hodinová rovnováha príjmu a výdaja tekutín narušená. Umiernená, rozumná konzumácia kávy až do 4 - 5 šálok za deň, nemá väčší efekt než ktorý je pozorovaný u obyčajnej vody. Vo vzťahu k športovcom bolo hodnotené 9 štúdiami, ktoré zisťovali efekty konzumácie kofeínu na objem moču. Autor uzavrel vedecké výsledky potvrdením, že atléti a rekreační športoví nadšenci si nerozhodia hospodárenie tela s tekutinami, pokiaľ budú konzumovať kofeínové nápoje s mierou a stravovať sa zdravo. Pre cestovateľov s dlhými letmi je dôležité upozornenie, že je nutné zabezpečiť normálny denný príjem tekutín 1,5-2 l a k tomuto môže prispievať i káva. Efekt kávy resp. kofeínu bol sledovaný ešte z ďalších aspektov ako je vplyv na svalovinu močového mechúra a možný vznik tzv. dráždivého močového mechúra (prítomnosť častého močenia a úniku moču) a v poslednej rade vplyv na vznik močových kameňov. Urgenciu a únik moču podľa dostupných dát nemožno dávať do súvislosti s primeraným príjmom kávy. Pri vzniku močových kameňov je najstarším a najspoľahlivejším liečebným a preventívnym postupom zvýšený príjem tekutín. K objasneniu vplyvu kávy na vznik urolitiázy (výskyt močových kameňov) boli koncipované dve rozsiahle demografické štúdie v USA zahrňujúce 45 285 mužov a 81 093 žien. Záverom tejto štúdie neboli zistené rozdiely vo výskyte močových kameňov u jedincov pijúcich bežnú a bezkofeínovú kávu. Rozhodujúci pre tvorbu kameňov bol objem prijatých tekutín.

Osteoporóza
Rastúce povedomie o výskyte degeneratívneho onemocnenia kostí, osteoporózy, u starších žien, možný vzťah medzi dávkou kofeínu a zdravými kosťami, je relatívne nová oblasť vedeckého záujmu. Jedna súčasná štúdia ukazuje, že hoci vylučovanie vápnika močom mierne rastie po použití kofeínových nápojov, tento efekt bol kompenzovaný zníženým vylučovaním vápnika neskôr v priebehu dňa, takže tento efekt je bezvýznamný na vývoj osteoporózy alebo hustoty kostí. Iné štúdiá zaznamenali len určité, malé zvýšenie rizika osteoporózy, ktoré môže byť ľahko kompenzované stravou. Toto riziko bolo obzvlášť u žien v menopauze a u starších jedincov. Bolo potvrdené, že nedochádza k úbytku vápnika v kostiach, ani k žiadnym zmenám v hustote kostí. U mladších jedincov nebol ani v jednom prípade zaznamenaný prípad vyplavovania vápnika z kostí.

Pôsobenie na žalúdočnú sliznicu a žlčník
Účinok kávy na žalúdočnú sliznicu je veľmi dôležitý. Kofeín zvyšuje vylučovanie žalúdočnej kyseliny (kyseliny chlorovodíkovej), rovnako ako enzýmu pepsínu. To môže mať pozitívny dopad na naše trávenie. Pravdaže ľudia trpiaci na žalúdočné vredy, vredy dvanástorníka a iné zažívacie onemocnenia by mali byť s kávou opatrní. Bolo preukázané, že i bezkofeínová káva zvyšuje vylučovanie žalúdočných kyselín a to pôsobením ďalších látok, ktoré vznikajú pri procese praženia. Pitie kávy tiež povzbudzuje sťahy žlčníka a urýchľuje tvorbu a tok žlče. Tieto účinky môžu mať vplyv na prevenciu tvorby žlčových kameňov. Tieto účinky boli zistené i u bezkofeínovej kávy a tak lekári odporúčajú v prípadoch príznakov vredových onemocnení nepiť kávu na lačný žalúdok.

Káva a pálenie záhy
Pálenie záhy je veľmi častá a nepríjemná záležitosť, ktorá môže mať mnoho príčin. Od konzumácie výdatných, pálivých a korenených jedál až po stres. Štúdie zahrňujúce pacientov s problémami s pálením záhy nepreukázala, že káva by mala byť dávaná do súvislosti s týmito ťažkosťami. Niektorí ľudia sa sťažujú na pálenie záhy po vypití kávy. Dá sa predpokladať, že toto je skôr následok spojený s predchádzajúcim jedlom, ako s kávou. Nie je tu žiadny presvedčivý dôkaz, že pitie kávy je nevhodné na žalúdok alebo spôsobuje vznik žalúdočných vredov a vredov dvanástorníka.

Vplyv na hladinu cholesterolu
V kávovom extrakte sa nachádzajú látky kafestol a kahweol. Sú to látky lipidickej povahy, tzv. „tukové duo“ , z nich je viac účinný kafestol. Tieto dve látky sú vedeckými pracovníkmi dávané do súvislosti so zvyšovaním hladiny nielen cholesterolu, ale tiež triglyceridov v krvnom riečisku. Obecne ale platí, že ľudia, ktorí pijú kávu, nemajú vyššiu hladinu cholesterolu než ľudia, ktorí kávu nepijú. Podrobnejšie analýzy preukázali, že záleží na metóde prípravy kávy. Pokiaľ sa pije káva pripravená technikou prekvapkávania cez filtračný papier alebo káva rozpustná, hladiny cholesterolu v krvi sa nezvýšia. Takto pripravená káva prakticky tieto látky neobsahuje alebo len v malom množstve. Ľudia s vyšším rizikom kardiovaskulárneho onemocnenia by mali piť výhradne kávu rozpustnú, alebo by aspoň nemali zabúdať na používanie papierového filtra.

