Máte skúsenosti a zážitky so svetom anjelov?

@dali4 to je super a zachvílu ju budeš aj vydávat 😉

ja si už samu seba neviem predstavit ako tehotnú už som aj zabudla aké to je ale snáď to ešte zažijem 😵

@marianka79 nerob závery, nemusí to tak byt. Skor bysom povedala že ešte nieje ten čas kedy máš mat... to že si smutná, že túžiš po dietatku... v snoch ti to podvedomie ukazuje takto, že proste to druhé nemáš. Zatial ! A ked nemáš mat druhé dietatko tak ho mat nebudeš a s tým sa musíš zmierit, ved v živote sa musím zmierit z vela vecami, musíme sa učit vyrovnávat sa s danými vecami. Ale to ty nemožeš vediet ako to naozaj je... tak nechaj tomu volný priebeh 😵 ... nesmút dopredu 😉

@marianka79 veru ... čas letí 🙂

@miruska15 slepačiu so šlahačkou 😕 ? Aj zo zeleninou či ako?

viete mi povedat čo znamená ked zakaždým ked kuknem na hodiny ukazujú: 12:22 13:33 14:44 15:55 alebo aj 22:22 22:33 22:44 22:55 všetky čísla sa mi ukazuju prostredníctvom hodín

@dali4 vieš dali ale my sa s mojim o tom stále bavíme tak preto je to vo mne také silné

@marianka79 ja ta chápem

iinak pamatám že si mi to tu už písala .....dejiny sa opakujú 🙂

inak tá slepačia to je potom ako čorba je to normalna slepačia ale je so smotanou na šlahanie a tušim je tam aj ryža mnam to jedobrá bulharská polievka

@marianka79 fíha, no može byt dobrá. O takej kombinácii som ešte nepočula 🙂

http://baranek.blog.sme.sk/c/220704/Varime-s-Me... al etu dávajú kyslu smotanu ja som robila so šlahačkovej 😉

no ja som aj bez papriky apostup som mala svoj nie taký ale inak taká bola ako na obr

Medzi mysľou a telom je veľmi úzky vzťah. Ak je postihnuté jedno, trpí s ním i to druhé. Stav mysle ovplyvňuje zdravie oveľa viac, než si to mnohí uvedomujú. Mnohé choroby, ktoré trápia ľudí, sú dôsledkom duševnej depresie. Smútok, strach, nespokojnosť, výčitky svedomia, pocit viny a nedôvera, to všetko podlamuje životné sily a privoláva chorobu a smrť.

Častou príčinou choroby alebo jej zhoršenia býva pestovanie nezdravej predstavivosti. Mnohí sú celý život invalidmi, hoci by mohli byť zdraví, keby si to mysleli. Mnohí si myslia, že každá nepatrná námaha im spôsobí chorobu. Keďže je očakávaná, stane sa skutočnosťou. Mnohí zomierajú na chorobu, príčina ktorej je úplne vymyslená. Odvaha, nádej, viera, sympatia a láska podporujú zdravie a predlžujú život. Spokojná myseľ a radostný duch sú zdravím pre telo a silou pre dušu. „Radostné srdce je dobrým liekom.“ (Prísl 17,22)Pri liečení chorého by sme nemali prehliadať vplyv myšlienok, ktorý, keď je správne využitý, je jedným z najúčinnejších prostriedkov v boji s chorobou. (241)

Ovládanie mysle druhého

Existuje však určitá psychoterapeutická technika, ktorá je jedným z najúčinnejších prostriedkov na zlé. Touto takzvanou vedeckou metódou sa myseľ jedného človeka dostáva pod kontrolu iného, takže individualita slabšej mysle splýva s individualitou silnejšej. Človek koná podľa vôle iného človeka. Niektorí tvrdia, že takto je možné zmeniť myšlienkové pochody a chorým vštepiť podnety (172) podporujúce zdravie. Pacient tak bude mať možnosť odolávať chorobe a premôcť ju. Túto liečebnú metódu používajú tí, ktorí nepoznajú jej skutočnú podstatu a účinky a ktorí veria, že chorému pomáha. Tento takzvaný vedný odbor je však založený na nesprávnych zásadách. Kristovej povahe i duchu je cudzí. Nevedie k tomu, ktorý je životom a spásou. Kto totiž upútava myseľ druhých na seba, odvádza ich od pravého Zdroja ich sily. Boh nechce, aby ktorákoľvek ľudská bytosť podriadila svoju myseľ a vôľu kontrole iného človeka a stala sa tak pasívnym nástrojom v jeho rukách. Individualita jedného človeka nesmie splynúť s individualitou druhého. Nikto nesmie považovať iného človeka za zdroj uzdravenia. Každý má byť závislý len od Boha. On obdaroval človeka dôstojnosťou, preto môže byť iba pod jeho kontrolou.

Boh si želá byť s ním v úzkom osobnom vzťahu. Vo svojom správaní k ľuďom uznáva zásadu osobnej zodpovednosti. V každom človeku sa snaží posilniť pocit osobnej závislosti a vštepiť mu potrebu osobného vedenia. Boh túži byť s ľuďmi v spojení, aby sa mohli meniť na jeho obraz. Satan sa snaží tomu zabrániť. Usiluje sa v človeku posilniť závislosť od ľudí. (242) Ak sa mu podarí odviesť myseľ ľudí od Boha, môže ich dostať pod svoju kontrolu a podriadiť si ich. Pôvodcom teórie ovládania mysle človeka je satan. Chce sa predstaviť ako najvyšší mysliteľ a Božiu múdrosť nahradiť ľudskou múdrosťou. Ani jeden omyl, ktorý je medzi takzvanými kresťanmi rozšírený, nie je taký nebezpečný a ani jeden neoddeľuje človeka od Boha viac ako práve tento. Táto metóda sa môže zdať úplne nevinná. Ak ju však použijeme u pacientov, dôsledkom bude záhuba a nie uzdravenie. Takýto spôsob liečenia otvára dvere satanovi, ktorý prichádza, aby sa zmocnil mysle ovládaného i toho, kto ovláda.

