Ahojte, neviem či tu je taká téma, nič podobné som nenašla. Chcem sa spýtať, či má niekto skúsenosť s týmto, alebo či je to bežné správanie. Dcéra má 7 rokov, v septembri nastupuje do 2. ročníka. V poslednej dobe, začalo to asi mesiac pred koncom školy, je depresívna. Je často smutná, ale nevie príčinu. Je jej do plaču a niekedy si aj poplače. Nikdy nevie prečo, niekedy je však taká zmätená, že si vymyslí nejakú hlúpu príčinu (je jej smutno za tetou, ktorú sme videli asi pol hodinu pred 4 rokmi a ona potom zomrela). Ako začali prázdniny, je to veľmi intenzívne, deje sa to takmer denne. Hráme sa, je veselá a odrazu zosmutnie a nič sa jej nechce, na nič nemá náladu, nevie sa rozveseliť ani zabaviť. Väčšinou to po nejakom čase prejde (hodinka, niekedy viac), za ten čas si kreslí a vyrába niečo z papiera. Kresby ale má veselé a farebné. Neviem odhadnúť, či ide o nejaké prechodné obdobie, alebo to máme riešiť. Máte s tým skúsenosti?
Máme skúsenosť, mladšia dcéra (od cca 7- 8rokov) má podobné správanie, deje sa to hlavne podvečer, začne uvažovať: prečo musíme zomrieť, že ona nechce zomrieť, je jej smutno za psom, ktorý zomrel skôr ako sa narodila, že prečo ho nevidela... Vtedy sa s ňou rozprávame, snažíme sa ju upokojiť a ubezpečiť, že je v bezpečí. V poslednej dobe, ešte predtým ako sa rozplače, už len skonštatujem "zase ide večer, zase idú tvoje nálady?" a obrátime to na vtip, začne sa usmievať a je dobre.
@pribinak chodí do denného tábora, kde je so spolužiačkami zo školy, takže je medzi rovesníkmi. A u nej to začalo ešte keď chodila do školy. Myslela som si, že ju už škola veľmi nebaví, že je vyčerpaná, ale trvá to stále a mám pocit, že sa to zintenzívňuje. Ona už predtým mávala takéto nálady, ale bolo to zriedkavé, tak som to neriešila. Len teraz je to fakt dosť často, niekedy dokonca 2 - 3x za deň, ako som si uvedomila. A začala byť strašne naviazaná na nás s manželom. Stále chce byť s nami, ešte aj keď sme doma, stále chodí za nami a je pri nás, kdekoľvek sa pohneme.
@janpo u nás je to kedykoľvek cez deň, nie len večer. Je fajn, že to viete obrátiť na srandu, u nás sa to nedá. Akonáhle sa správam normálne alebo vtipkujem, rozveseľujem ju, tak sa otočí a rozplače. Takže to už ani neskúšam, aby to nebrala tak, že zľahčujem jej problém. Ale ani neviem o čom sa s ňou rozprávať, pretože ona príčinu smútku nevie a nevie ani čo by ju rozveselilo :( Fakt neviem čo s ňou robiť.
Nemohol tvojej dcerke niekto ublizit?? V skole.. rodinny znamy.na kruzku. Toto spravanie nieje v norme.byt tebou v momente sa obratim na detskeho psychologa. Ak si z ba tak rodinne centrum kvapka v dubravke alebo ak odtialto nie si skus online. Necakaj. Nieco je zle dietatko to nevie este vyjadrit slovne tak place. Sup sup drzim palce.s milujucimi starostlivymi rodicmi to isto zvladne
@indiankaindi ak je v kontakte s rovesnikmi, ma program a teda nie je opustene a nenudi sa, asi by som zvazila navstevu detskej psychologicky, ze by si sa sla najskor poradit ty a uvidis ci by bolo nutne, aby prisla aj dcerka.
niekedy velmi inteligentne deti riesia veci, ktore su nad ramec v ich veku, mozno sa len zamysla nad otazkami zivota a smrti
ja by som skusila tu psychologicku
Určite zájdite k psychológovi, takéto kolísanie nálad nie je v poriadku. Sama vidíš, ze to zhoršuje, tak nečakaj zbytočne...držím palce.
je v kontakte s rovesnikmi, kamosmi, spoluziackami? vies ci to nie je len nejake obdobie, ked sa citi osamela, alebo sa nudi
lebo ty jej program robit mozes, ale rovesnicku skupinu je nevynahradis.