Malá je na mňa veľmi naviazaná. Čo s tým?

mishusha
10. jan 2009

ahojte, chcela by som sa poradit, mame taky problem.. (podobnu temu som na mk nenasla)
Mala ma tri a pol mesiaca a v poslednej dobe je na mna velmi naviazana..nemozem ju dat na ruky niekomu inemu, bez toho aby nespustila panicky plac. a ked je v cudzom prostredi, je strasne nesvoja, umrnkana, vystresovana... ☹
som si vedoma toho, ze uz aktivne vnima svoje okolie, nie ako doteraz, ked jej bolo jedno kde je a pri kom... ale neviem ako na nu... dost to komplikuje vsetky situacie...a je mi najma luto ked ideme pozriet babku s dedkom, tak je ako nepricetna... a pritom tam chodime pomerne casto... takze az take nezname prostredie to pre nu nie je.
chcela by som pocut len nejake tipy a triky ako to riesit... snazim sa byt stale s nou... nechcem aby bola vystresovana a necitila sa v bezpeci.
dakujem za kazdu radu

luciauk
10. jan 2009

ahoj mishusha, no toto obdobie deti prežívajú od 6-9 mesiacov zhruba, kým zistia, že mamina neprestala existovať, ked nie je na dohlad...tvoju to chytlo nejako skoro. moja prostredná dcéra bola taká tiež zhruba od 3-4mesiacov. no, musíte to pretrpieť. nakoniec bude presne taká istá ako ostatné deti a budeš ju nahánať na ulici a na ihrisku, ale asi ťa potrebuje stále cítiť. neodopieraj jej to, len by sa to obdobie predlžilo. moja má už 5a pol roka a stále má také ťahy, že musí byť v mojej blízkosti, len to už nie je také obmedzujúce, ako pri miminku. držím palce. žiadne triky ti nenapíšem, ja som to len pretrpela 😒

bubadlo27
10. jan 2009
kosicanka1
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
mishusha
autor
10. jan 2009

kosicanka1 no to si ani nechcem predstavit, keby som musela ist do nemocky alebo co...(teraz ma trapia mocove cesty, snad nic vazne), to by som asi reverz podpisala...ale ty to budes mat tazsie, to verim.

luciauk, ved som citala kdesi, ze to zacina az okolo 6/7 mesiacov...prave preto sa mi to nezdalo... ale vidim ze aj ty si mala rovnaky problem... takze budem jej stale nablizku snad ju to coskoro prejde...

luciauk
10. jan 2009

kosicanka. ja som sa obávala škôlky, ale deti sú nevyspytatelné, neboj zvládnete to. aj moja to zvládla a to ešte nastúpila do škôlky v anglicku, tak mala dvojitý šok a po troch dnoch bolo všetko ok. pôrodnica je ďaleko, postupne ju na to pripravuj, rozprávajte sa, že pôjdeš na pár dní preč a bude dobre. veď je to rozumná ženská 😀

kosicanka1
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
zuzana76
10. jan 2009

ahojteee

kosi, gratulujem k druhemu tehu 😵 / inak uz vobec nechodis k Levicatkam, chybas nam ☹ /

aj moj maly je na mne zavisly, ale uz odstavujem, prso ma len v noci, chcela som ho cez vianoce odstavit aj od nicneho dojcenia, ale este som mu ponechala aspon do jari, lebo zatial nebol chory klop klop, tak nech este preckame toto chripkove obdobie. Uz nezaspava na prsniku nastastie, to sme uz zrusili v novembri, ale pri zaspavani nechce nikoho len mna, nakrmit ho moze aj tatino, ale ked je unaveny, tak len si vyzaduje len mna. 😖

wien
10. jan 2009

ahoj mishusha, my máme podobný problém. na mňa je naviazaný syn a asi od 4 mesiacov reval u iných ľudí ako tur 😖 obe babky boli z toho nešťastné. teraz sa to už lepší, ale je fakt, že po chvíli, čo je na rukách u niekoho iného, naťahuje ruky ku mne. najdlhšie vydrží, keď ma nevidí. ale ja s ním moc po návštevách nechodím, len vonku na prechádzky, občas k jedným alebo druhým starým rodičom, takže je to vcelku logické, keď som s ním celé dni len ja, prípadne aj tatino. tiež kojím v podstate na požiadanie podobne ako kosicanka, ale spanie v našej posteli som zatrhla. keď bol menší, tak som si ho nad ránom brala k sebe do postele, aby som sa vyspala a mohla kojiť aj v polospánku, ale moc to nepomohlo, dokonca som sa ráno budila celá dolámaná, pretože sa na mňa strašne lepil. teraz malého kojím v posteli len ráno a hneď potom vstávame. tiež som sa čudovala, keď som čítala, že toto je tzv. úzkosť 8-mesačných. dúfam, že keď to teraz prekonáme, v tých 8 mesiacoch alebo neskôr nás to už nečaká... 😕 ja som malého dávala na ruky hocikomu a akonáhle začal plakať, tak po chvíli som si ho brala späť, aby nebol moc vystresovaný. inak môže ten, čo ju má na rukách skúsiť odísť do vedľajšej miestnosti a odviesť nejako jej pozornosť od toho, že nie si s ňou, ale to zaberie možno až neskôr. u nás takéto "drastické" obdobie trvalo asi 2 mesiace 😅 tak pevné nervy.

