Dá sa depresia zvládnuť aj bez lekárskej pomoci?

leuskalejka
12. okt 2008

Chcem sa spýtať hlavne tých ktorí trpeli depresiou alebo úzkosťami či to dokázali zvládnuť aj bez lekárskej pomoci a bez liekov, ja trpím ai kombináciou oboch a trvá to už niečo vyše roka, ale bojím sa ísť k lekárovi...poraďte ako to zvladnuť asj bez ich pomoci,ďakujem za odpovede

mywiel
3. feb 2009

Podla mna uzkost a depresia su dve rozdielne veci, depresia je uz vyssie stadium, nechut do zivota, smutok, nechutenstvo a tak podla mna pri depresii treba vyhladat lekarsku pomoc. Drzim palce. 😉

amatula
3. feb 2009

uzkost sa mozno da zvladnut alebo ju aspon dostat pod kontrolu ale stale je riziko ze sa vrati....
silna depresia sa bez liekov urcite zvladnut neda!!!a bez pomoci....

andy.a
3. feb 2009

horalka,opakovane som ti v IP písala,aby si sa liekov nebála..samozrejme,nie som zástanca liekov-v tomto prípade psychofarmák-AD za každú cenu...,ale keďže píšeš,že mávaš panické ataky už denne,tak je potrebné nasadiť medikáciu 😉

skús pozrieť aj témy "Depresie","Úzkostné poruchy"..myslím aj nejaké iné podobné tuná na MK ešte sú .

píšeš,že máš "depresívnu" a "úzkostlivú " povahu..no,povahu liekmi samozrejme neovplyvníš..ale panické záchvaty nie sú príznakom úzkostlivej povahy ale panicko-úzkostnej poruchy a to je už rozdiel 😕

úzkostlivých ľudí /povahovo/ je veľmi veľa..aj mamičiek..ale určite nemávajú panické ataky 😕

držím ti palce 😉 viac-menej som ti už napísala všetko cez IP-čky 🙂 😉

natashkaa
3. feb 2009

Treba ist hned k lekarovi, nesnazit sa to zvladnut sama pretoze nezvladnes. Potom neskor urcite ano ale na zaciatku nezvladnes. Ja som v 23tt mam predpisane lieky v prvom trimestri som ich musela brat casto teraz uz dokazem fungovat skoro bez nich. Ja mam tiez formu uzkosti vola sa to panicka porucha-neprajjem ani najvacsiemu nepriatelovi. Kombinovanu s lahkou depkou. Teraz je to uz dobre nechcem zakriknut. Ale uprimne psychologicka mi tiez nepomohla su to len reci do vetra. Pomohli mi lieky ktore ma dali do normalnej roviny kedy som dokazala fungovat a zistila ze sa nemusim az tak bat. Takze dakujem liekom to su terapeuti.

andy.a
3. feb 2009

natashka,aké lieky konkrétne ti ordinoval psychiater ?? 😕
predpokladám,že nejaké SSRI/serotonínové/ antidepresívum 😉
držím palce aj tebe 😉 🙂

natashkaa
3. feb 2009

no jedny su rady sedaiv to pri panickych zachvatoch vzdy a druhe su serotoninove ale s tych mi stacilo tak 5 tabletiek za cely cas. Tie druhe ovela castejsie

andy.a
4. feb 2009

natashkaa,to si myslela asi naopak..serotonínové AD sa musia užívať dlhdobo,keď si ich dáš jednorázovo,nemožeš cítit žiaden efekt..asi si sa pomýlila 😕

sedatíva zasa iba občas,zo začiatku možno užívať častejšie,kým zaberie AD/cca po 10-14 dňoch/ už zvykne antidepresívum zabrať-či už serotonínové alebo iné..a potom treba sedatívum redukovať..zvlášť počas tehotenstva.. 🙂

ja som bola zvedavá aj konkrétne ,aké lieky si mala ordinované,lebo SSRI antidepresív je na trhu cca 6 originálov a ešte veLké kvantum generík ..a aj tie sedatíva by ma zaujímali,aké ti dr.dala,keďže si tehotná..a v 1.trimestri by sa mali dosť opatrne 😕 i keď neboli robené štúdie,ktoré by potvrdzovali škodlivé účinky na plod..