Vplyv na rakovinové bunky
Účinkami pitia kávy pri nádorových onemocneniach sa vedci zaoberajú dlhú dobu. Dnes máme k dispozícii mnoho epidemiologických štúdií sledujúcich výskyt zhubných nádorov a z nich vyplývajúcich úmrtí u obyvateľov rôznych geografických oblastí, príslušníkov odlišnej rasy, etnických skupín apod. Neexistuje žiadny vedecký podklad pre tvrdenie, že primerané pitie kávy zvyšuje pravdepodobnosť vzniku akéhokoľvek nádorového onemocnenia. S novými výsledkami sa záujem sústredil na močový mechúr, pankreas a hrubé črevo. Vo väčšine výskumných prác nie je vzťah medzi konzumáciou kávy a nádorovými ochoreniami tohto typu preukázaný. Silným rizikovým faktorom sa však potvrdilo fajčenie. U nádorov hrubého čreva, pŕs, vaječníkov, žalúdka a zažívacieho traktu, mozgu, ale i ďalších nádorových onemocneniach, sa spojitosť s pitím kávy taktiež nepreukázala. Naopak, niektoré štúdia sa prikláňajú k názoru, že káva môže mať v prípadoch nádorového onemocnenia protektívny účinok. V káve sa nachádzajú látky, ktoré majú laxatívny účinok a majú schopnosť stimulovať činnosť hrubého čreva. To podporuje vyrovnanú funkciu tohto orgánu a tým znižuje jeho náchylnosť k zhubným onemocneniam. Používanie kávy ako tekutiny na čistenie čriev sa využívalo už dávno. Svetová nadácia pre výskum rakoviny (World Cancer Research Fund) a Americký inštitút pre výskum nádorových ochorení (Amecrican Institute for Cancer Research) konštatovali vo svojich správach z roku 1997 a 2000, že nie je preukázateľná žiadna príčinná súvislosť medzi pitím kávy a vznikom nádorového ochorenia. Nové vedecké poznatky naopak vyzdvihujú antioxidanty v káve ako možnú prevenciu týchto ochorení, ktoré sú zatiaľ sledované v laboratóriách a ktoré musia byť ďalšími štúdiami potvrdené.

Vplyv na pečeň
Pečeň je najväčším orgánom v tele a je nevyhnutné, aby bola zachovaná jej správna funkcia. Pomáha nám, aby naše telo bolo funkčné a efektívne. Narastajúce vedecké dôkazy ukazujú, že káva môže taktiež prispievať k významnej ochrane proti vzniku a rozvoju choroby pečene. Pitie kávy a jej ochranného účinku je zmieňované najmä v súvislosti s cirhózou pečene, onemocnením, ktoré spôsobuje progresívne poškodenie a odumieranie pečeňového tkaniva a tým zníženie jej funkcie. Ďalej bola sledovaná v súvislosti s konzumáciou kávy aktivita enzýmov pečene. Bolo preukázané, že pitie kávy má pozitívny vplyv na zdravie a tiež na funkcionalitu pečene.

Antibakteriálne vlastnosti kávy
Vedci zistili, že v čerstvo pripravenom kávovom extrakte sa nachádzajú antibakteriálne pôsobiace látky proti Streptococcus mutans. Tým káva dokáže zabrániť škodlivému povlaku na zuboch, ktorý tento mikroorganizmus spôsobuje. Pri podrobnejších analýzach vedci došli k záveru, že nie purinové alkaloidy, ale práve ďalšie látky ako je kyselina chlorogenová, nikotínová a trigonelín majú antibakteriálne vlastnosti. Kofeín, dlho považovaný za najpodstatnejšiu bioaktívnu zložku kávy, sa na týchto účinkoch zúčastňuje len v nepatrnej miere.

Iné vplyvy na zdravie
Publikované výsledky napr. udávajú, že ženy, ktoré konzumujú viac kofeínu alebo kávy, majú kratší menštruačný cyklus v porovnaní s ostatnými. U žien konzumujúcich viac kávy sa omnoho menej vyskytuje dlhá menštruácia a ich celkový menštruačný cyklus je tiež v priemere kratší. Ako už bolo povedané, kofeín ľahko prechádza placentou a preniká do materského mlieka. Telo tiež v tehotenstve pomalšie odbúrava kofeín a ten môže dlhšie pôsobiť. Tento vplyv kávy a kofeínu na zdravie matky a plodu je samozrejme starostlivo sledované. Pre ženy, ktoré pijú primerané množstvo kávy ( 2-3 šálky) predstavuje kofeín len minimálne riziko. Mnoho žien v tehotenstve stráca chuť na kávu, a tak nie je vylúčené, že sa jedná o prirodzenú ochranu plodu. Samozrejme je v tehotenstve možné piť kávu bezkofeínovú, ktorá obsahuje iba zostatkové množstvo kofeínu. Tiež boli sledované účinky kávy na ľudskú reprodukciu. Výskumy dokazujú, že primerané pitie kávy nemá žiadny nepriaznivý vplyv na mužskú i ženskú plodnosť.

vo velkom mnozstve skodi vsetko...2 salky denne v poho kof. kavy neuskodi 😉

ja pijem okr.i. aj obilninovu a ta je podla mna v poho, dokonca zdrava 😵