Interrupcia - voľná diskusia

nečítala som všetky stránky tejto témy, ale baby, teda ženy (ako sa nezívajú), ktoré sa rozhodli pre interrupciu by si mali prečítať články mamičiek, ktoré o svoje bábätká prišli nedobrovoľne (to už je jedno akým spôsobom, alebo prečo, dôležité je, že sa detičkám tešili) tak si prečítajte smutné mamičky/nemamičky, akou sa stala nedávno aj moja kamarátka Vivien na www.anjeliky.sk a potom mi napíšte, že si nechcete toho svojho anjelika nechať...

babatko88 ... myslim, ze nie je na mieste sudit tieto zeny, to ma na starosti niekto iny, tak mu nelezme do kapusty, dobre? 😉 ... kazdy ma na vyber a niekedy jednoducho ina moznost nie je ... a dotycna zena, ktorej sa to tyka vie podla situacie, v ktorej sa nachadza, co bude najlepsie pre nu aj pre rodinu

zuzanockamt, nikoho neodsudzujem, len to nie je správne, to vie každá, neskoro hovoriť hop, keď už je neskoro, keĎ dieťa nechce, nech si ho nerobí... a tie keci o tom, čo je pre koho dobré??? hovadina jak mraky... výber? nech vyberajú predtým. tabletky? kondóm? alebo...

niekedy sa bohuzial stane aj vtedy,ked pouzivaju antkoncepciu a to dokonca tabletky ... mame tu predsa priklad zabku, ktora bola velmi zodpovedna,uzivala HAK a stalo sa...co mala este preto urobit, aby sa vyhla otehotneniu? ... prestat sa milovat s vlastnym muzom?

babatko-vo vseobecnosti mas pravdu,ale teraz sa tu jedna o Zabku-otehotnela pri uzivani antokoncepcie a caka 4-te babatko.Nie som strikte proti UPT,ale myslim si,ze Zabka je velmi zmatena pri rozhodovani a ja verim,ze babatko zvitazi 😔

etuska, máš pravdu, súhlasím s tebou (aj spolužiačka so strednej zostala tehotná po tabletkách, len tá žiaľ potratila skôr, ako sa o tom dozvedela, takže tam to nebolo v jej rukách)

zabka7777, máš to ťažké to verím, finančne by sme ozaj 4 deti nezvládli, s našími príjmami ledva ledva zvládame nás troch 🙂 ale ako napísala etuska, dúfam, že vyhrá bábetko v tebe a nejako sa to vyrieši... vždy je niekto, kto pomôže... nie síce finančne, ale možno... je to na tebe, verím, že 4deti sú už na finančnú situáciu dosť, ale keď môžem za seba povedať, radšej by som nejedla, nepila, zriekla sa všetkého čo milujem robiť, len aby som si to dieťatko mohla nechať, držím ti palce, nech sa rozhodnej správne

Žabka, ja som vedela, že nepôjdeš, celý deň som na teba myslela, ale cítila som, že si nešla.
A celý deň sa mi vynárali pred očami predstavy, ktoré som zatlačila niekde dozadu, lebo neboli príjemné.
Bolo ich niekoľko, lebo keďže som zdravotník, stretla som sa so ženami, ktoré stáli pred rozhodnutím, dôležitým rozhodnutím a rozhodli sa rôzne.

