Interrupcia - voľná diskusia

maja22
17. apr 2008

Baby, tak tu je teda nová téma. Dúfam, že sa to nezvrhne na nadávky... Skúsme radšej naše názory podložiť argumentmi... 🙂 🙂 🙂

macka01
11. jan 2010

didi,tu nikto nikomu neradí,nikto o radu neprosil,tu len rozoberáme svoje skusenosti,či už vlastné alebo niekoho,koho poznáme,tiež názory.Alias,diskutujeme.Nikomu by som si nedovolila povedať CHOD na ptrat,alebo NECHOD je to nehumnne.Ano,každý sa v konečnom dôsledku rozhodne sám.

diddi
11. jan 2010

aj keby....co sa nikdy nestalo a nestane....by som o tejto veci nediskutovala

helenkasabinka
11. jan 2010

diddi 😉 dakujem

macka01
11. jan 2010

myslím,že žijme v dobe ked už je hadam všetko odtabuizované,ked sa zhovaráme o tom ake hyg.vložky kto používa,ake plienky dáva deťom,rozoberajú sa tu medziľudske vzťahy aj partnerské,tak prečo nie interupcia?ved je to tiež súčasť života či chceme,či nie.Každa sme citlivejšia na ine,tiež je veľa tém,kde nemám čo povedať,tak nepíšem,ved je to jednoduché.Bez urážok,dobre?

dadis
11. jan 2010

diddi, nikto tu nikomu neradi, ani nic nevycita, dokonca ani za protichodne nazory nanapada. Je to pohodova diskusia, kde zeny davaju svoje skusenosti, preco sa rozhodli tak lebo inak. Mozno to niekomu pomoze sa rozhodnut v takej tazkej situacii, ako je rozhodnutie o zivote dietatka ☹

elize
11. jan 2010

ahojte, neviete nahodou ci existuju nejake zdruzenia, ktore by pomahali napr. mladym maminkam, ktore sa nakoniec rozhodli dietatko donosit? T.j. odmietli upt a nemaju podporu v rodine a znamych?

helenkasabinka
11. jan 2010

ja som si prave na youtube pozrela len 1.cast nemy vykrik ☹ ☹ ☹ ☹ no je mi tazko z toho-nemala som ☹

ale nechcem tym nikoho poburit ☹

magimary
11. jan 2010

elize, viem, že rehoľné sestry Matky Terezy (v BA) sa venovali týmto mamičkám, poskytli im domov, útočisko a podporu...neviem,ako existujú teraz, ale skúsim niečo nájsť na nete 😉
a niekde na predošlej strane (stranách) by mal byť link na organizáciu, kt,. sa im tiež venuje...
pozriem.

diddi
11. jan 2010

macka, urazam ta, alebo niekoho?...nemozes predsa porovnavat hyg.vlozky, plienky, vztahy....s interupciou 😕
dadis, ja nikoho nenapadam...ja som len napisala, ze mi to pride vysostne osobne a intimne rozpravat sa o interupcii, ci uz vlastnej, alebo nedajboze niekoho cudzieho....a presne, ako pises - mozno to pomoze sa niekomu rozhodnut v tazkej situacii - pomoze v rozhodnuti o zivote dietatka....virtualny svet? 😨 ☹

erikasadek
11. jan 2010

baby budte silne a je dobre ze mate , niekde kde sa mozte vyrozpravat, hlaven zelam vam vela sil a ziadne hadky a vycitky.. 😉 so strany niektorych zien.. 😉

osobna skusenst ziadna ale nedalo mi Vam to nenapisat.. 🙂

quika
11. jan 2010

elize - zachranmezivoty.sk 😉

elize
11. jan 2010

magimary dakujem 🙂 tiez idem nieco vygooglit. Kolko deti sa ti premlelo rukami 😉 ty si profesionalny rodic?

magimary
11. jan 2010

Misionárky Lásky Betlehem
Rovniankova 10, 851 02 Bratislava 5
Tel. 02 638 107 54

toto sú tie sestry, kt. sa venujú mamičkám a ich deťom...
teda aspoň sa venovali,keď ešte sídlili v Rači...

magimary
11. jan 2010

hej, elize 🙂
okrem mojich (porodených) dvoch, ešte 6 srdiečkových detí... 😉

dadis
11. jan 2010

diddi, nemyslela som, ze ty napadas, ale ze tu nikto nenapa, teda ani ty 😎 ...ja mam napriklad protichodny nazor, ako ini v tejto diskusii, nestaram sa do nikoho vysostneho rozhodnutia, ale za svoj nazor sa nehanbim, a nikto mi tu za neho nenapadal. Inak virtualny svet...taky zijeme...ja som sa v noci zobudila s nevolnostou, podobnou tehotenskej - myslela som si, ze som tehotna a mala som ovcie kiahne...nemohla som spat,potrebovala som to zo seba dostat, lebo ist na UPT by bolo pre mna hrozne, aj ked v hlave som to mala davno predtym zrovnane, chore dieta nechcem ☹

diddi
11. jan 2010

ja viem dadis, ja to beriem....poznam ten strach...ani ja by som nechcela chore dietatko...len, kazdy sme iny, ja by som neriesila tento problem na nete...riesim veci ohladne skolky, pediatra....odporucanie...ale ako pisem, kazdy sme iny, preto ti neberiem pravo pisat o tom, napisala som len svoj nazor

elize
11. jan 2010

magimary mas krasne "poslanie" a dakujem za kontakty
Ja vidim v detoch zmysel zivota. Studujem soc. pracu a velmi by som chcela v tejto oblasti pracovat, alebo aspon nezistne pomahat.