luciauk
10. jan 2009

kosicanka1, ja som tiež košičanka 😉 nechcem ťa strašiť, ale napíšem ti o mojej kamarátke. jej dcéra bola na ňu tiež strašne naviazaná. spala s ňou a manžel na gauči. ked išla v jej 3ch rokoch do pôrodnice, tak malá u babky za týžden schudla 4 kilá 😲 nespala, nerváčila, nejedla. ale vám sa to určite nestane 😉

zuza.m
11. jan 2009

ja som maleho zvykala pekne od malička aby sa pestovaval.išiel na ruky hocikomu kto ho chcel.teras to vnima viac a všimla som si že ked si ho niekto zoberie hned a nezoznami sa tak po chvili pusti rev,ale ked je u mna a postupne nanho niekto novy rozprava rozosmeje ho tak je spokojny a potom pekne vydrži aj na druhych rukach.a ani mu nechybam.skušali ste aj take niečo??,že najskor ich oboznamite stym človekom pekne v maminom naruči a až potom ked vidi že je celkom fajn posuniete tomu druhemu.mamina nech je v dohlade a až potom nech sa vytrati.kamoška ma s malym tiež problem že sa musi najskor otukat ale su aj take deti že jednoduch im nejaky ludia nesadnu.

mishusha
autor
11. jan 2009

no jej nesadli asi vsetci 😀 skusala som to aj tak,ze najprv sa jej len prihovarali, a potom si ju zobrali na ruky, ale ziadna zmena... najprv len lapa dych, zvesi kutiky a spusti....
u nas je vzdy vela ludi, casto chodia navstevy, aj rodinu mame velku... takze je zvyknuta na cudzich..teda bola... asi fakt na to treba cas...

zuza.m
11. jan 2009

a neni su na nu moc aktivny??možno keby nanu velmi nerozpravali a len ju pestovali.nebola by kludnejšia??alebo skušaj po chvilke na chvilu daš potom zobereš zase daš potom zobereš ale ešte skor ako začne ovisat spusinkou.

tomaskokat
11. jan 2009

náš malý do osmich mesiacoch išiel kdekolvek a kamkolvek,potom sa stalo to že sme museli byť dva mesiace v nemocnici a tam mal len mna. Ked sme prišli domov tak sa zotavoval ale nedajboh aby si ho niekto chcel čo len pohladiť. robí taký cirkus že si to každý radšej rozmyslí a myslí si svoje..... čiže"ako ho tá mamička rozmaznala" 😖

denduska
11. jan 2009

moja mala to tiez zacala robit okolo troch mesiacov...aj mojej mame aj svokre, kazdemu....teraz je to uz trosku lepsie, ale tiez to obcas urobi.....uz ked zacne - ja to volam "opacny usmev". 😀 ...tak viem ze je zle. ale robim to tak ako zuzka.m.....dam na ruky, vezmem, dam vezmem.... Podla mna to prejde samo. No tak ju nedaj z ruk, ved je este malinka. Mozno je viac citliva, najbezpecnejsie sa bude citit u teba, a neskor sa osmeli 🙂

Ja som mala vraj uz dva roky, moja babka isla na liecenie na 2 tyzdne, a ked sa vratila, zacala som plakat lebo som ju nepoznala 😅 ( a to ma vlastne od polroka vychovavala ona)

mufo24
11. jan 2009

mishusha naša malá bola presne taká istá. Keď sme s ňou prišli k našim po dvoch týždňoch tak nechcela k nikomu. A oni na ňu aj dosť blbo išli. Viem ža sa z nej vytešovali, lebo je prvé vnúča ale kaď bola rozospatá z auta a oni sa na ňu vrhli tak to bola hrôza. Mama mi ju vzala, že veď si oddýchni. Ale oddychuj keď dieťa ti reve odušu. Tak ja som ju druhým nedávala. Nebudem ju predsa trápiť a ani ja som nemala chuť a ani srdce počúvať jej plač. Tak sa na mňa divne pozerali, že aká som a nechcem ju pustiť z ruky. Ale chodili sme stále medzi ľudí, vonku, na návštevy a zlepšilo sa to samood seba. Teraz malá nemá strach z nikoho. Aj na zastávke sa vyškiera na cudzích ľudí. Aj keď je pravda, že stále je nerada na rukách. Najlepšie keď ju nechám behať alebo kto chce sa s ňou zahrá aj bez toho aby ju musel ťahať na ruky, s tým problém nemá. Podľa mňa to netreba siliť, dieťatko potrebuje cítiť istotu a bezpečie a postupne z toho samo vyrastie.

joli269
19. okt 2013

ahojte prosim vas poradte mi ...MAME DOMA 22MESACNU DCERKU POSLEDNE 2MESIACE ZOSTALA NA MNA STRASNE NAVIAZANA KED SOM V MIESTNOSTI JE DOBRE ALE KED SA VZDIALIM UTEKA IBA ZA MNOU... NAJHORSIE NA TOM JE ZE ZA 3TYZDNE IDEM DO PORODNICE A NEVIEM AKO S TYMTO SKONCOVAT...MOC SA TOHO BOJIM. NEROZMAZNAVAM JU SOM NA NU OVELA PRISNEJSIA AKO MOJ MANZEL ALE ON JE OD RANA DO VECERA V PRACI TEDA TERAZ CHODI AJ NA TYZDNOVKY TAK SOM S MALOU CELE DNI LEN JA...poradte mi prosim vas ako ju tohto trochu odnaucit.....dovtedy by isla aj s ciganom nikdy takato nebola len teraz sa to akosi zvrtlo...budem cakat vase odpovede..dakujem velmi pekne