Chcem len napísať, že to, čo napíšem, nepíšem preto, aby teraz niekto prišiel a začal ma osočovať, že prečo tu rozprávam také horory- sú to len moje pocity, môj pohľad, ktorý vychádza z môjho presvedčenia, nikoho nechcem svojím pohľadom odsúdiť, kritizovať, ponížiť, presviedčať, manipulovať, útočiť na svedomie- nie- len chcem popísať, čo som videla a čo som pri tom cítila. Bezmocnosť, ktorú som cítila, žiaľ nevyjadrím, nedá sa to.
Ešte na zdravotnej škole sme museli ísť pozrieť sa na ten výkon- vždy po dvojiciach.
Najprv sme prešli izbou, ja to mám stále tak živo pred očami, bola to dosť veľká miestnosť a v nej veľa žien, mnohé z nich plakali, ešte boli len pred výkonom.
Mladé dievčatá, ešte nič sme nevedeli o živote, vidím sa tam ako tam stojím s najlepšou kamarátkou a báli sme sa.
Mali sme to napísané v tvárach ako nám bolo. A vidím aj sanitára ako sa z nás smeje. Pre neho to bola rutina. A potom, keď nás už poslali preč, že je koniec, stalo sa niečo... My sme boli také roztrasené, že sme sa odtiaľ pratali doslova behom a zachytili sme infúzny stojan, ktorý sa s treskotom zvalil na zem.
Na vysokej sme zas mali ísť - naučiť sa aká je príprava ženy pred a asistencia pri výkone. My s tou kamoškou, tou istou, stále sme boli spolu- sme povedali, že tam neideme, nešli sme.
Potom som pracovala ako učiteľka na zdravotnej, chodili sme s dievčatami na prax- boli sme často blízko tých žien- boli sme z cirkevnej zdravotky, všetci to vedeli, stali sa prípady, že si to ženy v poslednej chvíli rozmysleli. Ja som sa vždy bála, aby našu žiačku neposlali asistovať k zákroku, v čase, keď som trebárs robila niečo iné v inej izbe s inou študentkou.
A potom, keď som ležala ako inventár, mesiace, dlhokánske mesiace, aby sa môj Danko narodil, veľmi veľa tých zákrokov tam prebehlo. A znova vidím jednu mladú ženu, videla som v jej tvári, že má strach, dvere boli otvorené, aby vyschli mokré podlahy. Prišla s priateľom. Nevedela som, kde ide, myslela som si, že nejaké vyšetrenie, on ju držal za ruku a bol k nej veľmi nežný. Až po zákroku som sa dozvedela, kde bola. A zas to bolo rýchle, ale potom, keď išla na WC a znova boli otvorené dvere pozrela sa na mňa, ja som musela len ležať, lebo som v kuse krvácala, mala som vcestnú placentu- bola taká zlomená, a bola ako malé dievčatko, taká akoby bola celkom niekde inde, akoby bola zmätená, kde je, alebo, čo tu vlastne robí. Sestrička ju odviezla na izbu, ale ona po chvíľke zas vyšla von, len tak bosá a plakala a chodila po chodbách ako bez duše. Akoby niekoho hľadala. Ja som plakala s ňou.
Náš Danko sa narodil, doktor- zarytý ateista so slzami v očiach povedal mojej svokre, ktorá asistovala pri sekcii, lebo ten život je nevyspytateľný a bola to práve ona, ktorá mala službu, keď sa náš Danko predčasne chystal na svet, ona asistovala, aby sa jej vnúčik narodil, ten doktor jej povedal, že to, že to naše dieťa žije, je vymodlený zázrak.
Z jeho úst to znelo nezvyčajne.
Možno si mnohí povedia, sa jej to hovorí, nebola nikdy v koži tých, ktorých sa to z rozličných dôvodov týka.
Ale ja som bola.
Naše prvé dieťatko sa nenarodilo. Zomrelo v 21 týždni tehotenstva.
Aj keď som vtedy verila, že sa stane zázrak, nestal sa.
Na prehliadke mi lekár so smútkom povedal, že dieťatko má chyby nezlúčiteľné so životom a poslal ma rovno na interupciu. Nemohla som to urobiť, proste nemohla, celý život som bola presvedčená, že to neurobím a teraz som sa mala rozhodnúť? Všetci tí lekári, ktorí ma poznali, ma presviedčali a vraveli mi, že som predsa vzdelaná, rozumná žena a nezabijem sa tým, že sa budem celý život starať o tak ťažko postihnuté dieťa... Krútili nadomnou hlavou. Ale ja som to nemohla urobiť, aj keď racionálne to bolo bezzmyselné, ale dieťatko - hýbalo sa, žilo vo mne, rozprávala som sa s ním, bolo moje, len ja som za neho mohla buď bojovať, alebo dať zvolenie a nechať, aby ho vzali preč.
Nestal sa zázrak, aj keď som v neho každým ďalším týždňom tehotenstva čoraz viac verila, ale nebola som to ja, kto povedal, urobte to. Dieťatko zomrelo a lekári vyvolali pôrod. Všetko sa zrútilo. Zobudila som sa každú noc a plakala som na zemi až kým po mňa manžel neprišiel, nevzal ma do náručia a neodniesol do svojho tepla.
Ale potom som mala vo vnútri novú nádej a Danko sa po strastiplnom tehotenstve narodil.
Dnes mám tri detičky.
Neviem, prečo sa nám to stalo, ale určite viem, keby som vtedy povedala, tak dobre, ukončme to, nikdy by som teraz nebola taká šťastná, nezabudla by som na to, ako by som mohla, keď neviem zabudnúť na tie tváre tých žien dodnes.