Zlomyseľným mužom a ženám je daná strašná moc. Aké (173) možnosti sa ponúkajú tým, ktorí žijú z toho, že využívajú slabosť alebo nerozumnosť druhých! Koľko je takých, ktorí ovládaním mysle slabých alebo chorých, získavajú prostriedky na ukojenie zmyselných vášní a túžby po zisku! Máme k dispozícii niečo lepšie, než je ovládanie človeka človekom. Pri liečbe duše a tela nemá lekár viesť chorých k závislosti od ľudí, ale usmerňovať ich k tomu, ktorý môže spasiť každého, kto k nemu príde. Ten, ktorý stvoril človeka, vie, čo myseľ potrebuje. Uzdraviť môže jedine Boh. Tí, ktorých myseľ i telo sú choré, (243) majú vidieť v Kristovi lekára. Hovorí: „...pretože ja žijem a aj vy žiť budete“. (Ján 14,19) To je život, ktorý máme ukázať chorým. Máme im povedať, že ak majú vieru v Krista, ak s ním budú spolupracovať, ak sa budú riadiť zdravotnými zákonmi a ak sa budú usilovať o dokonalú svätosť v Božej bázni, Kristus im dá život. Keď im predstavíme Krista takýmto spôsobom, odovzdávame im silu a moc, ktorá má nesmiernu cenu, pretože pochádza zhora. To je tá pravá veda o uzdravovaní tela i duše.

Súcit

Pri liečbe duševných chorôb je potrebná veľká múdrosť. Boľavé, choré srdce a skľúčená myseľ potrebujú láskyplnú opateru. Častokrát je to nejaký pretrvávajúci problém v rodine, ktorý ako rakovina zožiera človeka a oslabuje životné sily. Niekedy sú to výčitky svedomia za vykonaný hriech, ktoré podkopávajú ľudské sily a rozpolcujú myseľ človeka. Týmto nemocným môžeme pomôcť len láskyplným súcitom. Lekár si musí získať ich dôveru a potom im poukázať na veľkého Lekára. Ak mu uveria a budú dôverovať, že on sa ich ujal, prinesie to úľavu mysli a často i zdravie telu. Súcit a ohľaduplnosť sú pre chorých často lepším liekom než tá najodbornejšia liečba poskytnutá chladným a nevšímavým spôsobom.

Ak (174) lekár prichádza k lôžku pacienta ľahostajne a bez osobného záujmu, ak slovom alebo činom budí dojem, že tento prípad nevyžaduje zvláštnu pozornosť a ponecháva pacienta jeho vlastným úvahám, jednoznačne mu tým ubližuje. Pochybnosti a malomyseľnosť, ktoré vyvolal svojím necitlivým správaním, často zmaria účinok liekov, ktoré predpísal. (244) Keby sa lekári vedeli vžiť do situácie pacienta, ktorý sa cíti ponížený a v dôsledku utrpenia má oslabenú vôľu, ktorý túži po súcite a istote, boli by vnímavejší k jeho pocitom. Ak sa láska a súcit, ktoré Kristus prejavoval chorým, spoja s lekárovými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, už len jeho prítomnosť bude požehnaním.

http://www.angelik.sk/

http://forum.annwin.sk/sny-a-vedome-snivanie/pr...

klikám na linky a nič nedá sa mi íst na tie stránky, musím skopírovat. To čo? 🙄

Myšlienky strachu sa prenášajú z jednej mysle do druhej práve tak rýchlo a iste ako sa nesie zvuk ľudského hlasu z vysielacej stanice k rozhlasovému prijímaču.

Človek, ktorý nahlas vyjadrí negatívne alebo deštruktívne myšlienky, prakticky celkom určite pocíti následky týchto slov vo forme deštruktívneho "spätného obrazu".

Uvoľnenie deštruktívnych myšlienkových podnetov ako takých, bez použitia slov, tiež vytvára "spätný obraz" viac ako jedným spôsobom.

Predovšetkým, (a to je možno najdôležitejšie,čo si treba zapamätať), človek zaoberajúci sa myšlienkami deštruktívnej povahy nutne poškodzuje svoju schopnosť tvorivej imaginácie.

Výskyt akejkoľvek deštruktívnej emócie v mysli robí z človeka negatívnu osobnosť, ktorá odpudzuje ľudí a často v nich budí nepriateľstvo.
Vlastnú myseľ môžeme kontrolovať, môžeme ju živiť tými myšlienkovými podnetmi, ktoré si zvolíme. K tejto výsade taktiež patrí zodpovednosť za ich konštruktívne využívanie.

Pánom svojho pozemského osudu ste do tej miery, do akej kontrolujete svoje vlastné myslenie.

Môžete ovplyvňovať, riadiť a nakoniec ovládnuť svoje okolie a vytvoriť si taký život, aký chcete mať - alebo môžete nevyužiť svoje výsady zariadiť si život podľa svojho, a tým sa vydať napospas prúdu "náhod", v ktorom sa budete zmietať sem a tam ako opustená loďka na vlnách oceánu.

