Mám autistické dieťa. Cesta a výzva zároveň
otvaram tuto temu kedze podobnu som nikde nenasla....
u nas to vyzera , ze asi ano. len cakam na vysledok je to ako cakanie ,ako na kata ☹
velmi sa trapim kvoli tomu uz dlho a bola by som rada , ak by s atu nasli mamicky ktore maju podobny problem...
myslim si ze by sa dalo o tom vela rozpravat a mne osobne dobre robi ak mozem o tom rozpravat a hlavne s niekym kto uz ma doma podobny problem alebo poznal niekoho...
bude to ako skupinova terapia, inak to ani nazvat neviem ale myslim ze sa tu snad niekto najde.. a budem esi mat co povedat...
myslim si ze je to tema, novodoba , ktora zacina trapit mnohe rodiny a nasu spolocnost...
nehovori s ao tom lahko , ani medzi partnermi alebo v rodine, tak uvitam , dobru diskusiu na tuto temu..
dakuejm Vam , vopred ak sa zapojite.. 🙂
Ahojte, neviem ci je uz vychytany termin u Krejcirovej, ale kto ma zaujem, skuste sa ozvat...je to na 3.12.2012
Pekny vecer
baby ktore napisali o nootropile dik nadalej zvazujeme 😉
ahojte mam chvilku tak ktorych to zaujimalo ako v andrease tak v skratke
povodne sme mali dohodnute v ramci diagnostiky dve stretnutia, ale "uzavreli" (my sme uz mali nejake spravy od ineho klin.psycho a liec.pedag.) to uz na prvom, druhy termin vyuzijeme v ramci terapii, info a odpovedi na otazky a nasadenie spoluprace ci terapii a pod
boli dam dve "diagnosticky" - mena neviem ja som sa aj spytat zabudla 😉 mali pri sebe dotaznik ktory som im vopred poslala, videla som ze tam mali zvyraznene niektore "pasaze". stretnutie bolo skor pokojne, spontanne, na maleho "nevybalili" rad uloh, nechali ho hrat, sem tam nieco podsunuli, sem tam nieco skusili s nim, cely cas mali "oci na nom", nieco sa popytali. ku koncu bol maly uz "hotovy" - unaveny ale zvladol dobre, celkom sa mu tam pacilo, ak sa to da tak povedat. ku koncu sa isli "poradit" a teda oznamili zaver, spravu obdrzime dodatocne.
koho zaujima zaver - v sprave bude asi nieco ako silne podozrenie na PAS - DA, na otazku som dostala odpoved ze do 3-4 rokoch na papier pevnu dg nedaju, ale takmer bez pochybnosti da, a skor silnejsia forma. neprijemne, hoci som to akosi "cakala" ale predsa dufala v lepsie. asi tolko.
@nensyke
a to ti niekto odporúčal, prípadne sama si sa rozhodla.
lebo ja už neviem, zatial nedávam nič, žiadne vitamíny, nič. aj kedSedibová mi dala tiež odporúčania na nejakú stránku, konkretne na
carnomed.sk ale ja sa fakt niekedy nedostanem na dlho k pc. všetko si preštudovať.mám aj stršieho a takmer každý den ho musím voziť po krúžkoch, aj s menším, ten samozrejme často štrajkuje, ponáhlame sa rýchlo to on nepozná 😠 ,, potom učenie a večer som hotová.
@bluerose ahoj, ak dovolíš, napíšem ti aj ja svoj názor.
Z tvojich príspevkov naozaj cítiť zúfalstvo a starosť o malého, či je o.k. a pod. Niečím podobným som prešla aj ja, hoci v 13 mesiacoch som už bola ako-tak aj ja v "pohode", mali sme za sebou so synom vyšetrenie u spomínanej psychologičky.
Určite si urobila dobre, že si vyhľadala takúto pomoc - je to jedna z najlepších dr. pre deti v tomto veku. Ona malého zhodnotí, popýta sa aj teba hlavne, čo doma robí, čo nerobí, ako sa správa - lebo u nej sa môže správať úplne inak a možno aj na tvoje prekvapenie bude jeho správanie úplne v pohode.