sasanka78
4. feb 2009

ahoj horalka... ja som poslusne brala serlift od porodu asi rok a styri mesiace. Kojenie som mala samozrejme zastavene. Uz skoro sedem mesiacov som uplne bez liekov a este nikdy som sa necitala taka vyrovnana a v pohode ako teraz. (Tiez ako ty sa zaradujem medzi uzkostlivejsie povahy.) V minulosti by som lieky tohto charakteru skor odsudzovala, no teraz som uplne ZA. Takze na tvojom mieste by som nevahala a nasadila ich, nech zaucinkuju cim skor, pretoze tym skor sa z toho dostanes a lekar ti postupne bude znizovat davky az po uplne vysadenie. Drzim palce. 😉

mikalove
4. feb 2009

ja by som zašla k lekárovi,aspon sa poradiť,ved ak uzná že nemusíš brať lieky tak ti ich nedá a možno aj z toho sa ti polepší,už len z pocitu,že to nie je vážne 😉

sasanka78
4. feb 2009

na tom nieco bude, mikalove 😉

andy.a
4. feb 2009

https://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThrea... je téma antidepresíva a dojčenie..ale to sa týka skorej poporodnej depresie 😕

.. a bolo tu na MK veľa tém o úzkostných poruchách..Panické poruchy...Depresie..len nemám čas to hľaďať.. 😕 😉

sisa208
6. jún 2009

Ahojte...som tu dnes prvýkrát...rada vypočujem vaše názory..a možno ma niečo aj napadne...ked mi je zle, hned nabehnem na aloe, minerály a medovku...ale dočítala som sa aj mnoho iných zaujímavých vecí...dakujem...

emsi
9. okt 2009

Ahojte, mňa trápia depky tiež už 3 roky, a prišlo to zo dňa na deň. Jednoducho som sa ráno zobudila a bolo mi zle, triasla som sa, bolo mi zle "od srdca a pod. potom sa pridali stavy úzkosti typu, čo ak sa mi niečo stane, panický strach z toho. Nevedela som čo mi vlastne je, tak som tiež absolvovala klasické vyšetrenia s negatívnym výsledkom. Prvá to však zistila neurologička. Odhodlala som sa ísť k jednej psych. doktorke, ktorá mi nasadila lieky. Beriem ich stále, hoci s malými prestávkami 2 - 3 mesiace. Ale najviac ma štve, že potom zase dostanem rozcitlivelé obdobie a idem na pilulky znova. Strašne by som sa toho chcela zbaviť. Našla som si aj psychologa, ale nejako sa mi to nezdá, nejaký pokrok alebo čo. Nevie niekto, ako by to malo u psychologa vyzerať, mysím postup, techniky a tak.
Tiež som začala pracovať, tak som dúfala, že sa to zlepší. Zo začiatku to bolo fajn, ale teraz som maximálne unavená, k tomu ešte 2 malé deti a na seba nemám vôbec čas.
Tiež keď prestanem brať lieky, tak sa začnem pozorovať, ako sa cítim, a tak. Viem, že je to hlúpe, ale nemôžem si pomôcť. 😒 Čítam rôzne knihy napr. Životné lekcie pre ženy od Slepačej polievky apod.
Majú niečo do seba, len to neviem akosi spracovať. Poradí mi niekto, čo s tým?

