Keď zomierajú ľudia. Ako na to nemám myslieť?

ana mě maka zemřela když jdem byla v 5 měsíci se Sárou....prakticky od pubertya rozvodu našich dělám tátovi mámu...vařim, kupuju oblečení, radím.....jde to věř, mi nic jiného totiž nezbývá

anavila aj ja sa veľmi bojím,že stratím niekoho veľmi bĺízkeho neviem čo by som robila...ale život je taký každý to máme napísané ak sa má niečo stať stane sa niekedy sa tomu dá zabrániť..no niekedy nie...
lucenek tak to ťa obdivujem klobúk dole koľko máš rôčkov?

mm na to vravi :Zi tu a teraz ,nie z minulosti ani nie pre buducnost ale tu a teraz ...jedine to je iste co prezivas teraz nic ine nevies ovplyvnit ani minulost a ani buducnost .Takze ak si teraz spokojna ,teraz bud stastna lebo zajtrajsok uz nemusi byt .Preto by sme si mali kazdy uvedomit ako sa spravame aj k ostatnym ludom a ci niekomu neublizujeme lebo mozno uz nebude cas to napravit ...Vsetci raz zomrieme niekto skor niekto neskor a cim skor sa s tym zmierime tym lepsie pre nas .
A este jeden vtip:
Zomrie 95 rocna babka s dedkom a ocitnu sa v nebi ,tam je vsetko krasne ..pokoj , usmievavi ludia ,vsetko rozkvitnute[no proste raj ] a v tom jednu streli dedko babke po hlave a ona sa ho pyta : To za co dedko som si zasluzila?A dedko:No nebyt Tvojho fitnes a zdravej vyzivy uz sme tu mohli byt davno 🙂 😀
Tak asi tak....

sinty mám 27

ahoj anavila.. pridam sa do debaty.. mne mama tiez zomrela na rakovinu, mala 47 rokov.. boli sme z toho zdrveni, lebo sme az do poslednej chvilky dufali, ze sa uzdravi.. ale nepodarilo sa.. 😔 uz su tomu 4 roky,, vysporiadali sme sa s tym, i ked na nu stale myslime,,
tiez mam "na krku" celu familiu, otca, sestru, dve deti a muza,, staram sa o nich rada.. teraz sa ideme stahovat s muzom a detmi do svojho, tak som zvedava ako to sami zvladnu..

ale mamina smrt ma naucila tomu, ze v zivote nie su dolezite peniaze a majetky, ale laska.. jedine ta v nas ostane a tu mozeme rozdavat svojim blizkim.. a treba sa tesit z kazdeho dna, clovek nikdy nevie, ktory den bude posledny a preto by sme si nemali robit stale starosti, lebo popri nich ani nestihneme zit..

Máš nádhernú dcérku 😵 držkajte sa

len.petra
pekne si napisala poslednu vetu ...ta vsetko vystihuje 🙂

anavila mě umřela maminka na rakovinu, když mi bylo 23 je to šílený...ani si to nepředstavuj a užívej si života...pak až to přijde budeš mít času na přemýšlení dost...věř mi... 😔

anavila....nie som veriaca v pravom slova zmysle{rozumej...nie som krstena a nechodim do kostola}...ale verim... kazdy clovek ma na svete nejake poslanie...minulostou sa nezaoberaj....pritomnost je teraz...a buducnost v tvojich rukach....treba si pamatat...co vysles von...vrati sa ti 2 x....
dnes som citala zaujimavu myslienku....kedysi bolo treba spravit k Bohu 99 krokov a on spravil 1....teraz Boh spravi 99 krokov k tebe a ty mas spravit len ten jediny....spravny...clovek dostava v zivote vela znameni...ani ja som ich nevnimala...kym nebolo doslovne zle...a az potom som zistila ze staci tak malo....a clovek najde alebo dokaze vidiet zmysel zivota....
co sa stalo ....neodstane sa...ale co sa moze stat....to vieme ovplyvnit....hlavne je treba zacat... 😉

přesně jak píše len.petra...děkovat za každý prožitý den a vzpomínat na vůni mámy když jsem ji hladila ve vlasech....

