Otec extrovert, syn introvert a ich vzťah
Ahojte, už dlhšie ma trápi vzťah medzi mm a našim 4 roč. synom. Mm je človek extrovertný, veselý, spoločenský, má veľa priateľov, dobre sa orientuje v každej situácii aj v novom prostredí. Náš syn je jeho presný opak - citlivý, nesmelý, nemá rád nové veci, bojí sa zmeny, no čistý introvert. Je trochu pomalší, čo sa týka hrubej motoriky, napr. mu trvalo dlhšie ako rovesníkom naučiť sa jazdiť na odrážadle. Mm je veľký športovec, ide mu každý šport, ktorý vyskúša. Naopak, syn má veľmi rád knihy, všetko ho zaujíma, miluje prácu na záhradke s mojimi rodičmi. Mm tvrdí, že by sa mal trochu zoceliť, lebo to bude mať v chlapčenskom kolektíve ťažké. Ja som toho názoru, že treba rešpektovať jeho povahu a nenásilne ho posmeľovať, aby získal istotu a sebavedomie predovšetkým pri nás, v rodine. Máme ešte 2roč. syna a ten je celý po mm - smelý, priateľský k deťom, taký malý šašo. Mm sa v ňom vidí 🙂 Ale to ešte len zhoršuje jeho vzťah k staršiemu. Mm ich totiž začal porovnávať, a samozrejme v neprospech staršieho 😢 Mám pocit, že som len takým tlmičom, ktorý zabraňuje stretom medzi mojimi dvoma tak odlišnými chlapmi. Čo s tým? Máte niekto podobnú skúsenosť?
tiež radím psychologa,ale dobrého nájdi,na začiatok tam môžeš ísť sama a uvidíš,čo ti povie, ja som mala jeden problém s dcérou a vysvitlo,že veľký podiel na tom mal nedostatok času na dcéru zo strany otca / a pritom to tak vôbec nevyzeralo.../
@elbe tu je kazda rada tazka... mam synov presne vo veku tvojich deti ... starsi je viac introvert/povaha viac ako manzel/ a mladsi je smelsi a priebojnejsi /on je skor po mne/... tiez som mala pocit, ze viac lipne na starsom synovi, ze ho viac berie aby spolu nieco robili ... vysvetlila som mu, ze do buducnosti to nebude dobre ... a dal mi za pravdu a zacal viac bravat vonku oboch .... on mi povedal, ze mladsieho nestihal vonku lebo je velmi aktivny a stale niekam lezie a podobne 🙂 ... starsi bol uz v mladsom veku kludny a taky rozvazny lepsie to s nim vedel ...
teraz si nasiel zalubu s kazdym z nich a travia cas aj spolu aj iba s kazdym zvlast a je to pekne.... so starsim synom cita encyklopedie a vrta sa v PC a tak.... s mladsim sa ide vyblaznit na futbal a na preliezky.... ale maju spolocnu zalubu a to je bicyklovanie to berie vzdy oboch a ide s nimi vonku vtedy sa vsetci traja nesmierne tesia a riadne sa vyblaznia 🙂
myslim, ze by si mala manzelovi povedat, nech sa snazi najst si cestu k synovi aj ked nieje taky ako on, nech prejaví zaujem o to co ho bavi a nakoniec to obohati jeho zivot o nieco nove...
prajem vela trpezlivosti a lasky 🙂
Ďakujem za rady, dievčatá. 🙂 Veru už som aj ja zvažovala psychologa - najmä kvôli manželovi, aby pochopil, že nerobí dobre...On je inak dobrý otec, oboch veľmi ľúbi, ale chýba mu trpezlivosť. Chápem, že je pre neho ťažké, ked majú so starším synom tak málo spoločného, ale podľa mňa sa musí snažiť predovšetkým on, aby si našli nejaký spoločný záujem. Bojím sa puberty, podľa mňa je to obdobie, ked sa konflikty medzi rodičmi a deťmi ukážu v plnom svetle 😖 A ešte k súrodeneckému vzťahu - chlapci sa veľmi ľúbia, aj sa pravdaže pobijú, ale v zásade sa majú veľmi radi - mladší sa vždy teší, ked ideme po staršieho do škôlky, na ihrisku vždy držia spolu, vedia sa pekne prehrať...Ja sa snažím ich neporovnávať - len tak v duchu, pre seba 🙂 , lebo viem, že by to mohlo ohroziť ich vzťah. Mm to vie tiež, už sme sa o tom bavili, ale občas mu to proste uletí...Je to pre mňa ťažké, sledovať syna, ktorý si už uvedomuje, že tatino by z neho chcel mať niekoho iného... ☹
u nas je syn tiez iny ako manzel, cele zansobene tym, ze syn ma vysoky intelekt a ine zaujmy oproti rovesnikom, zaroven to prinasa aj ine stranky ako napr. nerovnomerny vyvoj intelektu a emocionalnej oblasti. emocionalne je syn 3 roky pod urovnou jeho rovesnikov. a prave preto dochadza dost k nepochopeniu syna.