Duska-ja tu teraz placem nad tvojimi vetami 😢 😢 😔 😔 😔

duskaf 😢 😢 😔 😔

aj ja ☹ ☹ ☹

zabka-ved ty to babatko milujes uz teraz 😔 daj mu prosim sancu.My to s tou zbierkou myslime uprimne-ja teda urcite.Nemame toho vela...ale-podelime sa 🙂 🙂 🙂

presne tak 🙂

ja som o svoje dve deticky prisla v 7 tyzdni, ale bolo to tiez hrozne... 😢 Ked som isla na cistenie, som sa branila, revala, prosila dr nech mi to neberu, ze mozno sa mu srdiecko rozbehne...ked som si predstavila, ze lezim na tom istom stole, na ktorom sa ine zeny zbavuju svojich deti...len z toho mi bolo na vracanie...sestricky na mna pozerali so slzami v ociach, a hladkali ma po vlasoch a rukach... 😢 , uf, tym asi prechadza kazda zena... 😔

renka9, 😢 😢
za život treba bojovať aj v týchto ťažkých časoch, keď spoločnosť deťom nepraje

myslim,ze tu stranku,na kt. tu uz bol link: www.anjeliky.sk by si mala pozriet kazda zena ktora sa rozhoduje ci ist alebo nie na UPT 😔

Duskaf, strašne krásne a silné vety. Mám slzy v očiach, je to smutné, ale z tvojich slov plynie naozaj šťastie a pokoj.

Duška, pripájam sa 😵

mnoho ludi argumetuje za potraty podla mna slabymi argumentami. hovori sa ze co ak sa jednalo o znasilnenie. ale kolko z tych tisicoiv potratov rocne boli po znasilneni? niektori hovoria,ze nemaju dokoncenu skolu. mala som na VS kamosku, ktora v 4.rocniku mala prve dieta a v 5. druhe. dostudovala nacas a s vynikajucimi vysledkami s vyznamenanim. jej muz pracoval za plat nie ovela vyssi ako minimalna mzda hoci mal tiez VS. rodicov mali na opacnom konci slovenska a do skoly mala viac ako 130km.
som proti UPT, hoci nezakazala by som ho zakonom, pretoze som presvedcena, ze zeny by nan chodili ilegalne. zakazom v zakone sa nevyriesi nic, osveta a diskusia je dolezitejsia

citala som raz knizku - francine riversova, dieta zmierenia.
dievca bolo znasilnene a ostalo tehotne. pocas celeho tehotenstva vyvijali na nu tlak oklie, rodina, proste vsetci. opustil ju snubene a priatelia, dokonca ju vyrazili zo skoli, postvil sa proti nej aj otec, dokonca matka hodne tlacila. no ona si to dieta nechala a bol to najkrajsi koniec!! plakala som ako male dieta! ten pribeh vyznieva hodne realne.

http://www.stopgenocide.sk/uvod/

martina-strasne silne a smutne pravdive ☹ 😢 😢 😔 😔

martina21, mi normalne tazko prislo........... ☹ 😢

Prvýkrát som si pozrela tieto bilboardy, vďaka za info, lebo počula som o nich všeličo.. 😉
Majú veľkú výpovednú hodnotu, ale je mi jasné, že nie každý si to chce pripustiť... 😒

...pri prezret tyxtoi bilboardov ma napadli len 3 otazky...

...coho je sxopny clovek???
...coho je sxopna zena???
...a coho je sxopna "mama"???

😢

Expertka, mne teraz prišli na um slová z Písma - "Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba." 😔

Amen

😉

🙂

Žabka, už som pár krát napísala a zmazala príspevok. Nechcem aby to znelo pučne.

Pre mňa by bolo tiež dôležité vedieť, či by som sa mohla pozrieť manželovi do očí, alebo na seba do zrkadla, keby som to vykonala.
Myslím na Teba a celú Tvoju rodinku.