Na všetko som sama. Ako neprísť o nervy?

junovka
20. júl 2008

Ako ste na tom vy?Neviem, ale ja v poslednej dobe som strasne zuriva, vsetko ma rozculi, hlavne moj manzel.Som v podstate 7 rokov doma, nakolko odkrutila som si jednu matersku, potom som bola nezamestnana 2 roky, hned na to som sla znova na matersku.Problem je vtom, ze na vsetko som sama, co sa tyka domacnosti, deti a v poslednej dobe dost vela chodim po samych lekaroch, lebo mam zdravotne problemy.V podstate manzel mi nepomoze nic, dokonca ked som u leakra, tak aj tam sedim v strese a stale som myslou doma pri Nelinke, ak manzel s nou vychadza a tak. Povedal mi, ze ked som chcela deti, tak nech sa staram.Timeika je tiez v poslednej dobe, odkedy vlastne zacala chodit do skoly, dost vybusna, priam by som povedala drza, papulnata... /ocov milacik/,.a hlavne ked su teraz prazdniny, tak..... 😝 😝 😝
Ale, ja uz nevladzem takto dalej. ☹ Snazim sa , aby vsetko bolo ako ma byt, ale mam pocit, ze je vsetko opacne.Manzel ma strasne malo chape....nevie pochopit, ze by som potrebovala aspon na pol dna si dat pauzu od vsetkeho, ked uz nie na cely den....a potom sa cuduje, ze som hysterka a neviem aka este.
Som takzvany ROBOT na baterky 😒 ☹

Poradte, ako sa ovladat, aby som nevybuchla, aj ked je pravda, ze som uz odjakziva tvor vybusny, co mna samu osobne dost stve? 😠 😠

anaret
20. júl 2008

junovka, skus psychologickú poradňu na Úrade soc.vecí a rodiny, myslím, že tam bola jedna známa a to bolo asi bezplatne...

anaret
20. júl 2008

držím palce a daj vedieť ako pokračuješ...

zatiaľ Ťa vytáča len manžel - ale keď prídu deti do puberty, to bude iné kafe....držím palce a vyspi sa na to...

P.S:neodpísala si - manžel nechcel deti?

junovka
autor
20. júl 2008

to aby som mala deti, tak som si to vyplakala, vytrucovala a vymodlila....inak, by som asi bola doteraz bezdettna 😔

horallka
20. júl 2008

junovka, a prečo si sa s ním nerozišla, ak sa smiem spýtať, keď si vedela, že nechce deti? Akože nechcem sa do toho starať, ale mne keby chlap oznámil, že nechce deti, má okamžite kopačky.Takže toto trošku z tvojej strany nechápem- potom niet divu, že manžel používa proti tebe zbraň - však keď si ich chcela, tak sa staraj.Nebolo by lepšie mať dieťa- deti, s niekým, kto ich chcel?Hm?

nobody
20. júl 2008

junovka ... se tolik nestresuj, tebe stresuje už jen nechat manželovi děti na nějakou dobu, protože máš zafixovaný, že zas něco udělá anebo spíš že určitě něco udělá, a to je špatně

tak se domluvte, že potřebuješ oddych a bude to..snad to docháže pochopit, že několik roků děláš furt to samý dokola a potřebuješ vypnout

jinak všechno nej Timejke

junovka
autor
20. júl 2008

horalka, v podstate som to zistila, ked sme boli spolu po svadbe asi tak rok....ze sa k niecomu takemu nema, ale co sa tykalo sexu, tak to nijako tomu nensvedcovalo, zeby si daval pozor, a dokonca rad bral na ruky malicke deticky/v rodine/...a aj sa snimi dokazal pohrat, tak som si myslela... 😒 ☹ ...ale co uz....ono v ich rodine je to asi tradicia, ako svokor, on a jeho brat 😔

audreyd
20. júl 2008

júnovka, pozerám, že si z košíc, resp. okolia... určite tam máte nejaké materské centrum, ja viem minimálne o dvoch!!! možno by ti pomohla spoločnosť mamím v podobnej situácii - na materskej, so zaneprázdneným tatom, s niekoľkými deťmi... svet je plných takých ako ty... alebo aspoň podobných 😖 možno by ti pomohlo pokecať s niekým s podobným údelom 😉

maruschka
20. júl 2008

junovka,takéto krízové stavy som prežívala prvú materskú.Až na to,že mám super manžela,ktorý ma vie pochopiť a pomáha mi.Ale bohužiaľ,nemá na nás čas,lebo má takú prácu,akú má.Takže vlastne všetko okolo detí a domácnosti zostáva na mne.A ako všetky vieme,nie je toho zrovna málo.Niekedy je toho toľko,že mi je do plaču a len stojím a dívam sa na to všetko,čo sa okolo mňa deje a cítim sa ako v nejakom cudzom tele a živote.Tiež si to vždy predstavujem,ako by som od tohoto všetkého ušla aspoň na jeden deň.A vieš,čo je najlepšie?Vždy,keď nám naši zoberú deti a ideme akože na nákupy spojené s večerou,tak vždy sa všetky debaty skončia pri našich deťoch.Skrátka, ani vo chvíli,ktorá by mohla patriť iba nám nevieme vypnúť od všetkého.Asi to je tým,že máme malé deti a ten strach,starosti,radosti je o to väčší,lebo je to stále pre nás niečo nové.

A čo ti poradiť? Porozprávaj sa s manželom-o všetom.Každá z nás ti určite dala najmenej jednú dobrú radu,ako tento problém vyriešiť.Ale tak,ako ani jedno manželstvo nie je rovnaké,ani naše rady nie sú šité presne na tvoj problém....Ja vždy radím také univerzálne riešenie-rozhovor..Pomaly a cielene dávkované krátke "výlevy tvojej duše" svojmu manželovi..Ak ťa má aspoň trocha rád,o čom nepochybujem,tak si ťa vypočuje a tebe sa uľaví..