dzio2
9. okt 2009

emsi prejdi knam tema depresia

skolkarka
14. okt 2009

Ahoj,
naozaj psychologicka stoji za navstevu. Navstivila som ju vtedy, ked uz aj u mna pretrvavali psychicke (strach z choroby) a fyzicke stavy(busenie srdca-zvyseny tlak, potenie, problem s dychanim). Sama som ju vyhladala, uz som bola vycerpana, nikomu som o tom nepovedala, na zaciatku som chodila 2krat do mesiaca, potom raz, rozpravali sme sa dokonca mi bola 1 hodina malo, v zaciatku sme precvicovali techniky dychania, a potom len komunikacia. Snazila som sa najst odpoved preco to vzniklo, chvalabohu sme v rodine nicim tazkym nepresli, ziadna trauma, super starostlivi rodicia. Mozno urcity vplyv moze mat az prilisna starostlivost tiez uzkostlivej matky, spatne som prisla na to, ze som mala take stavy asi od obdobia puberty. Vtedy pediater povedal, ze "ju" treba viac zamestnavat. Takze naozaj praca, sport pravidelny, nieco co zamestna mozog, jednak ho unavy a zregeneruje, ale pozor nie vycerpa, nakolko v mojom pripade mohlo prist aj k spusteniu uzkosti z dovodu vycerpania organizmu, po porode, teraz na materskej. Skratka aby som to zhrnula, psychologicka mi nedala nic, povedala, ze lieky zatial nepotrebujem. Nakolko som este na materskej som si to zacala spajat aj nekontaktom spolocnosti, stereotypom.
Nemam cas sa odreagovat, akokeby uvolnit, niekedy nemam chut na bezne manzelske zalezitosti, a uzkosti sa mi vracaju, tie psychicke. Takze rozmyslam ze sa objednam.......

myska183
15. okt 2009

ahoj, tak ako to tu citam aj ja mam urcitu formu uzkosti. proste stale na dniecim rozmyslam... ze co ak, co by bolo keby, stale sa bojim co bude a tak.... nemam na nic chut, najradsej by som stale len spala a vpodstate nemam niekedy vobec chut do zivota, pretoze by som potrebovala 100% istotu vo vsetkoc co samozrejme nejde. viem, ze by som si mala najst aj nejaku zmysluplnu cinnost na urychlenie casu, ale nemam chut. neviete na koho by som sa mala obratit? ak by som sa teda rozhodla pre pomoc, ci najskor na svojho vseobecneho lekara, ci rozno na nejakeho odbornika? dakujem za radu

telka2
26. okt 2009

Podla mna sa depresia nevylieci nikdy.Da sa preliecit,ale vrati sa.Sama uz rok chodim k psychiatricke beriem antidepresiva a velmi malo sa mi polepsilo.Su dni ked nic nevladzem robit je mi zle a najradsej by som zomrela.Nezvladam bezne starosti a najhorsie na tom je asi to ze ma nevie pochopit ani vlastny manzel

soniada
24. nov 2009

emsi..vsetko co si napisala sa dialo a deje aj u mna..akoby si opisovala mna...

telka2
28. nov 2009

najlepši liek skončiť s trapenim nazvanym depresia je naozaj skončiŤ nedavam rady len vyjadrujem svoje pocity a nazory nič nezabera len tma a pokoj

cathuska
28. nov 2009

ahojte kocky, tak sa pripajam k Vam, mam 4 mesacnu dcerku je uzasna, ale ja mam v poslednej dobe dost uzkostne stavy ba az depresie...stale som bola taky ten velmi vnimavy clovek a citlivy amala som uzkosti ale som si myslela, ze ked sa stanem matkou tak to prejde, avsak nepreslo..tak neviem, uz nekojim, mliecko mi odislo, ale mala je krasna a zdrava akurat ale rozmyslam, ci nemam zajst za psych, po nejake lieky, ma tu niekto s tymto nejaku skusenost? zatial som brala len Persen, a to je na bylinkovej baze..,pekny vecer