Náchylnosť k negatívnym vplyvom.

Okrem týchto šiestich základných druhov strachu existuje ešte ďalšie zlo, ktoré nás sužuje. Vytvára živnú pôdu, v ktorej hojne bujnejú semienka neúspechu. Je tak nepatrné, že často unikne pozornosti.

Toto trápenie sa nedá celkom kvalifikovať ako strach. Je založené hlbšie a je často fatálnejšie ako všetkých šesť druhov strachu dohromady. Z nedostatku lepšieho pomenovania tomuto zlu budeme hovoriť náchylnosť k negatívnym vplyvom.

Zvládnuť toto "siedme základné zlo", je ťažšie, pretože na vás udrie vtedy, keď si jeho prítomnosť neuvedomujete.
Toto zlo je nebezpečné tým, že útočí všetkými možnými spôsobmi.

Niekedy vstúpi do vašej mysle prostredníctvom dobre mienených slov niektorého z vašich príbuzných. Inokedy vychádza zvnútra, z vášho vlastného duševného rozpoloženia.

Vždy však pôsobí ako smrteľný jed, aj keď nezabíja tak rýchlo.

Ako sa chrániť pred negatívnymi vplyvmi.

Uvedomte si, že na svoju ochranu pred negatívnymi vplyvmi, či už vlastnými alebo prenášajúcimi sa z iných myslí vo vašom okolí, slúži vaša vôľa a začnite ju dôsledne používať, aby ste si proti záporným vplyvom vo svojej mysli vybudovali ochranný val.

Uvedomte si, že máte prirodzený sklon ku všetkým šiestim základným druhom strachu a vytvorte si návyky zamerané na ich potlačenie.

Uvedomte si, že negatívne vplyvy vo vás často pracujú prostredníctvom vášho podvedomia a sú ťažko rozoznateľné. Uzatvorte sa všetkým ľuďom, ktorí vás akokoľvek deprimujú alebo zbavujú odvahy.

Vyprázdnite svoju zásuvku s liekmi, zahoďte všetky fľaštičky s tabletkami a prestaňte privolávať prechladnutie, bolesti a vymyslené choroby.

Ak budete očakávať problémy, celkom iste ich vyvoláte.

Najbežnejšou slabosťou všetkých ľudských bytostí je bezpochyby zvyk nechávať svoju myseľ otvorenú negatívnym vplyvom iných ľudí.

Táto slabosť je ešte škodlivejšia v tom, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že sú ňou postihnutí a mnohí, ktorí si to priznávajú, to zanedbávajú, alebo odmietajú napraviť, a tak sa stáva nekontrolovateľnou súčasťou ich každodenných návykov.

zkosť je stav mysle založený na strachu. Pracuje pomaly, ale vytrvale. Je zákerná a rafinovaná. "Zažiera sa" krok za krokom, až nakoniec v človeku oslabí schopnosť premýšľať, zničí jeho sebadôveru a iniciatívu. Úzkosť je formou ustavičného strachu spôsobeného nerozhodnosťou, a preto je to stav mysle, ktorý sa dá podriadiť kontrole.

Vrtkavá myseľ je bezmocná. Vrtkavú myseľ vytvára nerozhodnosť.

Väčšine jedincov chýba pevná vôľa na to, aby rýchlo dospeli k rozhodnutiu a stáli si za ním, keď ho urobili.

Akonáhle sme sa rozhodli zamerať svoju činnosť určitým smerom, nemusíme si robiť starosti s okolitým svetom.
Šesť základných druhov strachu sa nerozhodnosťou prenáša do stavov úzkosti.

Zbavte sa navždy strachu zo smrti tým, že sa rozhodnete prijať smrť ako nevyhnutnú udalosť.

Zažeňte strach z chudoby rozhodnutím vystačiť s takým majetkom, ktorý môžete bez obáv získať.

Šliapnite na krk strachu z kritiky rozhodnutím nelámať si hlavu tým, čo si ľudia pomyslia, urobia alebo povedia.

Odstráňte strach zo staroby rozhodnutím prijať ho nie ako handicap, ale ako veľké požehnanie, ktoré so sebou prináša múdrosť, sebaovládanie a pochopenie v mladosti neznáme.

Zhostite sa strachu o zdravie rozhodnutím nehľadať príznaky choroby.

Premôžte strach zo straty lásky rozhodnutím zaobísť sa bez nej, ak to bude nutné.

Skoncujte so všetkými obavami raz a navždy rozhodnutím, že nič čo život ponúka, nestojí za cenu úzkosti.
S týmto rozhodnutím sa dostaví sebadôvera, vyrovnanosť ducha a pokojná myseľ, ktoré znamenajú šťastie.
Človek, ktorého myseľ je naplnená strachom, nielen marí svoje vlastné šance na racionálne jednanie, ale má deštruktívny vplyv na myseľ všetkých, ktorí s ním prídu do styku a ničí i ich šance.

Dokonca i pes alebo kôň spoznajú, keď ich pán stratí odvahu, naviac, zviera strach svojho pána prijíma a chová sa podľa neho.

re niektorých je najkrutejší zo všetkých základných druhov strachu. Dôvod je jasný. Záchvaty strachu spojené s myšlienkou na smrť sa dajú vo väčšine prípadov prirovnať k náboženskému fanatizmu. Takzvaní "pohani" sa menej boja smrti ako tí "civilizovanejší".

