Nebaví ma už žiť. Čo mám robiť?

kburgerin
18. okt 2009

prosim poradte mi poslednej dobe som velmi smutna a velmi placliva a ked som s detmi tak byvam velmi nervozna a neviem sa z nicoho tesit prosim poradte mi

bibula
25. okt 2009

sleduj znamenia a pusti sa do toho. 😉

kburgerin
autor
27. okt 2009

ahojte zienky a zaroven vam dakujem uz som na tom lepsie uz sa aj smejem aj s detmi sa blaznim sice ma neposluchaju a vsade je bordel uz ma to tak nerozhadze hadam ked budu starsi tak to bude dufam lepsie tak nebudu tak rozhadzovat...........dneska sme boli v picerii tak to mi padlo dobre a kupila som im puzlle tak sme skladali...............tak bolo mi fajn

hasleerka
28. okt 2009

kburgerin tak to je super že už ti je lepšie , len tak ďalej a drž sa 😵 😵 😵

luise
3. nov 2009

Kburgerin, to je fajn. Nálada kolíše, nie je vždy všetko ok. 😉

karolinka1983
4. aug 2014

dobri ja mama problemi moja malicka karolinka ma problemi mam ona 2 a pol roka asom sama snov a placem furt mamnekoho velmi rada a snazim sa setko placem trapim sa je do dost veci platim si najom a nemoe riu muku orehi muku a je do dostveci samam som nanu co mam ja robit som rada e coho mame it setko je drahe cuci ludia vam pomahaju ako rodina

karolinka1983
4. aug 2014

@karolinka1983 racej bi som spravila co spravila iveta bartosova abi som sa ja ne trapila uz mam 2 deti a nem coho zit trapim sa uz nic nevlacem ja 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢

pateba321
27. mar 2020

Mňa nebavy život tiež,stále to isté a stale to isté dookola najradšej bi som zaspala a nikdy už nezobudila v mojom živote sa všetko pokazilo všetko zničene v 18 tehotna ktomu mi prve babetko zomrelo pred narodenim ,vôbec nemám šťastie vôbec som si takto život nepredstavovala
Ja ani neviem ako to všetko ubehlo jak tak richlo to zbehlo už muža mam ja tomu stale ešte neverim asi sa mi sniva veľmi dlhý sen mam asi už až do smrti ....neviem ako mam zas začať žiť ako mam byť šťastná 😏

pieksamaki
27. mar 2020

@pateba321
Treba prijat jeden fakt,ze v zivote nie je skoro nic podla nasich predstav...ale skoro vobec nic...
Tes sa z malickosti, z toho ze kazdy den mozes mat aspon chvilu cas na seba...venuj sa tomu aspon chvilu denne z coho mas potesenie...a treba si uvedomit, ze ostatni si nosia to svoje tiez so sebou.kazdy navonok vyzera ok....ale mnoho ludi ma svoje veci, s ktorymi bojuje...
Skus smutok z utrpenia otocit, z toho co si prezila na tu vec, ze sa pozries na to z ineho uhla pohladu...
Viem ze sa mi to lahko hovori...ale utrpenie nas posuva dalej...robi nas silnejsimi....
Urcite budes spokojna...chce to len cas..iny postoj...mozno aj zmenu zamestnania...aby si nemala stereotyp ako pises...niekedy aj lokalitu treba zmenit...aby sa clovek pohol dalej...