cigaretka5
28. nov 2009

ahojte dievcata . nemam osobonu skusenost s depresiami a uzkostou no clovek mne blizky tym trpi niekolko rokov, bal sa dokonca ze nebude v noci spat, hladal medikamenty ktore mu zaberu az nasiel a potom uz len hladal kamaratov lekarov ktori mu ich predpisu. Dnes je lieceny ambulantne na psychiatrii a k diagnoze depresia sa pridala aj diagnoza zavislost na liekoch. Chcem vam vsetykm len odkazat aby ste neodkladali navsetvu psychiatra alebo psychologa , nie je to hamba , nepadnite do priepasti este hlbsie. Vsetkym vam drzim palceky

soniada
29. nov 2009

cathuska, radsej skor po lieky ako neskor, lebo trva nejaku dobu pokým zaberu, urcite zajdi odbornikovi a on ta uz usmerni co sa týka liekov a tak...ja som to nechala zajst tak daleko ze ked som uz zufala volala doktorom aby ma zobrali ziadny ma nechcel zobrat lebo mali plno...ale to bolo uz par rokov dozadu..tak drzim palce a daj vediet ako si dopadla...

kucminka
11. dec 2009

ahojte.ako tu citam,tam sa s niektorymi z vas plne zhodujem.Zacalo mi to tento rok na jar,odpadla som,citila som sa velmi slaba.Behala som po doktoroch,ten tlak v hlave,pocit na zvracanie,busenie srdca,doktor ma poslal na neurologiu.EEG bolo v poriadku,EMG tetania bola velmi pozitivna.Je to pretazenie nervoveho svalstva.Dostala som tabletky Timonil,po 6 tyzdnoch mi lekarka davku zvysila,pretoze moj stav sa vyrazne nezlepsil,ale ani dnes sa necitim vobec fajn.Nie som to ja.Rano vstavam s pocitom,ze mi je na zvracanie,na pdpadnutie.Stojim v obchode v rade a zistim,ze mi je zle,prestavam vidiet.Musim zacat kludne dychat.To je asi moj problem,ktrory mi strpcuje zivot a je to ozaj hnusny pocit,neprajem to nikomu,Uvazujem o navstiveni psychologa,spravim vsetko preto aby som tieto stavy nemusela prazivat zas a znova a hlavne aby sme mali krasne Vianoce.Aj vam ich vsetkym prajem.

bianka28
18. dec 2009

ahojte.Ja tiež patrím medzi vás.Už 8 rokov sa liečim na depresiu a panickú poruchu.Teraz sa mi to zhoršilo tak mi psychiater zmenil lieky.Všetkého sa bojím,pripadám si stará hoci mám 28 rokov,mam 2 deti vo veku 5 a 2 roky.V druhom tehotenstve som musela užívať AD a našťastie je malá v poriadku.Počuli ste o tom že sa dá depresia vyliečiť homeopatiou?

mata333
29. dec 2009

dievčatá,chcem Vám povedaťže sa s depresie dá dostať.Ja som sa dostala.Mala som úzkostno-depresívnu poruchu s panickými atakmi.Lieky som brala rok a pol a bola som zmierená že je to navždy.príznaky som mala určite také hrozné ako každá z Vás.Pálenie,tuhnutie,nekonečná bolesť duše,ktorása nedá opísať,nevládala som žiť,tras,nenormálne zvieravé pocity v hrudi,pocity nedostatku vzduchu a atď. Z vlastnej skúsenosti Vám radím berte AD podľa odporúčania doktora a dôverujte mu/ani ja som zo začiatku neverila./,nehľadajte liečiteľov,homeopatiká a iné ťahače peňazí.Je to strata času a oddialenie Vášho uzdravenia,ba naopak ešte Vás to stiahne.Vlastná skúsenosť.Každý to chce premôcť vlastnými silami bez liekov,je to blbosť.Príjmite to,a ked sa zmierite s branm liekov samé zistíte že to funguje.Nie po mesiaci-dvoch,u mňa po roku.Lieky som brala rok a pol ,teraz je zima a ja stále necítim úzkosti ani depresie.Lieky som vysadila s doktorkou v marci a je december.A nevysadzujte ich zo dňa na deň.A uvedomte si že čo je 5,8 alebo 10 rokov oproti celému životu. Nechcete sa tešiť tak ako ked ste nemali depky alebo úzkosti? Tak nato sú tie lieky. A ja viem že keby som cítila že sa mi niečo vracia nemám problém ísť k lekárke.To nie je hamba. Nevšímajte si ľudí ktorí sú možno posmešní,nikdy človek nevie kedy sa to stane jemu. A netreba sa hambiť o tom hovoriť.Ja som stých ktorí stým problém nemajú,myslela som že to som výnimka,možno keby ste o tom hovorili,tak zistíte že je takýchto ľudí viac ako tých bez.Aspon ja túto skúsenosť určite mám a navzájom sme sa ťahali a radili.Dnes som z toho von!