Po celé tisícročia si človek kladie stále nezodpovedané otázky "odkiaľ" a "kam".Odkiaľ som prišiel a kam kráčam?

V dávnych dobách temna sa našli obratní jedinci, ktorí boli za určitú cenu ochotní na tieto otázky poskytnúť jednoznačnú odpoveď.
"Príď do môjho stanu, prijmi moju vieru, akceptuj moje pravidlá a ja ti dám lístok, ktorý ti po smrti zabezpečí prístup do neba," volá sektársky vodca. "Ak zostaneš mimo môjho stanu," hovorí ten istý vodca, "nech ťa vezme ďas a smažíš sa v ohni pekelnom."

Myšlienka na večný trest ničí záujem o život a robí šťastie nemožným. Aj keď náboženský vodca nemusí s istotou zaručiť bezpečný vstup do neba, či v opačnom prípade dopustiť, aby tí nešťastní prišli do pekla, predsa sa druhá možnosť zdá taká strašná, že číre pomyslenie na ňu podnecuje obrazotvornosť natoľko, že ochromuje rozum a zasieva strach zo smrti.

Strach zo smrti nie je dnes taký bežný ako v dobách, kedy ešte neexistovali vysoké školy a univerzity.
Vedci vrhli svetlo na naše znalosti o svete a táto pravda sa rýchle šíri a oslobodzuje nás od strašného strachu zo smrti.

Mladí muži a ženy, ktorí študujú na vysokých školách a univerzitách, sa nedajú tak ľahko ohromiť ohňom a sírou. Za pomoci biológie, astronómie, geológie a ďalších príbuzných vied bol temný strach v ľudských mysliach zažehnaný.

Celý svet sa skladá výhradne z dvoch vecí: energie a hmoty. Elementárna fyzika nás učí, že ani hmotu, ani energiu, (jediné dve skutočnosti človeku známe), nemožno stvoriť ani zničiť. Hmota a energia môžu byť transformované, ale žiadnu z nich nemožno zničiť.

Život je energiou. Keďže energiu nemožno zničiť, nemôže byť samozrejme zničený ani život. Život rovnako ako iné formy energie môže prechádzať rôznymi procesmi prechodov a zmien, ale nemôže byť zničený. Smrť je iba obyčajným prechodom. Takže môžeme strach zo smrti vo svojej mysli úplne vymazať.

Príznaky strachu zo smrti.

Zvyk myslieť na umieranie, namiesto naplno si užívať život, prevláda hlavne medzi staršími ľuďmi, ale niekedy sú jeho obeťou aj mladí ľudia.

Najlepší liek proti strachu zo smrti je intenzívna túžba po úspechu, založená na užitočnej službe iným. Zamestnaný človek má sotva čas myslieť na umieranie. Vidí život príliš vzrušujúci nato, aby si robil starosti so smrťou.

V niektorých prípadoch je strach zo smrti spôsobený chorobou a následným zrútením fyzickej odolnosti.

Najbežnejšie príčiny strachu zo smrti sú: chatrné zdravie, chudoba, nedostatok primeranej činnosti, sklamanie v láske, duševná choroba, náboženský fanatizmus.

ákladom tohto strachu zo staroby sú dva veľmi dobré dôvody - jedným z nich je nedôvera k blížnym, ktorí môžu človeku zobrať všetky jeho svetské statky, a ten druhý vyplýva zo strašných predstáv o "druhom svete".

Možnosť ochorenia, ktorá s pribúdajúcim vekom stúpa, tiež pomáha tomuto bežnému strachu.
Medzi príčiny strachu zo staroby sa radí taktiež erotika, lebo nikto sa nekochá predstavou slabnúcej sexuálnej príťažlivosti.

Najbežnejšia príčina strachu zo staroby je spojená s možnosťou chudoby.

"Chudobinec" nie je pekné slovo. Každého, kto stojí pred eventualitou tráviť svoje posledné roky v domove dôchodcov, zamrazí.

Ďalšia príčina, ktorá prispieva k strachu zo staroby, je možnosť straty slobody a nezávislosti, lebo staroba so sebou môže priniesť stratu ako fyzickej, tak aj ekonomickej slobody.

Príznaky strachu zo staroby.

Najbežnejšie príznaky tohto strachu sú:

Tendencia spomaľovať a vypestovať si vo veku duševnej zrelosti, teda okolo štyridsiatky, komplex menejcennosti falošným presvedčením, že to s človekom postupom času "ide z kopca".
(Faktom je, že roky pre človeka duševne i duchovne najproduktívnejšie sú medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou.)

Zvyk hovoriť o sebe ako o "starom človeku" iba preto, že som dosiahol štyridsať či päťdesiat rokov, namiesto toho, toto pravidlo obrátiť a vyjadriť vďačnosť za dosiahnutie veku múdrosti a pochopenia.

Návyk zabíjať iniciatívu, predstavivosť a sebaistotu falošným presvedčením, že som príliš starý na to, aby som mohol tieto vlastnosti ešte uplatniť.

Zvyk mužov a žien v zrelom veku obliekať a chovať sa prehnane "mladistvo" a tým vzbudzovať posmech priateľov a cudzích ľudí.

dám vám celý link na tu stránku 😉 http://www.jewel.sk/forum/index.php?topic=15.0;...