Budi sa mi drobec, tak utekam. A este raz dakujem.

macka01
11. jan 2010

didi,ani ja netvrdím že nikto tu niekoho osočuje,aky by to malo vyznam,a môj názor je taky,že sa dá diskutovať o všetkom.Ved v minulosti bolo tabu takmer všetko a držali ľudí v nevedomosti,nie je lepšie môcť si pohovoriť aj touto formou o čomkoľvek?Doma debatujem s manželom tiež o všetkom niekto by možno povedal,no toto by som chlapovi na nos nezavesila,ale prečo?ak je chápavý nevidím dôvod.no ale každy nemá poruke chapavého človeka a je rad aj za takúto debatu na nete.

vieraj
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
sasena333
16. feb 2010

Ahojte

musim sa vyjadrit k tejto teme, lebo sa ma to bezprstredne tyka prave teraz. Chodim s priatelom 11 mesiacov, mesiac spolu aj zijeme, a malou nehodou sa nam pritrafilo ze som tehotna. Pouzivali sme kondom, ale nastala mala nehoda, pouzila som aj tabletku po , ale ani ta nezabrala. Zistila som v ze som v 7. tyzdni tehotenstva, lebo som si najprv myslela(ked som cakala a neriesila to), ze mi len tabletka rozhadzala nejak menstruacny cyklus.
Tehotenstvo nebolo vobec planovane, este som si vzdy vravela ze az tak o dva roky sa budeme pokusat. A teraz som na krizovatke rozhodnuti a neviem co mam robit. Citim sa dost mizerne, a prezivam doslova depresivne stavu. Podporu od partnera mam, aj od svojej rodiny, ale bojim sa ze nezvladnem byt teraz mamou.
Ale neviem si predstavit ze mam ist na potrat, aj toho sa bojim.
Aj ked mi potrat pripada ako najlepsie riesenie situacie na, ktoru som nebola pripravena.
Prosim poradte mi co mam robit, uz dva tyzdne od kedy to viem, mam strach, co bude, ako sa mi zmeni zivot, ci to vobec zvladnem. Vydata nie som, zatial len zasnubena, a priatel nesuhlasi so svadbou teraz ked som tehotna. Boji sa o zdravie babatka a moje, a tiez nam to financne teraz nevychadza.
Priatel sa ku mne sprava pekne,ma vlastny byt, ktory splaca aj par poziciek este splaca. Byvame v jeho byte Ja pracujem, bojim sa ako to vsetko prijmu v praci moji kolegovia, bojim sa ze ma budu odsudzovat. Kolektiv v praci je zlozeny hlavne z mladych ludi do 30 rokov.Ja budem mat tento rok 26 rokov, a netusim vobec co mam robit. Rozmyslam o tom uz dva tyzdne a neviem sa s tym nejak zmierit. Poradte mi, viem ze nikto mi nemoze povedat chod si to vziat, alebo nie. Rozhodnutie je len na mne, ale ja sa uz musim rozhodnut.
Prosim som zufala ☹((

alca85
16. feb 2010

sasenka na to byť mamou sa nedá pripraviť, všetko to príde postupne.....a keď máš podporu partnera a rodiny, tak si myslím, že nie je čo riešiť....a už si sa ho pýtala, čo si myslí o interupcii?

zuzkaku
16. feb 2010

sasena...ber to tak, že si dostala nádherný dar, ktorý sa neodmieta... 🙂
nikdy nevieš, čo môže prísť neskôr...môže sa stať aj to, že ked si budeš myslieť, že práve si pripravená mať rodinu a dieťa, tak to dieťa nebude prichádzať...a nemusí už vôbec prísť...
mať dieťa a rodinu je jedna z najkrajších vecí na tomto svete... 🙂 🙂 😉

sasena333
16. feb 2010

moj partner mi povedal ze sa mam sama rozhodnut. On dietatko chce, nie je proti interupcii ale len v pripade ze je dieta nechcene.