kamaratke zomrel otec, zije s mamkou a bratom sama,tiez toho musela vela zvladnut.
ja obdivujem kazdeho cloveka, ktory sa postavi zodpovedne a celom vpred ku svojmu osudu a snazi sa tesit z malickosti... castokrat ked sa citim na dne, je mi smutno a mam pocit ze to nezvladam, si spomeniem na vsetkych ludi co to maju ovela horsie... kazdy ma svoj osud a nikdy nevieme, ake tazke je bremeno, ktore nemusime niest. a castokrat nam zalezi na uplne inych veciach ako by malo, a vnimame vsetko to ostatne, castokrat nepotrebne, namiesto toho aby sme sa tesili z toho, ze tu mozeme byt. je to o tom ako sa k tomu clovek postavi a nauci sa brat si zo vsetkeho to pozitivne.
ja som rada ze som na tomto svete a zboznujem slnko a teplo a uz len z toho sa tesim.. 🙂

Anavilo, ja vim, co by Ti opravdu pomohlo na strach ze smrti, je to konkretni buddhisticka praxe. Ale nebudu to tu zasirat agitkou, kdyby Te to zaujalo, napis mi 🙂, a nebo na pipkasanghu.

a anavila, lucanek, len.petra, draga.. drzim vam velmi palce, nech to zvladate aj nadalej a nikdy sa vam nestrati usmev z tvare.
🙂

mně třeba zemřela babička a nikdy jsem ji neviděl ... občas si na to vzpomenu
já mívám strach o lidi, na kterých mi záleží
ale jinak pokud něco takového přijde, tak to holt člověk neovlivní a musí jít dál

Jinak Anavilo, myslim, ze v reseni sveho problemu jsi uz dost daleko, tim, ze si uvedomujes, ze realitu nezmenis, ze chces zmenit svoje prozivani, tj. nechces zbytecne trpet. To je velice vyzrale nahlizeni na vec. Uz jde jen o to, najit konkretni cestu, jak ten problem rozpustit, nejakou terapii ci metody prace s mysli, co sednou zrovna Tobe.

ahojte,
mne pred 11 rokmi zomreli dve kamaratky, zabili sa v aute cestou na motorkarsky zjad, v ktorom som mala sediet aj ja s dalsou kamoskou ☹ Nikomu to neprajem zazit, vtedy to bolo desne, ani sa to neda popisat
asi to tak chcel boh, ze to takto zariadil a nasli si svoju cestu ☹
jedna zomrela na mieste a ta druha po skoro roku v nemecnici na are, co sa od nehody vobec neprebrala

az potom si uvedomite, ze sa stresujeme a zaoberame upnymi hovadinami a malickostami a riesime nepodstatne veci ☹

teraz dávajú na markíze v správach o tom, ako pri dopravnej nehode zomrela matka s dieťaťom... ona by mala teraz 34 synček 10... hrozné... ten muž stratil celú rodinu, jej otec stratil dcéru a vnuka, strašnééé
a policajt, ktorý bol na vine " nebudem sa k tomu vyjadrovať" ako keby nemohol povedať, že mu to je ľúto... ale z ksichtu bolo vidieť, že má na háku, otras

- moja krstná zomrela vo veku 35 rokov pri pôrode 4-ho dieťaťa - vinou lekárov
- môj otec zomrel pri autohavárii ako spolujazdec vo veku 48 rokov
- drahého otec zomrel tragicky, keď ešte ani nebol na svete - jeho mama bola akurát v 7.mesiaci tehotenstva..
- nemám už ani jednu babku ani dedka (a nezomreli na starobu) ...

všetko to boli strašné udalosti v našich životoch, ale treba ísť ďalej 😔 a žiť svoj život najlepšie ako vieme..

baby nedávajte si otázku "prečo" ..lebo aj taký je život, preto..pretože všetko je tak, ako má byť..
pospomínať na zosnulých blízkych - ok - ale neutápať sa v žiali a myšlienkach, ktoré vám v konečnom dôsledku len ublížia..
mňa osobne tieto udalosti posunuli niekam inam...
žite tu a teraz - veď život je takýýýýý krááááááásny.. 🙂 (tak si ho nekazte smútkom 😔 )

pred MD som pracovala ako ucitelka a za tu dobu co som ucila - 8 rokov, zomrelo na skole niekolko deti

Alenka - 13 rokov - nador na mozgu
Majka-22 rokov, nador v kolene
Petronelka -11 rokov - leukemia
Lenka-15 rokov- utopenie