Ako dosiahnuť vytýčený cieľ

Začneme z pohľadu viery: nie je podstatné akým náboženstvom obaľujete svoju vieru. Dokonca nemusíte byť prívržencom žiadneho náboženstva a môžete veriť. Veriť vo svoje ciele. To je podstata ich dosahovania v živote. Verte vo svoje ciele a uskutočnia sa tak, ako si prajete.
Viera ide mimo náboženstvo

Náboženstvo dáva viere istý obal, krásno, aby sa ľahšie vnímala. Každému sa ľahšie prijíma niečo, čo už je vymyslené, napísané, povedané. Nikto, resp. väčšina z nás nemá „čas“ vymýšľať si vlastnú vieru. Znie to možno opovrhnutiahodne, ale podstatná je vaša viera vo vašom vnútri.

Každý deň chcete niečo pre seba (aj ja): „chcem dnes prežiť v zdraví, idem si kúpiť jesť, …“ Týchto sugescií je nespočetne mnoho. Lenže nimi plytváme. Plytváme nimi až do takej miery, že niekto si neúmyselne, podvedome, privoláva na seba rôzne choroby. Poznáte prípad hypochondrov, kedy si dotyčný povie: „už som dva týždne zdravý, niečo bude zle. O chvíľu príde ďalšia choroba.“ Týmto neskutočne nezdravým spôsobom myslenia ich podvedomie zariadi, že nejaká tá choroba skutočne príde. Následne na to upadnú do letargie a choroba sa ešte znásobí, pretože to pokladajú za normálny stav.

Hypochonder verí, že bude mať nejakú konkrétnu chorobu a skutočne sa tak aj stane.

Verte vo vaše zdravie a budete zdraví. Verte vo váš blahobyt a budete žiť v blahobyte. Verte v pozitívne veci.
Verte v splnenie vášho cieľa

Je absolútne jedno, či sa jedná o cieľ hmotného sveta alebo duchovného. Ako teda ísť na to, aby sa váš vytýčený cieľ naplnil?

V prvom rade si zvoľte, čo chcete dosiahnuť. Potom si to živo a farebne predstavte v mysli. Logické prekážky odstráňte, odmietnite, ako to robia malé deti, a hrajte sa s fantáziou. Takto to robte každý deň. Najlepšie pred spaním, pretože vaše podvedomie dostane tento obraz ako výsledok reálneho sveta a dlhé hodiny, čo budete spať, sa ním bude zaoberať, akoby sa ten cieľ už uskutočnil. Podvedomie vás usmerní tak, že ten cieľ skutočne dosiahnete. Opakujte si vašu „modlitbu“ každý deň, kedykoľvek.

Napríklad chcem urobiť štátnice z matematiky a informatiky. Nerobím nič iné, ako to, že si predstavujem ten pocit, keď vyjdem od komisie z učebne s úsmevom na tvári a urobenými skúškami . Krásny pocit a tým sa opájam. Absolútne zakážem negatívnym myšlienkam veľa učiva, nezvládnuteľné učivo, náročná komisia, … vôbec preniknúť do mysle a sústredím sa na svoj úspech. Verím, že štátnice som už urobil a s týmto pocitom ich aj pôjdem robiť.
Zakážte tieto myšlienky a budete žiť šťastne a úspešne

Nedovoľte negatívnym pocitom ovládnuť vašu myseľ: čo keď sa to nestihnem naučiť, čo ak to neurobím, čo ak ma niekto na ceste potkne, nezvládnem to, …

Čo ak „čo ak“ vôbec neexistuje? Je to len vaša obrazotvornosť, ktorá ovládne vašu myseľ a nevykorení sa z nej. Zakážte takéto myšlienky so skutočnou a hlbokou vierou v pozitívno a úspech sa dostaví.

Len vy sami si určujete, ako budete žiť. Nikto iný vás neovplyvňuje, len vy sami sa nechávate ovplyvniť druhým človekom. Čítate bulvár len vy sami a nechávate do seba prenikať hnev voči iným ľuďom. Len vy sami zapnete správy v televízii a len vy sami sa rozčuľujete nad tým, aký je svet nespravodlivý. Váš hnev je len váš. Nikto iný vás nenahneval, len vy sami ste spôsobili reakciu na stav sveta, za ktorý absolútne nemôžete. Hnevajte sa len na seba a úspech na seba nenechá dlho čakať. Všetko, čo nemôžete zmeniť, nie je na vás. Preto sa tým nezaťažujte.

Myslite na svoj vlastný úspech a do cieľa skutočne dokráčate.

Kto vraví: „peniaze sú zlé,“ peniaze skutočne mať nebude. Možnože taký človek nebude mať ani robotu a nebude mať rodinu, ktorú môže milovať. Ale to moja starosť nie je, kto je a kto nie je úspešný. Mňa netrápi, či budete úspešný vy. To musí trápiť v prvom rade vás. A pokiaľ vás trápi to, že mňa váš život netrápi, potom by ste sa mali nad sebou úprimne zamyslieť .

Dá sa to. Všetko sa dá. Preto vám prajem mnoho úspechov pri prekonávaní samého seba.

Tri veci, na ktoré myslí každý človek najčastejšie

Aj vy. Aj ja. Každý. Keď vám poviem, že aby ste nečítali tento článok, čo urobíte?

Ak čítate túto vetu a tento odsek, zrejme ste ma neposlúchli. Tak to v živote chodí. Každý sa riadi svojím vlastným rozumom, nech okolie hovorí čokoľvek. Aj keď vezmete niekoho názory do úvahy, vždy sa bude jednať o vaše vlastné rozhodnutie. Rozhodli ste sa pokračovať v čítaní tohto článku.