mne velmi pomaha to, ze si danu problematiku studujem, zistujem informacie, snazim sa syna maximalne chapat, snazim sa, aby sa otvaral a hovoril o tom, ako jednotlive situacie vnima. a potom ked je priestor na dlhsiu debatu, alebo ked ma muz totalne dozere, tak muzovi presne poviem, ako sa asi syn citi a ake nasledky moze mat nespravny pristup k takemuto dietatu. velmi tazko prerobim manzela, ale tym, ze sa vela o tom rozpravame, tak manzel si stale viac uvedomuje, ako moze svojim pristupom k synovi skodit a snazi sa toho vyvarovat, ale ide to velmi pomalicky. pomaly sa syna snazime akceptovat taky, aky je, je to pre nas tazke. ale cim viac informacii mam, tym je to pre mna lepsie pochopitelne a lepsie to sprostredkujem manzelovi.
myslim, ze v tomto moze pomoct aj psycholog, nemusis k nemu hned posielat manzela, staci ze sa s nim porozpravas a zacnes aplikovat jeho rady a odporucania.
@bets - presne to robím aj ja, študujem, veľa sa touto problematikou zaoberám, a potom referujem mužovi 😀 Jeho problém je impulzívnosť, často reaguje veľmi emotívne, napr. ked malý neposlúcha. Pritom uznáva, že mám pravdu, aj si to sám prizná - čo si na ňom vážim a viem, že sa snaží ovládať. Asi musím na neho psychologicky a pedagogicky pôsobiť častejšie 😀
Ja osobne so synom problém nemám - ani s jedným - starší syn je totiž celý po mne, myslím povahovo, takže mu rozumiem aj bez slov. Viem, že ked nepozdraví suseda na schodoch, nie je to nevychovanosť, ako tvrdí môj muž, ktorého to neskutočne vytáča, ale plachosť. Pritom v pohode pozdraví našich kamarátov - teda ľudí, ktorých dobre pozná...Je to niekedy fakt ťažké. Teraz nechcem povedať, že syna rozmaznávam a pestujem ako skleníkovú kvetinku a chránim pred stresom, ale rozumiem mu a učíme sa strach prekonávať spolu a nie vyhýbať sa záťažovým situáciám.
@elbe aj u nas je problem muzova impulzivnost, vacsinou sa necha vytocit zo strany syna, po chvili vychladne, vylovi z pamate, co som mu hovorila o nespravnom pristupe a neprimeranych reakciach a nasledne sa ide synovi ospravedlnit a takto to ide vacsinou dokolecka. cim viac o tom hovorime, tym sa viac snazi menit pristup k synovi, ale nie je to jednoduche, ked zakladnou crtou jedneho je impulzivnost a rychlost rozhodovania a riesenia a druheho flegmatickost, nepraktickost a lietanie myslienkovo v inych sferach.
No ja som ako tvoj muz, doslova a do pismena neznasam tzv "slimaky", nastastie je moja dcera ako ja, energicka, v podstate moja mala kopia, muza mame takeho pomalsieho ( zlaty stred) a on je z nas niekedy na prasky. Mam obavu co bude az budem mat 2. dieta a nahodou sa zadari lekvar. Uff uz teraz mi je plano, a to si uvedomujem ze budem musiet byt trpezliva 😀 ( budem asi v duchu pocitat do 100) , takze manzela treba pochvalit aspon ze sa snazi.
@eeffka rozhodne by som nenazvala svojho syna "lekvár" alebo "slimák", je to normálny chalan, medzi najbližšími je veselý, živý, ukecaný, občas neposlušný, ako každý chalan v jeho veku. Podľa mňa majú introverti výhodu v tom, že sú dobrí pozorovatelia, majú bohatý vnútorný svet a vystačia si aj sami so sebou. 😀
ale ved ja ti to neberiem 🙂 je to tvoj syn a ako si pisala ty mu rozumies, lebo je ako ty , neber to ako urazku ale ja mam tak proste zaskatulkovanych ludi, proste obcajna kategoria. Tak ako ty nerozumies manzelovi ze nema trpezlivost ja nerozumiem takym ludom co sa ich nieco opytas, a kym sa rozmyslia a odpovedia ( ziadne
molekularne rovnice) tak si odskocim na kavu. mam takych kolegov. Pises ze je zivy, ukecany, vesely - ale takto sa introverty nespravaju, ti niekde sedia, dumaju a velmi sa neprejavuju, podla popisky je syn uplne v pohode.