Inak ja by som skúsila tú opatrovateľku-ak máš možnosť/rodina,suseda,kamoška,profesionálka/..Dohodnite sa s manželom na celodennom výlete-len pre vás dvoch-ako za starých čias.My sme sa dali na štúdium na vysokej-obaja.Sedíme v tej istej triede,vedľa seba,občas sa potúlame len tak po parku,na kávu....a je to iné,ako keby som bola stále len doma..

Každá z nás,aj keď ako miluje svoje deti,manžela,rodinu,svoje materské poslanie,musí si bezpodmienečne nájsť čas aj na seba-investovať ho do relaxu iba pre seba/niečo,čo nás napĺňa/,inak nebudeme mať z čoho rozdávať,keď budeme vyšťavené až na dno síl.. 😉 Držím ti palce,aby si to vyriešila rázne a najlepšie,ako vieš a ako sa dá.. 😵 😉

junovka
autor
20. júl 2008

marushka, krasne si mi to napisala 😵 😉 ....len je tu jedna vec, ze moj manzel nedokaze somnou riesit problemy, respk.mam pocit, ze ho nezaujima co ma trapi, ako sa citim....proste ked chcem s nim nieco prediskutovat, tak sa uzatvori do seba a je po rozhovore 😒 ☹ to je jeho najvacsia chyba, ze nedokaze komunikovat/aj to maju v rodine/...Vravi sa, ze:treba rozpravat, ropzpravat a rozpravat.....len ja nema skym 😔

anaret
20. júl 2008

junovka, presne je to tak ako vravíš...len malé percento mužov dokáže komunikovať...a nechápu, že nám pomôže, keď sa aspoň vyrozprávame...ja mám manžela celkom v poho, síce veľmi zaneprázdneného, ale milujúceho, ale ak chcem riešiť nejaký problém, tak to nechápe a povie, že on žiaden problém nevidí...inak ma podporoval v akomkoľvek štúdiu- či už VŠ - diaľkovo alebo rekvalifikácie atď...ale komunikácia je obtiažna...a my ženy častokrát potrebujeme sa len vykecať... ako písal jeden autor: muži sú z marsu a ženy z Venuše...

anaret
20. júl 2008

a s tými detičkami je mi to ľúto: to ste sa ani počas chodenia o deťoch nerozprávali?

maruschka
20. júl 2008

junovka,ja som bola totálný introvert..takže ho trošička viem pochopiť..Takže ti zostáva jedno,zohnať si tú opatrovateľku a ísť niekam na celý deň sama,alebo s ním..Možno nielen ty sa cítiš pod psa..Ak je tvoj manžel taký,aký je,tak asi naňho treba ísť so šokovou terapiou.Jednoducho vymyslieť program iba pre vás dvoch/alebo pre seba/.Ak to odmietne,ak sa nebudete cítiť dobre na vašom výlete pre dvoch,tak si jednoducho nabudúce urobíš program len pre seba..

Ešte jedno.Na prvej materskej- otvorene hovorím- sa stal zo mňa totálny magor.Chytali ma stavy zúfalstva,beznádeje.Ešte horšie pre mňa bolo,keď sme mali niekam ísť.Normálne psycho.Samozrejme nie vždy.Ja som od prírody taký jašo,takže sme si s dcérou robili program mimo bytu,inak by som sa v ňom zbláznila už celkom.Niekedy ma chytali také stavy,že kvôli úplnej blbosti-napr.keď sa niečo pokazilo,som písala úplne zúfalé smsky manželovi..S odstupom času/-teraz som na druhej materskej/ mi je to smiešne.Tak ťažko som sa vôbec na niečo dokázala odhodlať.Ťažko si to vie vôbec niekto predstaviť,kto to neprežil.Tiež som to nemala komu povedať ako sa cítim a čo prežívam,keď manžel chodil domov až v noci.

Ale som si povedala,že dosť-jednoducho nemôžem začať potápať samú seba do nejakej beznádeje,čakať,že kvôli mojim psycho stavom 😀 bude manžel lietať z práce o druhej poobede domov,aby ma utešil...Začali sme si s kočkami-moje dcéry,robiť aktívny program.Vždy objavujeme niečo nové-či v horách,prírode,na vode..Vždy,keď ideme na nákupy,si kúpim niečo len pre seba,čo ma poteší-a nemusia to byť hneď topánky za 5 tis. 😀 😀

Jednoducho sa snažím prežívať nie to zúfalstvo,samotu bez manžela,stereotyp,ale to najlepšie,čo mi deň môže ponúknuť.. 😉 a keď sa náhodou nedarí,nestíham,deti sú uplakané,nevadí,vždy si poviem,že táto zlá chvíľa pŕejde a príde šťastnejšia..

mirrinka
21. júl 2008

maruschka 🙂 🙂 🙂 pekné
junovka,ja by som ti tiež poradila nejaké materské centrum,aj ja tam občas s dcérkou zájdem,len tak si poklábosiť s ostatnými mamičkami...a je to super,lebo domov sa vraciam usmievavá,šťastná,plná energie - keďže Lianka sa hraje s detičkami a ja mám aspoň nachvíľu pokoj 😉 a pri takýchto rozhovoroch s babami,ktoré majú tiež svoje radosti i starosti,problémy možno častokrát horšie ako máš ty,prídeš na úplne iné myšlienky... 🙂
...tak to aspoň vyskúšaj,veď za to nič nedáš 🙂