Robíte si starosti s tým, čo si o vás druhí ľudia myslia? Netrápte sa, ani sa neunúvajú o vás myšlienkami zakopnúť. Môžete sa obliecť akokoľvek, robiť čokoľvek nenormálne v rámci spoločensky uznávaných noriem a podobne. Chvíľu možno vzbudíte pohoršenie, ale najdôležitejší je váš vlastný názor na seba samého.

Každý normálny človek sa totiž celý deň a každý deň zaoberá len sebou, sexom a smrťou. Všetko, čo urobíte, robíte v záujme týchto troch bodov. Robíte niečo preto, aby ste z toho mali osoh aj vy. Aj dobrý pocit z nezištných charitatívnych skutkov do toho nahráva. Na sex myslí každý. Je jedno v akej súvislosti. Naše podvedomie sa neriadi logikou vedomého myslenia. Samozrejme, niekto je tak vytrénovaný v ovládaní svojho podvedomia, že myšlienky na sex sú preňho nejestvujúce. No dovolím si tvrdiť, že živočíšne pudy sa prejavia v nejakej miere u každého človeka. Skôr, či neskôr. Ešte som to nikdy akosi verejne neprezentoval, a ukladám to ako otázku pre diskusiu v širšej verejnosti: myslíte, že kňazi masturbujú?

No a poslednou vecou, na ktorú myslí každý, je smrť.

Jedná sa o najviac vyskytované skutočnosti v myšlienkach ľudí. Nepopiera sa tým fakt, že niekto môže myslieť častejšie na iné veci. Skúste si sami pre seba urobiť reflexiu do svojho vnútra a pravdivo si odpovedať, či myslíte častejšie napríklad na spev vtákov, blaho suseda, utrpenie hladujúcich v Afrike a podobne oproti mysleniu na seba, sex a smrť.

Nebojte sa, je to normálne. Pokiaľ vedome nepopierate isté skutočnosti, a v podvedomí „nemyslíte“ inak, všetko je v poriadku.

O láske

Láska je klišé. Dnes nie je moderné ľúbiť a čo i len slovko na verejnosti o láske je pokladané za nechutnú sprostosť. Nebude tu reč o rodičovskej láske k tínedžerovi, ktorý ju nemôže na verejnosti ani vystáť, to je dané jeho vývinovým štádiom. Prečo ľudia nemajú radi lásku?

Niektorí ju doslova nenávidia. Možno preto, že sami nezažívajú to, čo niekedy vidia na ulici, ako sa ľudia majú radi. Zaľúbený pár kráča nahlas sa smejúc cez mesto. Čo môže byť horšie pre zatrpknutého človeka, ktorý doma nemá ani štipku lásky a emócií, ako títo dvaja šťastní ľudia? Ešte im aj bude priať to najhoršie.
V čom je tá zlosť a hnev

Nenávisť voči druhým nie je v chybách a nedostatkoch tých druhých. Problém je totiž v každom človeku osobitne. Prečo vás nahnevá šťastný človek? Pretože vy sami sa chcete naňho nahnevať. Prečo sa sťažujete na suseda? Pretože vy sami sa naňho chcete sťažovať.

Jediný spôsob, ako vyriešiť problémy s ľuďmi je tento: prestaňte riešiť problémy druhých. Veď isto máte aj kopec vlastných. Kašlite na nich. Oni sú šťastní preto, lebo sa o vás absolútne nezaujímajú.

Na druhej strane, pokiaľ pociťujete, že vy ste šťastný a problémy druhých neriešite a okolie sa na vás pozerá ako na čudáka, udržujte tento smer. Vtedy viete, že ste na správnej ceste žiť spokojný a vyrovnaný život plný lásky a harmónie. Pretože ste taký, ako si myslíte. Nežite život druhých plný trápenia, hnevu a chudoby. Žite ten váš, plný lásky, pokoja a bohatstva.

Trápenie je totiž tá najľahšia cesta k chudobe – duševnej i hmotnej. Pokiaľ zahodíte za hlavu to, čo nemôžete zmeniť a budete sa sústrediť na šťastie vašich najbližších (v tom ste započítaný aj vy), úspech sa určite dostaví. A keď budete úspešný, budete milovať to, čo chcete a milovať vás bude aj vaše okolie.

Neznásilňujte lásku. Láska si vás nájde, len musíte zahodiť za hlavu trápenia sa nad zbytočnosťami.

Chcete byť úspešný? Padnite 100-krát na hubu

Možno trochu prehnaný nadpis, možno aj vulgárny. No expresivita mnohokrát dokáže povedať viac, ako tisícstranový román. Ukážem vám paralelu toho, prečo sa oplatí čakať na lásku pri toľkých sklamaniach.