katterinka
3. jan 2010

Ahojte, aj ja sa podelim o svoje trapenie, mozno mi to pomoze. Syn sa mi narodil presne pred polrokom, predtym som sa liecila na depresiu a uzkostne poruchy cca 5 rokov. Asi pol roka pred otehotnim som vysadila AD. Vsetko sa zdalo o.k. Tehotenstvo prebiehalo fajn, porod som prezila.....horsie co prislo potom. Maly mal priblizne 2 mesiace, ked som sa v noci zobudila a prisli uzkosti ( ich obsah nebudem popisovat, to by bol sloh) - velke k zblazneniu. Nepopisatelny strach zo vsetkeho co pride dalej, pozerala som sa na maleho a zrazu necitila nic iba prazdnotu, bala som sa s nim zostat sama v izbe, rychle som utekala za mamou nech mi pomoze, nech je pri mne lebo sa bojim ze malemu ublizim. Tu noc som nespala, ani dalsiu, ani tamtu. Nedalo sa, bolest pri srdci, triaska mi to nedovolila. Navstivila som po 4 dnoch fyzickeho no najma psychickeho vycerpania psychiatra, manzel bol so mnou cele dni doma, tak som sa bala byt s malym sama. Napisali mi AD plus este nejake ine lieky. Znamenalo to zastavit okamzite laktaciu. Vratila som sa domov s balikom liekov a s tazkou otazkou....ako dalej? Skusim to este??? Skusila som, nedokazala som malemu odobrat kojenie, pri pohlade na neho a na to ako miloval ze sa moze prisiat som nevladala. Manzel bol so mnou stale doma....skoro 2 tyzdne. Oddalovala som uzivanie liekov kvoli synovi ako som mohla. A stale oddalujem. Stav sa dostal celkom do normalu - depresia, uzkosti stale, ale aspon som trosku prespala v noci. To je pre mna normal stav - spat aspon 4 hodiny, to je moj uspech. Bojim sa spanku, kazdeho vecera, a noci co pride. Cez den neriesim nic ine len ako budem spat, ako prezijem dalsi den. Vlastne nezijem, len prezivam dni. Namiesto toho aby som sa radovala z maleho a uzivala si materstvo, tak sa len trapim sama nad sebou. Cez den fungujem - noci nespavam, trapim sa. Dnes som spala 2 hodiny ostatne som preplakala a pretrpela. A teraz mam fungovat dalej....Dievcata, depresia a uzkost sa bez liekov zvladnut nedaju, kto to nezazil co to je byt depresivny tak nikdy nemoze pochopit. Mne asi neostava nic ine nez vybrat ten sacok s tymi liekmi, odstavit syna a skusit to znova. Takto sa fungovat neda, mam 28 pripadam si fyzicky slaba, vycerpana a tak na 60 rokov.
No napisala som to vsetko tak zmatene, ale mne uz ten mozog nemysli. Potrebujem pomoc.