magimary
16. feb 2010

ja chcem len povedať, že súhlasím s dievčatami, ktoré ti už odpovedali... vo všetkom
len ešte doplním, čo ma pri prečítaní Tvojho príbehu napadlo-
myslím si, že momentálne nemáš žiadne vážne objektívne prekážky v tom, aby si bábätko nedonosila... (z toho, čo píšeš),
jediná prekážka je Tvoj subjektívny pocit strachu a obáv, či to zvládneš...
a ten sme mali asi všetky, keď sem zistili, že sme tehu (a to , ak môžem povedať za seba, som sa na materstvo pripravovala snáď od narodenia 😅 a myslela som si, že som dokonale pirpravená... 😉 , ALE tieto obavy i tak boli 😉 )...
čiže, sú úplne prirodzené a nie sú dôvodom na UPT... 😔
podľa mňa...

rozhodnúť sa musíš, samozrejme sama, ale podľa mňa už len tým, že nad týmto všetkým uvažuješ, si sa správne rozhodla... 🙂

držím ti palce a myslím na Teba... 😉

alca85
16. feb 2010

a asi to tak ozaj má byť, keď ti ani tá tabletka po, nezabránila otehotneniu 😉

mamutka
16. feb 2010

sasena, vies, neber to tak, ze potrat by bol riesenie tvojej situacie...ty nemas v bruchu situaciu, ale uz tam byva tvoje dietatko 😉
a ze mas 26 rokov, prosim ta, ja som rodila ako 32 rocna a odvtedy si vravim, ze sme do toho mali ist skor, to je naozaj to najkrajsie co cloveka moze postretnut, taky malinky partacik, stale je s nim sranda, vyskiera sa krasne a my vieme, ze je z nas dvoch, sme v nom a nic krajsie sa nam nemohlo podarit...
my sme nemali predtym kde byvat, vy uz mate kde zit, prislo to v pravy cas, neboj...
a mm ked pocul, ze som tehu, nebol moc nadseny, lebo este koncil skolu popri zamestnani a mal toho vela vo dne v noci, ale prijal to a teraz sa v malom vidi, bol pri porode uplne uzasny a malicky je prenho vsetkym, aj ty to tak pocitis....
uvidis co pride, vela tehotenstiev v prvych tyzdnoch konci spontannym potratom ☹
a vobec neries co si pomyslia kolegovci.....vies ako mne je na materskej dobre, kym moji kolegovci zarezavaju, ja mam v lete piknik na trave s drobcom, v zime ideme niekam cvicit, ci pozriem telku...parada 😉
ved oni nerobia karieru, len makaju na inych a na svoju strechu nad hlavou a stravu, karieristi v 30-tke vedu tim ludi a maju firemne auta, kreditky, mobily, takze ak by ti niekto kecal, ze si kazis karieru, tak to tazko, aj ked neviem kde pracujes 😎

zuzkaku
17. feb 2010

ja som ti ešte chcela napísať, že mne sa pred niekoľkými rokmi prihodilo niečo podobné ako tebe teraz. Vtedy som mala 19 rokov a zistila som, že som tehu...Veľmi som sa vtedy zlostila a plakala som, želala som si len aby to išlo preč...bola som hlúpa...to malé bábo čo som vtedy nosila pod srdcom som potratila, bol to spontánny potrat, ani neviem kedy sa to stalo...stalo sa to, čo som vtedy najviac chcela...a ja som zrazu ostala neuveriteľne smutná a nešťastná z toho
Bola to taká tá situácia vtedy, keď som nevedela čo chcem....ani tehotenstvo, ale ani potrat....Doteraz nato spomínam a zlostím sa sama na seba, prečo som tak reagovala, aké by asi bolo to naše bábätko, na koho by sa podobalo, bol by to chlapček, alebo vytúžené dievčatko???

Netráp sa, ten malý človiečik, ktorého nosíš pod srdcom sa na vás určite veľmi teší... 😉 , všetko sa vyrieši samo...ver mi...

dadis
17. feb 2010

sasena...ja by som si na tvojom mieste babo nechala, strach z nepoznaneho-materstva-pri zisteni tehotenstva zaziva snad kazda zena, jedna silnejsie, ina slabsie...ale mate pekne zazemie a porodit nevydata prinasa aj vyhody (financne), tak sa toho neboj. Ja by som sa tiez nevydavala tehotna. A ja som tiez porodila Matka v 26tke a materska je skvelaaaaaa vec 😀 😀

macka01
17. feb 2010

sasenka:ty sa trápiš nad uplnými somarinami.Že čo kolegovia,....a čo je ich po tvojom živote?Aj žena,čo veľmi chce mimino,ked otehotnie sa obáva,ved toto zažíva po prvý krát,ale 9 mesiacov je dosť dlhá doba,aby si sa stotožnila s tým,že budeš matkou,je to skvelý pocit,neopísateľný,....Ak ste dieťatko splodili s láskou,partner sa tomu nebráni,tak sa aj ty začni tešiť z toho,že budete rodinka.A že si slobodná?to skutočne nevidím ako problém,to vyriešite neskôr.Potrat by si neskôr 100x oľutovala a môže sa stať,že neskôr by si chcela byť tehotná a nešlo by to už.Daj tomu maličkému šancu,nebudeš ľutovať. 🙂 🙂 🙂 🙂