Význam slova láska je zrejmý, no v tomto prípade označuje širokú paletu pojmov. Predstavte si pod týmto pojmom pre túto chvíľu cieľ, ktorý sa snažíte dosiahnuť. Hľadáte svoju lásku, cieľ, …

Koľkokrát bežný človek oslovuje za život rôzne osoby opačného pohlavia len preto, aby získal od niekoho druhého pocit úspešného lovca? Dovolím si tvrdiť, že väčšina minimálne dvakrát určite. Takže vaše šance na úspech nie sú ani zďaleka 100%. Sú buď 50%, v normálnom prípade je to trochu (viac) menej. Každým nezdareným pokusom sa vaša úspešnosť znižuje. Predpokladajme, že hypotetický nasledujúci pokus bude úspešný a preveďme si to trochu matematicky:
1 neúspešný pokus = 50% úspešnosť,
2 neúspešné pokusy = 30% úspešnosť,
3 neúspešné pokusy = 25% úspešnosť,
9 neúspešných pokusov = 10% úspešnosť,
99 neúspešných pokusov = 1% úspešnosť,
…

Takže pokiaľ ste sa do niečoho pustili a nevyšlo to hneď na prvýkrát, vaša percentuálna (relatívna) úspešnosť klesá. Každopádne vaša absolútna úspešnosť pri dotiahnutí vecí do konca stúpa. Stúpa a bude stúpať. Dajme si príklad: pošlem N firmám žiadosť o pracovnú pozíciu a mám dopredu povedzme 1% šancu na úspech. Čo sa stane s človekom, ktorý rezignuje pri tom čísle 1%? Prácu nezíska, pretože nepošle ani jednu žiadosť. A čo človek, ktorý zmýšľa inak?

Ten, kto pošle 10 žiadostí, ešte stále nemá vyhraté, no šance už sú lepšie. Kto pošle 100 žiadostí, má veľkú šancu, že jedna firma sa mu určite ozve. V skutočnosti pri dobre formulovanom liste so žiadosťou o miesto sú tie šance oveľa väčšie. Poďme ďalej.

Ozve sa mu jedna firma zo sto. Bude ho trápiť zvyšných 99? Nie, inak by sa psychicky asi zrútil. Radosť z absolútneho úspechu prekoná mizernú 1% úspešnosť.

Tak je to so všetkým. Trápi vás, že vaše známky v škole sú podobné nasledujúcim? Napríklad 4, 3, 3, 4, 1, 4, 3, 4, 3, 3, 3, 2. Nie je sa nad čím trápiť. Pretože tie známky nie sú odrazom vašich skutočných vedomostí, ale váš pokus nájsť si v živote miesto. Pokiaľ vás neodradia také známky, ste určite na dobrej ceste to miesto si nájsť. Nájsť si lásku. Známky sú len čísla, ktoré nič neznamenajú pre skutočný úspech.

Skutočný úspech je postavený na nekonečnom množstve malých strát. Nakoniec výsledok prekryje všetky a urobí vás šťastným.

Za láskavosť nikdy nevyžadujte láskavosť

Stretli ste sa už s nasledujúcim prístupom? Niekto urobil láskavosť druhému človeku, a on si za ňu vyžadovalprotiláskavosť? Stáva sa to veľakrát a rozhodne to nie je dobrý prístup – vyžadovať protiláskavosť.

Učí sa to ťažko. Dajme si príklad pre názornosť.

Sused za vami príde, že chce od vás láskavosť: pokosiť jeho záhradu, lebo ide preč. Benzín vám dá, kosačku má. Už ostáva len pokosiť. Čo urobíte? Zrejme budete súhlasiť.Súhlasíte s láskavosťou. Vykonáte ju a tým urobíte niečo pre niekoho. V tomto prípade pre suseda.

Láskavosť má tú vlastnosť, že za ňu sa nemusí dávať nijaká odmena. Poďakovanie, to sa patrí. Sused sa vám poďakuje, no to bude všetko. Rozčúli vás to? Ak áno, potom ste sa rozčúlili na sebe, nie na susedovi. Vy ste predsa súhlasili s vykonaním láskavosti preňho. On to po vás nepožadoval, ako povinnosť. Pokojne ste mohli odmietnuť, na to slovko „nie“ existuje.

Pre láskavosť platí pár zásad:
nikdy sa za vykonanú láskavosť nevyžaduje odmena,
ponuku pre vykonanie láskavosti niekomu môžete odmietnuť,
za láskavosť je zdvorilé sa poďakovať, nemusíte však nič viac dávať. Pokiaľ áno, to je na vás,
žiadosť o láskavosť sa stáva obťažovaním, keď je pravidelná a zneužíva sa.

Nebudem tu rozoberať tie negatívne reči, že ja som preňho toto a on pre mňa nič. Nikam by to neviedlo. Inteligentný človek si vie zapasovať súvislosti.

a toto 🙂 ten koniec 😉 😅
Chcel by som byť strom

Strom uprostred lesa. V pokoji by som si rástol, vtáčiky by na mňa srali a robili si pokojné hniezda. Prizeral by som sa na to, ako najslabšie mláďa bojuje o život so svojimi staršími súrodencami a vypadáva z hniezda na zem.

Dole pri mojich koreňoch zomrie a muchy ho rozložia. Prídu aj hrobáriky a iný hmyz. Už mu je to jedno. Lístím telíčko, neskôr už len kostru, zasypem každú jeseň, aby som toto úbohé mláďa pochoval.

Ako strom si môžem rásť koľko len chcem. Nedávno spráchnivel môj starý známy z detstva, tak mám trochu viac miesta. Pod jeho hnijúcim kmeňom sa uchytili huby. Škoda, že nemôžem jesť, by som ochutnal. Hmm, starý kamarát. Keď sme boli ešte len výhonky, hrávali sme sa na skrývačku. Nikdy ma nedolapil, taký som bol rýchly. Koniec koncov, ani ja som nikdy nedolapil jeho. Asi bol rovnako rýchly, ako ja. Kopec srandy s ním bolo. Hej, veru.