ahoj elbe 🙂
ja som tiež príklad " živého" extroverta, energická, komunikatívna, spoločenská, otvorená a mám dcérku, ktorá je tiež príklad, ale naopak introverta. Zo začiatku som bola z toho mimo, lebo je to naozaj iné myslenie, iné vystupovanie, iné reakcie - mne nepoznané. Avšak jediná cesta pre mňa bola a zrejme by mala byť aj pre Tvojho manžela, aby svojho syna "pochopil" a "spoznal". Pochopenie znamená priblíženie sa k nemu, k jeho inému svetu ako je ten náš...želám veľa zdaru a ak sa mu to podarí, zistí, že má úžasné dieťa a na tom, či je extrovert alebo introvert, mu až tak záležať nebude 🙂
@elbe Ako sa vyvija vztah otca so synom? PRave som si presla touto diskusiou a ja mam presne rovnaky problem, ale naopak. Moj syn je sportovec, technicky typ a moj manzel je introvert (aj ked sa dokaze premoct a v spolocnosti je vzdy zabavny) a ma svoj vnutorny svet...bavia ho knihy, historia a umenie..... Mojho syna vobec....
Aj ked obaja maju radi prirodu- muz mu cita vela knih o zvieratach, radi sa hraju spolocenske hry ale to je vsetko doma....
Moj manzel nie je na aktivne hry vonku....a mna to stve.
Moj syn je pravy opak- vsetky aktivity (okrem lega), ktore vykonava zahrnaju vzdy "spinave ruky a spotene telo".
Moj muz sa snazi.....dokonca boli aj stanovat, aj na rybacke....ale ten sport je nula bodov a asi ani nikdy nebude. Tam musim byt vzdy ja. U nas sa to urcite nezmeni......manzel (aj napriek velmi dobrej atletickej postave a zdravej vyzivy) neovlada ziadny sport, iba behanie a posilovnu.
Tak som sa chcela spytat, ci si isla k psychologovi a ci sa nieco zmenilo...... Musim povedat, ze moj muz je velmi rad, ze jeho syn je iny, lebo on preziva "cez neho" to, co nemal v zivote on....sportove vysledky, akcie, rozne vylety na zapasy a turnaje...
@digysa ahoj, u nás sa to pomaličky mení k lepšiemu. Bude to asi tým, že syn rastie a pomaly začína prejavovať záujem o šport, a iné chlapské aktivity. Zaviedli sme aj nový rituál, že do postele ukladá chlapcov tatino,tak majú chvíľu len pre seba. Bohužiaľ môj muž chodí domov až o 19 hod., často vyčerpaný po celom dni, tak mu chýba trpezlivosť, ked chlapci nemajú práve svoj deň - ale to už nie je problém ich vzájomného vzťahu. Takže dúfam, že je to na dobrej ceste. Môj muž sa snaží, veľa sme na túto tému diskutovali, a vidíme obaja, že to funguje. 😉
Ok máte dve deti, jeden je introvert druhý extrovert,každý má benefity zo svojej povahy kt má,milujete ich ako svoje detičky. Máte možnosť a zažívate skúsenosť ,že každý je v tomto smere iný ,čo sa týka sociálnych interakcií . No a, ak obe deti fungujú, čo Vás znepokojuje,rešpektujte rodičia ich osobnostný vývin. Jeden sa stará o zábavu,druhý o vedomosti a pokoj, je potrebné oboje. Je úplne paráda ,že to máte takto, predstavte si,že by boli obaja introverti,ak.extrovert i.Ved si šťastní rodičia,že to máte takto. Ak dieta nevykazuje známky patológie, neriešte a užívajte si blízkosť jeden druhého. Čo prekáža Vasemu mužovi na Tom ,že jeho dieťa je introvert.Nevie mu dostatočne niečo vyjadriť,pomenovať, je zmätený ,neistý,je pre neho nezrozumiteľné jeho správanie a prežívanie. Vie Vaše dieťa vieš s Vami interakciu,že viete minilne čo sa deje,lebo introverti , majú vlastný svet. A ďalšia vec Vaše dieťa je vo vývine,čiže má introvertovany osobnostný vývin aktuálne, kt.vekom môže sa aj zmeniť. Prekvapuje Vás introvrzia Vášho dieťaťa,veď rozhodne zdedil,niekto od Vás to musí takto mať, prípadne ako to je medzi súrodencami ,že či dostáva rovnaký priestor ,ako jeho súrodenec na vyjadrenie sa .
@elbe ja by som sa poradila so psychologom a urcite by som tam poslala aj manzela, aby si vypocul negativa a to, aky dopad moze mat uprednostnovanie jedneho pred druhym. Deti by sme mali milovat take ake su. Mozno ten introvert sa v zivote uplatni ovela lepsie ako mladsi syn. Bude aj potom porovnavat?