Moc obdivujem baby, ktoré to zvládnu a dokážu potom po tragédii dvihnúť hlavu a ísť ďalej!! 😔 Mne sa našťastie nič také dramatické nestalo, mám aj mamu aj otca. Zomrela mi milovaná babička-to som do pohrebu preplakala, ale mala už svoj vek a aj nárok ísť do neba. 😵 😵
Keď som pred rokmi maturovala, zomrela mojej kamarátke , vtedy 16-ročnej mama. Bolo to hrozné!!Snažila som sa jej pomôcť zo všetkých síl, ale pre ňu najhoršie len prišlo potom. Dozvedela sa, že je adoptovaná, otec ju vyháňal z domu, začal piť a vytýkal jej aj jedlo, čo zjedla!? 🙄 Zo zúfalstva sa vydala za prvého chlapca, ktorého stretla, mala pár mesiacov po 18-ke a to len preto, aby vypadla z domu. Manželstvo samozrejme nedopadlo dobre, po dvoch rokoch sa rozviedla-ešte šťastie, že nemali detičky.Krátko nato, sa znova vydala-láska na prvý pohľad, narodil sa jej synček a keďže bola zvyknutá oháňať sa a starať o seba, manžel začal nenormálne žiarliť. Začal ju zamykať doma, dokonca biť až sa ocitla v azylovom dome. ☹ On sa išiel potom liečiť, ona sa trápila v cudzom svete asi rok a nakoniec sa dali opäť dohromady. Momentálne neviem ako sa má, ale pevne verím, že dobre. Viem, že patrí k tým málo ľudom, ktorí zdvihnú hlavu a idú ďalej.
Vždy keď si na ňu pomyslím, som rada, že ja riešim len také hlúposti v mojom živote. 😀 😀

Dobrý večer, člověk musí jít dál. Já si říkám, že ze všeho se má člověk něco naučit a v těžkostech spolíhám na čas, že to obrousí. Napíšu vám příběh známé - smekám před ní. Její manžel zemřel tragicky - spadlo na něj auto, když ho opravoval, po nějaké době si našla přítele a ten po pár měsících zemřel na rakovinu. Po čase si opět našla přítele, otěhotněla, narodil se jim krásný chlapeček, jenže má 2 vady trávicího traktu, takže je na umělé výživě=péče téměř 24h, několik operací za sebiz i před sebou a když tu paní potkáte, potkáte sluníčko....člověk v sobě dokáže najít spoustu síly, si myslím, hlavně kvůli dětem....

zuzana76 .. škoda, že se nedalo tomu utopení nějak zabránit

nobody, veru, velka skoda, tu ziacku som aj priamo ucila, inak utopila sa doma vo vani, zaspala a nikto nebol doma ☹

anavila mam stejne pocity ten zivot strasne rychle utika a kor s detma uzivej zivota dokud jsi mlada a dokud to jde 😉 nekdy z toho mam take depku nejsi sama 🙂

Můj táta -+49 let
strýc-52 let
děda-54 let
praděda-38let

jakoubka:to je smutne 😢

jaky, já vždycky tušil, že máš něco silnýho v sobě 😉
že zvládáš hodně věcí, a zároveň jsi citlivá
to je fajn

jo,a táta a strýc ve stejném roce 😔

olina.s.
před známou smékám 😔

ahojte, pridam sa aj ja do debaty ak mozem, predvcerom mi zomel partner na rakovinu, ja mam 33 rokov on ma 59 rokov, , boli sme spolu 9 rokov, mame 2 krasne deticky 1,5 rocneho a 5,5 rocnu, dodam ze sme mali proste vynikajuci vztah, spolu sme boli 24 hodin denne, nakolko sme boli aj pracovni partneri a este dodatocne sme v Brazilii. zije tu totiz tzv. John of God, za ktorym prichadzaju tisice ludi tyzdenne aby im pomohol rakovinu zastavit, ci vyliecit a samozrejme aj ine choroby a problemy. My sme bohuzial to stastie nemali, sme tu presne 5 mesiacov a jeho stav sa tak pred 2 mesiacmi rapidne zhorsil, ze sme ani nestihli prist domov, je to hrozne, ale ked niekto preziva s niekym takuto chorobu denne a roky, a musi ked s astav toho druheho zhorsi riesit veci sam, je proste pripraveny na vsetko...............teraz je mojmu heinzovi dobre, pretoze uz netrpi a nic ho neboli, bude s ana nas pozerat zvrchu a dufam usmernovat moje rozhodnutia. Zanechal mi tu 2 krasne pokladiky o ktore sa musim postarat. v piatok letime aj s urnou domov, dufam ze to doma zvladneme aj ked som rohodnuta v Lucenci kde byvame predat dom a ist do trencina , kde mam surodencov aj rodicov. len som sa chcel apodelit o svoju skusenost, bojim sa ako ma bude kazdy lutovat, ale mne s apo mesiacov tvrdej driny, ked som sa o neho starala proste ulavilo a dufam ze cely zivot mam este len pred sebou