A hlavne ty sa ukľudníš, pretože dieťa vycíti, že sa niečo deje - ked je aj rodič v nepohode.
To, že tvoj malý ešte nerozpráva - teda aspoň nič zmysluplné ako ty spomínaš - ešte nemusí znamenať vážny problém - môj bude mať teraz 18 mes. a je na tom rovnako - nič zmysluplné nepovie. Ale sledujem, že pokroky robí , niekedy viac, inokedy menej, ale je dôležité, že nestagnuje.
Inak my sme boli aj u dr. Dibarb. ešte ked mal môj syn tuším 7 mes. no a potom sme dostali doporučenie k dr. Mat., chodili sme už iba k nej.
Hlavne sa musíť ty dať do pohody, a venovať sa malému - ja viem, že takéto rady sa napočúvaš zo všetkých strán, mňa osobne tiež niekedy "vytáčali" takéto rady, ale naozaj môže potvrdiť, že určite nie sú zbytočné, prinesú svoje ovocie skôr či neskôr. A to ti môže potvrdiť zrejme každá jedna mamina v tejto téme... 😉
Prepáčte, som sa viac rozpísala, len som chcel tejto mamine napísať svoju skúsenosť.
@bluerose a ešte by som chcela, lekári v tom prvom roku sledujú viac-menej iba motorický vývoj a psychický či mentálny ide akosi bokom, aj podľa mojich skúseností. a toto by sa tiež malo zmeniť, ved už u cca ročného dieťaťa by mali sledovať aspoň nejaké základné veci - či dieťa ukazuje, sleduje, vníma , reaguje a podobne.
@bluerose ďakujem aj ja,
ale teraz čo čítam - ved sa k nemu pripoj, vyťahujte spolu tie veci a dávajte ich späť... iné by bolo, keby ho obsah šuflíka nezaujímal , a iba mechanicky šuflík otváral a zatváral , ale on sa zaujíma aj o obsah alebo si v ňom robí priestor a chce sa doň on zavrieť 🙂 .
A to, že sa k malému nevieš "priblížiť" - to ako by si o mne písala... ja som sa na malého už nechcela ani pozrieť - a spätne is tak uvedomujem že on to aj cítil, ale ked som túto bariéru prekonala, aj malý sa "zmenil" - niekto mi tu aj napísal (tuším @magimary ) niečo v zmysle, že záleží veľmi od uhla pohľadu ako sa na dieťa pozeráme - stačí zmeniť tento uhol a dieťa sa vyvíja "normálne" - ona mi to napísala síce inými slovami , ale ja som to takto pochopila a to mi vtedy veľmi pomohlo .
@bluerose
nehádž flintu do žita, pri svojom dieťati, čo by nemusel byť v poriadku, vieš ako sa môžu deti meniť. A okolie musíš často ignorovať, inak sa budeš iba trápiť.môj bol fakt v2 rokoch, ked sme začali riešiť autizmus, úplne jasný auti. Som mala nenormálny strach, že nebudem chápať vlastné dieťa,nebude rozprávať, bude v akomsi svojom svete, teraz bude mať 2 a pol čoskoro, a je úplne iný. Neviem ako som tak velmi pochybovala o svojom dieťati. ja sama za seba si hovorím, ja mu musím veriť, ľúbiť ho a vždy dúfať, že to bude lepšie, ved som jeho mama.
@anuska74 Plne s tebou súhlasím v tvojom poslednom príspevku 🙂 lebo zažívam to isté, pred 7 mesiacmi by som ani neverila, že može nastať taká zmena. A som naďalej optimista, že musí byť lepšie aj v budúcnosti. Stále som okolo seba počúvala, že treba veriť, že treba byť optimista a až teraz som pochoopila, že to má svoj zmysel ... 🙂
Ako jasné baby, že to nejde šibnutím prútika, ani ja som zas nie taký frajer, ale dá sa na sebe pracovať, aj tie naše deti nás svojim spôsobom vela učia 🙂
@bluerose jestli tě uklidnim, tak Tygr byl do dvou let a kousek fakt totální mimon, proti vrstevníkům byl fakt jak mimino a ve třech kromě samotnýho mluvení byl úplně v pohodě 😉 jako netvrdim, že mu nemůže něco být, klidně může...ale v tomhle věku se to může stokrát změnit, když najedeš na správnou terapii....