povuma
3. jan 2010

katterinka, prosim ta mozes mi vysvetlit, preco si nezacala brat lieky uz v zaciatkoch, ked tvoja depresia nebola mozno este taka prehlbena, uz si mohla byt dobre stabilizovana, rozdavat lasku svojmu dietatu, venovat sa mu, a nie len prezivat dni v depresii......sice si neodoprela svojmu dietatu materske mlieko, ale odoprela si mu to najdolezitejsie- zdravu šťastnú maminu, ..........skus si utriedit, co je pre dieta dolezitejsie, MM od matky, co sa trapi, alebo UM od stastnej mamicky, co ho nakrmi s laskou a smiechom, je vyspata a stastna a smeje sa s nim 😒 ..........prave sa baby v teme Depresia bavili o pseudohrdinstve..........skus pozriet aj tam....prajem ti, aby si sa coskoro rozumne rozhodla a zacala s liecbou skor, ako bude neskoro........pekny den............

katterinka
3. jan 2010

povuma - neboj sa, snazila som sa utriedit myslienky milionkrat - viem na 100% co je pre mna najdolezitejsie a to je moj syn. Ale prave preto ze v stavoch depresie a uzkosti, clovek akosi straca schopnost dobre vyhodnocovat situacie a mysli si ze vsetko to mozno len tak prejde je niekedy velmi tazke prist na to co je lepsie. Bojujes, bojujes a povies si prezila som tento den prezijem aj dalsi...mozno ten za tym bude fajn a nakoniec to ustupi.....a ono to neustupuje. Pridu napr. 4 dni ked spim a je celkom fajn a povies si aha....uz sa to straca uz to do seba nepustim...a pride dalsi tyzden a si v tom zase...necitim sa ako hrdinka, ked malemu davam mliecko a sama trpim a nezijem. Urcite nie. Ver mi, ze clovek plny uzkosti a strachu, nerozmysla niekedy realne. Teraz som rozhodnuta, po dnesnej noci, ked som spala 2 hodky, ze koncim, ze uz nechcem, ze tie prekliate myslienky a paniku porazim. Uvidime.

povuma
3. jan 2010

katterinka, presne viem, co prezivas, ten vnutorny boj je hrozny, nadej, ze bude lepsie a sklamanie, ked nie je ☹ ....som rada, ze si sa rozhodla, ako si sa rozhodla, syncek uz je velky, mliecko si mu dala v najdolezitejsom obdobi, urcite si pre neho urobila najviac ako si mohla, teraz si na rade ty 😵 ...niektore baby v teme Depresia s liekmi aj kojili, nepytala si sa na to svojho psychiatra?..s niektorymi sa vraj mozes kojit, neskodia 😉 ..skus sa popytat a prajem skore uzdravnie 🙂 🙂 hlavne krasnu prespatu noc 😵 😵

mata333
6. jan 2010

ja by som vam poradila,snažte sa športovať,aspon trochu ,prechádzať sa s kamarátkou, čítajte časopisy trebárs o kvetoch,o zariadení bytu, nie o chorobách,pozerajte zábavné programy aj ked vás nebavia, hladajte všetko čo je pozitívne,doma vás nepochopia,nerozumejú tomu čo sa s vami deje,napíšte kamarátkam ,s ktorými už dávno nie ste,nebojte sa toho,ved čo horšie sa ešte može stať,kamarátka vám moze nahrait psychologa,určite nie rodina.A pri tomto všetkom berte pravidelne lieky, ako vam odporučil lekár..Neupravujte si ich,lebo hladina serotoninu sa vam nikdy nezačne upravovat. Prešla som peklom na zemi ,dnes som bez liekov. Cítim sa dobre,lieky neberiem od marca,je január.Bralasom ich rok a pol a myslím že naozaj dobre /s liekmi/mi bolo po roku. Brala som Cipralex občas Xanax podla potreby.