Pamätám si, ako sa mu chytila koruna a skoro zhorel. Našťastie sme boli malí a nechytil som sa od neho. Za to jeho rodičia to schytali. Zhoreli do tla. Ostali po nich len biedne kmene, v ktorých si našli úkryt lesné mravce.

Ako som tak rástol, čoraz viac som si uvedomoval, že obsahujem semeno. Toľko semena, že sa mi o tom nikdy nesnívalo. Hotový stroj na rozmnožovanie. Viete, ako strom si nemôžete vyberať, koho oplodníte. Hmyz a vietor vaše semeno roznesú po šírom okolí a ani neviete, kto je vašim potomkom. Tí úbohí ľudia vás, keď je dobrý rok, celého oberú, sterilizujú a nemôžete oplodňovať. Vraj ich to lieči, to semeno. Primitívny to tvor. Ich deti sa po mne liepajú, občas mi polámu pár konárov, ale zniesť sa to dá. Keď polámu všetky konáre dole, už sa nemôžu dostať hore. Je zaujímavé ich sledovať.

Na vzdialenom kamarátovi si urobili hniezdo. Zatĺkali doňho klinčiská s doskami (pozostatky mojich predkov). Chudák, reval ako zbesnený. Na druhej strane sa musí uznať, že to ich hniezdo má dačo do seba. Poviem vám, ľudia majú zvláštny spôsob rozmnožovania. Ani hmyzom, ani vzduchom. Keby len vedeli, že celý les sa na nich pozerá. Nedá sa pri nich spať.

Minule, keď som sledoval západ slnka …

Minulosť vo vzťahu dvoch ľudí

Každý z nás má istú minulosť. Či už takú, na ktorú je hrdý, alebo takú, na ktorú hrdý vôbec nie je. Každopádne ale platí, že minulosť je za nami, a preto sa treba ponad ňu preniesť s ľahkosťou. Jedine ak by sme sa do minulosti dokázali vrátiť a niečo tam zmeniť.

Späť ale do prítomnosti o minulosti. Pozrieme sa na to z pohľadu vzťahu dvoch ľudí.Ako môže minulosť ničiť vzťah, alebo ho posilniť.

Ideálnym návodom na problémy vo vzťahu je otázka prečo? smerujúca do minulosti. Nie na predchádzajúci deň alebo týždeň, ale do minulosti vzdialenej tak, že zdravý rozum človeka už na minulé udalosti schválne zabúda. Pripomeňme si, na čo je dobré zabúdanie.

Mozog zabúda predovšetkým preto, aby sám seba chránil. Áno, je to sebecký orgán, ktorý myslí len na seba, ale dá sa mu to odpustiť. Keby mal uchovávať všetky informácie (trápenia, sklamania, chyby, radosti, strasti, slasti, oplzlosti, nechutnosti, perverznosti, …), prestal by byť účinným nástrojom pre momentálne prebiehajúce deje. Jednoducho by sa preťažil a nefungoval by tak, ako by sme chceli. Zabúdanie je prirodzené, preto sa tomu netreba brániť. Skôr naopak, zabúdanie treba čo najčastejšie využívať.

Vidíte v televíznych správach, že niekto niekoho zniesol z tohto sveta sekerou a ešte si z obete spravil večeru pri sviečkach? Zabudnite na to a moc sa nad tým nevzrušujte, pretože vás to zbytočne bude trápiť. Život tej večeri už aj tak nevrátite. Ako to súvisí so vzťahmi? Takto:

Často sa stáva, že natrafíte na človeka presne opačného pohlavia, než ste vy. (Existujú aj isté medzistupne, ale tých dnes môžeme zanedbať vo viere, že nám to odpustia.) A ešte častejšie sa stáva, že dotyčná osoba už pred vami mala niekoho. Či už pre sexuálne uspokojenie, alebo len také prechádzanie sa v daždi, alebo pre čokoľvek iné. Kvôli jednoduchosti opísania problematiky si nastoľme dve modelové situácie:
minulosť partnera sa začne riešiť,
minulosť partnera sa iba skonštatuje a ide sa v živote ďalej.
Ak sa minulosť začne riešiť

Jeden z partnerov začne minulosť toho druhého predkladať na tanieri kedykoľvek a kdekoľvek to ide. Začne sa pýtať: „prečo si tam s ním bola?“ „Prečo si s ňou spal, keď si ju nemal rád?“ „Ja sa len pýtam aby si mi to vysvetlila,“ a tak podobne. Zapamätajte si, že minulosť sa už nedá zmeniť a otázky tohto typu sú len zbytočným dráždením, ktoré môže vyústiť do nepríjemných chvíľ a straty akejkoľvek komunikácie partnerov.

Preto sa pýtam, má vôbec význam žiť s človekom, ktorý vŕta v minulosti toho druhého? Oplatí sa zdôveriť mu akúkoľvek informáciu vo viere, že milujúco odpustí? Osobne si myslím, že taký človek, ktorý vŕta, stráca akúkoľvek dôveru toho druhého. Partner prestane komunikovať s tým že ten druhý by len zbytočne vyťahoval už odžité a nezmeniteľné.

Ako dôsledok zdôverenia sa o intímnej (nech to znamená čokoľvek) minulosti by bolo opätovné pýtanie sa na príčiny danej udalosti a kolotoč by neprestal. Od takého človeka preč, pokiaľ sa sám skutočne preukázateľne nezmení.
Ak sa minulosť konštatuje

Tak je človek šťastný a nič mu nechýba . Dokáže o minulosti aj vtipkovať, prípadne sa z nej učiť.