já do tý stanovení diagnozy, nebo respektive první návštěvy u Krejčířový jsem byla fakt psychicky na dně, jeden den jsem si říkala, že on je určitě mentálně retardovanej, druhej den, že je autík apod. 😉
@bluerose my mame doma to iste, a ci mal maly 13 alebo ma 23 mesiacov, je to stale rovnake, s tym, ze medzitym aj blabotat prestal, teraz zase trocha zacal.., akurat sa len naucil tlieskat v 18 mes. a plus neskor nejake neverbalne znaky, ale tiez este neukazuje a na nic sam nepride, ja som si vsak uvedmila ze jeho inakost nebude len o tom ze je introvert a ze sa len musi naucit co ako funguje, z akeho je materialu a pod., a ze nenapreduje az ked mal 16,5 mes. par tyzdnov po MMR ockovani, ked sa jeho spravanie este zhorsilo...
@bluerose a na ukazování je čas do 18 měsíců, hodně dětí začne komunikovat až okolo 15tého měsíce 😉 to, že si hraje mechanicky je naprosto normální v tomhle věku, a že nebrečí, když jdeš pryč taky. Jako já jsem za včasné řešení, ale prostě v 13 měsících je tohle normoš chování, může být jenom dráždivé dítě např. Jako určitě bych se z toho v tomhle věku nehroutila 😉
@bluerose jako v těch 13m jsou mezi dětma šílený rozdíly: některé už mluví, ukazují, napodobují, hodně rozumí atd., a některé nedělaj nic z toho, a furt je to norma 😉 fakt uvidíš, až bude mít těch 15m, zda se to nějak zlepší...pak ještě do 18m má čas...a i kdyby pak nic, tak bych to řešila nějak víc - psycholog, neurolog atd. Ale v tomhle věku, pokud nemá vyloženě nějaký mega autíkoviny, vám stejně nikdo nic neřekne, tomu fakt nevěřim 😕
@bluerose
pozri ja to, že občas ignorovať a neporovnávať myslím doslovne, predstav si, že tu poblízku býva známa, s ktorou sme boli spolu v pôrodnici, jej syn je o 3 dni mladší, samozrejme, že je niekde inde ako môj. no zbláznila by som sa keby som porovnávala, a ani sa nedá mať závisť v srdci na iné zdravé dieťa. uvidíš, že tvoj syn sa určite niekam pohne, ver tomu a drž sa.
a sme tu taká podporná skupina, ako píše erika, zakladatelka tejto témy.
Inak velmi pekne to Dr. Šedibová popísala v niektorom z jej článkou, že ako by okrem detí, strašne potrebovali aj rodičia takú psychickú starostivosť a ako to u nás chýba. snád raz to tak bude samozrejmé aj u nás.
@anuska74 tak já teda závist na jiné děti mám, nebo respektive je mi to prostě líto, že jiný děti nemusej dělat nic a mluvěj normálně..a Tygr, i kdyby se poprděl, tak prostě mluví tak, jak mluví.....a pak vypadá jak mentál, ač ve většině případů má prostě ty kognitivní dovednosti lepší, než většina běžných dětí....nebo minimálně stejně dobré 😔
ahojte chcela by som reagovat na ten nootropll pretoze nam ho predpisal psychiater.Dost som si toho zistovala citala vypitovala sa... a na koniec som zistila ze taky liek urcite dietatu nedam...pre par veci deti su po nom otapene,mozno zo zaciatku je kludnejsie lenze problem je v tom ze to nevyriesi problem ale len potlaci...velmi sikovny farmaceut ktory pracuje s tymito liekmi chodi na kongresi do zahranicia mi povedal tieto lieky na ,,podporu respektive prekrvenie mozgu,,atd.je taky marketingovy tah. a trepanie do dietata chemie. S takymi vecami ako su tieto lieky by som neriskova uz v detstve skor neskor v puberte ak by sa nedalo inac. Som skor za nahrady vo forme vitaminou a omega,